Mojím pohľadom - Články

19. Ráno potom II.

Sun, 10 Apr 2011 18:53:00 +0200

pokračovanie :)

Harry sa zobudil s pocitom, akoby ho kyjakom napadlo hneď niekoľko trolov. Na chvíľu otvoril oči, ale svetlo z lampy ho úplne oslepilo. Okamžite ich stonajúc zavrel.

Potom mu začalo búšiť v hlave a on sa otočil, aby to zastavil.

Veľká chyba.

Pohyb prebral k životu jeho žalúdok a tak chtiac-nechtiac znova otvoril oči, aby našiel niečo, do čoho by mohol vracať. Všimol si akúsi misu a chytil ju v poslednej minúte.

O niekoľko strašných minút si bol istý, že zomiera. Aspoň sa jeho žalúdok rozhodol, že zostane v jeho bruchu a prestal sa pokúšať dostať hore hrdlom.

Zrazu zacítil na krku ruku, niekto mu vlhkým uterákom umyl a osviežil tvár. Tá istá ruka mu k perám priložila pohár a osviežil si aj ústa. "Je to lepšie?"

Harry opatrne prikývol, ten pohyb spôsobil, že mu išla puknúť hlava. Malo mu byť jasné, že jeho otec musí byť nablízku. Vždy vedel, že je Harry chorý.

Severus nechal zmiznúť obsah misy a pomohol synovi ľahnúť si späť na vankúš. Položil mu uterák na čelo a pokojne povedal, "A toto, mladý muž, sa stáva, keď to preženieš s pitím. Alkohol je ako jed a má za následok, že sa potom cítiš veľmi zle."

Harry spoza privretých očí videl len tmavý obrys svojho otca. "Preto je mi tak zle?" zašepkal.

"Čo všetko si zo včerajšej noci pamätáš?"

Harry sa pokúsil spomenúť si, ale strašne ho bolela hlava. "Moja... bolí ma hlava..." fňukal.

"To sa zvyčajne ráno stáva, synak. Len lež a zavri oči, zachvíľu to prejde," navigoval ho.

Harry ho poslúchol a zamyslel sa nad otcovým tónom. Priam z neho odkvapkával nesúhlas. Ale bolesť hlavy ho ochromila natoľko, že nedokázal rozmýšľať. Čo sa vlastne v noci stalo? Niečo sa stať muselo, lebo inak by nebol doma, ale u Neila.

Severus sa potichu posadil na stoličku blízko postele a nepozorovane sledoval bledú postavu svojho syna. Najskôr chcel nechať chlapca, nech sa zotaví sám, ale nedokázal len sedieť a dívať sa.

Len potichu šepkal. Vedel, že Harryho citlivé uši by viac nezniesli. Niekoľko minút sa len díval a prisahal by, že videl, ako z tváre jeho syna odchádzajú stopy bolesti. Hneval sa na to, čo ich spôsobilo.

Trollovia na Harryho hlave sa rozhodli dať si pauzu a dostal tak príležitosť pospájať si útržky toho, čo sa stalo. Bol u Neila... MacIntyrovci odišli na večeru a Mike sa rozhodol urobiť párty. Ale Harry si nespomínal na žiadny alkohol. Neil urobil punč a obaja ho pili, ale neboli opitý. Ale ten poslednýkrát... punč chutil ako... začal byť smädný... a potom prišiel ten milý policajt a zobral ho domov... ocko sa hneval, ale na viac si Harry nespomínal, asi zaspal.

Zrazu začul Miin tenký hlások, "Čo je s Harrym, Severus? Je chorý?"

"Áno, Mia. Harry sa dnes ráno necíti veľmi dobre."

"Och. Už si mu dal nejaké lieky? Bude zajtra zdravý?"

"Jediným liekom preňho je čas a ticho, maličká. A lepšie mu bude už popoludní, povedal by som," odvetil Severus.

Harryho to potešilo, nepáčilo sa mu ležať v posteli, aj keď sa cítil pod psa. Posteľ bola aj bezpečnejšia, aspoň si na ňom otec nevybíjal hnev. Ale akonáhle sa cítil lepšie, ani na chvíľu nepochyboval, že taký veľký problém, ako má teraz, ešte nikdy nemal.

Zrazu si veľmi prial zostať chorý a vyvarovať sa tak otcovho hnevu. Ale trollovia už asi odišli a bolesť hlavy utíchla.

Cítil, ako mu Severus vymenil obklad, ktorý úžasne chladil jeho spotenú pokožku. Nechal otca, aby mu druhým uterákom utrel tvár.

Predstieral spánok tak dlho, až sa mu to zdalo ako večnosť, no bola to len asi hodina. Za ten čas ho hlava už úplne prestala bolieť. V ústach mal chuť starej handry a prial si, aby sa odvážil otvoriť oči a zistiť, že vedľa postele je pohár. V krku mal sucho ako na Sahare.

"Ako sa má invalid?" opýtal sa neznámy mužský hlas.

"Veľmi jasne pociťuje následky včerajšej noci," povedal Snape sucho.

"Och!" povedal druhý hlas s náznakom sympatie. "Takmer ho ľutujem. Už si mu vymyslel trest, Sev?"

"Nie, pretože to záleží od toho, čo sa dozviem o nočných udalostiach. Myslím, že vie, že mi má povedať pravdu. Ak nie, pripomeniem mu, ako trestám klamstvá."

Harry sa okamžite pokúsil spomenúť si na to, aký trest mu otec ustanovil za klamanie, no na nič neprišiel. Potom si veľmi zahmlene spomenul na dobu, keď bol ešte malý. Keď zničil vzácnu prísadu do elixírov. Na otázku, kto to urobil, odpovedal, že nevie.

"Si si istý, Harry?"

"Áno, ocko. Neviem o tej peknej rozbitej fľaške."

"Harry," kľakol si otec a pozrel sa mu priamo do očí. "Opýtam sa ťa ešte raz a prosím, povedz mi pravdu - chytal si moju fľašku s elixírom?"

"Ja... nie!"

Jeho otec potriasol hlavou, vyzeral vykoľajene a smutne. "Harrison Remus Snape, teraz obaja vieme, že to je lož. Doma si bol dnes len ty a ja a tá fľaška z police určite nespadla sama. To znamená, že si ma neposlúchol a hral sa s ňou, aj keď som ti to zakázal. Je to tak?"

Harry zdesene otvoril ústa. Ako to môže ocko vedieť? Je to ten najmúdrejší muž na svete. Pomaly prikýbol.

"Pravda vyšla najavo. Som sklamaný, mladý muž. Nielenže si ma neposlúchol, ešte si mi aj klamal. Klamanie je veľmiveľmi zlé, synček."

"Ja-ja som nechcel, ocko!" nariekal. Nemal rád, keď ocko použil ten tón a povedal, že je sklamaný. "Prepáč!"

"Čo ti mám prepáčiť, Harry?"

"Že som sa dotkol tvojej fľašky a - a že som ju rozbil! Bola to nehoda!"

"Tým som si istý, ale nemal si sa jej dotýkať. A potom si mi dvakrát klamal a to nebola nehoda, však?"

"N-nie!" ďalšie vzlyky. "Mám problém?"

"Veľmi veľký problém. Keby si mi bol povedal pravdu, Harry, dostal by si len jednu po zadku za neposlúchanie. Ale pretože si mi klamal, dostaneš výprask."

"Nie! Prosím! Prepáč, ocko!" plakal a pokúšal sa utiecť. Už ho raz zbili, keď sa hral s prútikom strýka Jamesa a veľmi to bolelo.

Ocko ho však ignoroval. "Ak mi budeš klamať, alebo komukoľvek inému, Harrison Snape, dostaneš za to výprask. Klamstvo je jedna z najhorších vecí, ktoré môžeš urobiť."

Prehol si Harryho cez koleno a poriadne ho sedemkrát udrel po holom zadku. Bol to ten najhorší výprask na svete - aspoň z pohľadu malého dietaťa.

"Toto dostaneš za klamanie," povedal Severus skôr, než si ho privinul k sebe a začal hladiť dovtedy, kým neprestal plakať.

Harry si prisahal, že ockovi už nikdy klamať nebude.

Pri spomienke na tento incident sa strhol. Veľmi dobre si pamätal, ako ten výprask bolel. Ale bola to preňho lekcia, pretože svojej tete ani strýkovi nikdy neklamal. Dokonca ani vtedy, keď vedel, že si za to vykoleduje bitku. A takisto v škole robil všetko preto, aby nemusel klamať, až na extrémne prípady, po ktorých sa ale cítil strašne previnilo.

Tentokrát sa však z problémov určite nechystal dostať klamstvom. V hlave mu znela myšlienka, že ak by si vymyslel čo i len slovko, Severus by to zistil a potrestal ho. Jeho otec sa nikdy nevyhrážal naprázdno.

Harry už dlhšie nemohol predstierať spánok a tak otvoril oči a pomaly sa posadil. Izba sa trochu točila, ale bolo to oveľa lepšie. Harry bol schopný nahmatať svoje okuliare a nasadiť si ich.

Hneď uvidel svojho otca usadeného na stoličke hneď blízko postele s nejakým časopisom v ruke. Vedľa neho bol neznámy muž, ktorý vyzeral byť asi taký starý ako jeho otec, oblečený v hnedých nohaviciach a bielom tričku s motívom vlkov. Harry by odprisahal, že toho chlapa v živote nevidel, ale jeho mozog kričal, že je mu známy.

Zrak mu klesol k vlčej kravate, z nejakého dôvodu sa vlk s týmto mužom spájal. Harry si vtedy spomenul na to, že aj on mal kedysi sivého vlka. Bola to jeho najobľúbenejšia hračka, ktorú mu dal... "Námesačník. To ste vy. Námesačník Lupin."

Severus pri počutí jeho hlasu odložil časopis stranou a postavil sa pred Harryho. Na čele zacítil chladnú ruku a Severus zamrmlal, "Ešte stále máš zvýšenku." Privolal si modrý flakón, nalial z neho jednu ližicu a strčil to Harrymu do úst. Ten síce vystrúhal grimasu, ale zjedol ho bez odporu.

Jeho otec nadvihol obočie. "Boli časy, keď si sa zubami nechtami proti medicíne bránil. Prakticky som ti ju musel naliať do krku." Privolal ďalší elixír, tentokrát krikľavo ružový a tiež ho podal Harrymu. "Toto by malo upokojiť tvoj žaĺúdok, synak, takže sa budeme môcť porozprávať bez toho, aby si musel každú chvíľu behať na WC." Položil lyžicu na nočný stolík a začal, "Ako si bezpochýb pamätáš, Harry, toto je Remus Lupin, Námesačník, tvoj krstný otec."

"Ahoj."

"Ahoj Harry. Som rád, že už ti je lepšie."

Harry prikývol a s očakávaním pozrel na svojho otca.

"Uhm, oci? Viem, že si asi strašne nahnevaný kvôli tomu, čo sa stalo včera..."

Severus ho obdaril pohľadom, ktorý by roztopil aj kameň. "To je pochopenie roka, mladý muž. Skôr než ťa požiadam o vysvetlenie, chcem ti pripomenúť, aké následky má pri mne klamanie. Mal by si vedieť, že niečo také vôbec netolerujem. Rovnako, ako keď si mal dva roky a klamal o mojom rozbitom flakóne s elixírom. Takže toto je moje prvé a posledné varovanie. Starostlivo zváž, čo povieš a neklam mi, inak bude tvoj trest ešte znásobený a bue pravdepodobne zahŕňať tie isté dôsledky ako naposledy, keď si mi klamal, Harry. Je ti to jasné?"

"Áno, pane," zamrmlal Harry, potom vyhŕkol, "ale oci, už mám trinásť rokov a nie dva! Som príliš starý na to, aby si ma trestal takým spôsobom," koktal, nechcel povedať to zahanbujúce slovo pred Remusom.

"Áno, za iných okolností vy som súhlasil, že na výprask si už veľký," odpovedal Severus. "Lenže klamstvo je niečo špeciálne a ja uplatním svoj obvyklý trest. Takže naozaj premýšľaj predtým, než otvoríš ústa, Harry. Ja skutočne spoznám, že klameš a zaplatíš za to rovnako ako pred jedenástimi rokmi."

Jeho syn sa začervenal. Predstava Severusa trestajúceho ho takto bola tak strašne zahanbujúca. Radšej by zomrel od hanby. "Rozumiem, pane."

"Dobre. Teraz je všetko jasné, tak mi presne povedz, čo sa do pekla stalo včera večer, Harrison Remus, keď ťa musel od kamaráta priviezť o jedenástej policajt?"

Harry si odkašľal a začal svoj príbeh odvtedy, ako prišiel k Neilovi.

Severus bol strašne nahnevaný, že si Neilovi rodičia dovolili ísť na večeru a nechať dve trinásťročné deti na starosti sedemnásť ročnému. "Nikdy by som nesúhlasil s prenocovaním u Neila, keby som vedel, že niekam idú. Očakával som, že budeš pod dozorom dospelých a nie chlapca, ktorý si myslí, že je dospelý. A ktorý mi práve dokázal, že je stále nezodpovedné decko. Pokračuj Harry. MacIntyrovci odišli a potom?"

"Hrali sme Metlobal a ja som bol Stíhač - och dokelu - nechal som tam metlu!" zaplakal Harry. Nimbus 2000 bol drahý, čo ak ho niekto ukradne?

"Tvoju metlu nájdeme neskôr. A potom sa Mike rozhodol, že bude mať párty?"

"Áno a my s Neilom sme mu museli pripraviť občerstvenie, aj keď sme nechceli." Harry hovoril Severusovi všetko, na čo si pamätal, vrátane Aliyah a tuctu teenagerov. "Ale pane, ja som tam nevidel žiadny alkohol. Keď som zišiel dole hľadať Neila, nemohol som ho nikde nájsť, tak som zbadal misu s punčom a dal som si. Bol som smädný."

Severus si s Remusom vymenil vševediaci pohľad. "Pravdepodobne vytiahli alkohol, kým ste by dvaja boli na poschodí, Harry. Zatiaľ čo v čarodejníckom svete nie je stanovená až taká presná veková hranica, no nemal by si piť, kým nemáš osemnásť. Pre muklov v USA je to ešte prísnejšie, majú zákon - žiaden alkohol až do dvadsaťjeden rokov. Takže vedeli, že prekračujú zákon. To bol podľa mňa dôvod, aby alkohol nenápadne naliali do, správne Námesačník? - do punču. Potom ho pili veselo ďalej a tvárili sa, že je všetko v poriadku. Použili Malfoyov trik, Harry."

"Čo to je?"

Skôr než Severus stihol začať vysvetľovať, urobil to Remus. "Tvoj otec tým myslí, Harry, že pridali do punču alkohol a nechali ho voľne prístupný ľuďom bez toho, aby vedeli, čo v ňom skutočnosti je. To isté urobil Lucius Malfoy tvojmu otcovi v šiestom ročníku. Veľmi dobre vedel, že Sev by sa nikdy alkoholu ani nedotkol a preto mu ho nalial do tekvicového džúsu."

Severus sa zaškeril. "Vyparil som sa po desiatich minútach, ale stihol som sa predtým poriadne strápniť."

"Priviezla ťa tiež domov polícia?" opýtal sa jeho syn prekvapený tým, že jeho otcovi sa stalo niečo také. A dokonca s Dracovým otcom. To dosvedčovalo, že je rovnako podlý, ako jeho syn.

"Nie, bol tam Remus a uvedomil si, čo sa stalo. Keď som sa zobudil, tiež ma začal karhať. Vydržalo mu to, kým som sa naňho nevyvracal. Ale to už nie je dôležité. Pozri sa na mňa." Počkal, kým Harryho zelené oči nehľadeli do tých jeho. "Môžeš mi čestne povedať, že si naozaj netušil, čo je s tým punčom, pán Snape?"

"Áno pane. Bol som len smädný a punč bol prvá vec, ktorú som zbadal, tak som si zobral pohár a dopil som ho. Zdalo sa mi, že chutí trocha inak, akoby mi spálila hrdlo, keď som ju prehltol. Stále som nemohol nájsť Neila a bolo mi horúco, tak som vyšiel von..."

V jeho rozprávaní nebolo žiadne zaváhanie, ani najmenší záchev viečka, či zmena dychu. To všetko by na majstra špióna takmer kričalo, že klame. Severus si spokojne vzdychol. "Vidím, že sa s tebou budem musieť porozprávať o nebezpečenstve prijímanie jedla a pitia na podobných druhoh párty. Je až príliš jednoduché pridať do nich veci, po ktorých môžeš skončiť podobne ako včera."

"Zatknú ich?"

"Ak ich prichytia pri požívaní alkoholu, určite. Za ten hluk asi nie. A keby našli dôkazy o pití, ich rodičia by mohli byť zatknutý a nechávanie maloletých bez dozoru," povedal Severus pochmúrne.

Harry zalapal po dychu. To bola preňho novinka, že by rodičia mohli byť zodpovední za to, čo robil ich syn, kým boli preč. Vyzeralo to príliš prísne, až kým mu Severus nevysvetlil, aké následky to všetko mohlo mať.

"Ľudia môžu kvôli niečomu takému zomrieť, Harry. Dokonca aj keď sú väčšina z nich čarodejníci, či už pod vplyvom alkoholu lietajú na metlách, alebo šoférujú auto, výsledok je ten istý - smrť. Dokonca aj Hop-Šup prášok alebo Odmiestňovanie je v takýchto prípadoch nebezpečné. Stačí nejasne vysloviť alebo si zahmlene predstaviť cieľ a skončíš bohviekde, v tom horšom prípade jednoducho nikde. Je to veľmi vážne porušenie poriadku a prekvapilo by ma, keby MacIntyrovci nečelili zákonu."

"Ale čo Mike? On by nemal mať problémy, on s tým nič nemal." Argumentoval Harry tvrdohlavo.

"Áno, som si istý, že polícia ho nezadržala."

"Ktovie, čo s ním vlastne teraz je? Tiež sa isto napil toho punču a niekam sa vyparil." Uvažoval Harry.

"Pravdepodobne. To je ďalší bod - ak si na takejto párty, nikdy neprijímaj drink od neznámej osoby alebo drink, ktorý bol nejaký čas bez dozoru. Vždy si vezmi niečo z uzavretej fľaše. Alebo ešte lepšie, nepi vôbec. Dúfal som, že sa to nenaučíš takýmto spôsobom, synak, ale nanešťastie si skončil podobne ako ja," povedal jeho otec s ľútosťou.

"Jedna vec, ktorú mi povedali rodičia, Harry, bola, že keď budem na párty a opijem sa, alebo iné decká budú piť, nezáleží na tom koľko mám rokov, môžem im zavolať a oni po mňa prídu," dodal Remus. "Nezáleží na tom, koľko je hodín, vždy boli pripravení a nikdy ma za to nepotrestali hneď v tú noc, ale až na druhé ráno."

"Súhlasím s týmto návrhom, povedal Severus. "Keď sa niekedy znova ocitneš v tejto situácii, zavolaj mi a ja prídem a vezmem ťa, nezáležiac od toho, koľko je hodín alebo ako si ďaleko. Nič pre mňa nie je dôležitejšie, ako tvoja bezpečnosť."

"A tiež ma nepotrestáš hneď vtedy?"

"V tú noc nie. Ale ráno určite, ak urobíš niečo, za čo by si si trest zaslúžil. Mal si neskutočné šťastie, Harry, že ťa našiel policajt a nie niekto iní. Existujú ľudia, ktorí kradnú deti ako si ty. Zvlášť vo svojom stave si bol príliš ľahkým terčom!"

Tieto otcove slová mali na Harryho zvláštny účinok. Nikdy by mu nenapadlo, že môže byť také nebezpečné ísť domov sám. Zabudol, že bez svojej mágie je veľmi zraniteľný. Predpokladal, že je tu v bezpečí, pretože kriminalita tu nebola častá a hlavne nikto nevedel, že je Harry Potter. "Prepáč. Ja... nerozmýšľal som."

"Áno, viem. To s ľuďmi robí alkohol," povedal Severus zatrpknuto. "Dúfam, že ti to dalo dostatočnú lekciu o následkoch pitia alkoholu, Harry. A je jasné, že zavolám MacIntyrovcom a prehovorím im do duše. Možno prehodím slovko-dve aj s Mikeom."

Harry sa zachvel, pretože tón jeho hlasu bol veľmi nepríjemný a sľuboval priam peklo tomu, kto bol jeho terčom. Chlapec bol šťastný, že tentokrát sa to netýka jeho. "Ale ja nemám problémy, však?"

Keďže si alkohol nekonzumoval uvážene, nemáš. Ale nesmie sa to už nikdy zopakovať. Minimálne dovtedy, kým nedovŕšiť plnoletosť v čarodejníckom svete. Alkohol je niečo, s čím sa neradno zahrávať, Harry, zvlášť pri tvojom rodokmeni. Deti alebo vnúčatá alkoholikov sú viac než päťdesiatpercentne náchylní stať sa tiež alkoholikmi, ak to s pitím preháňajú. Je to zdedená slabosť. To je dôvod, prečo som nikdy nepil nič okrem občasných prípitkov alebo kvalitného vína pri večeri. Predpokladal by som, že budeš nasledovať môj príklad a nie svojho starého otca."

"Budem, pane." Sľuboval Harry. Predstava toho, že by skončil ako jeho starý otec, nehovoriac o tom, ako hrozne sa ráno cítil, nebola veľmi príjemná.

"Potom v poriadku." Zdvihol sa Severus na odchod. "Kým pôjdem vybaviť ten telefonát, mohol by si sa preobliecť a dať si niečo na raňajky, Harry. Potom sa môžeš znovu oboznámiť so svojím krstným otcom, ktorý ťa naposledy videl, keď si mal dva roky."

Harry sa začervenal. Spomenul si na príbeh o tom, ako ho Remus strážil. Potom zdvihol pohľad a uvidel, že vlkolak sa červená tiež. Očividne obaja mysleli na ten istý incident.

Ich pohľady sa stretli a Lupin potichu povedal, "Dobre teda, aspoň že sa teraz môžeš obliecť sám, Harry."

Z nejakého dôvodu Harry usúdil, že je táto poznámka nesmierne vtipná a začal sa smiať. Remus sa tiež uškŕňal a tak ich Severus nechal a odišiel vybaviť ten dôležitý telefonát. Už mal presnú predstavu a bol upokojený tým, že jeho syn bol v tom celom úplne nevinne, no zároveň sa hneval, že bol Harry vystavený takej nedbalosti a nezodpovednému správaniu. Bol si istý, že to MacIntyrovcom a ich staršiemu synovi vysvetlí dostatočne jasne.

19. Ráno potom I.

Thu, 07 Apr 2011 17:48:18 +0200

Až teraz som sa k tomu dokopala :) užite si...

19. Ráno potom

Severus sa za svojho syna hanbil. Práve totiž dokončil rozprávanie Remusovi o tom, aký je to dobre vychovaný a vzorný chlapec. To všetko sa obrátilo - Harry stál pred dverami opitý ako Tobias a priviedol ho policajt! "Harrison Remus Snape," vrčal otec a obdaril ho pohľadom, ktorý ho spaľoval zaživa. Bojoval s túžbou triasť chlapcom, až kým by mu nehrkali zuby, žiadať vysvetlenie a potom ho potrestať. Druhá možnosť bola dať mu Elixír proti následkom alkoholu a potom žiadanie vysvetlenia a samozrejme trest. Držal ruku stále na chlapcovom pleci. Bál sa, že ak ho pustí, tak sa zrúti na zem, pretože sa kymácal ako opitý námorník mimo člna.

Skôr než sa Severus opýtal svojho syna, čo sa vlastne stalo, Harry omdlel. Severusovi sa ho vďaka svojim reflexom podarilo zachytiť skôr, než spadol na trávu. Zdvihol ho do náručia a vykročil do Harrryho izby.

"Severus? Kto to bol?" opýtal sa Remus prichádzajúc do haly. Už to poznal, že nočné návštevy len zriedka prinášajú dobré správy.

"Polícia, Remus," povedal Majster elixírov so zovretými zubami. "Priniesla domov môjho syna z jeho-jeho flámu!"

Remusovi spadla sánka. "Harry? Moje krstňa?"

"Áno, Lupin! Tvoj prekliaty krstný syn, hlúpy predpokladaný záchranca čarodejníckeho sveta je teraz spitý do bezvedomia v mojich rukách," vrčal Severus držiac zamdleté dieťa zatiaľ čo si ho Remus prezeral.

"Pre Merlina, Sev! Zistil si, kde bol?"

"Nie, Námesačník, pretože odpadol skôr, než som mu stihol položiť nejakú otázku. Mal spať u svojho kamaráta a nie navštíviť nejakú divokú opíjaciu párty," oznámil Snape. Vrhol pohľad na svojho spiaceho potomka. Ten potichu chrápal a na tvári mal prihlúply úsmev. Severus mal chuť tomu nezodpovednému faganovi jednu streliť. "Keď zistím, že mi klamal a MacIntyrovci boli len zámienka ako sa dostať na nejakú-nejakú párty, zmaľujem mu zadok, to prisahám." Líca staršieho čarodejníka zmenili farbu. "Ak mám vychovať Tobiasa Snapea Juniora, tak som asi prekliaty."

"Neber to tak, Severus," povedal Remus a položil mu na plece upokojujúco ruku. "Skôr než odsúdiš dieťa za jeho činy, pohovor si s ním o tom. Možno má na všetko rozumné vysvetlenie. Teda, má len trinásť a toto je prvýkrát, čo sa niečo podobné stalo, však?"

"Áno, pokiaľ viem." Severus vošiel do Harryho izby a položil spiaceho chlapca do postele. Kúzlom ho prezliekol do pyžama a jemne ho prikryl.

"Začaruješ ho, alebo mu dáš elixír proti opici?"

Severus sa na dve sekundy zamyslel a potom s diabolským úškrnom vyhlásil: "Nie. Možno bude najlepšie, ak ponesie následky. Možno mu to dá lekciu o tom, že piť sa nemá."

Remus sebou trhol. "Au, Sev. To je kruté."

"Niekedy je skúsenosť ten najlepší učiteľ, Námesačník. Ale to ty predsa dobre vieš."

Remus potlačil záchvev. "Prečo mi to musíš pripomínať? Vážne sa pokúšam zabudnúť na to, ako ma Sirius a James presvedčili, nech vyskúšam Blackovcov Ohnivú whisky." Pokýval smutne hlavou vlkolak a potom vykúzlil vedro. "Bude to potrebovať, keď sa prebudí. To ráno potom si pamätám celkom presne."

"Ani sa nečudujem," povedal nevrlo Severus. Spomínal na všetky tie časy, keď musel upratovať ráno po svojom otcovi. Nikdy neočakával, že raz to bude robiť aj po svojom synovi. "Dúfam, že budeš mať na toto sakra dobré vysvetlenie, Harry Remus, lebo inak si to odskáče tvoj zadok."

Remus naňho vrhol káravý pohľad. "Nemyslím si, že bitkou vyriešiš tento problém s alkoholom, Sev."

"On nemá problém s alkoholom, Námesačník!" kričal Severus celý zblednutý. "Aspoň tomu zatiaľ neverím," zamrmlal. Prosil Boha, aby jeho syn nezdedil Tobiasovu slabosť pre alkohol. "Myslím, že je to len prípad teenagerského experimentovania, alebo ako to dnes nazývajú."

"Nátlak rovesníkov," nazval to Lupin. "Presne to, čo na teba v šiestom ročníku uplatnil Lucius Malfoy, Sev."

Teraz to bol Majster elixírov, kto sa začervenal. "Nepripomínaj mi to, Remus. Bol som hlúpy somár a zaplatil som za to. No dobre som vedel, že sa nemám dotknúť ani kvapky alkoholu - vďaka môjmu šibnutému otcovi."

"Lucius bol uhladený bastard, nie? Viedol ťa po presne tom chodníčku. Nebolo to vtedy, keď si dostal tetovanie na -?"

"Námesačník! Proste sklapni!" kričal Severus s horiacou tvárou. "Len raz v živote som sa rozhodol piť a nemal som nikoho, kto by mi nalial tekvicový džús. Som si istý, že vieš, kedy to bolo."

"Keď zomrela Lily."

"Áno. A asi by som zostal v liehu navždy, aj keď mi to nepomáhalo. No nestalo sa to, pretože keď som prišiel späť k sebe, cítil som sa ešte horšie. Severus Snape nezapíja smútok. A nebude to robiť ani môj syn, ak k tomu niečo vlastne môžem povedať."

Opustil izbu s Remusom za pätami.

Vrátili sa do obývačky, kde mali už dávno vychladnutý čaj. Remus si ho tichým zaklínadlom zohrial a usadil sa oproti svojmu priateľovi. "Na základe toho, čo si mi povedal o Harryho tete a strýkovi odhadujem, že ho asi nebudeš biť."

"To máš pravdu, Námesačník." Vzdychol Severus. "Naposledy som ho prehol cez koleno, keď mal dva roky a potom som sa kvôli tomu cítil hrozne. Aj keď si tých sedem úderov zaslúžil."

"To bolo vtedy, keď ukradol Jamesovi prútik, však?"

"Nie. Vtedy zničil jednu z mojich vzácnych ingrediencií a ešte mi aj do očí klamal. Nič neznášam viac, ako keď dieťa klame, aby sa dostalo z kaše. Vytiahol som z neho pravdu, priznal sa a potom som ho zbil. Neznášam sa za to."

"Myslíš, že iní rodičia to robia s potešením?" poznamenal Remus. "Pamätám sa, že môj otec ma zbil jeden alebo dvakrát. Zakaždým sa mi za to neskôr ospravedlnil, ale bolo to pre moje dobro. Ale naposledy sa to stalo, keď som mal desať rokov. Navyše som si neprešiel tým, čo Harry. Trinásť rokov je už príliš veľa na takú bitku, Sev."

Severus sa mračil. "Áno, viem, určite ho tak nechcem potrestať. Lenže ak mi bude klamať, možno to urobím, Remus, pretože to je jedna jediná vec, ktorú nemôžem vystáť. Som ochotný to urobiť aj keď budem potom cítiť výčitky svedomia." Pri posledných slovách v jeho temných očiach preblesklo znepokojenie a Lupin si uvedomil, že druhého muža ľutuje.

"Práve počas takýchto situácií som šťastný, že som sa nikdy neoženil a nemal deti. Nevychoval by som ich dobre."

"Ale? Takže nevychovávate ani svojich študentov, profesor?"

"To určite áno. Niektorí dostali trest hneď v prvý týždeň v mojej triede. Ale to je niečo iné. Nie sú to moje deti a necítim sa vinný, keď im pripomínam poriadok. Ale moje vlastné... bol by som stratený prípad už pri prvom plači, Sev."

"To hovoríš teraz, Námesačník," pousmial sa jeho priateľ. "Ale myslím, že keby to bolo nutné, vychovával by si správne. Len potrebuješ dobrú motiváciu ako napríklad krpca, ktorý už tridsiaty raz ukradol prútik a vyčaroval ním do podlahy dieru ako Londýn. Keď mal dva roky, myslel som, že nič horšie už urobiť nemôže. Teraz má trinásť a chytili ho, ako požíval alkohol neplnoletý.

"Polícia ho zatkla?"

"No vlastne nie, ale mohli to urobiť. Bolo očividné, čo sa s ním stalo." Zaškeril sa Severus. Zaboril tvár do dlaní. "Pane na nebi, prečo práve ja? Prečo dostanem vždy deti, ktoré sa vyžívajú v tom, ako mi robia zo života hurikán problémov? Najprv študenti, teraz vlastný syn. Boh musí mať naozaj zvláštny zmysel pre humor."

"Alebo si Boh myslí, že to zvládneš, Sev. Vieš ako sa to hovorí..."

"Mhm. Boh vás nepostaví pred skúšku, ktorú by ste nemohli prekonať. Myslím, že dostal zlé informácie."

"Ja nie," oponoval Remus potichu. "Rozhodneš sa správne, Sev. Zvyčajne to tak robíš. Si lepší otec, než bol Tobias."

"Remus, aj potkan by bol lepším otcom," odfrkol si Severus. "Nie je to nič ťažké. Ach, Merlin ma ochraňuj, mám zo zajtrajšieho rána strach. Schopný rozumného rozhovoru bude najskôr dve hodiny po zobudení.

"Dve hodiny?"

Severus vševediaco prikývol. "Áno, pretože najskôr musí prestať vracať a musí mu prestať búšiť aj v hlave, potom sa možno bude schopný posadiť a hovoriť. Potom uvidíme, čo sa stane."

"Prosím o milosť, sudca," povedal Remus.

"Bol by si dobrý obhajca, Lupin."

"Sranda, istú dobu som premýšľal nad právom. Lenže potom som sa dozvedel, že Ministerstvo nedovoľuje vlkolakom zastávať takéto posty, pretože vraj naša reputácia môže odrádzať našich potenciálnych klientov."

"Kopa fanatických kreténov," mrmlal Snape nahnevane.

"Ich strata, moja výhra," pokrčil vlkolak plecami. "Teraz aspoň decká na Rokforte majú lepšieho učiteľa Obrany ako bol Lockhart. Strata pamäte bolo preňho to najlepšie, čo sa mu mohlo stať. Vlastne aj pre nás."

Severus dopil čaj. "Od Artura Weasleyho som počul, že si s nimi precvičoval Riddikulus."

"Áno, robili sme to na tretej lekcii a mali sme aj zaujímavé výsledky." Smial sa Lupin. "Vieš, že si najväčšou nočnou morou toho Longbottomovie chlapca?"

Severus nadvihol obočie. "Vážne? Netušil som, že moje nadávanie ten jeho popletený rozum vystrašilo tak efektívne. Ešte stále nedokáže stráviť u mňa hodinu bez toho, aby niečo vysypal, rozlial alebo aby niečo explodovalo. Prisahám, Lupin, že občas je Longbottom moja smrť."

Lupin sa pri myšlienke, že Neville by mohol byť smrťou jeho hrozného priateľa. "Tak o tom veľmi pochybujem, Sev. Ty vždy prežiješ. Aj tvoj syn. Albus mi povedal, že sa mu podarilo prežiť už druhé stretnutie s Veď-Vieš-Kým a baziliskom."

Severusov výraz potemnel. "Áno, ale ocitol sa v nebezpečenstve, v akom sa nikdy ocitnúť nemal, Remus. Otriasol ním spontánny výbuch mágie veľkosti Atlantiku a ten idiot Albus to ešte podporoval. Myslí si, že Harry je ten, kto môže naplniť to prekliate Trelawneyovej proroctvo, ktoré vyriekla, keď mala v sebe priveľa sherry."

"Takže neveríš, že hovorí pravdu?"

"Je mi to jedno!" vyštekol tmavovlasý čarodejník. "Nikto nebude robiť z môjho syna nejakého hlúpeho hrdinu bez jeho a môjho súhlasu a ja ten svoj nikdy nikomu nedám. Je príliš mladý na to, aby niesol také bremeno. A navyše každý každý hrdina, o ktorom som počul, zomrel príliš mladý! Už som stratil osobu, ktorú som miloval najviac na svete, Námesačník. Keby sa to stalo znova, bol by som prekliaty. Môžeš to zopakovať aj tomu starému hlupákovi!"

"On to vie, Sev," povedal lycantrop jemne. "Povedal, že rozhodnúť sa bude musieť on sám."

"On sám?" vrčal Majster elixírov. "Som za Harryho zodpovedný, až kým nebude plnoletý a nedovolím mu, aby sa stal pešiakom osudu. Albus bude mať svojho hrdinu, keď v pekle začne mrznúť, ani o minútu skôr. Môj syn nezomrie len preto, že niekto z neho chcel mať hrdinu."

"Čo keby ako hrdina prežil?"

Severus vrhol na svojho priateľa spaľujúci pohľad. "Prosím ťa, Remus. Nechajme to tak. Je to všetko, čo si mi mal odkázať?"

"Nie. Chce sa ešte ospravedlniť za to, že ti nevrátil späť spomienky a syna tak, ako si to priala Lily. Povedal, že to bola jedna z jeho najväčších chýb a dúfa, že mu možno jedného dňa odpustíte. Ty aj Harry. Obaja."

"Keď začne v pekle mrznúť," prišla odpoveď. "Ani to najväčšie ospravedlnenie na svete mi nevráti tie stratené roky, Námesačník. Jedenásť rokov môj syn prežíval peklo a mohol vyrastať šťastný spolu so mnou. Jedenásť rokov! A on si myslí, že pár slov to napraví? Hovorím ti, Remus, že by som mu to bol schopný odpustiť, len keby mňa a Harryho o to požiadal na kolenách pred celým profesorským zborom a žiakmi Rokfortu. Keby sa verejne priznal k svojej chybe a uznal, že sa mýlil. Ale také niečo by on nikdy neurobil. Možno pre Harryho, vždy mal preňho slabosť, ale mňa? Slizolinský tieň? Nikdy!"

"Podceňuješ sa, Sev. Myslím, že Albus sa o teba naozaj zaujíma."

"Och áno, asi tak, ako sa farmár rozhoduje, či si na pole zoberie kosu alebo motyku. Bol som len užitočné náradie, využil ma. Nič viac."

Remus potriasol hlavou, uvedomil si, že Severus ešte nie je pripravený počuť pravdu, že Dumbledore sa zrútil a plakal nad tým, ako sa k Hlave Slizolinu zachoval. Že povedal Remusovi, ako veľmi miloval Severusa ako svojho syna a že sa to bál dať najavo, pretože vedel o Severusovej skúsenosti s otcom. Remus vedel, že rany, ktoré Dumbledore spôsobil, boli ešte príliš čerstvé a citlivé na to, aby to Severus pochopil.Možno raz bude ten tvrdohlavý čarodejník ochotný počúvať.

"To by som nepovedal, Severus Snape."

"Na tom nezáleží, bolo to tak. Dovolil som, aby mnou manipulovali," pripustil potichu. "Bol som ešte mladý a pochabý, stratený bez Lily a chýbala mi polovica myšlienok a môj syn. Už nikdy viac..." zovrel pery. "Ešte niečo?"

"Odkazuje, že dúfa, že Harry sa už zotavil. Och a Poppy ti odkazuje, že Harrymu už nemusíš dávať Vyživujúci elixír, vraj už by mal mať všetky aminokyseliny v norme."

"To som si všimol a už mu ho nedávam."

"Tiež odkazuje, že jej veľmi chýbaš a dlhuješ jej list."

"Hej! Ona si snáď myslí, že nemám na práci nič iné, len jej vypisovať o sebe listy? Mám viac objednávok na elixíry, než dokážem uniesť a non-stop niečo varím. Sotva mám čas dávať na tie elixíry menovky a už vôbec písať listy."

"Dobre, doslovne jej to zopakujem, Sev."

"Opovážiš sa a prekľajem ťa, Lupin," vyhrážal sa.

Hodiny ukázali pol tretej.

Zívajúc sa Severus postavil. "Som hotový. Potrebujem spánok, lebo zajtra ma čaká môj syn."

"Myslím, že zajtra budem spať," okúsil Lupin. "Takže zmeškám všetok krik a slzy."

"To si píš, že tu budeš. Budem ťa potrebovať, aby som nevybuchol. Lily tu nie je, musíš hrať jej rolu."

"Fajn, ale Sirius mi povedal, že aj ona mala občas takú výbušnú povahu ako ty a v disciplíne nepoznala zľutovanie. Počul som, že raz sa vyhrážala Jamesovi že ho zbije za to, že nechal nechal Harryho odísť so zbraňou."

"Vlastne sa mu vyhrážala, že ho zbijem ja. On, hlupák, nechal svoj prútik na mieste, kde ho dvojročný škriatok okamžite našiel."

"Pre Merlina, škoda, že som to zmeškal!" smial sa vlkolak. "Dobre, Sev. Zajtra prídem a uistím sa, že nezabiješ môjho syna. Aspoň kým sa nedostaneme k jadru veci," dodal so Snapeovským úškrnom.

Majster Elixírov sa zasmial a pomaly sa odobral do izby. Úsvit bude minimálne pre jedného z nich nezabudnuteľný a hlavne nepríjemný. A možno aj pre oboch, ktovie.

* * * * * *

18. Jedna divoká noc

Wed, 26 Jan 2011 11:42:04 +0100

nová kapitola

už nejdem radšej ani nič vravieť

18. Jedna divoká noc

Začalo to ako malá nocovačka - len Neil, Harry a Mike s dvoma kamarátmi, Rickom a Arthurom. Pani MacIntyrová im dala hranolky s dressingom, pizza bagety a kúpila aj päť druhov zmrzliny, toppingy a kornútky. Neil povedal, že môžu piť Colu, alebo aj ľadový čaj, podľa toho, čo chcú.

Práve sa chystali hrať Metlobal, keď im pani MacIntyrová oznámila, že s manželom idú na večeru s nejakými klientami a vrátia sa okolo dvanástej. "Teraz si za všetkých zodpovedný ty, Mike. Poznáš pravidlá, žiadne divoké párty- "

"Žiadny alkohol, nebehať nahý po ulici, áno, viem, mama." Dokončil jej starší syn. "Neboj sa, všetko bude pod kontrolou, nechceme si predsa urobiť hanbu." Postrapatil Neilovi priateľsky vlasy. "Však, krpec?"

Neil prevrátil očami. "Áno. Budeme sa správať dobre, mami."

Akonáhle však odišli, Mike, ktorý mal blond vlasy a pripomínal Harrymu Draca Malfoya, žmurkol na svojich kamarátov a povedal: "Budú preč minimálne päť hodín, tá reštaurácia je asi trištvrte hodinu odtiaľto. Takže kým budú preč, môžeme si užiť trocha zábavy. "Jeho kamaráti si vymenili natešené pohľady. "Ale najprv si zahráme Metlobal." Otočil sa k Harrymu. "Snape, ty si hrával za jednu z tých slávnych britských škôl, čo?"

"Bol som stíhač v našom fakultnom tíme."

"Hej, to. Takže môžeš byť stíhač môjho tímu." Rozhodol Mike.

"Mike, Harry je môj kamarát, nie tvoj," hneval sa Neil.

"Sklapni, lebo maminka s ocinkom budú mať na trávniku o jedného trpaslíka viac." Vrčal starší brat. "Teraz ma musíš poslúchať, som za teba zodpovedný! A preto chcem Snapea za môjho stíhača."

Neil na svojho brata zagánil a ukázal naňho prstom. Mike mu však hneď dal po hlave,. "Skús ma zakliať a budeš ten najpoľutovaniahodnejší brat na svete."

"Akoby som nebol už teraz," vrčal mladší MacIntyre. Pohľadom žiadal Harryho o pomoc.

Harry vedel, že by mohol odmietnuť hrať za Mikov tím, ale mal silné tušenie, že keby tak urobil, tak by asi nemohol hrať vôbec a musel by čakať na ďalšiu možnosť zahrať si celý týždeň. Divil sa, čo sa stalo so starším chlapcom, obyčajne Mike nebol taký panovačný. Harry predpokladal, že to má niečo spoločné s tými jeho dvoma kumpánmi. Malfoy bol presne taký istý - predvádzal sa, keď na blízku boli Crabbe a Goyle.

"OK. Urobíme to takto," vyhlásil Mike. "Budem kapitán a triafač, Arthur, ty budeš strážca, Snape stíhač, Neil ty budeš druhý kapitán a Rick odrážač tvojho tímu.

Harry tomu nerozumel. "Ale Mike, veď nás nie je dosť. Ako môžeme hrať?"

"Jednoducho, budeme hráť proti našim dvojníkom." Mávol rukou a zjavili sa zrkadlové verzie všetkých hráčov. Vďaka Mikovi sa zjavili dve kópie Ricka, takže mali ďalších odrážačov a tiež zdvojnásobil seba, takže mali troch triafačov. "Odzrkadľovacie zaklínadlo. Ilúzie, ktoré vyzerajú ako ty, znejú ako ty a občas aj reagujú ako ty. Len im musíme obliecť dresy. Mali by vydržať asi tak hodinu." Privolal si debnu s loptami. "Poďme!"

Hrali hodinu a Harry musel pripustiť, že bolo zvláštne sledovať svojho dvojníka, ako letí popri ňom za Zlatou strelou. Napriek tomu sa však sústredil a okrídlenú loptičku sa mu asi po trištvrte hodine podarilo chytiť.

Hra skončila a Mikov tým vyhral. "Nebolo to zlé, Snape," povedal Rick. "Mal by si skúsiť niektorý z našich univerzitných týmov. Mohol by si zarobiť veľké prachy."

Harry pokrčil plecami. Peniaze preňho nikdy nič neznamenali. A koniec koncov niečo zdedil aj po Jamesovi.

"Dosť kecania," povedal Mike. "Mali by sme začať robiť jedlo a punč." Ukázal na Neila. "Hej, bráško, to je tvoja úloha."

Neil sa zamračil. "A čo som ja? Domáci škriatok?"

"No blik! Takže kým to urobíš, ja musím napísať jeden list a potom ho skopírovať. Radar! Kde si, ty lenivý vták?"

Trochu postaršia snehobiela sova zletela zo stromu a pristála Mikovi na ruke. Teenager vošiel dnu a Neila s Harrym nechal za sebou.

Neil si zamrmlal niekoľko vyberavých nadávok. "Harry, vieš ako sa používa rúra, však?"

Harry prikývol.

"Dobre. Začneš robiť občerstvenie a ja urobím punč."

"Aký punč?"

"Taký, čo robieva na oslavy moja mama. Zázvorové pivo, šampanské a zmrznuté jahody a broskyne. Je to fakt dobré. Môžeš vypiť niekoľko pohárov a aj tak sa neopiješ, lebo to obsahuje málo alkoholu.

"A ty si sa to naučil robiť od nej?"

"Hej. Vždy som ju pri tom sledoval. Nie je to ťažké."

"A komu tvoj brat posiela tie listy?"

"Nikomu dôležitému. Asi kamarátom. Pravdepodobne ich tiež ide pozvať."

"Nepovedal tvoj ocko, že kým budú preč, môžu u vás byť len traja kamaráti?"

"Určite, lenže Mike je teenager a rád porušuje pravidlá, cíti sa."

Harry začal v žalúdku pociťovať nepokoj. "Títo kamaráti, Neil, oni sú tiež čarodejníci, však?"

"Uhm, väčšina z nich. A tí, ktorí nie sú, majú čarodejníckeho brata alebo sestru." Privolal potrebné ingrediencie a začal robiť punč.

Harry šiel do mrazničky pre istotu vybrať viac jedla. Vyzeralo to tak, že Mike bol odhodlaný mať párty, nech sa robí, čokoľvek.

O desať minút neskôr Mikovi priatelia začali prichádzať. Niektorí sa primiestnili, iní použili metlu alebo hop-šup prášok. Mali asi 16 alebo 17 rokov a neboli to len chlapci. Bolo tam aj niekoľko dievčat v džínsových sukniach a tričkách s odhaľujúcimi výstrihmi.

Jeden z teenagerov vyčaroval gitaru, bicie a mikrofón. Domom sa ozval heavy metal, až sa triasli okná.

Zvyšok to potešilo. V dome ich bolo už asi dvadsaťpäť a Harry mal pocit, že každú minútu prichádzajú ďalší. Bol zaneprázdnený robením chlebíčkov, ktoré Neil rýchlo ukladal na tácky, odkiaľ ale rýchlo mizli. Akoby Harry kŕmil stádo hladujúcich drakov. Toto rozhodne pod pojmom noc u Neila neočakával.

"Robí takéto veci tvoj brat často?" opýtal sa Harry takmer kričiac kvôli hlasnej hudbe.

Neil potriasol hlavou. "Len keď si je istý, že mama s ockom sú preč na minimálne štyri hodiny. Technicky vzaté je v čarodejníckom svete dospelý, ale moji rodičia ako muklovia sa tým neriadia. Pre nich je dospelý človek vtedy, keď má 21, prácu, vodičský preukaz, právo voliť a možnosť piť alkohol." Vzdychol. "Len dúfam, že sa nič nepokazí, ako naposledy."

Harry sa zahľadel na štíhle dievča v tyrkysových bikinách, ktoré sa postavilo do stredu obývačky, lusklo prstami a objavil sa stôl. Potom sa naň postavila a vlnila sa do rytmu hudby takým štýlom, že sa Harrymu rozbúchalo srdce a vyschlo mu v krku. Mala úžasné krivky, vlasy jej vo vlnách padali na plecia ako tmavý hodváb a jej tvár bola taká, o akej sa mužom len sníva.

"Och... Neil, kto je to?" ukázal na točiace sa dievča. "Je... vau!"

Neil zažmurkal. "Aha, Aliya je kosť, že? Pretože je napoly víla."

"Víla?"

"Hej. Vieš, tento druh pletie mužom hlavy svojím tancom a no... vieš... sexom..." Neil sa zapýril. "Ale Aliyah je len polovičná, takže to nemá na teba plný efekt." Prehltol. "Lenže keď tancuje..."

Harry s tým úplne súhlasil. Prakticky všetci muži v miestosti jej ležali pri nohách a dievčatá ju nahnevane pozorovali a nezakrývali svoj odpor. Nič z toho však Aliyah nedokázalo pri jej tanci vyrušiť a pokračovala v tanci s tak našpúlenými perami, že Harry si až myslel, že je to nemožné.

"Neil, ona je, akože, Mikova priateľka?"

Neil skoro vypľul svoju bagetu. "Aliyah? Nie, do pekla! Keby bola, Mike by bol najšťastnejší chalan na celej planéte a tiež by mu neustále hrozila smť. Každý muž starší ako 12 rokov automaticky túži po víle. Nie, Aliyah určite nemá priateľa, pokiaľ viem."

Kým boli všetci zamestnaní Aliyah, Harry sa pustil do občerstvenia. Nebol veľmi hladný, lebo Aurelia urobila dobrú večeru, ale uvedomil si, že niečo by zjesť mal.

Neil mu priniesol zo stola nejaké Tostitos a Taco a veľký pohár punču. Harry opatrne ochutnal a zistil, že chutí výborne - sladko a ovocne. "Hej, je to fakt dobré.!

"Vravel som ti," tváril s Neil samoľúbo. "Mamin punč má rád každý. Najlepšie je fakt to, že sa z neho neopiješ." Mávol rukou pre ďalší pohár a vypil ho na ex. "Poďme, Harry, tu je nuda. Hore si môžeme kuknúť film alebo tak, čo ty na to? Máš SuperNintendo, však? Už si hral Donkey Kong Country II?"

Harry rýchlo vypol rúru. Aj tak už všetky pizze došli a nič viac nemohol urobiť. Navyše už mal pokrk toho, že musel byť Mikovým osobným kuchárom. Toho si užil dosť, kým býval u Dursleyovcov.

Čas na strategický ústup.

Rýchlo nasledoval Neila po schodoch.

O dve hodiny neskôr, bola párty v plnom prúde. Jeden z Mikových priateľov sa rozhodol zmiešať punč s fľašou Buzzu, čo bol slangový názov pre ohnivú whiskey očarovanú tak, že bola 10krát silnejšia než zvyčajne. Opili ste za z nej takmer okamžite.

Mike si nevšimol, že punč bol zmiešaný, až kým ich nevypil niekoľko a potom už bol príliš opitý na to, aby mu na tom záležalo. Podobne ako väčšina prítomných. Len tí, ktorí ostali verní sóde, ľadovému čaju alebo punč pili len na začiatku, zostali v pohode.

To malo za následok, že párty bola čoraz hlučnejšia a divokejšia a rozširovala sa aj do okolia. To vyrušilo aj susedu odvedľa, náladovú starú pani Elmsovú.

Kričala na nich z kuchynského okna, aby sa stíšili, no odpoveďou jej boli nadávky, vztýčené prsty a výkriky. "Choďte späť do postele starká a snívajte o časoch, keď váš manžel ešte žil a vy ste bola horúca," jačal jeden nepríjemný chlapec so zelenými vlasmi.

Pani Elmsová bola takou drzosťou a surovosťou pobúrená. Hnevala sa na tých faganov, ktorí rušili jej víkendový film hlučnou párty. Vždy vravela, že s tými MacIntyrovými deťmi raz budú problémy a teraz sa ukázalo, že mala pravdu. Nemusela byť raketový vedec, aby vedela, čo sa tam deje. Párty bez dozoru - so sexom, drogami a alkoholom.

"Mali by ste sa stíšiť," kričala späť. "Lebo to ešte budete ľutovať!"

"Och, strčte sa viete kam, stará!"

Pani Elmsová nahnevane vzdychla. Potom zabuchla okno a jej stará zvráskavená tvár žiarila rozhorčením. Rozhodla sa - dá tým drzým vagabundom lekciu raz a navždy.

V tom istom čase sa Harry a Neil už takmer nemohli sústrediť na hru, pretože basy prúdiace zdola ich ohlušovali a smiech a vrava boli čoraz hlasnejšie. Neil bol čoraz nahnevanejší a rozhodol sa ísť dole po ďalší punč s tým, že keď sa bude vracať, umiestni na celú miestnosť Utišovacie zaklínadlo, takže už sa k ním nebudú niesť žiadne výkriky a zvuky.

Harry prikývol. Keby mohol, urobil by to isté, lebo jeho ušné bubienky už mleli z posledného. Prešlo päť minút a Neil sa stále nevrátil. Harry sa zamračene čudoval, čo ho mohlo tak zdržať. Počkal ešte desať minút a potom sa rozhodol zísť dole a zistiť, prečo sa jeho kamarát ešte nevrátil. Možno mu Mike prikázal urobiť ďalšie jedlo alebo punč.

Keď zišiel do obývačky, Neil nebol nikde v dohľade. Vlastne Harry nemohol nájsť medzi toľkými ľuďmi ani Mika. Čo ale našiel, bol punč na stole. Už zostal len jeden plastový pohár.

Harry bol smädný a punč mu predtým zachutil, tak si pohár zobral a rýchlo ho naplnil. Zašil sa do takmer prázdneho rohu pri vstupných dverách a vypil ho.

Punč chutil zvláštne. Nebol až tak sladký a mal pocit, že mu horí v hrdle. Odkašľal si a vtom pocítil v žalúdku zvláštne teplo. To je divné. Mám pocit, že predtým chutil inak. Možno keď dhšie stojí, zmení chuť. Vylovil z pohára broskyňu a zjedol ju. Neuvedomil si, že bola vo whiskey-punči namočená už celé hodiny a je v nej veľa alkoholu.

Mmm. To už je lepšie. Sladké a... a...

Nevedel nájsť slovo na opísanie druhej príchute, bola temná a bohatá a spôsobila, že všade cítil teplo. Harry si doprial ďalší dúšok punču. Zrazu mu bolo horúco. Ovial sa a pokúsil sa schladiť.

Zaujímalo ho, kde je Neil. Chceli sa hrať... niečo... ale teraz sa Harry potil a točila sa mu hlava... rozhodol sa nadýchať čerstvého vzduchu, možno to isté urobil aj Neil. Hlasitá hudba mu búšila do spánkov a cítil sa choro.

Položil prázdny pohár na stôl a otvoril dvere. Z nejakých príčiny naňho jesenný vietor pôsobil osviežujúco. Nádych. Výdych. Zažmurkal, oči mu akosi nechceli slúžiť, videl dvojmo. Potácal sa dolu schodmi na trávnik.

V podnapitom stave Harry netušil, čo robí alebo kam kráča. Jednoducho prepletal nohami pokúšajúc sa prečistiť si hlavu. Čudoval sa, prečo jeho nohy kráčali každá opačným smerom.

Jeho žalúdok sa tiež necítil najlepšie. Nie priamo nechutne, ale takmer. Inštinktívne mu napadlo, že by to mohla dať do poriadku len jedna osoba - jeho otec. Ale ten je doma, ako mu pripomenula jedna časť mozgu. Takže Harry nasmeroval svoje kroky smerom, ktorým tušil dom.

Netušil, že pani Elmsová zavolala na políciu a sťažovala sa na divokú párty u susedov. Ani to, že okamžite zareagovali, pretože pitie teenagerov sa stalo vážnym problémom, ktorý si želali odstrániť.

Jedna hliadka práve išla po ceste so spustenou sirénou a mala namierené k MacIntyrovcom. Policajt si nevšimol Harryho idúceho popri ceste smerom k hlavnej križovatke, ktorý vôbec nevnímal svoje okolie.

Lenže jeden člen druhej hliadky si trinásťročného chlapca všimol a zamával. "Hej! Hej, chlapče! Kam si myslíš, že ideš? Chceš tadiaľ prebehnúť?"

Harry zamračene zdvihol hlavu. Vtom na jeho rameno dopadla niečia ruka. Jeho otupené zelené oči zaostrili na muža vo zvláštnej uniforme. "Kto ste, pane?" opýtal sa, ale vyšli z neho len nezreteľné pazvuky.

"Si v poriadku, dieťa?" opýtal sa policajt hľadiac na chlapca. "Keby som nevedel viac, povedal by som, že si bol were three sheets to the wind,." Sklonil sa nižšie a potiahol nosom. Z Harryho dychu bolo cítiť alkohol. "Preboha, kde si bol? Si príliš mladý na to, aby si sa takto opil. Koľko si toho mal?"

Harry sa pokúšal pochopiť pointu otázky. Koľko mal čoho? Pizza bagiet? Alebo punču? "Dva. Len... dva."

"Dva drinky?" zopakoval policajt neveriaco. "To nie je dosť na to, aby ťa to takto zložilo." Chytil Harryho za bradu a prinútil pozerať sa naňho. Mal doma dcéru v jeho veku, pomyslel si smutne. "Ako sa voláš, synak? A kde si prišiel k tomu alkoholu?"

"Harry... volám sa Harry Snape..."

"OK, Harry. Odkiaľ ideš?"

Najskôr bláznivo krútil hlavou, nevedel si spomenúť. Letel, na metle... u... u jeho kamaráta. "Ja... bol... ja som bol... spal... kamarát... ocko povedal, že môžem."

"A kto ti dal tie drinky?"

"Neviem..."

Policajt vzdychol. Očividne bol chlapec príliš opitý na to, aby mu odpovedal na otázky. Vlastne aj tak mal celkom dobrý nápad, kde asi k tomu alkoholu mohol prísť. Dostali správu o dome na tejto ulici, takže pravdepodobne bol na tej párty. Policajt dumal, či má ísť svojmu kolegovi pomôcť s teenagermi v tom dome. Potom sa však rozhodol, že jeho prioritou je dostať bezpečne domov tohto jedného.

Oznámil, že odchádza, potom chytil chlapca za rameno a povedal, "Kam si sa vlastne vybral?"

"Domov, pane."

"Dobre. Presne tam by si mal teraz byť. Mimochodom som dôstojník Downes. Som policajt. Mám ťa odprevadiť domov, Harry?" Bola to rečnícka otázka, Downes by chlapca nespustil z očí.

Harry sa na minútu zamyslel. Mozog stále odmietal pracovať, ale keď sa pozrel na muža v modrej uniforme, cítil sa bezpečnejšie. "Dobre."

"Naskoč do auta," povedal Downes a ukázal na dvere. "Kde bývaš?"

Harry si hrýzol peru a usadil sa na kožené sedadlo. Kde býva?

"Harry. Pamätáš si názov vašej ulice?"

Pomaly prikývol. "Je to... Veterná ulica... pri zátoke. Býva s nami moja teta... Veterná ulica 55..."

"Ďakujem." Downes zadal adresu do policajného registra a zistil, že dom patrí Aurelii Princovej-Burnsovej, manželke zosnulého majora leteckej jednotky, súkromnej obchodnej konzultantke.

Zahľadel sa na tmavovlasé dieťa, ktoré vyzeralo duchom neprítomne. Downes potriasol hlavou. Toto dieťa do seba nalialo zlú kombináciu, to je isté. "Dobre, Harry. Je čas ísť domov. Dúfajme, že ťa tvoj otec nezderie tak, ako by to urobil ten môj, keby som prišiel domov opitý ako dúha s policajným dôstojníkom o jedenástej večer."

Zamieril po ceste k zákrute a k jeho domu.

Zvonček zazvonil práve vo chvíli, keď si Severus nalieval druhú šálku čaju. Diskutovali s Remusom o neveľmi vítanej téme - Dumbledorovi, ktorý požiadal Remusa o zprostredkovanie správy pre Severusa.

"Kto to pre Boha môže byť v takúto nočnú hodinu?" mrmlal si Majster elixírov.

Aurelia už išla do postele, aj Mia pred niekoľkými hodinami a on ich nechcel vyrušiť.

Odkráčal k dverám, kde naňho čakal muklovský policajt s rukou na ramene jeho syna.

"Harry? Čo sa stalo?"

"Vy ste pán Snape?" opýtal sa Downes.

"Áno," odvetil Majster elixírov. "Prečo ste priviezli môjho syna domov? Stalo sa niečo u MacIntyrovcov?"

"Dá sa to tak povedať, pán Snape. Som dôstojník Downes a vášho syna som našiel pred pätnástimi minútami potulovať sa po ulici. Očividne si na párty doprial pár pohárikov- "

Severus zalapal po dychu. "Aká párty? Harry, žiadnu párty si mi nespomínal." Chytil svojho syna za bradu a pokrčil nosom nad zatuchlým pachom tvrdého alkoholu. Spoznal by ho kdekoľvek, Boh vie, že ho už cítil tisíckrát predtým, keď sa Tobias vrátil z krčmy.

Harry nechápavo zažmurkal na svojho otca. "Ocko?"

Severus zovrel pery. "Ďakujem, že ste ho priviedli domov, dôstojník. Už naňho dozriem."

Harry sa čudoval, prečo sa naňho jeho ocko díva takým spôsobom... akoby ho chcel chcel prefackať alebo použiť ako prísadu do elixírov. Nespomínal si na nič, čo by mohlo otca tak nahnevať...

"Nemáte za čo, pán Snape. Dobrú noc," odišiel dôstojník zanechajúc Harryho stojaceho pred veľmi nahnevaním profesorom elixírov.

"Harrison Remus Snape," vrčal otec a obdaril ho pohľadom, ktorý ho spaľoval zaživa. "Okamžite nech si vo vnútri, mladý muž. Hýb sa!"

Harry sebou pri tóne a hlavne sile otcovho hlasu trhol. Spôsobilo to, že ho ešte viac rozbolela hlava a zároveň mal neodbytný pocit, že má vážny problém.

Na ramene cítil Severusovu ruku, ktorá ho pevne smerovala dovnútra.

ĎALŠIA KAPITOLA

17. Námesačník prichádza

Thu, 28 Oct 2010 19:07:02 +0200

zabite ma kľudne, že tak neskoro :(

17. Námesačník prichádza.

"Haló, ocko?"

Severus zdvihol pohľad od elixíru, ktorý práve varil. Bol to Posilňovací roztok, ktorý bolo v tejto chvíli treba dvakrát zamiešať v smere hodinových ručičiek a štyrikrát v protismere. Počet a smer miešania bol veľmi dôležitý pre správny výsledok.

Preto sa Severus, keď za sebou počul Harryho hlas, neobzrel. "Čo je, Harry? Vidíš, že mám prácu."

"Prepáč, ja som sa ťa len chcel na niečo opýtať."

"Na čo?" neprestal elixír miešať, no trochu otočil hlavou smerom k svojmu synovi, aby mu dal najavo, že ho počúva.

"No… moje domáce väzenie už skončilo a ja som odvtedy nič zlé nespravil, tak…" začal váhavo Harry.

"Von s tým, Harry," pokynul mu Severus možno trochu ostrejšie než zvyčajne. "Čo chceš?"

"Ísť spať k Neilovi. Túto noc." Dokončil Harry nervózne.

"Pretože?"

"Čo?"

"Chcem povedať, je to nejaká špeciálna príležitosť? Napríklad narodeniny, Harry. Pretože ak áno, musíme mu zohnať darček."

"Och nie, ocko, nič také. Len chceme prespať u nich. Neil sa opýtal svojich rodičov a oni povedali, že je to v poriadku." Presviedčal ho Harry.

Severus sa rozhodoval popri dokončovaní elixíru a odpoveď dal svojmu synovi až keď bol naliaty vo flakóne.

"Dobre teda. Môžeš tam zostať," začal Severus a Harry zvýskol od radosti. Ale vtedy otec zdvihol ruku. "Ale, musíš mi sľúbiť, že budeš poslúchať dospelých, ja sa s Neilovými rodičmi porozprávam. A tiež musíš dokončiť domáce práce, ktorých zoznam som ti nechal na kuchynskom stole, Harry."

"Potom môžem ísť?"

Severus prikývol. "Ešte jedna vec. Povedz Neilovi, že sa jeho dnešná hodina elixírov presúva z tretej na štvrtú, pretože mám dnes ešte dosť práce a nestihol by som to."

"Dobre. Vďaka, ocko!" otočil sa Harry a vybehol hore schodmi. Neil mával so Severusom súkromne hodiny elixírov, ale nie preto, že by bol neschopný. Nie, Neil bol v elixíroch úžasný a chcel sa v nich stať majstrom, takže Severus súhlasil s tým, že mu bude dávať pokročilé lekcie.

Keď jeho syn vybehol nadšene hore schodmi, Severus vzdychol a prevrátil očami. Teenageri! Nemôžu chodiť normálne? Musel však pripustiť, že Neil MacIntyre bol mimoriadne talentovaný čarodejník a po dokončení jeho siedmich rokov s profesorom Thurgoodom by si ho Severus rád vzal pod svoje krídla.

Majster elixírov stočil aj zvyšky elixíru, zamkol laboratórium a šiel zatelefonovať Neilovej mame, Annie, aby sa ubezpečil, že Harry môže bez problémov u nich zostať na noc. Keďže MacIntyrovci boli muklovia, Severus im neprezradil, že je čarodejník a mysleli si, že doučuje ich syna chémiu. Neil mu povedal, že jeho rodičia celkom akceptovali fakt, že ich synovia sú zapletení do akýchsi "hókusov-pókusov", ale Severus si aj tak nebol istý, že by bol dobrý nápad im oznámiť, že on je čarodejník tiež. Bol pre nich len obyčajný Harryho otec.

Harry sa veľmi tešil, že u svojho priateľa strávi celý večer a aj noc, pretože si vždy našli niečo na zábavu. Neilov starší brat Mike mal niekoľko kamarátov, ktorí k nim chodili už pravidelne, hrávali metlobal a bolo im dobre. Preto rýchlo vbehol do izby, do malého vaku dal pár kusov oblečenia a zubnú kefku a hodil ho vedľa metly. Potom šiel ku krbu v obývačke a prostredníctvom hop-šup siete dal svojmu kamarátovi vedieť dobrú správu a tiež, že sa mu posúva čas lekcie.

"Som šťastná, že sa Harry takto socializuje, Sev," povedala Aurelia, keď spolu obedovali. "Chlapci v jeho veku to potrebujú, inak budú časom nevrlí ale zato s podrezaným jazykom."

"Áno," súhlasil Severus a premýšľal, aký rozladený bol Harry naposledy. Trochu za to mohol aj Severus, keďže ho nepustil na ten zápas. No potom si uvedomil zmenu v chlapcovom správaní a to bol dôvod, prečo dovolil svojmu synovi ísť spať k MacIntyrovcom.

Rosie mu kňučala pri nohách a tak ju neprítomne pohladil. "Aj keď niekomu sa nebude páčiť, že Harry dnes večer nie je doma.

Aurelia hneď vedela, o kom hovorí. Áno, ale Mia sa musí naučiť, že Harry nebude doma zakaždým, keď sa bude chystať prísť. Môže sa hrať predsa aj s Rosie." Mia mala prespať u babky, pretože aj Melody aj Devon sa chystali niekam ísť.

"To by bol zázrak, teta Relia," zasmial sa jej synovec. Hodil psovi pod stôl kúsok šunky.

"Severus, videla som to! Vieš, že toto nie je strava vhodná pre psy," vykričala ho Aurelia.

"Tá trocha ju nezabije," argumentoval trochu zahanbene, že ho prichytili pri čine.

"Robíš z nej riadneho darebáka, Sev."

"Ale ona už je," poznamenal Severus a usmial sa na Rosie, ktorá mu teraz ponúkala labku a očami prosila o ďalší kúsok niečoho.

Aurelia potriasla hlavou. "Ty a tvoj syn ste presne takí istí."

Vtom vletela do kuchynského okna sivá sova s bielou obálkou zapečatenou Rokfortským znakom v zobáku. Pristála na Snapeovom pleci, podala mu ju a tiež si uchmatla kúsok šunky. Našuchorila si perie a odletela.

"To musí byť ďalší list od Poppy," mrmlal bývalý profesor, keď prelamoval pečať.

Skutočne tam bola poznámka od Poppy, kde písala, prečo ho preposiela a že Severus by si mal prečítať celý jej odkaz a až potom list a hlavne nerobiť unáhlené závery, ak si bude myslieť, že zradila jeho dôveru.

Harry zvedavo rozložil pergamen a zistil, že list nie je od Harryho priateľov, ale od jedného z tých jeho. Remusa Lupina, vlkolaka a krstného otca chlapca, ktorý dostal po ňom svoje druhé meno.

Drahý Sev,

viem, že ste s Albousom mali dosť zlý rozchod a mrzí ma to. Tešil som sa na teba, že budeme spolu jeden rok učiť. Lenže samozrejme chápem, čo ťa viedlo k tomu, aby si odišiel, pretože mi to Poppy všetko vysvetlila. Chcem ti povedať, že ani ja som si nepamätal, že Harry je tvoj syn. Vysvitlo, že Lily na mňa uvrhla časovo obmedzené Zabúdacie zaklínadlo a to vypršalo pár zýždňov dozadu.

Trvalo mi strašne dlhú dobu, kým som z Pomfreyovej vytiahol, kde teraz si. Tá žena je ako pitbul!

Tak ti teda píšem tento list, aby som sa opýtal, či nemáš záujem o návštevu od starého priateľa, pretože sme sa nevideli už dosť dlho. Och a jasné, že chcem vidieť aj svoje krstňa. Naposledy si ho pamätám ako dvojročného, keď popísal štítky na všetkých tvojich elixíroch a aj seba červeným atramentom. Som si istý, že sa odvtedy zmenil.

Och a posielam ti mierovú zástavu od toho starého deda.

Daj mi vedieť, že by si sa so mnou rád stretol a ja prídem.

Námesačník

"Dobré správy, Sev?"

"Veľmi dobré. Vyzerá to tak, že Harry nebude jediný, ktorý strávi noc so svojím priateľom (N/A nestrávia ju spolu v posteli. Však, Kez?)." Potom dodal, "teda ak ti to nebude vadiť."

Aurelia mávla rukou. "Tvoji priatelia sú aj mojimi priateľmi. Čím viac, tým lepšíe."

Severus rýchlo načarbal odpoveď a poslal ju po Hedvige.

Po večeri sa Harry opýtal, či by k Neilovi mohol ísť na metle. "Harry, veď vieš, že Neil žije v muklovskom susedstve. Najlepšie bude, ak ťa tam Aurelia alebo ja zavezieme."

"Ale ocko, stačilo by ma začarovať Neviditeľným zaklínadlom a nemusel by si jazdiť nikam," poukázal Harry.

"To je pravda, ale ja aj tak idem vyzdvihnúť Miu a cestou ťa môžem zaviezť k Neilovi, povedala Aurelia. "Metlu si hoď na zadné sedadlo."

"OK, teta Relia," Harry nechcel riskovať, že by ho nakoniec nepustili.

"Zbalil si si všetko, zlatko?"

Mladý čarodejník sa zaškeril. Aurelia to povedala, akoby tam šiel na týždeň. "Áno." Zdvihol sa zo stoličky a začal odnášať riady do kuchyne.

Keď bol hotový, odišli a nechali Severusa samého čakať na Remusov príchod.

Usadil sa v kresle oproti krbu a rozmýšľal, ako dlho už svojho priateľa nevidel. Asi rok, odkedy Remus začal cestovať. Je ťažké udržať si nejakú prácu viac ako pár mesiacov, keď ste vlkolak. A Severusovo povolanie profesora a zároveň špióna mu tiež nenechávalo veľa voľného času na návštevy priateľov, ani len toho najlepšieho a najstaršieho. Snažili sa udržať si poštový styk. Lilyna smrť v nich zanechala obrovskú prázdnotu a práve ich priateľstvo pomohlo utíšiť bolesť, ktorú im obom spôsobila.

Severus skontroloval hodinky, Remus by mal prísť každú chvíľu. Cestoval hop-šup sieťou, rovnako ako Severus a Harry, pretože sa nemohol premiestniť na takú dlhú vzdialenosť. Rosie vyskočila na operadlo a zvinula sa vedľa Majstra elixírov. Poškrabkal ju za ušami a ona mu skočila na kolená a usalašila sa tam. Nie je veľa takých prítulných a milujúcich psov ako sú bígle, pomyslel si Severus.

"Máš šťastie, že si taká pekná, maličká," mrmlal vysoký muž a hral sa s ňou. "Inak by som ťa hneď teraz položil na pred tvoju búdu." Zavrčal výhražne.

Rosie však neznepokojili ani tieto drsne znejúce slová. Vedela, že to nemyslel vážne. Milovala a rešpektovala ho takmer ako svojho pána, ktorým bol Harry.

Zrazu sa zdvihla na všetky štyri a začala vrčať smerom k ohnisku.

O moment neskôr sa zjavili zelené plamene, z ktorých vyšiel profesor Lupin.

"Ahoj, Sev. Dlho sme sa nevideli, čo?"

Severus sa zdvihol, aby svojho starého priateľa, ale Rosie sa už doňho stihla pustiť. Vyskočila na návštevníka krčiac pri tom ňufák. Muž mal voňal odlišne. Cítila popol a niečo, čo nevedela rozoznať, no voňalo to nebezpečne. Ostro sa nadýchla, cúvla a začala kňučať a vrčať.

"Rosie!" zvolal Snape a káravo sa na šteniatko zahľadel.

"Nechaj ju, Sev. Väčšina psov vie rozoznať vlkolakov, asi je zo mňa cítiť pach krvi." Remus bol oblečený v modrých džínsoch a tričku. Vôbec sa nezmenil, len v jeho vlasoh pribudlo viac šedín. Vlkolak sa zahľadel na svojho priateľa a všimol si, že Severus vyzeral uvoľnenejšie a vrásky Lilynej smrti sa z jeho tváre trochu vytratili. Vyzeral lepšie, než kedykoľvek predtým. "Vyzerá to tak, že ti otcovstvo prospieva, Sev."

"Aj predtým to tak bolo," povedal a zamotal sa v starých spomienkach. "Som rád, že ťa znova vidím, Severus. Tí hlupáci v škole s tebou ešte nezatočili?"

Remus sa zasmial, keď počul, ako Majster elixírov označil svojich bývalých študentov. "Pár z nich ma naštvalo a potom si to odniesli. Hlavne tretí ročník Chrabromil-Slizolin. Do pekla, Severus, oni sa správajú ako psy a mačky."

"O tom mi niečo hovor."

"Nechápem, prečo ich Albus dal dohromady keď vie, akí sú."

"Raz som sa ho na to opýtal," povedal Severus nevrlo, sadol si na pohovku a to isté naznačil aj Remusovi. Vlkolak sa teda usadil. "Povedal mi, že sa môžu od svojich protivníkov veľa naučiť. Osobne si však myslím, že sa vyžíval privádzaní svojich zamestnancov do šialenstva."

"Hej. Dlho som sa držal, ale pre Merlina, niekedy som mal chuť zraziť ich hlavami o seba."

"Ver mi, Námesačník, poznám ten pocit." Povedal Severus empaticky. "A potom si užívaš radosť z toho, ako sa pokúšaš čítať ich domáce úlohy a testy. Začal som im strhávať body za to, že sa to nedalo čítať."

Rosie oňuchávala Remusove topánky a mávala chvostom. Potom vyskočila na gauč a zaborila hlavu do jeho ruky, aby ju pohladkal. Očividne sa s touto novou osobou rozhodla skamarátiť aj ona.

Remus sa na ňu prekvapene zahľadel. "Neuveriteľné. Toto je asi prvý pes, ktorý sa so mnou priatelí."

"Toto je Harryho bígl. Miluje ľudí a myslím, že bígle vo všeobecnosti nemajú žiadne diskriminačné sklony," pousmial sa Severus. "Volám ju Rosie Kazisvetová, pretože ak sa nudí, dokáže prevrátiť celý dom hore nohami aj za dve minúty. Však, ty postrach?"

Láskavo ju pohladil po hlávke. Bígl sa naňho vďačne zahľadel.

Remus ledva potlačil úsmev, naposledy videl takýto výraz na jeho tvári, keď sa pozeral na Lily v deň ich svadby. "Keď už hovoríme o Harrym, kde vlastne je?"

"Spí u kamaráta."

"Ty si vážne zmäkkol, Sev." zapískal Remus. "Pamätám si, že Harryho si nechcel pustiť ani na chvíľu z očí. A teraz ho len tak necháš spať u kamaráta?"

"Ale teraz má trinásť rokov, Námesačník. Je dosť starý na to, aby som ho nemusel mať neustále pod dozorom."

"Si si istý, Sev? Keď si spomeniem na všetky tie veci, čo sme ako trinásťroční robili mi... nám by asi nestačil ani osobný strážca."

"Toho by potreboval možno tak Black ," nesúhlasil Severus. "Harry má viac rozumu než on. Black bol v tej dobe len kopa hormónov. Harry rozmýšľa a až potom koná. Väčšinou."

"Si si vedomý toho, že raz to budeš musieť oplatiť, Sev?"

"Čo tým myslíš?"

"Chcem tým povedať, že ak Harry teraz spí u kamaráta, jedného dňa bude jeho kamarát spať u vás." Poukázal Remus s iskrou v očiach.

Severus naňho šokovane hľadel. "Preboha, to nie!" Nariekal. "Prečo som súhlasil?"

Vtedy sa otvorili dvere a dnu vošli Mia a Aurelia.

Mia vletela rovno pred Severusa. "Sev, vieš čo? Mala som jediná z celej triedy plný počet bodov z dnešného testu!" Mávala mu pred očami akýmsi papierom. "Vidíš? Vidíš?"

Severus vzal dievča na kolená. "Upokoj sa, ty kolibrík," Mia poletovala presne ako ten malý vtáčik. "A teraz mi ukáž ten svoj test, šikovnica."

Preštudoval si celý test, odkašlal si a uznanlivo pokýval hlavou. "Výborne, Mia."

Hneď sa ozvala. "Starká vraví, že som to najšikovnejšie pätročné dievča, aké pozná."

"A určite má pravdu," súhlasil jej bratranec.

"Dostala som päť libier, za odmenu." Oznámila Mia a demonštratívne sa zahľadela na svojho bratranca.

"To je to, čo staré mamy väčšinou robievajú," povedal Severus, pretože mu bolo celkom jasné, o čo mladej slečne ide.

"A čo robievajú bratranci, Sev?"

"Hmm..." Severus na okamih stratil reč, ale potom sa zbadal. "Poviem ti čo. Pôjdeme do cukrárne na zmrzlinový pohár a môžeš mať ten najväčší, aký budú mať."

"Úžasné! Ďakujem, Sev." Hodila sa mu okolo krku a objala ho. "Kedy pôjdeme?"

"Tak za hodinku." Aj on ju na chvíľu objal, ale potom ju jemne zložil dole. "Mia, toto je môj najlepší priateľ, Remus Lupin. Prišiel na pár dní na návštevu. Predstavíš sa mu?"

"Ahoj! Ja som Mia Barryová. Moja mamička a Sev sú bratranec a sesternica, takže ja som akoby tiež jeho sesternica," vysvetľovala rýchlo vlkolakovi. "Ale ako ste prišli, pán Lupin? Nevidela som žiadne auto."

"No..." vrhol kradmý pohľad na Severusa. Vie o nás? Po nenápadnom prikývnutí pokračoval, "Nepotrebujem auto, Mia, prišiel som cez Hop-Šup sieť."

"Och, takže z krbu? Sev mi rozprával, že nechodíte dolu komínom ako Santa, len sa zjavíte v zelených plameňoch. Takže vy ste tiež čarodejník. Aj ja som!"

"Teší ma, že ťa spoznávam, Mia." Potriasol Remus jej malou rúčkou. "Nepovedal si mi, že máš čarodejnícku sesternicu za Atlantikom, Severus."

"To preto, že nikto o tom nevedel, kým sme neprišli. Má rodičov muklov a nemal si to kto všimnúť," vysvetľoval Severus.

"Ale Severus to zistil hneď, ako sa na mňa pozrel."

"Čarodejnícky zrak, maličká," usmial sa Remus. "Vždy spoznáme, keď je niekto čarodeník."

"Vážne? Ako to, že som to o vás nezistila, až kým ste mi nepovedali?"

"Pretože tvoja mágia sa ešte celkom nevyvinula, Mia." Vysvetľoval jej Remus. "Keď sa tak stane, naučíš sa vycítiť, či je niekto čarodejník."

"A rozprávať sa zo zvieratami," dodala Mia. "Sev mi povedal, že no niektoré čarodejníčky dokážu a ja chcem tiež." Natiahla sa k Rosie, ktorá ju začala olizovať. "Potom by som sa s Rosie mohla skutočne porozprávať."

"To bude naozaj poučný rozhovor. Jediné, čo ju zaujíma je jedlo a ničenie vecí." Prevrátil Severus očami. "Prečo nevezmeš Rosie na prechádzku, drahá? Mala by si ju unaviť skôr, ako objaví moje nové kožené topánky a celkom ich zničí."

"Dobre! Idem po vodítko."
Mia vbehla do kuchyne a cestou zvolala "Rosie, chceš ísť na prechádzku?"

Slovo prechádzka pôsobilo ako elektrický šok. Bígl vyskočil z pohovky a zamieril šťastne do kuchyne-

Neskôr prišla Aurelia privítať svojho nového hosťa do domu a ponúknuť im nejaké občerstvenie. Šálku čaju a úžasné brusnicové sušienky. Nakoniec skončili spolu hrajúc na kuchynskom stole karty.

Severus preskúmal svoje karty a jednu vyložil. Hlavou mu preblesklo, že Harry sa snáď u MacIntyrovcov správa dobre.

ĎALŠIA KAPITOLA

16. Iskrenie

Sun, 05 Sep 2010 19:28:12 +0200

nová kapitola, trochu kratšia než zvyčajne

16. Iskrenie

Koncom októbra boli Harry a Neil skutoční priatelia. Harry každý druhý týždeň dostával prostredníctvom Poppy Pomfreyovej listy od Rona a Hermiony. Bol jej nesmierne vďačný za to, že môže byť s nimi neustále v kontakte.

Boli obdobia, keď mu strašne chýbali a listy aspoň trochu dokázali utíšiť jeho smútok. Hermione opatrne napísal o Neilovi a samozrejme o svojom milovanom bíglovi, ktorý ich domácnosť neurstále udržiaval v strehu. Poslal jej aj jednu fotku, na ktorej je s Rosie. Tá nad ňou ochkala, až kým sa Ronovi nechcelo vracať.

Hermione mu odpísala, že je šťastná, že sa usadil vo svojom novom dome a vychádza so Snapeom. Harry im vyrozprával, ako sa oňho Severus staral a aký bol nahnevaný, keď mu Dumbledore celé roky tajil jeho otcovstvo. Ron sa ho tentoraz ani pokúšal brániť, keď vzal do úvahy, že riaditeľ poslal Harryho k príbuzným, ktorí ho nenávideli.

Hermionu tešilo, že Harry má konečne skutočnú rodinu. Hlavne teraz, keď prišiel o mágiu. Tiež Harryho vystríhala, že Ron môže začať na Neila žiarliť.

Bol to však Ron, kto Harryho informoval o dianí na Rokforte. Profesor Lupin bol úžasný učiteľ OPČM, naučil triedu ako sa brániť pred prízrakom a aj ďalšie užitočné kúzla. Sirius Black bol stále na úteku a z Ministerstva im na ochranu poslali dementorov, aj keď sa to Dumbledorovi nepáčilo a zakázal im prekročiť hranice školy. V Dennom Prorokovi písali, že Black ide po Harrym a chce ho zabiť. Reportéri tiež informovali, že Harry už na Rokfort nechodí. Starostlivosť o zázračné tvory učil Hagrid. Predstavil im hipogryfa Hrdozobca, ktorý skoro odhryzol Malfoyovi ruku, lebo bol drzý. Harry sa smial, konečne ten rozmaznaný hlupák dostal, čo si zaslúžil. Harry bol rád, že sa s ním už viac nemusí stretávať.

Ron mu zápas po zápase opisoval súboj o Metlobalový pohár, pretože vedel, že Harrymu sa to bude páčiť. Metlobal bol jedna z tých čarodejníckych vecí, ktoré si Harry mohol stále užívať, aj keď ešte nemal späť svoju mágiu.

Severus ho znovu otestoval a zistil, že zatúlané kúsky Harryho mágie sa spájajú dokopy a v jeho vnútri už iskrí plamienok jeho aury.

Stále nedokázal čarovať, ale napredoval a jedného dňa sa iskrenie zmení na plamienok a potom na obrovskú vatru.

Mladý čarodejník sa každý večer modil, aby sa ten zázrak stal čo najskôr.

Medzitým mal Neila, Rosie a Miu na nezbednosti a žarty, Severusa ako otca a Aureliu ako tetu a zároveň starú mamu. Ich malá rodina nebola dokonalá, ale bola jeho a nechcel o ňu prísť, aj keď bol to najhoršie decko na svete, ako mu v divokej hádke vykričal do očí Severus. Dostal vtedy týždeň domáceho väzenia.

Tento trest mal ďalekosiahlé následky nielen pre Harryho, ale aj pre Neila, ktorý Harryho pozval na sledovanie metlobalového zápasu spolu s jeho bratom Mikeom. Hrali Alphas proti Hviezdnym chytačom. Vojna sever proti juhu s množstvom faulov a napínavých situácií. Išlo o umiestnenie vo Svetovom pohári. Harry si neuvedomil o čo vlastne ide, až kým si nedal pozor na ústa. Bol taký sklamný, že prosíkal otca, aby mu dal nejaký iný trest podľa vlastného výberu. Ponúkol mu napísanie eseje a tri alternatívy - zakázanie Nimbusu na jeden týždeň, domáce práce navyše a upratovanie nechutných prísad do elixírov počas víkendu. Ale jeho otec len pokrútil hlavou a neustúpil. "Nie, tentokrát svoje rozhodnutie nezmením, Harry. Na následky si mal myslieť vtedy, keď si bol drzý, mladý muž. Možno sa takto naučíš najprv premýšľať a potom hovoriť."

"Ale... ale ocko! Nemôžeš ma pustiť na ten zápas a dať mi domáce väzenie až potom? Môžeš mi potom pridať pár hodín, alebo čo. Prosím. Je to finálový zápas a Neil už kúpil lístky."

Harry sa zahľadel na Severusa tým najprosebnejším pohľadom, ktorý mu pomáhal dostať sa z problémov už od dvoch rokov (ale vtedy s Jamesovým prútikom to asi nefungovalo).

Severus svojmu synovi venoval pohľad plný sklamania a rozhodol sa mu dať lekciu, aj keď bola taká bolestivá. "Ľutujem, Harry, ale budeš musieť ísť a povedať Neilovi, že ty ísť nemôžeš a musí nájsť na ten lístok niekoho iného."

Harry sa na svojho prísneho otca zamračil a dupol nohou presne, ako keď mal dva roky. Zovrel pery a zavrčal, "Do pekla, oco! Toto mi nemôžeš urobiť."

"Ale môžem. A bude to ešte horšie, ak neovládneš svoj tón a hlavne svoj slovník, Harrison Remus Snape!" teraz Harrymu pripomenul jeho otec toho starého hnusného profesora Elixírov.

Harry to vzápätí oľutoval. "Prepáčte, pane. Môžem už ísť? Musím to oznámiť Neilovi, použijem kozub."

Neil bol pochopiteľne sklamaný, že sa Harry dostal do problémov. Tešil sa, že konečne niekam pôjdu sami. "Zvyčajne si Mike zavolá nejakého svojho trafeného kamaráta a ja skončím niekde v rohu hluchý od neustáleho kriku do môjho ucha. Pre Merlina, Harry, čo si urobil, že si svojho fotra tak veľmi naštval? Nabúral si metlou do predného okna?"

"To nie." Odpovedal blonďavému chlapcovi. "Prečo? Ty si to už niekedy spravil?"

"Nie ja, ale Mike a jeho blbí kamoši skúšali nejaké nové triky a nedávali si pozor, kam letia." vysvetľoval Neil. "A neodbočuj od témy, Snape. Čo si urobil, že musíš premeškať najlepší zápas na Východnom pobreží?"

Harry vzdychol. "Ja, no, bol som drzý k mojej tete a keď ma otec vykričal, tak som... mu to vrátil." Cítil, ako mu horia líca od hanby. "Povedal som veci... dosť zlé veci. Pochopiteľne stratil nervy a toto je môj trest."

"Och." Venoval mu Neil pohľad, ktorý hovoril za všetko. "Vyskúšal si prosby a vyjednávanie?"

"Hej. Neustúpi. Vie, že to je pre mňa ten najhorší trest, aký mi mohol dať." Nariekal Harry. "Prepáč Neil, už budem mueisť ísť. Ach, kiežby som nebol taký hlupák." Neprítomne sa dotkol jazvy, občas ho v nej pichlo, ale nebolela ho odkedy prišli do New Jersey.

Všimol si, že Neil sa tiež zamyslene dotýka svojej jazvy a tak sa ho opýtal," Uhm, Neil? Odkiaľ máš tú... jazvu na líci?"

Neil odpovedal: "Poviem ti, ak mi povieš, odkiaľ máš ty tú svoju." Ukázal na Harryho jazvu v tvare blesku.

"Mám ju odmalička," odvetil Harry. Nechcel, aby všetci poznali jeho minulosť. Privítal fakt, že si nikto neuvedomil, že kedysi bol Harry Potter. "Bola to nehoda... nehoda s prútikom." Vedel, že to znelo nepresvedčivo, ale na viac sa nezmohol.

Neil len prikývol. "Och. Nesprávne kúzlo, hej? To to vysvetľuje. Ale nie u mňa. Stalo sa to, keď osm mal päť. Spadol som z metly do stánku s Dračími ružami, vieš, ten druh, čo chrlí ohnivé iskry. No a pristál som rovno na skale, ktorá ma porezala na tvári. Keď sa rana zahojila, ostalo mi toto." Pokrčil plecami. "Ale netrápi ma to. Skôr sa na mňa každá dievčina díva aspoň dvakrát," doddal s úsmevom.

"Klameš," posmieval sa Harry.

"Dobre, možno ma hneď nevolajú von, ale určite o tom aspoň premýšľajú," argumentoval Neil.

"Viem, po čom dievčatá idú."

"Áno? Po čom?"

"Aby boli spokojné so svojou prácou a aby ich ich partner vedel oceniť."

"To ti povedal kto?"

"Mama," žmurkol Neil. "Občas je celkom bystrá." Na moment sa zarazil a potom sa spýtal. "Harry? Čo sa stalo s tvojou mamou? Vaši sa rozvideli, alebo čo?"

"Nie. Mama zomrela, keď som mal dva roky." Odpovedal úprimne Harry.

"Och. Merlin, mrzí ma to. Aj keď sme s mamou na seba ako pes a mačka, nechcem, aby navždy odišla."

"Nepamätám sa na ňu, ale občas..." zahĺbil sa Harry. "Občas mám pocit, že ju počujem, alebo cítim na pleci jej dotyk. Táraniny, že?

Ale Neil sa mu nevysmieval. "Prečo? Ak môj strýko vidí duchov svojich predkov, prečo nie aj ty?" Neil vzdychol. "Do pekla, keby moja mama zomrela, videl by som ju asi všade. Zvlášť, keby som mal strach."

Harry len prikývol, zahanbený, že sa nechal uniesť. Našťastie Neil nebol ten typ, ktorý by si z neho robil srandu, aj keď prinútil Harryho rozprávať o veciach, na ktoré chcel zabudnúť... raz.

Niektoré veci sa zabudnúť nedajú. Lilina obeta bola jedna z nich.

Neilova hlava zmizla z plameňov.

Zakrátko sa vrátil. "Mike sa chce niekam odletaxovať, takže musím ísť. Veľa šťastia, Harry."

Chlapec smutne sklonil hlavu a spomenul si na svoj trest. No uvedomil si, že zlá nálada a trucovanie by veci ešte zhoršili.

Keď nadišiel čas veľkého zápasu, Harry sa nevrlo prechádzal po dome. Ani len Rosie sa ho nepodarilo rozveseliť svojimi kúskami ako váľanie sa po zemi, či naháňanie vlasného chvosta. Nesťažoval sa, ale bol skľúčený a keď sa ho Aurelia spýtala, či si nezahrá karty alebo nepozrie nejaký film, potriasol apaticky hlavou a odišiel do izby.

Severus s Aureliou si vymenili pohľady. "Možno by ste sa mali porozprávať, Sev."

"Len trucuje, teta Relia. A to mu nepomôže."

"Pre takéto dieťa je trucovanie normálne," pripomenula mu. "Ty si bol taký istý, keď som ťa zbila za to, že si drzý, tak si bol odutý celý večer."

"Nebol!" Namietal Severus. "Ja som nikdy -"

"Ale áno, Severus, dobre si to pamätám. Mal si deväť a hneval si sa, lebo som vás s Melody nechcela po večeri pustiť samých na karneval. Povedal si, že ak nemôžeš ísť sám, tak nejdeš vôbec. A ja som odvetila, že ak sa ideš správať ako malý neposlušný fagan, tak môžeš ísť akurát tak do svojej izby. Kričal si na mňa, že nie som tvoja mama a nemusíš ma poslúchať a že pôjdeš aj tak. Takže vidíš!"

"Tú časť si pamätám," priznal Severus červenajúc sa. "Bol to len malý prehrešok a zbila si ma viac, než bolo nutné. Zaslúžil som si to, ale vtedy som vybuchol, lebo ty si na nás ruku nevztiahla takmer nikdy. Pamätám si, že Melody vtedy plakala viac ako ja a vravela, že som dostal kvôli nej, lebo ona ma presviedčala nech s ňou idem."

"Áno, Melody neznášala, keď si sa dostal do problémov. Bol si pre ňu veľký brat," smiala sa Aurelia. "Poslala som ťa do izby na dvadsať minút a keď som ťa zavolala späť, tak si trucoval a fňukal ako štvorročný, Severus."

"To si už nepamätám," trval na svojom Majster elixírov.

"Selektívne zapamätávanie, môj drahý," smiala sa jeho teta. "Hanbil si sa za to a nechcel si si to pamätať. Keď som sa s tebou potom porozprávala a povedala ti, že ťa mám rada aj keď si občas neposlušné decko, prestal si nariekať. Teraz choď a porozprávaj sa so svojím synom, chlapče. Potrebuje vedieť, že si mu odpustil."

"Samozrejeme, že som mu odpustil." Začal Severus.

"Ale on potrebuje aby si mu to povedal, Sev. Nemôže ti čítať myšlienky a deti občas potrebujú počuť veci na vlastné uši."

Severus začal pochybovať. Bol si istý, že jeho syn už o tom vie, ale čo ak nie? "Dobre teda. Ale odteraz to už bude musieť vedieť."

Prešiel po chodbe a zaklopal svoju synovi na dvere.

Aurelia nezachytila celý rozhovor, ale celkom jasne počula Harryho tiché ospravedlňovanie a Severusovo uisťovanie, že mu odpustil a miluje ho. O pár minút neskôr spolu prišli do obývačky a Harry súhlasil, že si s nimi pozrie film. Trucovanie po tých pár jednoduchých slovách zmizlo ako mávnutím prútika.

Severus ukázal svojej tete zdvihnutý palec. Aurelia, mala si pravdu. Môžem byť rád, že ťa tu mám, aby si mi radila, lebo Boh vie, že to potrebujem.

Na druhý deň si Harry išiel k Neilovi pozrieť fotografie a rozhodol sa do Vianoc nerobiť žiadne ďalšie problémy. Ak bude môcť.

V kútiku duše totiž cítil, ako ho ten posledný ešte stále ťažil.

A/N: V ďalšej kapitole príchod Remusa!

ĎALŠIA KAPITOLA

15. Nový priateľ

Mon, 05 Jul 2010 16:07:46 +0200

Ďalšia kapitola. Dúfam, že prázdninujete aspoň tak fajn, ako ja :)

a na konci tej poslednej chýbalo pár vetičiek, tak som ich tam doplnila. Mrknite sa na ne.

15. Nový priateľ

Dva dni bez Nimbusu spôsobili, že čas sa pre Harryho doslova vliekol. Ale vedel, že si to zaslúžil, tak sa ani nepokúšal sťažovať. Mal dosť času starať sa o šteniatko, učil ju povely ako sadni, zostaň a k nohe. Rosie bola roztomilá a užívala si, že môže byť s Harrym. Zbožňovala, keď jej za splnenie príkazu dal nejakú dobrotu. Bígel a chlapec boli vždy spolu, keď jeden niekde šiel, druhý ho zvyčajne nasledoval.

Keď na ňu Harry dával pozor, riziko toho, že niečo vyvedie, bolo menšie. Preto sa s ňou hrával a vždy pred učením sa s Aureliou ju šiel vyvenčiť, aby mohla počas vyučovania spokojne spať pri jeho nohách.

Aurelia bola veľmi dobrá učiteľka, vysvetľovala výstižne a dôkladne. Dokonca aj tú najnudnejšiu tému o politike dokázala obrátiť na žart a baviť sa spolu s Harrym. "Ako to, že si nikdy neučila, teta Relia?"

"Nikdy sa nevyskytla príležitosť, len som zastupovala, pretože môj manžel často cestoval na rôzne základne po celej krajine alebo aj zahraničí. Zvyčajne sme sa sťahovali asi raz alebo dvakrát za tri roky. Melody to neznášala. Hovorievala, že sme ako cigáni, keď musí striedať školu každé dva roky. Bolo pre ňu ťažké nájsť si priateľov a trpeli aj jej vedomosti, tak som ju začala po večeroch doučovať. Potom, keď šla na vysokú školu, začala som aj ja premýšľať o podnikaní. Založila so, si vlastnú kolzuntantskú firmu. No mojou prvou láskou zostalo učenie."

"Asi to máte v rodine," uvažoval Harry. "Aj keď nemôžem povedať, že by ocko zbožňoval učenie. V triede bol vždy prísny a všetkých kritizoval."

"Možno preto, že musel, Harry. Elixíry sú nebezpečný predmet, vieš. Môžu sa stať strašné hrozné nehody, je to niečo ako muklovská Chémia. Keby tvoj otec nebol prísny, mohlo by sa stať ešte viac nehôd a študenti by sa mohli zraniť. Takže by som povedala, že bolo len dobré, že bol prísny. Naučil si sa niečo z toho, čo vám vysvetľoval, Harry?"

"Och áno. Vždy."

Aurelia vyzerala potešene. "Tak potom sa nemáš prečo sťažovať, mladý muž. Ak si sa daný predmet naučil a zapamätal si si to, potom si mal dobrého učiteľa." Ironicky sa usmiala. "Vždy sa bavím na tom, keď sa dnešné deti sťažujú, akí sú ich učitelia prísni. Prečo, za mojich čias, učiteľ mohol žiaka aj zbiť pravítkom, keď vyrušoval, nepriniesol úlohu alebo bol neposlušný?"

"Tvoji učitelia ťa mohli biť?" Harry bol šokovaný.

"Áno. Chodila som na súkromnú dievčenskú školu a učitelia dávali študentkám pravítkom po prstoch. Riaditeľka mala v kancelárii vŕbový prút, ktorým udržiavala disciplínu medzi neposlušnými dievčatami. Nebolo ich až tak veľa, ver mi. Stará Hardcastlová vedela, ako zmaľovať tvoj zadok za jeden týždeň aj šesťkrát."

Harry sebou trhol už pri pomyslení. "Bola si niekedy... aj ty... tak potrestaná?"

"Raz som dostala po prstoch, keď som nedávala pozor, ale u riaditeľky som nebola. Takže Harry, ešte stále si myslíš, že tvoj otec je príliš prísny učiteľ?"

"Nie. Nie v porovnaní s tými, ktorých si mala ti. Merlin, teraz som šťastný, že učitelia na Rokforte nemôžu robiť takéto veci. Boli dosť zlí už keď nám dávali tresty." Harry sa zachvel pri predstave, že by profesori študentov ešte aj bili. Ja a Ron by sme polovicu roka nemohli ani sedieť za to, ako sme sa správali na ockových hodinách. Strávili by sme viac času prehnutí cez jeho koleno než v triede. Vďaka Bohu, že som nevyrastal vtedy, keď teta Relia.

Potom mu napadla zlomyseľná myšlienka a opýtal sa, "teta Relia, ty si poznala ocka, keď bol malý. Robil... dostal sa niekedy, keď bol tu, do problémov?"

"Občas. Bol veľmi výbušný a niekedy jeho ústa boli rýchlejšie než rozum. Ak sa dobre pamätám, raz som ho za to zbila."

Harrymu začudovane vyletelo obočie. "Ty si ho zbila?"

Aurelia sa usmievala. "Áno a vtedy si to zaslúžil. Pamätám si to, lebo to bol jeden z páru ráz, kedy som siahla rukou na dieťa. Bola som ako môj otec. Od neho si dostal, len ak si bol skutočne hrozný, ako Bella. Ale moja mama nás bila za všetko."

"Ako teta Petúnia," povedal Harry s grimasou. "Zvyčajne ma odtiahla za ucho alebo za rameno do prístenku. Raz som pripálil raňajky. Vtedy na mňa vytiahla panvicu, ale uhol som."

V Aureliinych očiach sa mihlo pobúrenie a hnev. "Znie to tak, že tá žena by si zaslúžila pár hodín rodičovskej výchovy alebo aspoň poriadnu ranu po hlave."

"Máš pravdu, teta Relia," uškrnul sa Harry pri predstave Aurelie, ako dáva Petunii po hlave nejakou hrubou encyklopédiou."

"No, dosť bolo spomienok na staré časy," odkašľala si Aurelia a otvorila učebnicu matematiky. "Môžeme sa o tom baviť viac, keď vypracuješ strany 75-77. Vypočítaj všetky nepárne príklady, potom tvoju prácu opravím a prejdeme si percentá."

"Áno, madam," vzal Harry knihu a začal odpisovať príklady.

Keďže Aurelia bola šmukel, nevyžadovala od neho používanie pergamenu a brka, takže si úlohy robil do obyčajného zošita perom alebo ceruzkou. Bol za to nesmierne vďačný, lebo v matematike zvykol robiť veľa chýb a neznášal vyhadzovanie pergamenov.

Kým Harry pracoval, Aurelia oznámkovala jeho poslednú esej. Teenager bol veľmi inteligentný, čo sa aj dalo očakávať, ak ste vzali do úvahy, kto boli jeho rodičia. Aurelia si dala záležať na tom, aby mu dávala úlohy, ktoré ho nútili premýšľať, aby sa nenudil. Zistila, že je dobrý študent so sklonmi sťažovať sa na domáce úlohy, ale to robil skoro každý teenager v Amerike.

Dokončil všetky príklady, vedel, že bude lepšie Aureliu neprovokovať. Aj keď nebola až taká prísna ako Severus, dbala na vysoké štandardy a netolerovala drzosť. Severus ho začiatkom mesiaca informoval, že ak mu Aurelia dá trest, vyslúži si jeden aj od neho. Harry sa samozrejme nechcel namočiť do dvojnásobných problémov, takže sa až na občasné sťažovanie na úlohy správal celkom dobre.

No aj tak, nebol to Harryho vzťah k škole, čo Aureliu znepokojovalo. Počas mesiaca a pol, čo tu Harry bol, uňho vôbec nespozorovala hravosť typickú pre deti v jeho veku. Vedela, že mal na Rokforte priateľov, ale Severus jej povedal, že keď býval so svojimi poručníkmi, nedovoľovali mu počas leta návštevy priateľov. Držali chlapca pod zámkom, doslova. A tiež musel robiť všetky domáce práce, vlastne bol prakticky otrokom.

A aj keď tu to také nebolo, Aurelia sa obávala, že Harry sa príliš uzavrel do seba. Mal síce ju a Severusa na to, aby sa s nimi porozprával a hrať sa mohol s Rosie, ale oni neboli vhodní priatelia dieťaťu v jeho veku.

Kým bol Harry vonku lietať a hrať sa s Rosie, rozhodla sa, že sa o tom so Sevom porozpráva.

"Severus, to dieťa potrebuje spoločnosť v jeho veku," povedala svojmu synovcovi v to isté popoludnie. "Nie je pre neho normálne, aby zostal zavretý v dome s dospelými a bíglom. Som si istá, že potreboval čas usadiť sa a zorientovať sa v tom, čo sa stalo, ale už to vyzerá tak, že sa adaptoval dobre. Netrpí depresiami, však?"

"Nie, nemám ten pocit," odvetil Severus. "Dokona už prestala aj väčšina nočných môr. Občas sa ešte objavia, no pomáha mu, keď o nich napíše do denníka, alebo ich prediskutujeme. Aj jeho zdravotný stav sa vďaka vitamínom, pravidelnej strave a mojim elixíroim veľmi zlepšil. Úplne sa zotavil z následkov Cruciata a toho, čo mu spôsobili Smrťožrúti."

"To rada počujem, Sev. Ale vieš, že potrebuje ako spoločnosť viac, než psa. Potrebuje rovesníka, s ktorým by sa porozprával a hral videohry alebo hocičo, čo robia dnešné deti.
Melody mala kamarátov doma aj von každý deň. Zvyčajne som nakoniec varila pre polovicu ulice," povedala s chabým úsmevom.

Severus vyzeral zamyslene. "Máš pravdu, teta Relia. Tak veľmi som sa sústredil na jeho psychické a fyzické zdravie, až som si neuvedomil, že keď sa tu presťahoval, stratil svojich priateľov. Stále im píše, ale to nie je to isté. Čo myslíš? Sú v okolí nejakí teenageri, s ktorými by sa Harry mohol baviť?"

"Keď tak nad tým rozmýšľam, áno. Ale bývajú až tej štvrti, kde Melody. Je to len desať minút krokom. MacIntyrovci sú jej susedia. Majú dvoch chlapcov. Mike má sedemnásť a mladší Neil trinásť. Obaja sú čarodejníci aj keď rodičia sú muklovia. Z toho, čo som počula, sú to slušné deti. Aj Mia ich má rada a ona vie odhadnúť charakter."

Vymenili si pobavené pohľady, Melody raz môže byť žena - čarodejnica, s ktorou sa bude počítať. Melody sa potešila, že jej dcéra zdedila mágiu. Severus ju o tom informoval v sobotu hneď, keď prišiel vyzdvihnúť Miu.

Melody mala stále tie isté hnedé kučeravé vlasy a orieškové oči, aké si pamätal. Bola však vysoká a stala sa z nej veľmi príťažlivá žena. Ale čo sa týkalo oznámenia tej novinky Devonovi, súhlasila s Miou. "On to nikdy nepochopí, Sev. Neverí ničomu, kým sa toho nemôže dotknúť. Je príliš veľký realista."

"Mágia je reálna."

"Nie až tak, ako si to predstavuje Devon," odfrkla si Melody. Jej hnedé oči potemneli.

"Mel, týra ťa? Alebo ti chce zobrať Miu?" opýtal sa Severus náhle. "Preto si ho ešte neopustila?"

"Nie, Miu by mi nikdy nevzal. Nemá ani potuchy o tom, ako sa starať o dieťa. Všetko, čo ovláda, sú ženy. Vyzerá to tak, že všetky okrem jeho manželky. Vzala som si ho, lebo mi povedal, že ma miluje. Ale po dvoch rokoch som zistila, že je to len fráza a to, čo na mne skutočne miloval, bol spôsob, akým som podporovala v jeho imidži Lámača sŕdc."

"Prečo si potom zostala?"

"Nechcela som, aby Mia vyrastala bez otca. Hlúpe, že? Nebol dobrý, ale kedysi som ho milovala a myslím, že niekde vo vnútri ten cit ešte stále je. Mama hovorí, že som ho mala nakopnúť a dať sa rozviesť... asi má pravdu. Takže by som sa nemala strachovať o tom, či vie o Miinej mágii."

"Ja s ňou súhlasím," povedal Severus jasne. "Zaslúžila by si si niečo lepšie, Mel. Mám sa s ním ísť porozprávať?"

Melody mu venovala spýtavý pohľad. "Porozprávať? Poznám ťa, Severus. Naposledy, keď si to povedal, som mala šesť rokov a plakala som, pretože Peter Michell mi povedal, že mám nohy ako bocian a ústa ako koľajnice. Povedal si, že sa s ním ideš porozprávať. Vrátil si sa o desať minút s natrhnutou perou, monoklom a rozbitými hánkami. Keď sa ťa teta Eileen opýtala, kde si bol, odpovedal si, že si sa rozprával s chlapcom, ktorý obťažoval Melody. A ona ho šla vykričať."

"To bola pravda. Povedal som mu, že ak bude mojej sesternici ešte niekedy robiť zle, tak bude ľutovať, že sa vôbec narodil. Nebral to vážne, tak som ho o tom musel presvedčiť päsťou." Informoval ju Severus s úškrnom. "Takto by som sa vedel prerozprávať aj s tvojím manželom, Mel, ak by si chcela."

"Vďaka, Sev, ale nechcem, aby si musel čeliť zákonu. On za také problémy nestojí."

"Problémy? Dal by som mu lekciu správania a potom by som sa vymazal z jeho pamäte."

"Ty by si použil mágiu, aby na teba zabudol? Nevedela som, že sa to dá."

"Áno, lenže sa to nerobí bežne. V jeho prípade by som bol ochotný urobiť výnimku."

"Znie to lákavo. Povedala by som, že až príliš. Ale keby sa to zhoršilo, nechám to na teba, Sev. Chýbali mi tvoje návštevy, vieš? Som rada, že ste späť. Ty aj Harry. Netvár sa ako cudzí a občas k nám príď. Moje dvere sú vždy otvorené." Objala ho a rozlúčila sa s ním.

Spomienka na tento rozhovor ho trochu rozosmiala. Ešte trikrát zamiešal svoj elixír v protismere hodinových ručičiek a zahasil oheň pod kotlíkom. "Potrebuje päť minút stáť." Vysvetlil svojej tete. "Myslím, že zajtra by sme aj s Harrym a Rosie mohli navštíviť Melody a Miu. MacIntryovci by odzajtra mali byť doma, tak sa s nimi Harry možno aj stretne."

"Áno, to je dobrý nápad, nechceme predsa aby si myslel, že sme toto ich stretnutie naaranžovali my," súhlasila Aureila. "V podstate by ich mohla zoznámiť Mia - oboch ich pozná a veci tohto typu robí rada."

Teta a jej synovec si vymenili spokojné úsmevy a potom sa Severus vrátil k svojmu elixíru a Aurelia vyšla hore zistiť, čo by dnes mohli mať na večeru.

V nedeľu ráno sa Harry zobudil na to, ako mu Rosie líže tvár. S úsmevom jej ňufáčik jemne odtlačil nabok a vstal. Keď si obúval ponožky, Rosie mu skočila na nohu a s rozkošným kňučaním sa mu snažila jednu stiahnuť dolu. Harry sa s chuťou do ponožkovej vojny zapojil, ale potom si uvedomil, že by tú ponožku Rosie mohla skutočne roztrhať a radšej Rosie zložil dole.

Šteniatko naňho hľadelo typickým psím pohľadom.

"Hej," zamával jej prstom pred nosom. "Vieš, že toto nesmieš. Keby ťa ocko prichytil, ako mi robíš ďalšiu dieru, tak by ti odčaroval všetky zuby A čo by si potom robil, čo?" poškrabal Rosie za ušami a ona sa mu hneď pritúlila k ruke.

Pre Rosie neexistovalo nič lepšie, než ležať a nechať sa škrabkať a maznať sa s ňou. Pritúlila by sa k hocikomu, kto by sa s ňou bol ochotný pohrať a venovala by mu blažený psí úsmev. Harry si všimol, že dokázala byť celkom hlučná, keď sa s ňou hral. Bola takmer ako ľudská bytosť. Vzdychala a stenala ako človek v extáze (Kez, čo ti pri tejto vete napadlo?) Milovala prikrývky a ak ste z nej nejakú stiahli, vydala zvuk, akoby chcela povedať čo je to za nápad? Nevidíš, že ja spím?

Aj napriek nespočetnému množstvu darebáctiev, v ktorých sa ocitla, ju Harry miloval a občas bolo preňho doslova utrpením potrestať ju, keď sa zle správala. Severus vždy krútil hlavou. "Je to pre jej dobro, Harry. Možno to vyzerá milo, keď po dobe behá s tvojou teniskou, ale čo ak sa o pár mesiacov budeš obliekať do školy a ona ujde aj s tvojím tričkom a vyváľa ho v blate?"

Harry vzdychol. "Viem, ocko, ale zakaždým, keď na ňu kričím, ona sa na mňa tak zahľadí a potom sa cítim previnilo, že ju trestám." Bol rád, že Severus takú ľútosť necíti a môže ju vychovaávať namiesto neho.

Severus zovrel pery. "To je problém každého rodiča, Harry. Výchova je ťažká, ale nevyhnutná - musíš zatnúť zuby a preniesť sa cez to. Na konci budeš rád, že si to urobil, pretože neposlušného psa nemá rád nikto. To isté je aj s deťmi. Rozmaznané decká sú otravné a zahanbujúce."

"Hej, lenže ona nie je dieťa ale pes. Úžasný pes."

"Harry, ale aj toto úžasné šteniatko raz narastie a ak ju nevychováš, bude robiť len zle."

"Ale ocko, nemohol by si to... urobiť ty? Myslím tým, máš viacej skúseností než ja a aj si to užiješ. Poukázal Harry a pripojil aj psie oči, ktoré sa naučil od Rosie.

"Nie. Je to tvoje šteniatko, takže je tvojou úlohou vychovať ju, synak." Povedal Severus pevne. "Výchova nie je niečo, čo by si si mal užívať. Ja si tiež vždy neužívam, keď musím vychovávať teba, Harry, ale keby som to nerobil, nenaučil by som ťa dobrému správaniu."

Harry vyvalil oči. "Ty si to neužívaš?"

"Nie. Existujú aj lepšie veci než kričať na teba a trestať ťa, ale občas musíme všetci robiť aj veci, ktoré sa nám nepáčia. Keď som ťa vtedy prichytil, ako sa hráš s Jamesovým prútikom a zbil som ťa, som nebol šťastný ani trochu. Bol som si istý, že ma znenávidíš a obával som sa, že to bola moja najväčšia chyba, keď som to urobil."

"To aj bola." Zavtipkoval jeho syn. "Teraz sa obávam o svoj život, ocko."

Severus si odfrkol. "To som si istý, ty nezbedník. Udrel som ťa päťkrát a ty si mi asi desať minút plakal v náručí a sľuboval, že to už nikdy neurobíš, až kým si nezaspal. Och, aká trauma! Ale niečo si sa naučil a o to mi išlo. Tým, že ťa vychovávam, ťa chránim od oveľa horších následkov v neskoršom živote. A to isté by si mal robiť ty s Rosie."

Harry si zamyslene hrýzol peru. To, čo Severus hovoril, dávalo zmysel... až príliš. Nemohol si pamätať ten incident, ktorý sa stal pred jedenástimi rokmi, ale veril svojmu otcovi. Severus nemal žiadny dôvod na to, aby mu klamal a Harry už vedel, že muž dokáže byť prísny, ale zároveň férový. A na rozdiel od Dursleyovcov nemal záľubu v bitkách a takéto tresty si rezervoval len na najhoršie prípady. Ako napríklad obrovský dymiaci kráter v strede kuchyne.

Severus vycítil pochybnosti svojho syna a tak dodal, "Navyše, Harry, ak ju budem vychovávať ja a nie ty, bude rešpektovať ako jej pána mňa a teba si nevšímať. To nechceš, však?"

"Nie. Ale nechcem byť len jej pán, ale aj priateľ."

"To môžeš, ale šteniatka tiež potrebujú isté hranice. Teraz choď prosím ťa nájsť moju šľapku, Rosie ju znova niekam odtiahla."

Harry ju za to vykričal a zavrel do búdy. "Zlé šteňa! Choď domov, Rosie."

Bígl sa schúlil do rohu s chvostom medzi nohami a kňučal. Harry sa cítil hrozne, ale po pár minútach zistil, že bígl sa naňho nehnevá a upokojil sa.

Otec uznanlivo pokýval hlavou a Harry bol na seba pyšný.

Pri spomienke na ten deň Harry rýchlo zobral Rosie na prechádzku, potom jej dal odmenu a hral sa s ňou, až kým do kuchyne neprišli aj Severus a Aurelia.

Harry pomáhal Severusovi s raňajkami, chystali sa dnes navštíviť Melody a Miu. Nemohol sa dočkať Mie, odkedy u nich strávila týždeň a na Melody sa tešil takisto. Potom prehltol a napadlo mu, čo ak bude doma aj Devon.

"Hmm. Ocko?"

"Áno?"

"Bude tam aj Devon?"

Severus pokrútil hlavou a rozbil ďalšie vajíčko. "Prečo?"

Harrymu spadol kameň zo srdca. "Dobre, lebo by si sa mohol nahnevať a nakopať ho."

"Mohol? Skôr nakopal. Určite je dobré, že na víkend odišiel preč." Severus skutočne nemal rád manžela svojej sesternice a označoval ho za sociálny prípad, ktorý predal svoj talent aj telo. A ktorý sa nestaral o to, či zraní svoje dieťa a manželku, alebo nie.

Keďže na prvú otázku dostal uspokojujúcu odpoveď, Harry sa rozhodol pýtať ďalej. "A môže ísť Rosie s nami?"

Na jeho prekvapenie Snape súhlasil. "Áno, nemôže zostať doma sama, takže ju vezmeme."

Harry zvýskol a tancoval okolo stola, až kým mu otec nepovedal, nech sa láskavo správa na svoj vek.

Harry zažmurkal. Vyzeralo to, že to bude úžasná nedeľa. Už len málo mu chýbalo k tomu, aby bola ešte lepšia.

Všetci nasadli do auta a asi sedem minút sa viezli do Melodiinej štvrti. Bývala na Suncrest Court, v dome so šedou omietkou a radom upravených azalkových kríkov, ktoré lemovali chodník k verande. Typické susedstvo na Jerseyskom pobreží, pomyslel si Harry. Pripomenulo mu to Privátnu cestu, lenže tu ho nikto neohováral a nemysleli si, že je mladistvý delikvent.

Mel našli v kuchyni. Práve čistila panvicu a mala v rúre plech sušienok. Mia sedela za stolom a jedla palacinky s javorovým sirupom. Boli to jej najobľúbenejšie raňajky, ale mávala ich len v nedeľu, keď jej ich mohla mama uvariť. Keď bola Mel počas týždňa v práci, otec jej dával na raňajky bagety, toast alebo cereálie, pretože nevedel ani len nechať zovrieť vodu.

Keď ich zbadala, na tvári sa jej zjavil úmev. "Starká! Ty si skutočne prišla!" vyskočila a objala svoju starú mamu. Potom utekala objať aj Severusa. "Ahoj, Sev!"

"Ahoj, Mia!" povedal a zdvihol ju. Okamžite mu dala na líce poriadnu pusu.

"Kde je Harry?"

"Je vonku s Rosie."

"Vy ste priniesli aj ju?" vykríkla. "Môžem sa s ňou ísť hrať?"

"Áno, dieťa." Posadil ju Severus a ona hneď vyštartovala von.

"Mia!" zavolala Melody. "Čo keby si najprv doraňajkovala?"

"Už som skončila, mami!" kričala jej dcéra ponad plece a už počuli iba buchnutie dverí.

Melody potriasla hlavou a privítala svoju mamu aj Severusa. "Som si istá, že deti sa na hodinku- dve zabavia aj bez nás," povedala so žmurknutím, aby im dala najavo, že všetko ide podľa plánu a Harry stretne čarodejnícke dieťa v jeho veku.

Aurelia sa usmievala ako malé dieťa, ktoré vie o nejakom tajomstve. "Všimla som si, že pečieš, Mel."

"Áno, čokoládové cookies. Robievam ich, len keď Devon nie je doma. On si myslí, že pečenie je pre tých, ktorí nemajú poriadny život."

"Myslím, že to on by ho potreboval," povedal Severus nahnevane.

"Prosím, Sev, nezačínaj s tým," zastenala a šla im urobiť čaj.

Medzitým Mia našla Harryho aj bígla a s oboma sa zvítala. Bola veľmi rada, že znova vidí svojho veľkého skoro brata a jeho nové šteniatko. Rosie vyskočila a oblízala jej celú tvár.

"Ááá! Ja ťa tak ľúbim, Rosie!" smiala sa Mia a pohladila šteniatko po hlave. "Môžem ju ísť vyvenčiť, Harry? Budem ju držať na vodítku."

"Dobre," súhlasil a podal remienok malému dievčatku. Rosie od radosti podskočila a šťastne našpúlila pery.

"Poďme, Harry! Tadiaľto," naznačila Harrymu voľnou rukou a viedla ho doľava smerom k domu, kde bývali MacIntyrovci. Videla Neila už skoro ráno, keď bola zobrať noviny a povedala mu, že dnes príde jej bratranec, takže vedela, že sa bude potulovať po okolí, aby videl toho chlapca z Británie v jeho veku.

Neil práve kopal loptou o múr. Aj keď futbal bol muklovský šport, vyrastal s ním, lebo obaja jeho rodičia boli muklovia. Mal blond vlasy, pehy a nezbedné hnedé oči. Bol o niečo vyšší než Harry a vyzeral celkom obyčajne. Klasitký americký teenager. Zvláštna bola len jedna vec, nepekná zahnutá jazva na ľavom líci.

Keď Rosie zbadala chlapca, začala radostne vrtieť chvostom. Trhala vodítkom, chcela sa dostať bližšie k tej úžasnej skákajúcej lopte. "Vrrr!" vrčala na ňu.

Neil si ich všimol a vybral sa smerom k nim. "Čau, Mia." Kľakol si a pohladil bígla. "Ty si presvedčila otca, aby ti kúpil šteniatko?"

"Nie, patrí môjmu bratrancovi, Harrymu," vysvetľovala.

Neil sa postavil a podal Harrymu ruku. "Ahoj. Ja som Neil MacIntyre."

"Harry." Potriasol ňou Harry. "Ehm... Harry Snape." Bolo to po prvýkrát, čo sa predstavil novým priezviskom, ale akonáhle ho vyslovil, už to nebolo také hrozné.

"Si z Británie však?" opýtal sa Neil. "Mia mi hovorila."

"Hej."

"Odkiaľ presne?"

Harry už mal na jazyku Surrey, ale včas si spomenul, že so Severusom býval v Londýne. "Londýn. Tam sme bývali, ale teraz sme sa presťahovali k tete Relii. Vlastne je to teta môjho ocka, nie mňa."

Neil prikývol. "Doučovala môjho brata algebru a históriu, keď si zlomil nohu a nemohol chodiť do školy." Potom si všimol Harryho muklovské tričko. "Ty... hráš metlobal, Harry?" opýtal sa, aby zistil, či je naozaj čarodejník.

Harry prikývol. "V škole som hral vo fakultnom tíme."

"Aká pozícia?"

"Stíhač."

"Ja som bol triafač, ale stíhača som hral podľa mňa lepšie. Si dobrý?"

Harry sa začervenal. "Celkom hej, myslím."

"Bol úžasný!" vmiešala sa do toho Mia. "Vyhral pohár dvakrát za sebou."

"Ako o tom vieš, Mia?" opýtal sa Harry.

"Povedal mi to tvoj oco."

Harry pocítil hrdosť, že Severus niekomu povedal o metlobalovej zručnosti svojho syna. Zvlášť keď si doteraz myslel, že Snapea šport a Harryho úspechy v ňom vonkoncom nezaujímajú.

Neil zapískal. "Vyzerá to tak, že by ste si mohli dať preteky s mojím bratom. Alebo aj so mnou. Skúsime to jeden na jedného?"

Harry už už chcel súhlasiť, ale potom si uvedomil, že všade naokolo sú muklovia. "Neil? Ako môžeme hrať metlobal tak, aby nás muklovia nevideli?"

"Jednoducho. Začarujem náš dvor neviditeľným kúzlom. Mike, to je môj brat, to bežne robieva, keď chce nacvičovať so svojimi kamarátmi." Vysvetľoval Neil.

Harrymu zažiarili oči. "Počkaj, idem si po metlu."

"Môžem hrať aj ja, Harry?" spýtala sa Mia.

Harry pozrel na svoju malú sesternicu. "Och, ty si ešte trochu malá na to, aby si sama lietala na metle. Ale neskôr to vyskúšame spolu, dobre?"

Mia trucovala. "Prečo nie teraz?"

"Kto by strášil Rosie?" ukázal Harry na šteňa, ktoré mu sedelo pri nohách.

"Och no tak dobre. Ale potom pôjdeme?"

"Hej."

"Sľubuješ?"

"Sľubujem," ubezpečil ju Harry. Bol si vedomý toho, že tento sľub nemôže porušiť. Aurelia mu povedala, ako svoje sľuby porušoval Miin otec a Severus mu vždy prízvukoval, že sľuby dané deťom sa majú dodržiavať.

Potom si šiel po metlu.

O desať minút neskôr už Harry a Neil leteli za Zlatou strelou. Pod nimi sa naháňali Mia a Rosie. Keď sa na nich chlapci zahľadeli, zistili, že bígl má hlavu vyvráteníu a breše.

Harryho zaujímalo, či ich pes naozaj vidí a tak zamieril nižšie.

Rosie sa šla zblázniť, štekala, zavýjala a pokúšala sa naňho vyskočiť.

Neil sa pobavene zasmial. "Vyzerá to tak, že aj tvoj pes sa chce hrať s nami, Harry."

"Upokoj sa, Rosie," prikázal jej Harry a vzlietol naspäť hore.

Rosie už bola hysterická a ťahala Miu naprieč záhradou smerom, ktorým letel Harry za Zlatou strelou.

Neil a Harry sa pokúšali sústrediť na zlatú loptičku, ale bíglovo fanatické prenasledovanie ich rozptyľovalo tak, že od smiechu skoro spadli z metiel.

Keď sa Harrymu podarilo okrídlenú loptičku chytiť a konečne pristáli, Rosie úzkostlivo kňučala a Mia sa pokúšala chytiť dych, pričom vlasy jej odstávali na všetky strany. Zagánila na svojho bratranca. "Harry! Toto už viac nerob!"

"Nerob čo, Mia? Nelietaj?" opýtal sa, keď naňho Rosie vyskočila.

"Nehraj tú hru. Rosie sa bála a chcela ťa dostať stoj čo stoj dolu."

"Hej, to sme si všimli," smial sa Neil. "Aj môj Skip to robil, tak som mu vyrobil popruhy, aby mohol lietať so mnou. Skip bol aljašský klee-klai, ako malý husky." Naznačil im rukami, aký malý jeho pes bol.

"Ty si vzal svojho psa lietať?"

"Veľa krát, miloval to."

Harry sa zamyslene zahľadel na svojho bígla. "Myslíš, že aj Rosie by sa to páčilo?"

"Prečo to neskúsime?" navrhol Neil. Luskol prstami a potichu vyslovil "Accio Skipove popruhy!"

Harrymu sa rozšírili zreničky. "Ty vieš čarovať bez prútika?"

"Áno. Prečo? Ty nie?"

"Vlastne nie, nie naozaj. Tam, odkiaľ pochádzam, to považujú za pokročilú mágiu."

"U nás je to jediný druh, aký používame," informoval ho Neil. "Prútik používame, len ak si poraníme ruku, alebo potrebujeme na niečo presne zamieriť. Inak používame gestá a ak si skutočný majster, stačí ti na kúzlo len pomyslieť."

Harry nadvihol obočie. Nikdy by si nebol pomyslel, že čarodejníci v USA majú iné metódy čarovania a divil sa, prečo o tom ešte nikdy nepočul. Učili sme sa o vzburách škriatkov, obrov a problémoch s kentaurami, ale nikto sa neobťažoval povedať nám, ako čarujú čarodejníci v iných častiach sveta? Veď by to bolo oveľa zaujímavejšie a určite aj dôležitejšie.

Neil zrazu držal v ruke silné modré remence, ktoré vyzerali ako baby-vak. "Tu je to."

Harry ich vzal do rúk a vložil Rosie dovnútra. Tá ho okamžite začala oblizovať. "Hej! Prestaň!" prskal. Vzal metlu do ruky a vlietol asi desať stôp nad trávu.

Bígl najprv kňučal, ale potom sa utíšil a tak Harry skúsil krúžiť dookola. Pomaly naberal rýchlosť a dostával sa vyšie. Rosie sa to páčilo, vytrčila ňufák von a uši jej viali vo vetre.

Neil so smiechom vyletel za nimi.

Obaja leteli vedľa seba, Rosie medzi nimi vrnela blahom.

"Lietajúci bígl!" smial sa a naznačil Harrymu, aby ho chytal.

Preleteli cez celý dvor a Rosie si to nesmierne užívala. Keď Harry pristál, vyzerala zmätene. "Kto by si to bol pomyslel, že pes bude zbožňovať lietanie?"

"No, Harry, je to tvoj bígl," smiala sa Mia. "A teraz som na rade ja."

Harry podal Rosie Neilovi a vysadil Miu pred seba, ako jej sľúbil.

Keď o pár minút Severus vyšiel von skontrolovať deti, našiel ich lietať okolo MacIntyrovho domu, Miu na Harryho metle a Rosie s Neilom. Bol to úžasný pohľad, malé dievčatko a bígl stúpajúci k oblohe. Ozýval sa od nich smiech a šťastný brechot.

Severus sa usmial, potešilo ho, ako sa veci vyvinuli. Vyzeralo to tak, že jeho syn má nového kamarát a aj keď nemohol nahradiť Rona a Hermionu, aspoň Harry nebol momentálne len v spoločnosti dospelých.

P.S.: toto je pes, ktorého mal Neil :)

ĎALŠIA KAPITOLA

14. Bígle, metly, problémy

Mon, 31 May 2010 16:47:48 +0200

Po dlhej dobe ďalšia kapitola. Druhá polovica sa mi zdala trochu prešpekulovaná, je skombinovaná s udalosťami z knihy, ktoré sú ale mierne upravené... no veď posúďte sami.

14. Bígle, metly, problémy

Boli časy, keď si Severus Snape myslel, že by si skutočne potreboval dať skontrolovať svoju hlavu. Napríklad keď poslúchol svoju päťročnú sesternicu a kúpil Harrymu ako oneskorený darček šteniatko bígla. Bolo úžasné, ale za tými prosebnými hnedými očami sa zračilo darebáctvo. Keď mu chovateľ povedal, že rado hryzie, nepreháňal. To už Severus so znechutením zistil.

Rosie hrýzla všetko. Najčastejšie ponožky, topánky a vankúše. To šťeňa bolo ako tornádo a tak Severus trval na tom, aby ju Harry držal len v určitých častiach domu. Harry však na to
zabúdal a tak sa Rosie dostávala k neplechám.

Neplechy zahŕňali napríklad rozhryzenie Severusových najlepších topánok, stále nevedel prísť na to, ako sa pes dostal do jeho šatníka, až kým raz nenechal nechtiac otvorené dvere, ukradnutie Aureliinho prádla a ťahanie ho po celom byte, skákanie cez smetný kôš a rozhŕňanie všetkoého vysypaného, potom nehoda na koberci v rohu izby, roztrhanie vankúša na pohovke a diery v Harryho ponožkách.

Pre Merlinovu bradu, čo som to len kúpil - psa, či pár čeľustí? spytoval sa Severus, keď naháňal bígla, ktorý mal v papuli jeho obľúbenú kravatu. Hlúpo ju odložil na posteľ a Rosie hneď vyskočila a schmatla ju. Keď šteňa chytil a vyhrešil, dal jej na hryzenie kosť a na pätnásť minút ju zavrel do jej klietky. Potom vyšiel von a zavolal na svojho syna.

"Harry! Ihneď poď sem!"

Harry, ktorý lietal nad alejou stromov v zadnom dvore sa na otcov krik strhol a vzdychol. Zaujímalo ho, do akých problémov sa zasa Rosie dostala. Mal svojho psa strašne rád, ale bol neposlušnejší než sud divožienok a Severus na to nemal dostatok trpezlivosti.

Za týždeň odkedy prišla, Rosie stihla prevrátiť celý útulný dom hore nohami. Typický bígl!
Rýchlo sa otočil späť, aby pristál, odložil Nimbus do garáže a potom pomaly vošiel dovnútra. Keď Severus používal ten tón hlasu, znamenalo to len jednu vec - problém. Kedysi to bolo na dennom poriadku, že pes Snapea vytáčal, no potom Harry začal robiť všetko preto, aby sa viac do konfliktu s jeho otcom nedostal. Občas sa síce na niečom nezhodli, no nebolo to nič hrozné a Harry skutočne nechcel vedieť, čo Severusa vytočilo natoľko, že bol skutočne rozčúlený.

Sľúbil, že Harryho nikdy neudrie, ale jeho hnev bol legendárny a kto vie - čo ak sa raz neudrží a zbije ho aj napriek tomu? Jeho strýko na to nepotreboval oveľa viac - stačilo jedno zlé slovko alebo krivý pohľad a oheň bol na strechce.
Aj Ron s ním súhlasil, písali si každé dva týždne a tak sa dozvedal o tom, čo sa deje v čarodejníckom svete. Z Azkabanu utiekol kriminálnik Sirius Black a mali nového učiteľa OPČM, Remusa Lupina. Harry bol novinkami ohúrený. Jeho krstný otec bol teraz profesor na Rokforte a zradca jeho mamy ušiel z väzenia. A tiež vznikol nový metlobalový kúsok, ako ho informoval Ron. Keď naňho Severus zavolal, práve si ho skúšal.

"Chceli ste ma vidieť, pane?" Zavolal Harry keď vošiel dovnútra a zbadal Severusa stáť v kuchyni. Niekedy sa vracal k osloveniu "pane", zvlášť keď sa Severus tak hneval.

"Koľkokrát ti musím vravieť, aby si sa skôr, než opustíš dom, uistil, že Rosie je zatvorená?" káral ho otec. Harry zvesil hlavu. "Vieš, kde som našiel toho hlúpeho psa pred desiatimi minútami?"

"Nie, pane."

"V mojej izbe ako hryzie moju najlepšiu kravatu!" Severus mu ukázal zelenú hodvábnu kravatu s malými hadmi, ktorá bola darčekom od Lily. Teraz bola poznačená niekoľkými odtlačkami malých zubov.

"Mrzí ma to, ocko. Ja... zabudol som asi zavrieť závoru."

Severus sa zamračil. "Keď som ti kupoval toho psa, Harry, myslel som, že si dosť starý na to, aby si bol zaňho zodpovedný. Možno som sa mýlil, keďže nedokážeš dodržať jednoduché inštrukcie ako zavrieť ju do jednej miestnosti, keď na ňu nedozeráš. Toto je piata vec za posledné dva dni, ktorú mi zničila, mladý muž. Nemám dosť času na to, aby som stále vrhal na všetko svoje oblečenie zaklínadlá na opravu. Ani na tvoje." Dodal, keď si všimol vytrhnutý kúsok na Harryho džínsoch. "Ten prekliaty pes je hotová pohroma!"

"Nie je!" kričal Harry, nedovoľujúc svojmu otcovi takto rozprávať o tom roztomilom bíglovi. "Je len šteniatko, nerobí problémy naschvál. Ona proste nevie robiť nič lepšie."

"Áno, ale kto je zodpovedný za to, aby ju to naučil?" odporoval Severus. "Myslím, že je to jeden zelenooký chlapec s mojím priezviskom. Ale robil si to? Nie! Namiesto toho som ťa našiel vonku lietať a šteňa si kľudne demolovalo dom."

"Zabudol som, jasné?" horel Harry. "Daj mi prestávku, otec! Nemôžem urobiť chybu?"

"Dávaj si pozor, ako so mnou hovoríš, mladý muž!" varoval ho Severus so zúženými očami.

"Chyby sú v poriadku, pokiaľ sa neopakujú. A ty, Harrison Remus, to dobre vieš. Chovateľ ti povedal, že máš šteňa držať v jednej alebo dvoch miestnostiach, aby si mohol kontrolovať jeho správanie a činnosti."

"Nerád ju nechávam v klietke, ocko. Je ako väzenie."

"Harry, pre ňu klietka znamená domov a tiež miesto, kde ju môžeš strážiť. Určite to nie je väzenie."

"Pripomína mi môj prístenok," mrmlal Harry.

Severus zaškrípal zubami. "Nebuď melodramatický. Ak ju nechceš nechať tam, potom ju môžeš vypustiť v kuchyni. Nepotrebujeme prekračovať pravidlá, akoby si mal päť, Harry. To by si mal vedieť lepšie. Koniec koncov -"

" - mám trinásť a nie päť, viem." odriekal Harry a pretočil oči. Túto vetu už poznal.

Severusovi sa zablýskalo v očiach. "Urči si hranice, alebo ten pes nebude jediný obmedzovaný v tejto miestnosti."

"Povedal som, že ma to mrzí," mrmlal syn.

"Ospravedlnenie nestačí. Skutky hovoria viac, než slová," poučil ho otec. "Bude lepšie, ak uvidím, že do výchovy toho šťeňaťa dávaš viac zodpovednosti, Harry, inak môžem premýšľať o -"

"O tom, že sa jej zbavíš?" dokončil Harry. "To by sa na teba podobalo, však? Zbaviť sa všetkého, čo nie je perfektné, presne ako teta Petúnia. Úžasné!"

Na pár sekúnd Severus stratil reč. Nemohol uveriť tomu, čo vyšlo z úst jeho syna. Po tom všetkom, čo preňho urobil, ho ten fagan porovnával s Petúniou Dursleyovou! Čo si o sebe myslí?

Keď tie slová vypustil z úst, mal si chuť dať facku. Nechcel to tak povedať, ale neovládol sa a bolo to vonku. Neznášal, keď Severus začal s jeho perfekcionistickým tónom, cítil sa vždy taký hlúpy a neschopný a... sťažka prehltol.

"Ocko, ja... mrzí ma to... ja..."

"Už žiadne ospravedlnenia, nechcem ich počuť," okríkol ho jeho otec. "Choď do svojej izby a začni písať esej o rešpektovaní autorít, konkrétne mňa. Tri stopy pergamenu, mladý muž. Teraz!" Severus ho prebodol jedným zo svojich najhorších pohľadov.

Harry otvoril oči, aby argumentoval, ale uvedomil si, že lepšie bude zostať ticho. No stále sa na Snapea hneval a tak dvere za sebou zavrel o niečo hlučnejšie, ako bolo treba.

Ďalšia chyba.

Severus otvoril dvere a strčil dovnútra hlavu. "Teraz si si vykoledoval ďalšiu polovicu stopy o sebakontrole."

"Dobre! To povedal ten pravý." zamrmlal si sám pre seba.

Lenže zabudol, že Severus má uši ako mačka. "Prepáč," povedal smrteľne pokojným tónom.

"Počul som dobre, že nedokážem kontrolovať svoj hnev? Ubezpečujem ťa, chlapče, že keby som to nedokázal, tak by ťa to veľmi mrzelo. Teraz zavri ústa a začni písať, alebo si za tento malý komentár na dva dni prisvojím tvoj Nimbus." potom Severus odplával z miestnosti a veľmi potichu za sebou zavrel dvere.

Harry sa díval na dvere a mrmlal si o svojom otcovi niekoľko nie veľmi pozitívnych vecí. Potom sa prisunul k stolu a naostril si brko.

Ha! Severus mal skutočne práve rozprávať o sebakontrole. Nechal malého bígla, aby nad ním vyhral. A vyhrážal sa, že sa jej zbaví! Jeho jediného darčeka, šteniatka, ktoré vždy chcel. Len pretože o trochu viac hrýzla. Hlúpy perfekcionista! Fajn, možno to bolo trochu dosť hryzenia, priznal si pri pohľade na svoje ponožky, ktoré boli tak dohryzené, že sa už nedali použiť. No aj tak... miloval Rosie a jeho otec by nikdy nemal pomyslieť na to, že sa jej zbaví. Vedel, ako veľmi pre Harryho znamená.

Trinásťročný chlapec sa mračil na svoj pergamen. Neznášal písanie tých hlúpych esejí za trest. Radšej by čistil toalety. Hodil sa na posteľ a zobral si radšej denník. Najskôr by mal napísať doňho a upokojiť sa tým, že by sa vyrozprával. Potom začne písať tú esej.

* * * * *

Severus si masíroval pulzujúce spánky a pomaly si uchlipkával zo zeleného čaju. Našťastie dnes bola Aurelia preč z domu a nebola svedkom tejto malej drámy. Rosie zamraučala a Severus ju okríkol, "Ticho, ty malý lotor!"

Šteniatko stíchlo, vedelo, že má poslúchať. Na rozdiel od jeho syna. Merlin, čo to do toho chlapca vošlo? Najprv toto úplne strašné porovnanie s Petúniou a potom mal ešte drzosť na to, aby tresol dvermi a povedal, že jeho otec by sa mal naučiť kontrolovať!

Ten fagan netušil, aké má šťastie, že Severus sa cez to dokázal preniesť. Po poslednej poznámke totiž Majster elixírov nemal ďaleko od toho, aby chlapca nevyťahal za uši a neposlal niekam kľačať. Len fakt, že sľúbil Harrymu, že ho nikdy nezbije a tiež jeho vek (predsa len už bol trochu starý na bitie) pomohli Severusovi prekonať ten náhly impulz.

Severus si znova premasíroval spánky. Boli situácie, kvôli ktorým si povedal, že sa nikdy nemal stať otcom. Ako aj dnes. Keď išlo o jeho syna a jeho psa, Severus by takmer radšej zostal navždy v žalároch sám, ako škaredý netopier. Takmer.

* * * * *

Po polhodine Severus vošiel do synovej izby, aby skontroloval, či robí to, čo mu prikázal. Našiel Harryho sedieť na posteli a písať do červeného denníka.

"To nie je to, čo som ti kázal písať, Harry," začal Severus zostra.

Harry vyľakane zdvihol zrak. Pre Merlina, ten muž sa pohybuje ako duch! "Viem, ale potreboval som sa najprv vypísať sem, aby - aby som sa upokojil."

"A už si pokojný?"

"Áno."

"Dobre. Tak začni pracovať na svojej eseji, pretože tu zostaneš, až kým ju nedokončíš."

"Nemôžem sa ani navečerať?"

"To som nepovedal. Prestaň mi vkladať do úst slová, ktoré som nevyslovil. Ak to neskončíš dovtedy, budeš pokračovať aj potom. A malo by to byť čitateľné, inak to budeš musieť prerobiť."

Tentokrát Harry nereagoval žiadnou tichou poznámkou. "Áno, pane." Odložil svoj denník, podišiel k stolu, zdvihol brko a po namočení do atramentu začal písať.

Prečo mám rešpektovať svojho otca

napísal Harry Snape

Severus tam ešte chvíľu zostal a sledoval svojho syna. Potom so švihnutím plášťa opustil jeho izbu. Musel ešte navariť niekoľko elixírov pre svojich zákazníkov. Odkedy sa rozhodol spropagovať sa v magazíne o elixíroch ako Majster elixírov, mal viac zákazníkov, než sa dalo zvládnuť aj napriek tomu, že mu Harry niekedy pomáhal.

Nuž, to je cena za úspech, vzdychol si a vybral sa do laboratória. O chvíľu sa vrátil späť, lebo si spomenul, že treba ísť vyvenčiť Rosie. Nechcel rušiť svojho syna, ktorý chcel esej dokončiť pravdepodobne ešte pred večerou a tak sa vybral so šteniatkom von sám.

Rosie sa naňho zadívala jej odzbrojujúcim pohľadom a zaskučala. "Ty si tiež taký malý fagan, vieš? A tiež vyrábač problémov, presne ako tvoj majiteľ," vysvetľoval Severus jemne a kýval pritom prstom. "Ale pre tento raz ti odpúšťam. Keď ti to je teda tak ľúto."

Rosie vyskočila a dala mu packu.

"OK, je mi to jasné, Merlin pomôž!" mrmlal Severus a kľakol si, aby poškrabkal Rosie za ušami. Tá ho za to celého vypusinkovala jej mokrým ňufáčikom.

"Och! Ty šteňa malé! Už dosť, prosím!" utieral si tvár do rukáva.

Rosie zavyla a začala ho obiehať dookola. Severus pretočil očami a rozhodol sa, že potrebuje osobného terapeuta. Alebo aspoň pohárik ginu. Najlepšie by boli oba varianty, pretože sa ešte stále potreboval pozhovárať z Harrym.

A porozmýšľať nad tým, čo povie Melody, keď príde vyzdvihnúť malú Miu. Že deti sú to najlepšie, čo môžeš v živote získať. Teda aspoň päťročné, ktoré nemajú taký vycibrený jazyk, lebo jeho trinásťročný syn by sa ho mal naučiť kontrolovať. Severus si nespomínal, že by bol k Tobiasovi niekedy taký drzý.

Do pekla Sev, aj ty si taký s najväčšou pravdepodobnosťou bol, len si na to nepamätáš. Tiež si za to dostal, lenže tie bitky sa po pár rokoch zliali do jednej veľkej škvrny na tvojej duši. Zdedil tvoj hnev aj tvoje ústa. Boh nám pomáhaj. Zaplakal v duchu Majster elixírov.

* * * * *

V tom čase Harry dokončil svoju esej vrátane posledného odstavca o tom, ako kontrolovať svoj hnev. Prestal sa hnevať a začal cítiť hanbu za svoje činy. Vedel, že tým posledným komentárom to trochu prehnal a že mal štastie, že sa doňho jeho otec nepustil. Vernon by to urobil. V okamihu. Ale Severus nebol Vernon, ani nik jemu podobný. Keby bol, Harry by si práve ošetroval prasknutú peru alebo aspoň veľmi boľavý zadok. Ďakoval Bohu za tieto malé dobrodenia a za to, že Severus bol vždy muž slova.

Písanie tej hlúpej eseje ho prinútilo premýšľať a určite to malo aj ďalší skrytý význam. Napríklad už len to, ako veľa Snape urobil za ten mesiac a pol, aby si získal Harryho rešpekt. Zachránil ho od Smrťožrútov a vyliečil ho. Tiež kvôli nemu opustil svoje miesto profesora Elixírov na Rokforte a presťahoval sa do úplne odlišnej krajiny, aby jeho syn mohol rásť bez neustáleho manipulovania tým starým vševediacim čarodejníkom. Vždy bol svojmu synovi nablízku, keď sa potreboval vyrozprávať o problémoch, či nočných morách, ktoré sa občas objavili. Súhlasil s tým, aby sa Harry učil doma až kým sa nebude cítiť pripravený na navštevovanie muklovskej školy. (Učila ho Aurelia, kedysi bola učiteľka, až kým sa nedala na podnikanie.) Áno, musel priznať, že ten muž mu dal toho strašne veľa.

A ako sa Severusovi za to odvďačil? Tým, že ho porovnal so svojou strašnou tetou a navyše mu daroval tú tichú poznámku o sebakontrole? Už viac necítil ten sladký pocit pomsty, aj keby ho Severus chcel zbaviť Rosie. Cítil sa len previnilo a zahanbene.

Mal pravdu, vážne by som sa mal naučiť kontrolovať. A dávať si pozor na ústa. Nemôžem ho viniť, ak sa ma rozhodne udrieť, aj keď mi sľúbil, že to nikdy neurobí. Zaslúžim si to. Keby urobil niečo také môj syn mne, neviem, či by som dokázal tak odkráčať preč. Asi by som ho prehol cez koleno a dostal by po zadku. Len dúfam, že mi to ocko odpustí. Vážne ma to mrzí.

Uistil sa, že jeho esej je čitateľná a potom sa vybral nájsť svojho otca a odovzdať mu ju. Pozrel na hodinky, bol takmer čas večere a Aurelia už asi bola doma a varila. Nadýchol sa a prikývol, áno, Aurelia niečo varí. Vonia to ako pečená hovädzina alebo niečo také, mňam!

Skôr než stihol otvoriť dvere, vošiel jeho otec. "Skončil si?"

"Áno, pane." odvetil Harry s rešpektom a podal mu esej.

Severus sa usadil na Harryho posteľ a začal čítať. Harry bol prekvapený, očakával, že najprv dostane nejakú ďalšiu lekciu a Severus začal namiesto toho čítať. Len dúfal, že to bude v poriadku.

Kým čakal, ako Severus skončí, takmer si od nervozity začal obhrýzať nechty.

Našťastie bol rýchly a skončil v priebehu pätnástich minút. Potom odsunul pergamen stranou a pozrel na svojho syna, ktorý si nervózne hrýzol spodnú peru. "Je to akceptovateľné. A dobre napísané, Harry. Dúfam, že to, čo si tam písal, si myslel vážne."

"Myslel." Harry zahanbene pokračoval. "Skutočne ma mrzí, že som povedal to o tete Petúnii. Bolo to hlúpe a drzé a... ja som to tak nemyslel. Len som bol vytočený a..."

"Áno, viem. Ver či never. Túto výbušnosť si zdedil po mne, synak. A trvalo mi roky vyvinúť si sebakontrolu, aj keď ty si myslíš, že ju nemám." poznamenal jeho otec.

Harry sa začervenal. "Aj to ma mrzí. Nemal som to povedať. Len som sa bál, že sa ma zbavíš tak, ako sa chceš zbaviť Rosie. Nie je to dobré ospravedlnenie, ale..."

Severus vzdychol. "Nie, nie je. A všimol som si, že máš hlúpy zvyk vyvodzovať si nesprávne závery. Myslíš si, že vieš, čo chcú ľudia povedať ešte skôr, než to povedia. Potom im vkladáš do úst niečo, čo nikdy nepovedali. Presne ako aj dnes. Nikdy by som ti toho psa nezobral, Harry. Viem, že ho máš veľmi rád a je predsa súčasťou našej rodiny."

"Ale počul som ťa, povedal si - " začal Harry.

"Stop." Zdvihol Severus ruku. "Pozri, znova robíš urýchlené závery. Buď ticho a nechaj ma dopovedať, potom môžeš hovoriť ty." Harry zmĺkol. "Teraz, už som ti povedal, že ak sa nezačneš zodpovednejšie starať o svojho psa, tak ťa budem vychovávať ako päťročného chlapca, kresliť ti tabuľky a dávať bojové úlohy, strážiť ťa každú minútu a pripomínať ti veci typu nakŕm ju, choď ju vyvenčiť. Nechcem to robiť, ale budem musieť, ak neuvidím zmenu v tvojom správaní. A ak si myslíš, že som na teba zlý, Harry, keď sa s tebou hádam kvôli domácim prácam, úlohám a výchove bígla, tak vedz, že dokážem byť ešte dvadsaťkrát horší, ak sa nepolepšíš. Budem ti dýchať na krk prakticky každú minútu a zakaždým, keď na niečo zabudneš, dostaneš na zadok tak rýchlo, že asi ani nestihneš uvedomiť, čo ťa udrelo. To chceš, mladý muž?"

Harry razantne pokrútil hlavou. "Nie!"

"Potom bude lepšie, keď si zapamätáš, že sa máš odteraz starať o svoje šteniatko a neodvrávať mi. Je to jasné?"

"Áno, pane. Budem sa správať lepšie. Nechcem, aby ste sa museli na mňa hnevať, ste dosť zlý už teraz," povedal jeho syn chvejúc sa už len pri myšlienke na to.

Severus sa uškrnul. "Potom ti odpúšťam, synak. Ale pamätaj, čo som ti povedal, Harry. Lebo inak vieš, čo sa stane."

"Áno. Ale aj tak nie si ako teta Petúnia, ocko. Vždy ma odstrkala do mojej komory tak rýchlo, že som musel cúvať a potom, keď sa vrátil z práce, povedala strýkovi Vernonovi, aby ma zbil a samozrejme som nedostal večeru."

Severus natiahol ruku a postrapatil Harrymu vlasy. "Dobre vedieť, že si ma konečne ocenil, ty hlupáčik. Teraz sa poďme navečerať, tvoj žalúdok sa už poriadne ozýva."

Vyrazil do kuchyne a Harry sa pobral za ním pamätajúc na to, že sa má dobre správať a viac sa starať o Rosie.

Neskôr v ten večer, keď si dokončil úlohy, sa Harry rozhodol opýtať Severusa na niečo, čo ho trápilo od ich poobedňajšieho rozhovoru.

Severus práve balil niekoľko elixírov, ktoré potreboval sovou doručiť svojim zákazníkom. Skláňal sa nad stolom, keď sa pri ňom objavil Harry. "Čo je, Harry?"

"Och, chcel som sa ťa na niečo opýtať, ocko. Rozmýšľal som... ako sa môžeš tak kontrolovať? Ako si sa to naučil?"

Severus doviazal uzol a potom naznačil Harrymu, aby si k nemu sadol. "No, bolo to veľmi ťažké, hlavne preto, že som nikdy nemal dobrý príklad. Môj otec bol čo sa týka kontrolovania emócií na tom úplne hrozne. Dokázala ho vytočiť každá drobnosť a bezdôvodne vybuchoval hnevom. Žil som s tým od malička, takže som si sľúbil, že ja taký nemôžem byť. Zdedil som jeho výbušnú povahu. To bolo, a vlastne aj stále je, moje prekliatie. Ale raz sa stalo niečo, čo ma prinútilo držať svoje správanie pod kontrolou. Nielen pre svoje dobro, ale aj pre dobro iných."

Harry pokračoval. "Čo to bolo?" Cítil, že to je príležitosť dozvedieť sa viac o minulosti jeho otca.

Severus hovoril pravdu, neklamal mu.

"Už vieš, ako som zistil, že Remus bol vlkolak. To bol hlavný dôvod, prečo sme sa stali priateľmi. To, že som poznal jeho tajomstvo. Spolu s Lily sme sa pokúšali pomôcť mu, ako sa len dalo. Chceli sme vynájsť Protivlkolačí elixír.

"Ale medzičasom sme sa museli strašne veľa učiť na VČÚ. Očakávalo sa, že dostanem tie najlepšie známky a Lily a Remus takisto. Spolu sme sa učili a po večeroch sme chodili do knižnice, kde sa navzájom skúšali. Madam Pinceová vravievala, že by sme si tam mali preniesť aj postele, pretože sme tam prakticky bývali. No nikdy ju to veľmi netrápilo, pretože sme nič nedevastovali a neničili jej knihy.

"Naša snaha sa nám vyplatila, lebo keď prišlo na testy, s Lily sme excelovali a Remus tiež dostal V. Aj tak vždy hovoril, že si nezaslúžil takú dobrú známku a bez nás by ju nikdy nedostal. V znamená vynikajúci." Objasnil Severus, keď zbadal Harryho pohľad.

"Keď sme dokončili skúšku z OPČM, šli sme vonku na prestávku. Ja som ešte stále prechádzal papier s otázkami, aby som sa uistil, že som na všetky odpovedal správne. Myslel som si, že som test napísal dobre. Vždy som mal rád hodiny Obrany,
aj keď náš učiteľ bol prísny bastard."

Harry sa zasmial. "Znie to ako jeden profesor, ktorého poznám."

"Dávaj si pozor, čo hovoríš." Zabrzdil ho Severus. "Kde som to skončil?"

"Ako si si kontroloval odpovede."

"Áno. Sedel som, kukal do papiera a premýšľal nad odpoveďami, keď ma zbadali James s Blackom. V ten deň už boli mimo, vyčerpali na skúškach všetku svoju mozgovú kapacitu," spomínal Severus so slizkým úškľabkom. "Chceli nejakú akciu a bol som prvý, kto im prišiel pod ruku. A samozrejme Black sa na mňa stále hneval pre tie strhnuté body pri vlkolačom incidente. Dostal totiž vtedy aj trest a vrešťadlo od mamy. Merlin, aký som bol rád, že to nebola moja mama! Bola to strašná stará fľandra. Takmer som ho ľutoval, mať takú matku...

"Takže čakali na šancu ako ma dostať a dočkali sa. Nedával som pozor, ja idiot, a oni ma znehybnili skôr, než som ich zaregistroval. Mama ma však v lete naučila základy čarovania bez prútika a tak som kúzlo zablokoval a postavil sa na nohy.

"Ale Black už bol ako odtrhnutý z reťaze a znova ma začaroval. Kúzlo som odrazil a poslal naňho ďalšie, ale to už na mňa útočil aj James a zobral mi prútik."

"Potom mi Black začal nadávať, že som nechutný netopier zo žalárov a podobne, čo som mu ja oplácal všetkými možnými nadávkami, čo mi prišli na rozum. Nemohol som robiť nič iné, pretože James ma držal pomocou zaklínadla vo vzduchu."

Harry civel s otvorenými ústami. "Čo si robil?"

"V podstate nič. Myslím, že som povedal niečo o Potterovej matke, nespomínam si celkom dobre, ale asi to bolo niečo fakt zlé, pretože ma Potter takmer udusil mydlovou penou, keď mi kúzlom čistil ústa.

"Potom zrušil všetky zaklínadlá a dostal som svoj prútik. Bol som neskutočne rozzúrený a použil som kúzlo, ktoré som nemal. Takmer som zabil Jamesa, možno keby som ho použil správne, bol by mŕtvy. Je to veľmi silná kliatba Sectusempra, ktorú som vynašiel sám. Spôsobí protivníkovi rany ako od neviditeľných mečov."

Harry zapískal. "Znie to ako Mortal Kombat."

"Hmm. Áno. Stále som mal v ústach mydlo, takže som kúzlo nevyslovil dosť jasne a namiesto toho, aby ho celkom zabilo, ho len porezalo na líci. Black vtedy zošalel, vedel čo to bolo a tak ma kliatbou zdvihol dole hlavou do vzduchu."

"Vtedy sa už na nás pozeral každý, kto bol vonku. Považovali to za zábavu - sledovať slizolinského prefekta, ako ho ničia Zlaté levy." Severus vyzeral nahnevane. "James mi vyrazil prútik z ruky a začal ma pred všetkými vyzliekať. Vtedy sa zjavila tvoja mama."

Harry sebou trhol. "Ó Bože. Bola nahnevaná?"

"Ako dračica, keď jej ukradnú vajcia. Divoko medzi nich vletela a chcela vedieť, prečo mi nedajú pokoj a kedy ma konečne prestanú ponižovať. Vzali to ako žart, ale ona nie. Potter sa spýtal, či s ním pôjde von, ak ma prestane zaklínať a ona mu napľula do tváre.

"Nechal ma padnúť na tvár a ja som v tej chvíli umieral od hanby. Hneval som sa, že ma napadli a že som nedával pozor a tiež na tvoju mamu, že ma tak verejne obhajovala.

Všetci ostatní sa smiali a ukazovali na mňa, ako hlúpo vyzerám. Akoby som sa nedokázal brániť sám a potreboval na to dievča. Proste som vtedy úplne stratil hlavu. Postavil som sa a kričal na Lily "Nechaj to tak, Evansová! Svoje vlastné problémy si vybavím sám, nepotrebujem pomoc Humusáčky!"

"Ty si ju nazval humusáčkou?" zaplakal Harry. "Ocko, ako si mohol?"

"Severus pokrčil plecami. "Neviem. Vyletel som na ňu. Vlastne som sa na ňu ani nehneval. A už vôbec nie tak, ako na Blacka a Pottera, ale ona mi vošla do dráhy. Hneď som to oľutoval, ale už bolo neskoro.

Moje slová ju poriadne ranili, otočila sa a zakričala, "OK, bojuj o svoje posraté spodky, Ufňukanec!" potom mi dala facku a odišla s Alice plačky preč.

Cítil som sa hrozne a bol by som sa ňou utekal, ale Potter ma znova zavesil do vzduchu. Black ma začal biť za to, ako sa vyjadrujem a ja som ho nechal, myslím. Práve som zranil dievča, ktoré som miloval viac než čokoľvek iné. Verejne som ju ponížil.

Ale prišiel Remus a odhodil Blacka do stromu. Pottera potom prinútil dať ma dole. Pozbieral som sa a strávil zvyšok dňa v Nemocničnom krídle, kde ma nikto nehľadal. Pomáhal som Poppy a popritom som sa sťažoval na to, čo sa stalo. Dala mi dobrú radu, že mám nájsť Lily, ospravedlniť sa jej a potom sa naučiť meditovať, aby som kontroloval svoj hnev. Odporučila mi lekcie s Albusom."

"Chodil si na ne?"

"Áno. Samozrejme o tom incidente už vedel a bolo to práve vtedy, keď ma začal zušľachťovať. Povedal, že mám mnoho talentov a mohol by som mu pomôcť infiltrovať sa medzi tých v mojej fakulte, ktorí sú spojení s Temným pánom."

"Vtedy si sa stal špiónom pre Rád?"

"Nie, ale to bol začiatok. Nebol som oficiálnym členom Rádu, až kým som nevyštudoval a vtedy som na seba vzal plášť tajného agenta."

"A odpustila ti mama, že si ju tak nazval?"

Severus prikývol. "Áno, aj keď ma niekoľko dní ignorovala. Nakoniec pochopila, akí sme obaja boli mizerní, prišla a povedala mi, že mi odpúšťa. Potom povedala, že ak ju tak ešte niekedy nazvem, tak mi kliatbou odstráni jazyk." Dodal jeho otec. "Takže som to nikdy neurobil a to bol hlavný dôvod, prečo som sa tak veľmi snažil kontrolovať svoj temperament. Nikdy som tak už nikoho nechcel zraniť."

"Och, môžeš ma naučiť to meditovanie, ocko?"

"Môžem. Ak chceš, zajtra si môžeme prejsť nejaké cvičenia s dychom."

"Vďaka. Asi bude lepšie, keď sa to naučím. Skôr, než mama zíde z neba a dá mi po hlave lyžicou," povedal Harry a Severus sa zasmial. "Mama bola tiež členka Rádu, však?"

"Bola. Špeciálny agent, ako ja. Pracovala na Ministerstve mágie, na Oddelení záhad ako Nedotknuteľná. To je niekto, kto zbiera informácie o proroctvách a podobných veciach. Jej práca bola veľmi nebezpečná a náročná, preto ju vyniesla až do povedomia prekliateho Voldemorta.

Jedno z proroctiev hovorilo o ňom a dieťati, ktoré sa narodí, keď bude zomierať siedmy mesiac, rodičom, ktorí sa trikrát vzopreli Temnému pánovi," recitoval Severus potichu. "To malo byť jeho záhubou. Lily mi o ňom povedala a preto sme sa ťa pokúšali ukryť. Temný pán veril, že práve ty si ten, o kom proroctvo hovorí a chcel ťa zabiť. Ale tým len spečatil svoj vlastný osud."

"Ako, ocko?"

"Pretože proroctvo jasne hovorí, že dieťa sa musí narodiť rodičom, ktorí sa mu trikrát postavili. S Lily sme boli jasne proti nemu, ale nevedeli sme prísť na to, čo znamená trikrát sa mu postaviť, až kým sme nevybrali Jamesa ako tvojho nevlastného otca. Bol Auror a takisto vystupoval proti Voldemortovi. Takže proroctvo bolo naplnené - bol si synom troch rodičov, ktorí sa mu postavili dohromady trikrát."

"To proroctvo hovorí o tom, že zabijem Voldemorta?" zľakol sa Harry. "Nehovorí aj to, ako to mám urobiť?"

"Nie. Ale proroctvá nikdy nie sú konkrétne, Harry. Vždy sú to len frázy, ktoré majú člocveka zmiasť. Mali sme šťastie, že sme ho pochopili a stihli ťa ukryť."

"Úžasné! Úžasné! Prečo ja? Prečo som ja vždy ten hlúpy záchranca a hrdina?" kričal.

"Pokoj, Harry."

Harry sa začervenal a pokúsil sa zhlboka dýchať. "Prepáč. Len nemám rád keď mi hovoria, že sám riadim svoj osud a potom zase že nejaká Elvíra alebo Teodora mala víziu o tom, že som predurčený na zničenie najtemnejšieho čarodejníka. Vlastne to neznášam!"

Severus prikývol a položil Harrymu ruku na rameno. "Nehnevám sa na teba, synak. Kým som tu ja, nemusíš sa nad tými vecami zamýšľať, Harry. Nikto z teba neurobí záchrancu nasilu, pokiaľ som nablízku ja. Nemám rád proroctvá. Lebo práve to zabilo Lily a Jamesa a mňa pripravilo o roky s tebou. Albus zase verí, že proroctvá sú pravdivé a snažil sa ťa dohnať k tomu, aby si ho naplnil. Ale to už je preč, teraz môžeš byť len Harry Snape, nie žiadny hrdina, ktorý musí zabiť Temného pána alebo zomrieť."

"Aj tak by som to bez mágie nezvládol."

"Aj keby sa tvoja mágia vráti, nebude to znamenať, že musíš byť hrdinom, Harry. Postarám sa o to, aby si mal na výber a aby si vedel, čo sa od teba očakáva skôr, než urobíš rozhodnutie. Nie som ako Albus. Neverím v prekrúcanie pravdy v môj prospech. Odpovedal som na všetky tvoje otázky?"

Harry prikývol. "Nateraz hej."

"Dobre, tak do postele."

"Do postele? Ale ocko, veď je ešte len pol desiatej!"

"Viem. Ale ideš do postele skôr, je to dôsledok tvojho malého popoludňajšieho výbuchu."

"Och, ocko, prosím! Ešte nie som unavený."

"Tak počítaj ovečky alebo drakov alebo niečo iné. Posteľ, pán Snape. Hneď."

Harry otvoril ústa, aby znova zaprotestoval.

"Ešte jedno slovo a budeš chodiť spávať o tomto čase celý týždeň," varoval ho otec. "Tak už choď!"

Harry rýchlo zavrel ústa. Pochopil, že jeho otec to myslí vážne. Kedy on niečo nemyslel vážne? Neodolal a venoval mu jeden Snapeovský zamračený pohľad skôr, než sa otočil na odchod.

Toto si prehnal, chlapče! Pomyslel si Severus a udrel to drzé decko po zadku.

Harry nadskočil, ale nebolelo ho to. Skôr to bolo myslené ako varovanie.

Pochopil a vybral sa do izby. Koniec koncov len zriedka dostal od Severusa Snapea toľko šancí.

Keď šiel neskôr Severus svojho syna skontrolovať, našiel ho spať s Rosie skrútenou vedľa seba. Usmial sa. Keby tu bola Lily, určite by ich odfotila, pomyslel si nostalgicky

Privolal si jej fotoaparát a urobil jeden snímok. Bol čas na nový fotoalbum.

ĎALŠIA KAPITOLA

Láska je božská

Mon, 29 Mar 2010 15:20:42 +0200

Songfic písaný do jednej súťaže... nebola som ním nejak extra nadšená, ale porota ma ako šiestu v poradí posunula do užšieho výberu. Tak teda som zvedavá, čo naň poviete vy.

Láska je božská

Then the rainstorm came, over me
And I felt my spirit break
I had lost all of my, belief you see

And realized my mistake
But time through a prayer, to me
And all around me became still.

Severus Snape umieral. Keď si to uvedomil, ocitol sa v búrke. Táto informácia sa ním prehnala ako zúrivé tornádo. Zanechala v ňom obrovskú spúšť, na ktorej upratanie už nemal dosť síl.

Počas celého života len strácal a teraz si uvedomil, že stratil všetko. Zrazu si uvedomil všetky svoje chyby. V poslednom čase často myslel na to, aké to bude, keď ho odsúdia a v Azkabane dostane dementorov bozk. Teraz si to dokázal aspoň čiastočne predstaviť.

Vo vnútri cítil, ako sa jeho duša láme. Pociťoval zúfalý strach. Je smrť skutočne až taká hrozná? Bolo strašné vedieť, že nemá dostatok času svoje chyby napraviť. Spáchal toho toľko, že by na to potreboval celé veky. Niektoré činy sa odčiniť vôbec nedajú. K iným mu zas chýba to najdôležitejšie...

I need love, love's divine
Please forgive me now I see that I've been blind
Give me love, love is what I need to help me know my name

Jeho jediná láska bola už roky mŕtva. Ach, kiežby ju ešte mohol aspoň raz uvidieť! Lenže ona je v nebi a tam sa preňho určite nenájde miesto. Nie pre zaslepeného a krutého smrťožrúta, ktorý má na rukách krv nejedného človeka. Sám si priznal, že tam nepatrí. No nedokázal sa vzdať tej štipky nádeje, ktorú v sebe nosil zasiatu. Ak tam hore niekto skutočne existoval, Severus sa k nemu z celého srdca modlil. Nechcel nič, len lásku - svoju Lily.

Through the rainstorm came sanctuary
And I felt my spirit fly
I had found all of my reality

I realize what it takes

Vtom to prišlo. Nastalo ticho a Severus si uvedomil, že sa vznáša. Kdesi dole videl svoje telo. Mužská postava v čiernom plášti so škaredou ranou na krku. Už však nie je ten, ktorým bol kedysi. Nie je viac smrťožrút Severus Snape, ale malý nevinný chlapec plný snov. Jeho maska zostala tam dole, na zemi.

'Cause I need love, love's divine
Please forgive me now I see that I've been blind

Give me love, love is what I need to help me know my name

Neprestával opakovať svoju prosbu. Láska! Chcel lásku! Začínal byť zúfalý, pretože sa nič nedialo. Vo výške sa objavila malá bodka. Čím viac sa približovala, tým viac detailov videl. Azda mu Boh skutočne niekoho poslal? Spomenul si na umierajúceho smrťožrúta, ktorý už miliónkrát oľutoval svoju mladícku nerozvážnosť?

Blížilo sa k nemu malé dievčatko v dlhej bielej košeli so sklonenou hlavou. Vyzeralo takmer ako anjel. Ale videli ste už niekedy ryšavého anjela? Pozrela sa priamo na Severusa a on uvidel jej tvár. Bola to...

Oh I, don't bend, don't break

Show me how to live and promise me

you won't forsake
'Cause love can help me know my name

Pocítil neskutočnú radosť. Už viac nepokľakne pred Temným pánom. Nebude viac musieť skrývať svoje skutočné pocity. Nebude trpieť pri pohľade na utrpenie iných. Začne odznova a ona mu s tým pomôže - jeho Lily. Nedokáže si bez nej predstaviť už ani sekundu. Je tak čistá a anjelsky dokonalá.

Well I try to say there's nothing wrong
But inside I felt me lying all along
But the message here was plain to see
Believe me

Vravel si stále dookola, že už je to dobré. Je tu ona a s ňou prišla jeho záchrana. Má nádej na to, že ho zoberie so sebou tam hore. No stále ho ťažil iný pocit. Niečo vo vnútri ho ťahalo späť k telu, ktoré ležalo osamote dole, na zemi. Lily niečo hovorila, no nedokázal to zachytiť. Opakovala to stále dookola. Na jej tvári bolo vidieť, že už nahlas kričí, no Severus nepočul nič.

Vyčítal jej to z pier. "Povedz Harrymu pravdu, povedz mu všetko. Ver mi!"

Love can help me know my name.

Severus znova cítil bolesť. Tentokrát však bola fyzická. Bol späť vo svojom tele, no už vedel, že to je len na chvíľu. Ak chce byť navždy s Lily, musí splniť to, o čo ho požiadala a potom... potom v pokoji zomrieť.

Bolesť mu úplne ochromovala myseľ, otvoril oči, ale takmer nič nevidel. Niekto sa naňho díval, no nedokázal celkom zaostriť. Jeho oči zachytili zelenú farbu dúhovky. Nedokázal sa na nič sústrediť, ale tá farba... Spomenul si na Lily, na jej žiadosť a na Harryho.

"Pozri sa... na... mňa..." zašepkal. Zelené oči našli čierne...

Love can help me know my name.

13. Dodržiavať sľuby II.

Tue, 09 Mar 2010 19:31:07 +0100

druhá časť tejto zaujímavej kapitoly

Na druhé ráno Severus povedal Mii, že je čarodejnica presne tak ako jej prateta Eileen, on a Harry.

"My sme čarodejníci a vy čarodejnice alebo bosorky."

Na minútu bola ticho a potom sa opýtala: "Čím to je?"

"Tvoja mágia, či dva názvy pre ženy?" spýtal sa Sev.

"Oboje."

"V poriadku. Najskôr odpoviem na druhú otázku, lebo je jednoduchšia. Muž sa odjakživa nazýval jednoducho čarodejníkom, Mia. Používame tento termín. Ženy boli označované za bosorky, ale Američanky po salemských procesoch presadili pomenovanie čarodejnica. V podstate však oba názvy znamenajú to isté. Pochopila si?"

"Hmm. Ale kto je potom kúzelník, Severus?"

"Je to iný názov pre osobu, ktorá využíva mágiu. Používa sa hlavne v Británii, pravdepodobne sa pre všetky povery krajina vracia späť k salemským čarodejníckym procesom."

"Ľudia si myslia, že je bosorky sú zlé," povedala Mia. "Ako tá v Šípkovej Ruženke."

"Áno, niektorí ľudia. Jedny bosorky sú zlé, iné nie."

"Ja nie som zlá bosorka," povedala Mia rozhodne. "Som dobrá, ako Glinda v Čarodejníkovi z krajiny Oz. Videl si niekedy ten film?"

"Och, nie."

"Vážne? Tak to by sme si ho dnes večer mohli pozrieť, OK?" venovala mu psí pohľad a on sa na svoje vlastné prekvapenie pod ním úplne roztopil.

"Dobre." súhlasil mrzuto. "Teraz ako som hovoril- "

"Myslíš to vážne?" prerušila ho. "Pozrieš si ho so mnou, Severus? Sľubuješ?"

"Áno. Sľubujem," povedal rýchlo. "Teraz ma počúvaj Mia, toto je dôležité. Tvoja mágia je dar a robí ťa odlišnou od iných malých dievčat, ale to neznamená, že nie si taká dobrá, ako ony. Si len odlišná. A to je dobre."

"Ja viem. Ako keď mamička vraví, že som jej jedinečné dievčatko, však?"

"Presne. Si skutočne jedinečná, Mia." zdôraznil Severus aby docielil, že mágia nie je nič, čoho by sa mala báť.

"Ako ty a Harry,však?"

"Áno. Ale nikomu okrem rodiny nesmieš nikdy o svojom dare povedať, Mia. Pretože to nemusia pochopiť. Mohli by si myslieť, že i vymýšľať, alebo že si... zlý druh čarodejnice," vysvetľoval Severus pokúšajúc sa voliť slová, ktoré by dieťa pochopilo. "Takže to musí byť tvoje tajomstvo. Dokážeš to?"

"Áno, Severus. Nepoviem to radšej ani ockovi. Nemusel by to pochopiť. Myslí si, že mágia neexistuje. Ale mýli sa." pretočila očami a začala premáhať smiech. "Hlupáčik, ten ocko. On nevie všetko a ja som vždy vedela, že mágia je skutočná."

"Takže ťa to nevyľakalo?"

"Och nie, ani trochu! Je to úžasné!" oznámila so širokým úsmevom. Potom sa mu hodila okolo krku a objala ho.

Na moment Severus zostal bez pohybu, neschopný reagovať na jej reakciu plnú entuziazmu. Potom ju objal späť a clivo sa zamyslel nad tým, že takto tu mohol byť aj pre Harryho, keď sa jeho mágia prvýkrát prebudila. Ale on ho len ponižoval a zosmiešňoval. Mohlo to tak byť, keby sa do ich životov nezamiešal Albus, pomyslel si Severus horko. Harry mohol vyrastať v bezpečí a milovaný, so skutočným otcom namiesto hrozného strýka.

Vďakabohu sa to Mii stať nemôže. Nie, kým bude pri nej on, prisahal si. Postará sa o to, aby sa nikdy nemusela báť svojej sily ani myslieť si, že je skazená, lebo dostala dar mágie.

A to, Severus, je najdôležitejšie, čo si sa kedy naučil, šepkalo mu jeho druhé ja.

Potom sa Mia vyšmykla z jeho náruče a povedala: "Čo máme na raňajky, Sev?"

"Čo by si si dala?"

"Palacinky. Vieš ich robiť?"

Severus sa zasmial. "Samozrejme, naučila ma to tvoja starká. Chceš mi pomôcť?"

"Áno! Áno!" kričala. "Prinesiem misu." Radostne zatlieskala a misa zo skrine zrazu pristála rovno v jej náručí.

"Vau!" vydýchla a rozšírili sa jej zreničky. "Urobila som kúzlo!"

"Očividne áno, Mia." súhlasil Severus. Potom mávol prútikom a na pulte sa objavili vajíčka, mlieko a palacinková zmes.

"Dobré! Dokážem to aj ja?"

"Raz ťa naučím kúzlo," povedal čarodejník. "Podáš mi panvicu?"

Mia to urobila, ale už bez použitia mágie. Potom sa postavila na stolček a sledovala, ako Severus leje cesto na panvicu.

To bol pohľad, ktorý sa naskytol Aurelii a Harrymu, keď vošli do kuchyne.

Harry vyvalil oči, myslel si, že ešte spí a toto je len sen. Skutočne jeho otec, sarkastický nosatý profesor Snape učí svoju neter robiť palacinky?

Aurelii zasvietili oči a položila si prst na pery, čo Harry hneď pochopil a tak ďalej sledovali dianie v kuchyni.

Severus frkol na panvicu pár kvapiek vody, keď zasyčala, rýchlo na ňu nalial cesto.

"Ako zistíš, že je hotová, Sev?" opýtala sa ho pomocníčka.

"Čakáš na malinké bublinky na povrchu a potom počkáš ešte dve minúty," odvetil Severus.

Mia nazrela na palacinku. Veľmi ju to zaujalo, až takmer spadla zo stolčeka. "Vidím ich! Vidím ich! Teraz ju vyhodíš do vzduchu, však?"

"Áno, slečna Barryová," usmial sa na svoju neter. "Teraz ju vyhodíme." Položil jednu jej dlaň na rúčku a zakryl ju svojou vlastnou. Vyhodil palacinku hore.

Pristála presne v strede panvice a Mia vykríkla nadšením. "A čo teraz?"

"Teraz počkáme dve minúty, dáme ju na tanier a zjeme ju."

Palacinka bola za moment hotová a bola urobená perfektne.

Mia sa šťastne usmievala. "Robíš tie najlepšie palacinky na svete, Sev."

Brnkol jej po nose. "Pretože mám tú najlepšiu pomocníčku na svete, slečna."

Harry ich pozoroval a nemohol sa ubrániť návalu hnevu. Vyzerali tak perfektne, malé dievčatko a vysoký muž. Takmer ako otec a dcéra. Nevedel odohnať myšlienku, ktorá mu blúdila hlavou. Takto to mohlo vyzerať, keby som vyrastal s ním a nie s Dursleyovcami? Učil by ma robiť palacinky?

Aurelia Harryho sledovala a neunikol jej záblesk silnej túžby v jeho očiach. Vedela, že sám by to nikdy neurobil, preto ho štuchla a naznačila mu, že by sa mali pridať k dvojici pri sporáku. Harry zaváhal, ale po ďalšom štuchnutí predsa len vyrazil.

Trochu narazil do operadla stoličky a Mia sa na ten zvuk otočila.

"Hej, Harry! Chceš nám pomôcť s palacinkami?"

"Och... ja... neviem ako," začal nešikovne, nechcel ich rušiť.

"Je to jednoduché! Sev mi to ukázal. No tak!"

Harry váhal, ale Severus ho privolal. "Mia, čo urobíš prvé?"

"Najskôr si pripravíš ingrediencie..." povedala.

Aurelia sa pri pohľade na trojicu usmievala. Áno, bol to dobrý nápad, aby prišla Mia. Urobila to najlepšie, čo mohla. Priniesla každému svetlo a šťastie, čo bol úžasný dar. Ešte lepší, než jej novoobjavená mágia.

V ten večer Severus dodržal svoje slovo a pozerali Čarodejníka z krajiny Oz. Mia mu zaspala náručí. Keď Severus poukázal na to, ako veľmi sa dieťa na ten film tešilo, Aurelia povedala: "Nie je zvyknutá na to, aby muži dodržali, čo jej sľúbili, Sev. Jej otec porušil takmer každý sľub, ktorý jej dal. Myslím, že si prvý muž, akého pozná, ktorý dodržal slovo."

"A bude to tak navždy," povedal potichu, pretože poznal bolesť, ktorú spôsobujú porušené sľuby.

* * * * * *

Už za deň a pol, alebo možno aj skôr, si Mia získala srdcia oboch mužov. Obtočila si ich okolo malíčka, pomyslela si jej starká s úsmevom, aj keď to Severus do posledného dychu popieral. Harry jednoducho miloval mať pri sebe dieťa, ktoré sa naňho díva zdola, pretože nikdy nemal mladšieho súrodenca a Mia si myslela, že je úžasný.

"Harry! Poďme sa hrať Operáciu!" kričala a ťahala ho za rukáv, keď dokončoval esej z Dejín mágie.

Horlivo sa pokúšajúc dostať preč od toho smrteľne nudného predmetu Harry zaklapol napoly dokončenú esej do knihy a vstal od stola. "Čo je to?"

"Nikdy si to nehral?" reagovala prekvapene. "Kde si vyrastal, na Severnom póle?"

Harry sa zasmial, Mia občas prišla s tými najnezmyselnejšími vecami. "Niečo také. Vyrastal som s mojím skazeným bratrancom Dudleym. On mal všetko a ja... ja... kašlime na to. Čo je to Operácia?"

"Je to hra, hlupáčik!" vytiahla ho z jeho izby do svojej, kde bola plastová žlto-červená škatuľa s namaľovanou postavou, ako sedí na stole. Muž mal na určitých miestach diery a keď Harry do nich nazrel, videl ďalšie plastové diely. "Pozri, ty si doktor a musíš ho akože operovať," vysvetľovala Mia. Ukázala Harrymu kartičky, ktoré síce nemohla čítať, ale podľa obrázkov hovorili, ktorú časť muža má operovať.

"S mamičkou ju hrávame stále," informovala svojho bratranca.

Neobťažovala sa však povedať mu, že ak sa dotkne diery s nástrojom podobným pinzete, mužovi zasvieti nos a zabzučí.

Harry nadskočil a Mia sa chichotala. "Mám ťa!"

"Ty potvora! Urobila si to naschvál!"

"Vystrašila som ťa!" pospevovala si. "Však?"

"To teda," Harry predstieral, že sa trasie. "Si na rade. Pozrime sa, aká dobrá ste vy, doktorka Barryová."

Zdvihla kartičku. "Och nie! Táto je ťažká," zamračila sa sústredením a skôr než stihla vytiahnuť kocku pomocou klieští, vyletela z diery priamo do jej ruky.

Vzdychla. "Och! Znova som použila mágiu. Mrzí ma to!"

"To je v poriadku, Mia," uisťoval ju Harry a prehrabol jej vlasy. "Je to normálne. Mágia reaguje, keď sa na niečo silne koncentruješ. Tiež som často nechával veci lietať, keď som bol v tvojom veku."

"Aj ty?" Prikývol. "Ale ja som podvádzala. V tejto hre nemôžem používať mágiu."

"Tak ju vlož naspäť a skús to muklovským spôsobom," navrhol sesternici.

"Muklovským? To je čo?"

"Hm, tak nazývame ľudí, ktorí nemajú mágiu, ktorí nie sú čarodejníci."

"Och. Prečo? Prečo ich nevoláte jednoducho ľudia?"

Harrymu nikdy nikto nepoložil takúto otázku. "Uf... ja vlastne neviem." Teraz, keď sa nad tým zamyslel, vyzeralo to ako hlúposť. Akoby sa čarodejníci pokúšali dištancovať od zvyšku ľudí. Zaujímalo ho, či aj tento termín vymysleli čistokrvní ako napríklad Malfoy. Možno sa opýta Severusa. Ten muž vie takmer všetko, pravdepodobne bude poznať aj pôvod slova Mukel.

"Chcem povedať, my všetci sme ľudia, nie? Lenže my máme mágiu a oni nie." Povedala potichu Mia. "To je jediný rozdiel." Vložila dovnútra kocku koňa a znovu si vzala kliešte.

Tentokrát zostal na svojom mieste a malému dievčatku sa podarilo dostať ho von bez pomoci mágie.

"Dobrá práca!"

"Dlhuješ mi 1500 dolárov," povedala maličká s anjelskou tvárou.

Harry jej teda zaplatil. Potom pokračovali, až kým z muža nevytiahli všetky časti.

Mia vyhrala a radostne zatlieskala. "Vyhrala som, Harry!"

Tváril sa sklamane. "Áno, nakopala si mi zadok."

Zasmiala sa. "Zahráme sa znovu? Môžeš ísť prvý."

Mia vyhrala tri hry z piatich a Harry povedal, že bola perfektná doktorka. "Môžeš ma kedykoľvek operovať."

"Dobre. Ale ty nemáš na sebe pripojenú žiadnu pinzetu, Harry."

Severus ich práve prišiel zavolať na obed a zachytil poslednú poznámku. Vybuchol smiechom. Och dieťa, ty si nezmar!

* * * * * *

V ten večer Aurelia dovolila Mii vybrať si TV šou. Malé dievčatko si zvolilo Animal Planet. Prvý film mal len hodinu a volal sa Lovec krokodílov. Hlavní hrdinovia boli Steve Erwin a obrovský pytón. Bolo to zaujímavé. Harry si myslel, že ten muž je šialený, keď sa nechá obtočiť takým veľkým a nebezpečným hadom a navyše s prázdnymi rukami. A pritom to bol len mukel!"

"Páčilo sa ti to, Harry?" opýtala sa, keď program skončil. "Milujem Steva!"

"Áno, čo je ďalšie?"

"Moja obľúbená šou! To je môj bígl! Je to o bígloch." Povedala poskakujúc.

Severus sebou trhol. "Seď potichu. Toto nie je trampolína, ale gauč, slečna."

"Ups. Sorry, Sev." skrútila sa mu do náručia a prestala skákať. "Bígle sú moje obľúbené psy. Sú takí roztomilí. Máš rád psy, Sev?"

"Áno. Za predpokladu, že sú dobre vychovaní, neskáču po tebe a nelížu ťa až do smrti."

Harry mal tiež rád psy, ale nikdy žiadneho nemohol mať, lebo teta Petunia si myslela, že sú to nechutné špinavé zvieratá. Raz, keď mal asi päť, sa spýtal, či by nejakého mohol mať. Vykričala ho a povedala, že má dosť problémov s ním a nieto sa ešte starať o nejakého zvera.

Dudley sa smial a povedal, že keď majú Harryho, tak psa ani nepotrebujú. Je dobrý akurát tak na potulovanie sa a keby zomrel, nikto by ho nehľadal.

Petunia sa neobťažovala pokarhať svojho syna za také kruté slová. Harry vtedy tomu nerozumel. Ale teraz áno. Nepovedala nič, lebo s ním súhlasila.

Nateraz odtisol nevítané spomienky stranou. Neskôr, keď bude sám v izbe, ich môže zapísať do špeciálneho denníka, ktorý dostal od Severusa. Jeho otec mu povedal, že by si mal zapísať všetky spomienky na veci, ktoré boli preňho nepríjemné. Keď sa bude na to cítiť, znova ho otvorí a uvidí, či ho ešte stále znepokojujú. Ak áno, môže sa o tom porozprávať so Severusom alebo Aureliou, ktorá bola úžasná intuitívna psychologička, aj keď to nikdy neštudovala. Ani jeden z nich by si denník nikdy neprečítal, pokiaľ by im to nedovolil.

Najskôr si Harry myslel, že celý ten nápad je hlúposť a neplánoval písať nič. Ale čoskoro zistil, že písanie sa mu pomáha zbaviť bolesti vo vnútri, akoby akt zapísania spomienky odobral z jej tiaže. Takže teraz si do denníka písal každý večer a obrovská kryha ľadového zúfalstva sa v ňom začala postupne roztápať.

Znovu sa sústredil na program, ktorý obsahoval množstvo informácií o ľuďoch, ktorí chovajú bígle. Bígle behali cez prekážky, zúčastňovali sa súťaží, naháňali králiky a hrali sa s deťmi každého veku. Niektoré príbehy boli veselé, iné smutné a ďalšie vás jednoducho zohriali pri srdci.

Harry sa nevedel vynadívať na psa s úžasnou tvárou, akým bol bígl. Šou skončila príliš rýchlo a moderátor oznámil "A sme na konci tohtotýždňového čísla relácie To je môj bígl!, milí diváci! Zapnite si nás aj nabudúce a uvidíte ďalšie príbehy bíglov. Ak by ste radi nejakého mali aj doma, ponúkame vám zoznam chovateľov a čísla a adresy útulkov pre psov."

Obrazovku zrazu zaplnil zoznam chovateľov, telefónnych čísiel a útulkov po celej Británii. Harry si vzdychol a nevšimol si, že Aurelia aj Severus niečo horlivo čmárajú.

"Ach, tak rada by som mala bígla, Harry," povedala Mia melancholicky. "Aj ty?"

"Hej. Vždy som chcel psa."

"Aj ja. Pýtala som sa ocka, či mi kúpi na narodeniny plyšového bígla, lebo je alergický na psy, ale zabudol. Ale mamička mi dala o nich veľmi peknú knihu a kopu iných vecí. Prajem si, aby ocko toľko nezabúdal. Nikdy si nepamätá nič, čo mu poviem, ani keď mi sľubuje, že ma počúva." Potom sa spýtala Harryho, čo dostal na narodeniny on.

Harry jej povedal pravdu, lebo si myslel, že nie je rozumné klamať deťom. No vynechal časť ako strýko Vernon zabalil použitý toaletný papier a dal mu ho. Nepotrebovala vedieť, ako ho jeho príbuzní šikanovali, bola dosť zanedbávaná svojím otcom.

"Čo si mu dal ty, Severus?" Opýtala sa ho Mia.

Zavládlo trápne ticho a potom Severus odpovedal "Vlastne, dlhujem Harrymu špeciálny narodeninový darček, Mia, bol som... preč, keď mal narodeniny. Možno by si mi mohla pomôcť jeden vybrať."

Mia sa potešila. "Jasné! Mám skvelý nápad!" Vyskočila a pošepkala niečo Severusovi do ucha.

Majster elixírov sa tváril úplne neutrálne, keď odvetil "Vážne si myslíš, že by sa potešil?"

Mia s úsmevom prikývla. Potom mu pošepkala ešte niečo a Severus prikývol.

"Áno, mohli by ste ísť s nami, keď to pôjdeme kúpiť, slečna? Budem potrebovať pomoc experta."

"Skutočne?" ešte nikdy sa jej žiadny dospelý nepýtal na jej názor.

"Úplne vážne," ubezpečil ju Severus a bol obdarený jedným z jej nádherných úsmevov, ktoré mu pripomínali jej mamu ako dievčatko. Melody mala vždy úžasný úsmev, ktorý rozjasnil celú jej tvár.

"Kedy to pôjdeme kúpiť, Sev? Zajtra? Prosím, prosím..." prosíkala a vyskočila mu na kolená.

Trhol sebou. "Upokoj sa, maličká." Prikázal jemne a položil jej ruky na plecia, aby zastavil to nadskakovanie. "Uvidíme. Možno zajtra alebo pozajtra. Dám vám vedieť, slečna Zvedavá."

Celá žiarila šťastím a uvelebila sa mu v náručí. "Porozprávaš mi rozprávku na dobrú noc, Severus? Zvyčajne to robí starká, ale chcem si dnes vypočuť jednu od teba."

"Áno?" Severus bol prekvapený. A trochu panikáril, lebo netušil, čo porozprávať malému dievčatku. Potom si spomenul, ako Lily čítala z knihy Navždy ťa milujem, keď bol Harry maličký, a pamätal si to. "Dobre teda, ale najprv si umy zuby a obleč sa do pyžama, ty škriatok."

Skĺzla z neho a bežala do kúpeľne. "Budem späť rýchlosťou svetla, Sev!"

"Potrebuješ pomoc, srdiečko?" opýtala sa Aurelia.

"Nie, starká, dokážem to aj sama. Viem ako."

Vrátila sa behom šiestich minút. Oblečená v Tinkerbell nočnej košeli a papučiach cerila svoje biele zúbky na Severusa a Aureliu, aby ich skontrolovali. Pochválili ju za dobrú prácu a potom sa vyškriabala do Severusovej náruče, aby si vypočula sľubovaný príbeh.

"Tento príbeh je o mame a jej malom synčekovi, ale funguje rovnako dobre aj pre malé dievčatá," povedal jej Severus a začal rozprávať. Bol o láske matky k dieťaťu, nech sa dostalo do akýchkoľvek problémov a tiež o tom, ako sa jej láska vrátila, keď syn vyrástol. Staral sa o svoju mamu, keď bola stará.

Mia zaujato počúvala, až kým neskončil, hoci každú chvíľu zívala. "Bol to fakt pekný príbeh, páčil sa mi, Sev."

"Aj Harrymu. Jeho mama mu ju zvykla čítať, keď mal dva roky."

"Kde je Harryho mamička?"

"Och, ona je v nebi, zlatko," odvetila Aurelia smutne. "S anjelmi, ako starký."

"Och nie! To je také smutné!" otočila sa a objala Severusa. "Musí ti veľmi chýbať."

"Chýba mi," povedal Severus potichu.

Potom Mia vyskočila a objala aj Harryho. "Mrzí ma, že už viac nemáš mamičku, Harry," povedala a v očiach jej bolo vidno slzy. "Môžeme sa podeliť o tú moju, ak chceš."

"Vďaka, Mia," povedal žmurkajúc a tiež ju silno objal. Nepamätal si veľmi Lily, ale napriek tomu mu veľmi chýbala. "To bude fajn."

"Dobre, potom teda môžeš byť môj veľký brat. Niečo také," povedala vážne. "Vždy som chcela veľkého brata. Ešte viac než plyšového bígla."

Všetkých to rozosmial. "Už je čas ísť do postele, mladá dáma," povedala Aurelia. "Prečo nepoprosíš svojho veľkého brata, aby ťa tam odniesol, Mia?"

"Jasné!" obtočila malé ruky okolo Harryho krku a on ju chtiac-nechtiac zdvihol.

Vydali sa do Aureliinej spálne, kde Mia spala a Severusa s jeho tetou nechali za sebou.

"Uvedomuje si Melody, aký je jej dcéra poklad, teta Relia?" opýtal sa jej synovec. "Pretože ak nie, určite ju o tom informujem pri našom najbližšom rozhovore."

"Och, ona to vie, Severus. Melody má mnoho prívlastkov, ale je to úžasná matka a miluje Miu do krajnosti." Potom zašepkala: "Kedy chceš začať obvolávať tie čísla?"

"Prvý bod zajtrajšieho zoznamu," odvetil tajuplne a radostne na ňu žmurkol.

* * * * * *

Na druhé ráno Severus poprosil Harryho, aby mu pomohol vyrezávať červíky z koreňov akácie a potom ich nasekal do elixíru, ktorý sa chystal variť. Tiež ho požiadal, aby pripravil nástroje na destiláciu. Harry neprotestoval, krájanie ingrediencií nebola až taká fuška ako v škole. Toto nebol trest, všimol si, že v podstate pracuje ako osobný asistent svojho otca.

S chuťou sa pustil do práve a čoskoro mal všetky prísady nasekané a roztriedené do malých misiek. Rozložil ešte príslušenstvo a čakal na Severusov návrat. Vzal si Aureliino auto a zobral Miu na tajomný výlet. Harry mal tušenie, že to má niečo spoločné s jeho oneskoreným narodeninovým darčekom. Dojalo ho, že to Severus urobil a veril, že spolu so svojou neterou vyberú niečo vhodné. Možno novú metlu?

Šokovalo ho, keď mu Snape povedal, že má vodičský preukaz, pretože to pre čarodejníkov nie je typické. Lenže Severus vyrastal v zmiešanej rodine a tak sa naučil aj muklovský spôsob premiestňovania. No pravidlá cestnej premávky v Amerike sú odlišné, pomyslel si Harry zdesene. Dúfal, že Severus bude jazdiť opatrne, lebo Američania sú na zlej strane cesty.

Vyšiel hore z laboratória a zamieril rovno do kúpeľne, umyť si ruky. Korene akácie, ktoré krájal, môžu byť pri požití jedovaté. Keď si ruky vydrhol špeciálnym mydlom, ktoré mu pre tento účel dal Severus, zamieril do svojej izby a bezducho si listoval v časopise. Dúfal, že Ron a Hermiona dostali jeho list a odpísali mu späť. Hedviga sedela na operadle pohovky, ospalo húkala a strapatila Harrymu vlasy.

Harry ju škrabkal na hrudi, až kým nezadriemala a potom pokračoval v čítaní časopisu, muklovského časopisu, Newsweek.

Bez Miinho štebotania a smiechu bol dom tichý a Harry si uvedomil, že mu chýba. Aurelia odišla so Severusom a Miou tiež, nakúpiť nejaké potraviny. Harry skontroloval hodinky. Už bolo pol jednej, zaujímalo ho, čo asi robia štyri a pol hodiny. Pre Merlinovu bradu, ako dlho môže trvať vybratie darčeka?

Pätnásť minút na to začul spred domu zvuk auta a cítil, ako sa mu rozbúšilo srdce. Si také decko, Harry! Nadával si. Správaš sa, akoby si mal šesť a nie trinásť! Akoby si ešte nikdy predtým nedostal darček.

Áno, ale toto je prvý darček od môjho vlastného otca, pripomenul si. To si zapamätám.

Potom sa otvorili dvere a vpálila do nich Mia. "Harry! Harry! Viem, že narodeniny si už mal, ale priniesli sme ti darček."

Harry predstieral prekvapenie. "Vážne? Vďaka!"

"Poď sa pozrieť!" Schmatla ho za ruku a ťahala ho zo sedačky. "Sú to dva darčeky, lebo jeden je od tvojho ocka a ďalší odo mňa a starkej."

Nasledoval ju do kuchyne, kde Severus práve ukladal veľkú zelenú debnu s obrovskou farebnou úchytkou a Aurelia mala v rukách tri zabalené škatule, ktoré práve ukladala na stôl.

Harry vypúlil oči. To všetko je pre mňa?

"Tu je, Severus!" uviedla ho Mia.

Severus sa otočil a venoval svojmu synovi úsmev. "Všetko najlepšie, Harry! Viem, že je to už viac ako mesiac, ale lepšie neskoro ako nikdy, povedala by Lily."

Harry cítil v krku knedlík. "Och, vďaka, ocko." Potom sa otočil na Miu, ktorá takmer skákala od radosti. "Čo mám otvoriť prvé? Tú zelenú, či ďalšie?"

"Zelenú! Nech už nie je osamelá!" prezradila Mia a potom si zakryla ústa. "Ups! Pokazila som prekvapenie. Sakra!"

"Ako to rozprávaš, slečna?" napomenul ju Severus.

"Prepáčte."

"Nič si nepokazila," upokojil ju Harry. "Aj tak neviem, čo to je." Ale mal šialenú myšlienku. Kľakol si, otvoril dvierka na debne a zrazu z nej vyskočilo šteniatko.

O dve sekundy neskôr mal v rukách trojmesačné šteniatko bígla, ktoré ho celého lízalo. Smial sa

a objímal tú malú chlpatú guľku. Bola to nádherná sučka s oranžovou hlávkou a malým ňufáčikom. Na chrbte mala čierny fľak, ktorý vyzeral ako sedlo. Samozrejme nechýbali štyri bielulinké labky a tradičný biely koniec chvosta.

"Priniesli sme ti šteniatko!" pospevovala Mia. "Tvojho vlastného bígla, vyberala som ho sama! Páči sa ti, Harry? Páči?"

Harry odtlačil tvár malého šteniatka od svojich úst, aby mohol rozprávať. "Zbožňujem ju, Mia! Je to ten najlepší darček, aký som kedy dostal!"

Šteniatko potichu zaštekalo. "Baf!"

Harry sa zasmial a pošteklil ho za ušami. "To je môj bígl!"

Šteniatko začalo obhrýzať jeho prsty. "Prerezávajú sa jej zúbky." povedal mu Severus. "Takže sme priniesli aj veľa hryzadiel a kostí, bígle vraj hryzú všetko, čo im príde pod papuľku." kľakol si, aby poškrabal šteniatku hruď a ono mu za to oblizlo ruku.

"Už má meno, ocko?"

"No v papieroch má napísané Briar Rose, ale môžeš ho zmeniť." Šteniatko sa natiahlo za profesorovu rukou a Snape ho poklepal po ňufáku. "Nehryz!" prikázal a na chvíľu mu k papuli priložil ruku. "Nenechaj ju pohrýzť ťa, Harry, potom si začne myslieť, že na tom nie je nič zlé. Radšej jej dávaj na hryzenie niečo, čo je na to určené."

"Dobre teda." Harry sa v tichom úžase díval na svoje nové domáce zvieratko.

"Ako ju budeš volať, Harry?" opýtala sa Mia. "Briar Rose? To znie ako zo Šípkovej Ruženky."

Harry sa na moment zamyslel. "To meno sa mi páči. Ale budem jej hovoriť skrátene - Rosie. Má červenú hlávku, presne ako ruža."

"Rosie! Ach!" rozplývala sa Mia a pobozkala bígla na hlavu. "To je tak sladké. Teraz môžeš ísť do tej šou a povedať o nej všetkým ľuďom."

"Ó Bože, nie prosím," zaplakal jeho otec. "Ešte to by nám chýbalo, môj syn a jeho hviezdny pes."

Harry so smiechom podal Rosie Mii a pokračoval v rozbaľovaní darčekov. Našiel tam ešte Super Nintendo a celú sadu starostlivosti o šteňatá.

ĎALŠIA KAPITOLA

13. Dodržiavať sľuby I.

Tue, 09 Mar 2010 19:30:01 +0100

Ďalšia kapitola. Viem, že mi to trvá ale proste... rýchlejšie to nejde. Vážne.

A/N: Harrymu sa vracia mágia a teraz môže lietať aj na metle :)

13. Dodržiavať sľuby

Postupne Harry upadol v domácnosti do príjemnej rutiny. Robil domáce práce a po raňajkách vždy pracoval na zvyšku svojich domácich úloh. Severus ho nenútil k žiadnemu študovaniu, ale vždy uistil, že chlapec pracuje na svojich úlohách dve až tri hodiny denne. Harrymu sa nepáčilo, že sa musel učiť, naučil sa nechávať povinnosti stranou a spoliehať sa na Hermioninu pomoc, či jej poznámky. Aj tak ich robila lepšie, než on.

Ale keď prišlo na školu, Severus netoleroval lenivosť. Očakával od svojho syna, že sa bude učiť bez toho, aby ho k tomu musel vyzývať. Inak by mu určil presný čas a stál by nad ním, len aby sa uistil, že si splnil svoje povinnosti.

Harry sa rozhodol, že nič nie je horšie, ako keď vás pri študovaní Severus stráži ako sokol a určí vám aspoň hodinu denne na štúdium. Nechcel, aby sa Severus vrátil do svojej starej sarkastickej kože. Zaujímalo ho, či aj ostatné deti učiteľov majú so svojimi rodičmi takéto problémy? Alebo je tento perfektný perfekcionizmus len záležitosťou Snapea?

Vlastne si rozvinul len tak úbohé študijné návyky, aby v škole nikdy neprekonal Dudleyho. Ak dostal lepšie známky, než jeho bratranec, Vernon ho potrestal a obvinil, že sa pokúša vyvyšovať nad ich perfektného syna. A mať za priateľa Rona, ktorý odkladá všetky úlohy aspoň do jedenástej večer, to tiež nie je žiadna výhra.

No teraz bol Harry odsúdený naučiť sa dobrým študijným návykom, alebo čeliť hnevu svojho profesorského otca. Druhú možnosť by si inteligentné dieťa nevybralo.

Okrem každodenných povinností a štúdia Harry tiež pomáhal Severusovi pri varení niekoľkých elixírov a na jeho prekvapenie zistil, že rád trávi čas so svojím otcom. Nebol vôbec taký dutý, ako často poukazoval Severus. Keď išlo o varenie a čítanie receptov, najviac problémov mu spôsobovalo to, že jeho prácu sabotoval Malfoy.

No nič podobné sa tu nestalo a tak Harry a Severus mohli väčšinu času spolupracovať v takmer úplnej harmónii. Samozrejme sa občas Harry pristihol, že sníva a Severus mu musel lusknúť pred očami, ale väčšinou aj to bolo pre oboch príjemné uvoľnenie. Harry začal oceňovať precíznosť otcových metód. Starší muž bol pri svojich meraniach a krájaní tak presný a zručný, že Harry až zúfal, aby sa mu raz v tomto smere vyrovnal. Nie, nechcel byť Majster elixírov, chcel byť v nich len dobrý, aby mohol byť naňho otec pyšný.

Harry sa musel pousmiať nad predstavou Ronovej tváre, keby počul, že Harry si praje, aby bol naňho Snape hrdý. Určite by to bolo podľa neho absurdné. Ale nech to vyzeralo akokoľvek zvláštne, Harry priznával, že chcel otcovo uznanie. Bolo to niečo, čo predtým nikdy nemal a po čom túžil. Severus bol stále veľmi striktný učiteľ, ale dokázal Harryho pochváliť, ak si to zaslúžil a bol aj oveľa férovejší, než býval na Rokforte.

No aj napriek tomu stále veľmi rýchlo poukazoval na chyby a keď ich Harry zopakoval, pocítil ostrosť Snapeovho jazyka. Ale muž naňho nikdy nevztiahol ruku, ani sa ho nedotkol inak, než jemným dotykom na ramene. Dodržal sľub, ktorý dal Harrymu v ten deň, keď ho našiel plakať pri Nimbuse a za ktorý mu bol skutočne veľmi vďačný.

Severus sa veľmi snažil udržať svoje sarkastické komentáre a kritický postoj na minime. Takéto správanie pred synom bolo preňho z Rokfortu už automatické, pretože bol špión a tiež sa tým prejavovala jeho nenávisť k Jamesovmu potomstvu. Teraz nenávisť pominula a nemal viac dôvod podporovať v sebe tú hnusnú bytosť. Severus dovoľoval svojej druhej stránke prejavovať sa a nebol k svojmu žiakovi až tak krutý. Potreboval na to strašne veľa odhodlania, Sev bol perfekcionista a vyžadoval od svojho syna, aby pracoval naplno, ale nevyčítal mu každú drobnosť. Práve vďaka tomu sa Harrymu darilo v Elixíroch viac, než kedykoľvek predtým.

Potešený novým talentom svojho syna sa mu Severus odmenil povolením na lietanie za predpokladu, že najprv aktivuje Splývacie zaklínadlo, aby ho nevideli žiadni muklovia. Harry sa veľmi potešil, konečne sa mohol prevetrať. Už mal občas pocit, že šalie, takže teraz ste ho mohli každé popoludnie po dokončení povinností lietať.

Severus mu tiež dovolil poslať listy Ronovi a Hermione, aby im oznámil, čo sa stalo. Odpovede mali odovzdať Poppy v Nemocničnom krídle, oznámkované poštovou známkou, aby ich mohla poslať Harrymu. Severus nedával žiadne šance tomu, aby sa list od Harryho priateľov dostal k Dumbledorovi a vedel, že poštu madam Pomfreyovej nikdy neotváral.

Harry práve dokončil dva veľmi dlhé listy pre oboch pirateľov a poslal s nimi Hedvigu von. Dúfal, že dostane odpoveď skoro, bol uvedavý, ako budú reagovať na zmenu okolností a na najnovšie správy z Británie.

Práve sám obedoval v kuchyni, keď Aurelia šla vyzdvihnúť svoju vnučku, Miu, ktorá mala zostať na celý týždeň. Melody odišla na služobnú cestu a nechcela nechať dieťa s jej otcom. Devon bol nespoľahlivý, mohol ju nechať samú a odísť von s kamarátmi.

Severusa zaneprázdňovalo dokončovanie elixíru, celkom rýchlo sa mu podarilo zaplniť police väčšinou elixírov, ktoré mal aj na Rokforte a preniesol ich tam z učebne do svojho labu. Rozhodol sa tak urobiť a vykompenzovať si tým všetko to rozčúlenie, ktorým si prešiel kvôli Dumbledorovi.

Dúfal, že tá Melodiina malá dcéra nebude taká otravná a rozmaznaná ako deti niektorých jeho známych Smrťožrútov. Severus nič neznášal tak veľmi, ako urevané a rozmaznané potvory. Z toho, čo mu hovorila Aurelia, Mia nebola rozmaznaná a tiež ju nezanedbávali, teda aspoň jej mama nie. Devon bol už iný príbeh. Severus mal skúsenosti s malými deťmi a modlil sa, aby malá mala aspoň nejaké slušné správanie a nebehala jačiac po dobe ako démon. Presne to robil Draco, keď sa nudil a nemal čo robiť.

Majter elixírov rýchlo dokončil svoju prácu a zamkol si laboratórium, ktoré bolo súčasťou Aureliinho suterénu. Zväčšili ho kúzlami tak, aby sa v ňom cítil pohodlne. Kontaktoval miestnu čarodejnícku komunitu a oznámil im, že je Majster elixírov a pripravuje elixíry na predaj. Mohol na tom zarobiť slušné peniaze a nemusel z toho nič platiť Aurelii. Pokúšal sa svojej tete dať niečo za to, že môžu žiť v jej dome, ale Aurelia sa nahnevala, že nie je žobráčka a nech ju neuráža ponúkaním peňazí, akokeby mu prenajímala izbu.

"Skutočne, Severus, čo zo mňa robíš?" kričala a on sa cítil absurdne, ako desaťročné decko. "Rodina nemôže platiť rodine, to si odteraz dobre pamätaj. Platí to minimálne v rodine Princeovcov. Ak chceš skutočne nejak pomôcť chodu domácnosti, môžeš každý druhý týždeň urobiť namiesto mňa veľký nákup a natankovať."

Samozrejme súhlasil a hneď sa cítil o niečo lepšie. Zabudol, že aj keď Aurelia nie je čarodejnica, má svoju Princeovskú hrdosť a že prijala svojho synovca s dieťaťom okamžite do svojho srdca. Severusa brala ako syna, ktorého nikdy nemala, ale chcela. Čo na tom, že bol dospelý? No a Harry, Harry bol jej milovaný vnuk.

Severus bol prirodzene konzervatívny, keď šlo o peniaze. Bolo to tým, že ako dieťa bol chudobný a musel si strážiť všetko, čo mal. No keď prišlo na nevyhnutnosti alebo veci typu prísady do elixírov, nikdy nebol skúpy. Uprednostňoval kvalitné veci, ale vedel vyjednávať. V apatieke, ktorá ho zásobovala väčšinou prísad, mu raz povedali, že je pri počítaní prefíkanejší než leprechaun a predavač vzdychol vždy. keď Snape vchádzal do predajne. Vedel totiž, že sa nevzdá a bude otravovať až kým nedostane všetko, čo potrebuje, nech je to čokoľvek. Snape odmietal zaplatiť čo i len peny navyše a predavač vedel, že sa má pri ňom vyvarovať pokusov o podhodenie nekvalitných prísad. Severus bol príliš bystrý. Určite by behom dvoch sekúnd zbadal rozdiel a odvolal obchod. Neznášal klamárov.

Majster elixírov uvažoval nad vyhľadaním novej apatieky na tejto strane oceánu. Vyšiel z laboratória a práve kráčal po chodbe, aby si zobral v kuchyni niečo pod zub. Našiel tam Harryho jesť moriaka s hranolčekmi a niečím, čo vyzeralo ako čokoládový koláč.

"Ahoj," privítal ho Harry a pokračoval v jedení.

"Ahoj. Vzal si si svoj vyživovací elixír?" opýtal sa Severus.

Harry sa zamračil. "Ja... ach, zabudol som. Musím, ocko?"

"Poznáš moju odpoveď, Harry," povedal Severus, privolal elixír a strčil ho chlapcovi do rúk.

"Cítim sa dobre, tak prečo ho ešte potrebujem?"

"Pretože si polovicu svojho života hladoval a nebudeš sa potom môcť správne vyvíjať," odvetil mu Snape. "Teraz to vypi a prestaň sa správať ako malé decko."

Harry si niečo zamrmlal a Severus si bol istý, že to bolo niečo v tom zmysle, aký je jeho otec nespravodlivý, preto mu venoval varujúci pohľad. Aj keď bol štastný, že Harry sa v jeho prítomnosti už cíti pohodlnejšie a prestal sa ho báť, nemohol svojmu synovi tolerovať drzosť.

Harry vypil ten hlúpy elixír a jeho hrozná chuť mu skrútila tvár. Pokračoval v jedení a prial si, aby Sev tak veľmi nedozeral na jeho zdravie. Bol zvyknutý starať sa väčšinou sám o seba, Dursleyovcov vlastne nikdy netrápilo, či žije alebo nežije. Teraz si zvykal na dozeranie svojho otca.

Snape Harryho ešte stále každý týždeň prezeral, aby sa uistil, že sa zotavuje a väčšinou mu naordinoval nejaký hnusný uzdravovací elixír. Bol v tomto smere takmer taký hrozný ako madam Pomfreyová a Harry sa prehliadok vždy obával. Už celkom súcitil s Ronom, keď sa rozčuľoval, ako ho jeho mama obskakuje, káže mu jesť veľa zeleniny, určuje mu oblečenie a vlastne všetko. Lenže Snape je ešte horší, pomyslel si Harry, pretože má tie debilné elixíry na všetko a s potešením kontroluje, či jeho syn vypil skutočne všetko, čo mu kázal.

Harry vedel len časť z toho, ako veľmi sa jeho systém po opakovanom Cruciate poškodil. Severus nechcel chlapca vystrašiť ešte viac, bol neustále pod emocionálnym nátlakom a v strese. Jednoducho zobral veci do vlastných rúk a pokúšal sa vrátiť chlapcovi jeho stratené zdravie bez toho, aby vedel, čo robí. Bolo mu jasné, že Harryho musia štvať všetky časté a nepotrebné prehliadky, ale nechystal sa mu prezradiť pravdu, takže chlapec musel aj naďalej znášať Severusovo obskakovanie.

Severus práve začal jesť svoj sendvič a nalial si do pohára ľadový čaj, keď vošli Aurelia s jej vnučkou, päťročnou Miou Barryovou. Počul dievčenský hlások hneď, ako vošli dovnútra. "Ja mám bratrancov z Anglicka, starká? Prečo som ich ešte nikdy nevidela?"

"Pretože žili veľmi ďaleko a až teraz prišli bývať ku mne, srdiečko," povedala jej so smiechom Aurelia.

"Oni tu bývajú? Ako starký a mamička?"

"Áno." Odpovedala Aurelia a zakričala: "Harry, Sev, sme doma!"

"Akoby sme to nevedeli," poznamenal potichu Harry Severusovi a potom sa vybral skontrolovať, či teta nepotrebuje pomôcť s batožinou.

V hale objavil malé dievčatko s bystrými orieškovými očami a krátkymi čiernymi vlasmi. Mala pekné zelené šatočky a sandále s Malou morskou vílou. Keď zazrela Harryho, venovala mu oslnivý úsmev a natiahla ruku.

"Ahoj! Ty si môj bratranec? Volám sa Mia."

"Ja som Harry," potriasol jej malou rúčkou.

"Mám päť rokov," hrdo ho informovala. "Mala som narodeniny pred troma týždňami, 27. júla. A ty máš koľko rokov?"

"Trinásť." Mal som narodeniny len pár dní po tebe, 31. júla."

"Jééj! A mal si aj párty?"

"No..." Harry nevedel, čo povedať, pretože vlastne narodeniny oslavoval sám, ako zvyčajne. Dostal darčeky od Rona, Hermiony, Hagrida a pani Weasleyovej, ale Dursleyovci jeho narodeniny nikdy neoslavovali. Najradšej by boli, keby sa vôbec nenarodil, teda aspoň tak to raz povedala Petunia.

Aurelia, ktorá pochopila jeho zaváhanie, rýchlo odviedla svoju vnučku do kuchyne. "Harry, môžeš prosím zaniesť Miine veci do mojej izby? Mia, vypytovať sa Harryho môžeš neskôr, teraz poď do kuchyne, zoznámiť sa s tvojím druhým bratrancom, Harryho ockom, Severusom Snapeom, teda vlastne Sevom."

Harry rýchlo vyrazil aj s kufrom do Aureliinej izby šťastný, že nemusí odpovedať na žiadnu ďalšiu strašnú otázku o narodeninách.

Keď sa o pár minút vrátil do kuchyne, našiel Miu sedieť vedľa Severusa, ako mu vysvetľuje, že prišla ku starkej. "Vždy bývam u starkej, keď ide mamička niekam preč, pretože môj ocko je nezodpovedný bastard" oznámila mu pokojne.

Harry nad tou úprimnou poznámkou takmer vybuchol smiechom, Aurelia zaborila tvár do dlaní a Severus nadvihol obočie a povedal, "To vidím."

"Mia Aurelia Barrryová!" jačala jej starká. "Dobre vieš, že takto sa nerozpráva, mladá dáma."

"Ale to povedala mamička," bránila sa Mia. "Ocko ju zase rozplakal, má novú priateľku a Cindy povedala, že by potreboval, aby ho niekto poriadne zmlátil a naučil ho, ako sa správať k dáme. Cindy je mamkina najlepšia priateľka." Zahľadela sa na Severusa. "Pravdepodobne by si to mohol urobiť, Sev. Si dosť veľký."

To už na Harryho bolo priveľa. Vyprskol a nekontrolovateľne sa smial. Severus načisto stratil reč a Aurelia vyzerala, akoby chcela umrieť. Mia očividne nemala žiadne zábrany hovoriť komukoľvek o rodinných problémoch, ani vzdialeným bratrancom, ktorých prvýkrát stretla.

Mia spokojne prikývla. "Hej. Mohol by si."

"Panebože, Mia!" vykríkla Aurelia. "Prestaň s tým. Sev, prepáč, žila s ľuďmi, ktorí povedia všetko a vôbec im nevadí, že ich počúva. Varovala som Melody pred týmto..." Potriasla hlavou a otočila sa na vnučku. "Mia, nemusíš každému rozprávať, čo povedala mama, dobre?"

"Ale on nie je každý, starká, je to rodina. A ty si vravela, že rodine môžem povedať všetko."

Harry sa ešte stále chichotal v chodbe a po tejto nevinnej poznámke znova vybuchol, čo prinútilo Severusa otočiť sa: "Harry, kontroluj sa!"

Harry vyvinul hrdinské úsilie nesmiať sa. Zamiloval si svoju malú sesternicu a to ju poznal ešte len desať minút. Že vôbc mala guráž spýtať sa Severusa Snapea, či by nemlátil - ako to povedala? Och, presne, toho nezodpovedného bratranca - Harry si zahryzol do pery - to bolo niečo úžasné. A pohľad na Snapeovu tvár... Stavím sa, že si nič také neočakával, však, oci?

Aurelia sa stále pokúšala vysvetliť Mii, že sa nemala pýtať Severusa, či by zmlátil jej otca, aj keď jej mama a Cindy povedali, že by si to zaslúžil.

Severus bol šokovaný tou bezostyšnou poznámkou, ale potom pochopil, čo to znamená. Mia bez problémov povedala úplnému cudzincovi, ako jej otec podvádza mamu a ako tá svojho manžela neznáša. Toto malé dievčatko bolo príliš vystavené zlým vplyvom. Videla a počula veci, ktoré by žiadne iné dieťa v jej veku počuť nemalo, uvedomil si Severus smutne. Môže také niečo zostať nevinné dlhšie ako dva roky? Mala by mi rozprávať o bábikách, nie ako otec rozplakal mamu, pre Merlina! Zvláštne, pripomenulo mu to jeho vlastné detstvo. Až príliš sa zoznámil s temnou stránkou života, keď vyrastal s Tobiasom. Naučil Severusa otvárať plechovku piva skôr, než chodil do školy.

Mia bola bystrá, vtipná a až príliš všímavá, rozmýšľal s hnevom nad vecami, ktoré musela vidieť a počuť doma. Zaujímalo ho, ako mohla Melody dovoliť, aby také vnímavé dievča bolo vystavené takým veciam. Zaumienil si, že sa so svojou sesternicou porozpráva, keď sa vráti z tej cesty. Ak veci medzi ňou a Devonom boli až také zlé, mala sa rozviesť, a bolo by to vyriešené. Ich dieťa by nemuselo vyrastať s tým, že je normálne, keď mama hovorí otcovi nezodpovedný bastard a otec tak otvorene ničí manželstvo. Po tom, čo mu povedala Aurelia a po Miinej poznámke bol viac než pripravený urobiť to, čo chcelo malé dievčatko, zakopať jej otca pod čiernu zem, alebo ho zakliať až do polovice ďalšieho Júla.

Otočil sa k svojmu synovi, ktorý sa konečne prestal smiať a zasyčal, "Harry, správaj sa primerane svojmu veku! Toto nie je vtipné."

Trinásťročný chlapec zažmurkal, podišiel k otcovi a zašepkal: "Myslel som, že to bolo podarené, stačila mi predstava, ako zatĺkaš jej otca do zeme. Obaja vieme, že by si to urobil, ocko."

Doparoma! Pozná ma až príliš dobre, pomyslel si Severus znepokojene, že jeho syn sa zrazu stal veľmi vnímavým. "To teda nie. Čo by som rád urobil a čo urobím, to sú dve odlišné veci, Harry. Teraz si sadni a dojedz ten obed. A skús sa prestať tváriť ako šialená opica, dobre?" Tón poslednej vety znel skôr ako rozkaz, než ako žiadosť.

Harry, žiadny blázon, vedel, že nie je rozumné neposlúchnuť, sadol si a jedol. Jedno mu bolo jasné - s Miou nablízku bude tento týždeň ešte veľmi zaujímavý!

* * * * * *

Keď Harry s Miou odišli večer do postele, Severus si Aureliu odtiahol nabok a povedal jej o malom dievčatku niečo, čo ani ona ani Melody netušili. "Je čarodejnica, teta Relia. Vidím v nej talent. Ak sa u nej ešte nezačala prejavovať náhodná mágia, čoskoro začne."

"Si si istý, Sev?" Aurelia vyzerala ohromene. "Nikdy som si nemyslela, že zdedí ten talent. Aj keď Melody spomínala, že si všímala divné veci, napríklad knihy vylietavajúce z políc. Raz, keď Miu kúpala, odprisahala by, že videla gumené zvieratká tancovať v kruhu okolo žltej kačky."

"Náhodná mágia," prikývol Severus. "Ak sa už jej mágia prejavovala, znamená to, že bude dobrá čarodejnica. Také to zvláštne veci budú nastávať čoraz častejšie, až kým sa nenaučí svoju mágiu kontrolovať. V jedenástich, možno už desiatich rokoch sa v nej jej mágia naplno rozhorí a bude musieť ísť do školy, aby sa ju naučila ovládať. Nie som celkom oboznámený s čarodejníckou spoločnosťou v Amerike, máte tu nejaké školy ako náš Rokfort?"

"Áno, máme Akadémie," informovala ho Aurelia. "Ale môžu si ich dovoliť len bohatí a privilegovaní, musíš tam tiež mať sponzora. Také niečo sa v Miinom prípade nestane, Severus."

"Prečo nie? Má dobrú históriu, ako každý zo strany jej matky. Nehovor mi, že aj tu sú predsudky voči deťom narodeným u muklov?"

"Nie v takom rozsahu ako v Británii, nie. Ale Akadémie sú v podstate snobské školy, keď to chceš počuť takto. Mia nie je dcéra bohatého podnikateľa ani silnej čarodejníckej rodiny a preto ju nikto nebude sponzorovať, nech je akokoľvek výnimočne talentovaná. Čo v praxi znamená, že jej rodičia si nič takéto nemôžu dovoliť."

"Tak čo potom robia obyčajní čarodejníci, učia sa sami?"

"Nie, samozrejme, že nie!" smiala sa Aurelia. "Majú súkromných učiteľov, väčšinou spíšu magickú zmluvu, ktorá ich zaväzuje učiť študenta, až kým nedosiahne úspešné ukončenie štúdia a tým status čarodejníka. Žiaci zase podpisujú, že budú svojich učiteľov poslúchať po dobu siedmich rokov."

"Chápem. Takže je tu zaužívaný starý systém, majster a učeň," uzavrel to Severus. "Dobre teda, vyzerá to tak, že keď dosiahne potrebný vek, stanem sa jej učiteľom."

"Skutočne Severus? Budeš jej majster?"

"Áno. Je moja krv a neverím, že by ju niekto iný mohol vyučiť dobre, teta Relia," povedal pevne. Jedna časť jeho mozgu pri týchto slovách šokovane kričala, ale prikázal jej, aby sklapla. Keď rezignoval, myslel si, že s učením skončil, ale osud mal zdá sa iný plán. Nenechal by Miu učiť nejakého divného čarodejníka alebo čarodejnicu, keď ju mohol sám učiť oveľa lepšie. "Vie o mágii a čarodejníkoch?"

"V podstate nie. Teda... pozná ich z príbehov, ale v postate... nie. Mysleli sme, že bude lepšie, keď jej nepovieme pravdu. Zvlášť keď na rozdiel od Melody nevyrastala pri čarodejníkoch."

"Oh, myslím, že sa poteší. Vždy bola sklamaná, že nezdedila žiadnu mágiu, chúďa dievča. Raz mi povedala, že si to želala každý rok pri sfukovaní narodeninových sviečok."

"Musela ma neznášať, však?" poznamenal Snape zatrpknuto.

"Ale nie, Sev. Melody povedala, že si jej najobľúbeješí bratranec a rada by ťa vídala častejšie. Páčilo sa jej mať staršieho bratranca, ktorý má mágiu, aj keď si ju v jej prítomnosti nemohol používať."

"Dobre. Takže nebude žiarliť, že jej dcéra mágiu zdedila?"

"Nie, prečo?"

"Pretože Lilyna sestra Petunia na ňu kvôli mágii žiarlila a vybíjala si svoju zlosť ešte aj na Harrym, keď tam býval. Nie že by som si myslel, že Melody by mohla týrať Miu tak, ako Petunia Harryho," dodal Severus rýchlo, keď zbadal Aureliin výraz. "Ale musím si byť istý."

"Nie, o to sa obávať nemusíš, Severus. Melody bude Miu milovať ešte viac, ako doteraz. A čo sa týka Devona, nevieme povedať, ako bude ten darebák reagovať. Môže si myslieť, že je to nezmysel, alebo sa pokúsi Miu využiť na pomoc pri jeho tajných... schôdzkach," povedala Aurelia prísne.

"To je odporné!" vykríkol Severus nahnevane. "Ako môže vystavovať dieťa takej nemorálnosti. Možno by som mal skutočne urobiť to, čo chcela Mia a nakopať ho."

Aurelia sa potichu zasmiala. "Ach, Sev, nemohla som to povedať pred Miou. Ale obávam sa, že Melody so mnou nebude súhlasiť. Aj napriek všetkým jeho chybám ho stále miluje. No na druhej strane už dlho nie sú spolu."

"Ako môže milovať muža, ktorý je jej neverný?"

"Neviem. Keby som ja niekedy zistila, že ma Sam podvádza, prebral by sa v nemocnici, pretože by som ho zbila baseballovou pálkou." skonštatovala Aurelia hrozivo. "Myslela som si, že som naučila Mel, aby mala viac hrdosti, ale asi som sa mýlila. Niekedy ju nespoznávam, Sev. Nie je ani po mne, ani po otcovi."

Severus zrazu pochopil. "Nie. Ona je ako moja mama. Kto do smrti zostal s opileckým bastardom, aj napriek bláznivému zamilovaniu, alebo ako to chceš nazvať." Nahnevane potriasol hlavou. "Potrebujem si s ňou pohovoriť, keď sa vráti, teta Relia. Aby sa nezopakovala história."

"Veľa šťastia, Severus. Melody si robí, čo chce. Je tvrdohlavejšia, než mulica."

"Patrí do rodiny. A ja tiež." povedal Snape úprimne.

"Áno!" zasmiala sa Aurelia, až jej zažiarili oči. "Ak ju niekto dokáže presvedčiť, že Devon ničí nielen jej život, ale aj život malej, tak si to ty, drahý."

"Urobím, čo bude v mojich silách, teta Relia."

"Presne to od teba žiadam, Sev." Potľapkala ho po líci a obaja odišli do postele.

* * * * * *

POKRAČOVANIE KAPITOLY

12. Sev stretáva Veľkého Zlého Vlka

Sun, 24 Jan 2010 14:39:08 +0100

Prepáčte, že to toľko trvalo. Budem sa snažiť znova pridávať kapitoly v pravidelných a nie veľmi dlhých intervaloch. Nová kapitola je veľmi zaujímavá a akčná, vlastne už názov niečo napovedá, tak si ju užite.

12. Sev stretáva Veľkého Zlého Vlka

Apríl 1975

Škriekajúca búda, Rokville

Čo
pre Merlina tí traja chystajú? Čudoval sa Severus, keď zachytil pohľadom Jamesa, Siriusa a Petra vykrádajúcich sa niekam pomedzi stromy. Určite nič dobré, ako zvyčajne, odpovedal si s úškľabkom. Čakal na Lily pod nádherným dubom, ktorý prevísal ponad jazero. Povedala, že je to najkrajší strom na pozemkoch a Severus s ňou musel súhlasiť. Určite bol lepší, než to monštrum, ktoré vypestovala pred štyrmi rokmi madam Sproutová. Žiaci ho nazvali Zúrivá vŕba. Výstižný názov. Severus nikdy nepochopil, prečo si profesorka Herbológie vybrala na pozemky taký nebezpečný strom, hlavne keď tam boli stovky študentov a hrozila im nejaká nehoda, či darebáctvo. Ten strom sa doslova hlásil o problémy.

Ale vŕba tam napriek tomu zostala a na otázky okolo nej neodpovedal nikto, dokonca ani Dumbledore. Povedal Sevovi, že je tam s určitým zámerom a to je všetko, čo potrebuje vedieť. No táto odpoveď nenasýtila Snapeovu zvedavosť a túžbu po poznaní, takže v skúmaní vŕby pokračoval. Zistil, že táto zvláštna odroda vŕby by niečo mohla perfektne strážiť. Teraz už zostávala len jediná otázka - čo vlastne stráži?

Čokoľvek to je, musí to byť veľmi dôležité, keďže je tu riziko, že by konáre stromu mohli nejakého študenta aj vážne zraniť. Keď už vyrástla a začala byť nebezpečná, na začiatku Sevovho druhého ročníka, Dumbledore všetkých varoval, aby sa od nej držali ďalej. Takmer každý poslúchol, teda okrem pár odvážnejších a hlúpejších Chrabromilčanov, ktorí sa navzájom vyzývali, aby sa k nej približovali bližšie. Vŕba na nich zaútočila a potom sledovali, kto sa jej vydrží uhýbať najdlhšie.

Typické idiotské Chrabromilské správanie, premýšľal pohŕdavo slizolinský prefekt.

Keď zbadal Problémy Vyrábajúce Trio utekať po pozemkoch, nebolo pochýb, že znova zostrojili nejaký šialený plán.

Darebáctvo, za ktoré sa nikdy nedostali do problémov. Och, dostali trest za neskoré odovzdanie úloh alebo za to, že boli von po večierke, občas aj za odvrávanie učiteľom. Ale väčšina ich žartíkov na iných študentoch im prešla. Bolo dobre známe, že Dumbledore si obľúbil Jamesa Pottera a Blacka, ako inak by mohol tolerovať ich správanie?

Tento fakt Severusa strašne iritoval. On si dával na svoje správanie pozor, fakultu nikdy nepripravil o body a tých pár trestov, ktoré dostal, bolo kvôli Záškodníkom. Dokonca sa tento rok stal prefektom, na čo bola jeho mama veľmi pyšná. Napadlo mu, že možno tento rok riaditeľ pochopí, že je rovnako dobrý ako Zlatý chlapec Potter alebo ten darebák Black, no zatiaľ sa to nestalo.

Dumbledore mal oči len pre svoju Leviu fakultu a Slizolin im nesiahal ani po členky. To Severusa zarmucovalo, pretože čakal na súhlas staršieho čarodejníka a rešpektoval toho muža akoby bol jeho vlastný otec. A akoby to nestačilo, vyzeralo to tak, že Potter a jeho kumpáni ho zatienia všade, kam sa pohne. Snape bol prefekt, ale Potter Chrabromilský stíhač a zlatý chlapec, ktorý sa zaplietol so všetkými dievčatami z ročníka okrem Lily. Sev dostal najlepšie hodnotenie z Elixírov, ale bol to James, kto dostal špeciálne riaditeľské povolenie na extra víkend v Rokville za výkon na Obrane proti čiernej mágii. Vyhral duel s profesorom Birchwoodom.

Veľký obchod, hneval sa Sev. Strávili na scéne päť minút, nebol to skutočný súboj. A prečo to bolo lepšie než dobré známky z tak ťažkého predmetu? Rozčuľoval sa. Elixíry boli pre väčšinu čarodejníkov nočná mora, na tejto hodine sa potili a plakali. Len hŕstka študentov mala precíznosť, inštinkt a trpezlivosť na to, aby uspeli v tomto predmete a ešte menej z nich to dokázalo brilantne. Severus bol jeden z tých, čo si varenie dokázali ešte aj užiť a mal na to zvláštne schopnosti. Lily tiež mala talent a keď sa oni dvaja spojili, nebol elixír, ktorý by sa im nepodaril.

Prečo teda riaditeľ uprednostnil Jamesov okázalý úspech pred Severusovými vedomosťami zostávalo stále ukryté. Vieš, prečo, Snape. Je to preto, že si Slizolinčan a jediné, čo každý o tejto fakulte vie, je že je hniezdom temnej mágie. Niet pochýb, že sa to vznáša nad všetkým, čo urobíš. Všetko je zakryté tieňom.

Ale možno si jeho ťažkú prácu niekedy riaditeľ všimne a odmení ho za to. Možno dnes v noci. Severus sledoval miznúcich chrabromilčanov a zrazu učinil náhle rozhodnutie. Mal tušenie, že čokoľvek sa chystajú urobiť, určite je to extrémne proti pravidlám. Ak môže získať informácie o tom, čo robia, riaditeľ možno pochopí, že jeho zlatí chlapci si zaslúžia byť potrestaní a aspoň raz ponesú následky svojho konania.

Vždy im udeľoval výnimky a na rozdiel od nás sa zo všetkého dostali. Nejestvovali pre nich pravidlá. Je to nefér a aspoň raz chcem aby dostali to, čo si zaslúžia. Prekliati idioti! Severus rýchlo načarbal na strom poznámku pre Lily. Odkázal jej, že ho to mrzí, ale dnes večer sa nemôžu stretnúť a že jej to vysvetlí neskôr. Potom sa vybral za tými tromi dole cestou do Rokvillu.

Držal sa dosť ďaleko od stromu a pohyboval sa extra potichu. Nebolo o nič nové, zakrádal sa okolo domu, keď sa jeho otec opil. Pohybovať sa ako tieň bolo preňho prirodzené, bol to spôsob ako prežiť Tobiasovu náladu.

Netušil, kde ho vedú. Najskôr si Sev myslel, že idú do dediny kúpiť si niečo od Zonka, to by sa na nich podobalo. Lenže obchod aj Medové labky minuli so zasnenými pohľadmi. Namiesto toho zamierili hore ku rozpadávajúcej sa chatrči nazývanej Škriekajúca búda.

O Škriekajúcej búde sa hovorilo, že v nej straší. Ak ste boli dosť odvážni, mohli ste tu v noci prísť a počúvať plač a výkriky mŕtvych čarodejníkov, ktorých tu zabili.

Teda to hovorila povesť.

Severus tomu neveril. Poznal skutočné netvory a nepotreboval nových duchov, aby z nich bol vystrašený. Neverím tomu. Vylákali ma tu z hlúpeho žartu. Asi to bol Blackov nápad, zistiť kto dokáže stráviť desať minút v nočnej Škriekajúcej búde a nezošalieť od strachu. Preboha, čo majú desať?

Posunul sa bližšie k miestu, kde stáli, tesne pred vchod do chatrče. Pettigrew ako zvyčajne kňučal.

"Myslíte, že bol dobrý nápad ísť tu dnes večer? Viete, že najhoršia je prvá noc v splne." Prepletal chlapec s výzorom potkana prstami.

"Bude lepšie, keď tu budeme, vieš to, Červochvost," povedal James. "Zloží ho to."

"Nechcem to vidieť, Paroháč," nariekal Peter.

"Prestaň fňukať, Peter," prikázal mu Sirius. "Ideš mi na nervy viac, než Ufňukanec." Zahľadel sa na zlomenú závoru, ktorá sa hojdala sem a tam. "Ako dlho odhaduješ, že to bude trvať, James?"

James pokrčil plecami, a plášť sa mu zvlnil okolo atletickej postavy. "Neviem, kamoš. Môže to byť pár minút alebo aj hodina, ako naposledy. Vieš, že zakaždým je to iné."

Severus umieral zvedavosťou. Nemohol vydržať to pokušenie nepoznaného a vystúpil z tieňov. Po zotmení ich bolo všade dosť na to, aby mu poskytli úkryt.

"Čo je zakaždým iné, Potter? To, ako porušíš pravidlá?" opýtal sa Sev. "Každý deň porušíš nejaké nové, však?"

James a Sirius sa otočili a vrhli na vychudnutého slizolinčana vraždiace pohľady. Pettigrew sa zbabelo skryl za nich.

"Pozri, kto je to!" vykríkol Sirius. "Ufňukanec! Už som si myslel, že sa budem nudiť. Čo ťa vytiahlo zo žalárov, ty slizúň? Už ťa celkom otrávili výpary?
Zahmlili ti rozum?"

"To by si chcel. Merlin vie, že to sa podarilo len tebe, Black," odsekol Severus. "Ak si vôbec nejaký mal, o čom silne pochybujem. Večne chodíš Potterovi za zadkom, aby si si občas požičal ten jeho."

"Prečo tu sliediš, Ufňukanec?" James vstal a namieril prútikom na druhého chlapca. "Prečo sa nevrátiš späť ku kotlíku do žalárov a neuvaríš si Elixír lásky?"

"Pre koho?" posmieval sa Snape. "Pre teba, Potter?"

James sa zasmial. "Ja nemám problém s babami, Snape. Chceš vedieť prečo?"

"Nie, ty arogantný idiot."

"Pretože ja si umývam vlasy, ty guľa slizu!" vyhlásil James, Peter sa zasmial a Sirius doslova vybuchol smiechom.

Severus stuhol, na svoje vlasy bol citlivý. Mastné boli len za posledný rok, od začiatku puberty. Bol to vedľajší efekt toho, že tak veľmi rástol. "Možno áno, ale kedy si si ich naposledy česal, Potter? Keď si mal dva roky a musela to robiť mamička? Blbé, že už tu nie je."

James prevrátil očami. "Moje vlasy češú chutné sexi kuriatka, Ufňukanec. Rady sa v nich prehrabujú prstami."

"Hej, keby sa pokúšali hrabať sa v tých tvojich, Snape, mali by ruky celé mastné." Kričal Sirius.

"Moje vlasy aspoň zakrývajú mozog, Black. Lenže tie tvoje zakrývajú len to, že máš dutú hlavu. Možno máš pekný ksicht, ale na poschodí nikto nie je doma."

"Hovoríš, že som hlúpy, Snape?" zavrčal Sirius a vytasil prútik.

"Prečo nie," načrtol Sev a v okamihu sa prútik zjavil aj v jeho ruke. "Dokážeš sa urážať aj sám, nepotrebuješ moju pomoc. Ale potrebuješ nejaké synonymum pre hlúpy. Čo tak imbecil? Alebo debil?"

"Zavri hubu, Ufňukanec!" zareval Black strácajúc kontrolu. "Skôr než -"

"Sirius!" vykríkol James a chytil svojho priateľa za rameno. "Prestaň vyvádzať, ty pako! Pokúša sa ťa vytočiť a ty ho nechávaš."

Sirius chcel striasť Jamesa ako nejaké nebezpečné zviera. "Pusť ma, Paroháč! Nabudúce dám tomu slizkému debilovi príučku."

"Skutočne? Za zakliatie prefekta na pozemkoch je trest, Black," pripomenul im Severus. "Ale skús to, bude príjemné strhnúť Chrabromilu nejaké body a vidieť, ako ste na poslednom mieste."

"Si prefektom len preto, že si sa pchal Slughornovi do riti, Ufňukanec!" kričal Sirius. "No vlastne presne to slizolinčania robia. Pchajú sa do zadkov všetkým, ktorí majú moc, hlavne Veď-vieš-komu. A ešte pchajú svoje abnormálne veľké nosy tam, kde nemajú." Stále sa pokúšal zbaviť Jamesovho zovretia.

Severus cítil, ako v ňom kypí žlč, ale kontroloval nutkanie zakliať toho povýšeneckého Blacka. Teraz nebol vhodný čas na to, aby popustil uzdu svojmu temperamentu. "Nepotrebujem nikde pchať nos, Black, keď dodržiavaš pravidlá ako normálni ľudia. Ale ach, zabudol som, ty si lepší, než ktokoľvek iný. Sirius Orion Black zo Starobylého a Ušľachtilého rodu Blackovcov." Posmieval sa mu Severus. "Pravidlá pre teba neexitujú, však?" Naklonil sa ku chlapcovi, ktorý vyzeral, akoby mu každú chvíľu mali začať peniť ústa. Sirius neznášal, keď mu pripomínali jeho predkov, pretože väčšina z nich bola v Slizoline. "Tak čo tu robíte?"

"Teba do toho nič, Snape!" vyhŕkol Peter a hneď sa aj zachvel, keď ho Sev priklincoval nepríjemným pohľadom, ktorý sa naučil od Tobiasa. "Prečo neutečieš naspäť ku kotlíku, ty starý netopier?"

Skôr než Severus stihol reagovať na túto poslednú urážku, z búdy sa ozval neprirodzený výkrik.

Všetci teenageri vyskočili. Pettigrew sa vystrašene triasol a objal si telo rukami. Dole čelom mu až na nos stiekla kvapka potu. "Už to začalo!" vykríkol a vyslúžil si za to pohlavok od Jamesa.

"Sklapni, Červochvost!"

Severus prižmúril oči. "Čo začalo? Žart, ktorý ste vymysleli naposledy?" spýtal sa. "Tse. Tse. (pozn. pre Kez: Do tejto časti som sa zamilovala!) Ste fakt banda blbcov. Toto bude váš tretí trest za posledné tri dni. Tvoja pani matka nebude šťastná, lord Black. Možno ti pošle ďalšie Vrešťadlo, takže sa celá škola dozvie o tom, ako sa hnevá na svojho syna, že jej robí hanbu. Čím sa ti vyhrážala naposledy ak dostaneš ďalší trest?" Severus zamyslene zovrel pery. "Myslím, že sa ťa chystá zbiť brezovým prútom, ty neposlušný chlapec!"

Sirius očervenel a pokúsil sa vytrhnúť Jamesovi svoj prútik.

"Prestaň, Tichošľap! Nemôžeš ho začarovať teraz, budeš potrebovať mágiu neskôr!" hneval sa James a chytil Siriusovi ruky za chrbtom.

"Napríklad na udržanie sa ďaleko od mamičky," smial sa Severus, až mu žiarili oči.

Vtedy sa ozval ďalší bolestný výkrik nasledovaný vrčaním. Bolo to strašne desivé, tie výkriky zneli takmer... ľudsky, uvedomil si Severus zhrozene. Výkriky človeka v smrteľnej agónii, príliš veľkej na to, aby sa dala vydržať..

Zrazu výkrik nahradilo vlčie vytie.

"Pre toto sme tu, Ufňukanec," ozval sa Black a ukázal na chatrč. "Aby sme videli príšeru, ktorá tu straší."

"Príšeru?" odfrkol Severus. "Prosím ťa! Akoby som ti mal veriť. Pravdepodobne je to len nejaké hlučné zaklínadlo alebo niečo také. Žiadna reálna príšera v tejto búde nemôže byť zašitá. Čo by tam jedla?"

"Možno nosatých prefektov, Ufňukanec?" vyprskol Sirius. "Prečo nejdeš dovnútra a nezistíš to?"

"Sirius, ty idiot!" jačal James. "Čo ti šibe? Nemôže tam ísť!"

"Prečo nie?" Sirius venoval svojmu protivníkovi vyzývajúci pohľad. "Čo ty na to, Snape? Si dosť odvážny na to, aby si šiel dovnútra a postavil sa zoči voči príšere? Alebo si ako zvyšok tých zbabelých slizákov?"

"Nenazývaj ma zbabelcom, Black?" vrčal Severus.

"Budem, pokiaľ neotvoríš dvere a nepozrieš sa, čo tam je," vyzýval ho Sirius.

"Nie je tam nič," povedal Severus. "Je to len ďalší z vašich šibnutých žartíkov a ja vám nenaletím. Pôjdem tam, nič tam nebude, vy ma zamknete a utečiete. To je váš plán, však? Úbohý."

Zvnútra sa ozval obrovský buchot a akýsi zvláštny zvuk, akoby po dreve škrabali pazúry. Severus sa zachvel, škrabot bol zase nahradený zmrazujúcim vrčaním a tichým fučaním, akoby sa to niečo snažilo dostať von.

"Keď to hovoríš, Ufňukanec. Pre toto ťa klobúk zaradil do Slizolinu namiesto Chrabromilu. Pretože do našej fakulty sa dostanú len odvážni. Prefíkaní a záludní zbabelci sú vždy v Slizoline, presne ako môj brat a ty."

"Slizolinčania nie sú zbabelci!" Kričal Severus zovierajúc päste.

"Tak to dokáž! Otvor dvere a pozri sa na tú príšeru!"

"Myslíš, že som hlupák, Black?"

"Nie. Ale určite si zbabelec." Podpichoval ho Sirius. Potom vydal zvuk ako sliepka a zamával krídlami.

To už bolo na Severusa priveľa. Otočil sa a zamieril ku búde, ignorujúc hlások niekde v svojej hlave, ktorý mu kričal, aby zastavil a prestal sa správať ako idiot.

"Sirius, ty si debil!" Zdesene jačal James. "Zabije sa! Alebo ho pohryzie!"

"No a? Je to Ufňukanec, Paroháč. Svet bude bez neho krajší, nie?"

Ale tentoraz sa James nebavil. Kričal na Snapea, aby sa vrátil. "Stoj, Snape! Mal si pravdu! Teraz sa otoč a vráť sa."

Severus ho ignoroval. "Pekný pokus, Potter. Ale chcem zistiť, kvôli čomu je celý tento rozruch."

Pokračoval na ceste k dverám s pripraveným prútikom.

James zbledol sa rozbehol sa za ním. "Nie!"

Severus na sekundu zaváhal. Takmer uveril, že v Potterovom hlase je skutočné znepokojenie. Potom potriasol hlavou. Mysli. Aby sa Potter o teba strachoval? To by muselo v pekle mrznúť.

Búda sa zatriasla. Niečo sa hádzalo do dverí, až sa pod tou ťarchou takmer vyvalili z pántov. Znova sa ozvalo zavytie, dlhé, netrpezlivé a zúrivé.

Severus cítil, ako mu tepá v spánkoch. Zúfalo chcel utiecť preč. Všetky jeho inštinkty mu kričali, že čokoľvek sa za tými dverami nachádzalo, bolo to tam z nejakého dôvodu a on to netúžil odhaliť. Ale spomenul si na Blackove vysmievanie a poznámky o zbabelých slizolinčanoch. Nemohol to nechať tak.

Ak bolo niečo, čo Severus Snape nebol, bol to zbabelec.

A zomrel by, keby si to o ňom Sirius prekliaty Black myslel.

Namieril prútikom na starý zhrdzavený zámok a zasyčal odomykacie zaklínadlo.

"Snape! Nie!"

James sa hodil za druhým chlapcom a pokúšal sa chytiť Seva za rukám, ale ten ho nahnevane striasol.

"Vypadni Potter! Nikto ma nebude nazývať hlupákom!"

"Severus, prosím! Neotváraj tie dvere! Nerozumieš tomu."

"Máš pravdu. Nerozumiem. Ale budem." Trval na svojom Severus. Položil ruku na kľučku a pomaly ju stláčal.

Stihol ju len otočiť a dvere s hroznou ranou aj so Severusom vyleteli z pántov.

Ťažké drevo narazilo Severusovi do tváre a cítil, ako sa mu zlomil nos.

Vykríkol, ale jeho bolestný ston zanikol v hrôzostrašnom zavytí, ktoré sa ozvalo z hrdla siluety stojacej vo vnútri.

Severus spadol na Jamesa, ktorý skončil na trávniku. "Utekaj!" jačal chrabromilský stíhač driapajúc sa na nohy.

Ale Severus bol od strachu a hladu, ktorý vyžaroval z vlkolaka, neschopný pohybu. Hľadel do šedých očí toho netvora, ktoré na jeho vlčej tvári pôsobil až príliš ľudsky. A až príliš známo.

Vlkolak sa mu díval priamo do očí. Potom zaklonil hlavu a trhajúc putami, ktoré ho držali pripútaného k stene, zavyl. Z papule mu vyprskli sliny len kúsok od Severusových topánok.

James ho ťahal za rameno. "Poďme, Snape! Pohni tým prekliatym zadkom skôr, než nás dostane! Nepozná ťa, všetko čo vidí, je potrava."

Vtedy Severus zistil, koho sú tie oči. Oči, ktoré vyzerajú tak príšerne známo.

"Námesačník? Si to ty?"

Mal som pravdu! Vedel som, že na tom Remusovom zmiznutí pri každom splne bude niečo zvláštne. Nemal žiadne návaly slabosti, premieňal sa na vlkolaka! Kričala logická časť Snapeovej mysle víťazne.

"Nepozná ťa, Snape! Teraz je vlk, nie človek!" kričal James. "Poďme, do pekla!"

Severus sa pokúsil vstať, ale vlkolak naňho slintajúc a vrčiac zaútočil. Z jeho ľudských očí sršala nenávisť a túžba zabiť.

"Remus!" kričal Severus. "Ja som Sev! Spomínaš si? Tvoj najlepší priateľ!"

Vlkolak na okamih zastal a zažmurkal, potom sa zachvel ako v horúčke. Vytrčil pazúry a tesáky mu vo svite mesiaca takmer žiarili. Remus Lupin na nich uprene hľadel a Severus v jeho očiach na malú chvíľku videl záblesk poznania.

No ten hneď zmizol a zostal len pohľad vlčej beštie.

Vlkolak chcel len jedno.

Potravu.

Vzduchom sa mihli pazúry, zaborili sa do Severusovej ruky a vystrekla krv. Vlkolakova čeľusť bola len niekoľko centimetrov od Severusovho hrdla, keď ho zrazu niečo začalo vyťahovať z jeho mrazivého zovretia.

"Sirius!" jačal James odťahujúc Severusa za golier do bezpečia. "Premeň sa! Rýchlo!"

Severus odtrhol pohľad od beštie, ktorá kedysi bola jeho priateľ a zbadal Blacka, ako sa premieňa na veľkého chlpatého psa. "Black je animágus?" zašepkal.

"My všetci sme," povedal James, keď sa Tichošľap vyrútil k vlkolakovi a začal krútiť chvostom.

Severusovi spadla sánka. "Čo to robí? Pokúša sa s ním hrať? To je debil! Je predsa hladný."

"Viem, ale Sirius ho vo svojej psej forme dokáže upokojiť." James náhle pustil Snapeov golier a ten skoro spadol.

No aby sa udržal na nohách, otočil sa ako mačka. "Potrebujeme zavrieť tie dvere."

"Viem. Ale nemôžme, kým nebude Námesačník vo vnútri." Poznamenal James.

"A ako ho tam chceš dostať, Potter? Pozveme ho na keksy a šálku čaju?" Severusovi sa nazlostene triasol hlas.

James potriasol hlavou a zasmial sa. "Ach, nie naozaj."

Potom sa premenil na veľkého bieleho jeleňa, dvanástoráka, hrdého a nadriadeného. Severus sa chytil za svoje krvácajúce zápästie, ktoré ho už bolelo rovnako ako nos a sledoval, ako Paroháč so sklonenou hlavou postupuje bližšie k vlkolakovi.

Vlkolak sa naježil a takmer skočil na jeleňa. No nebol hlúpy, dával si pozor, aby sa nenapichol na parohy.

Jeleň pohodil hlavou a prinútil vlkolaka o krok ustúpiť.

Sirius povzbudivo brechal a jeleň krok za krokom vlkolaka zaháňal do chatrče. Keď prekročil prah, Paroháč ustúpil a zabuchol dvere.

Potom sa premenil späť na Jamesa s vytiahnutým prútikom a dvere ešte zamkol kúzlom.

Vyhladovaná beštia bola znova zamknutá.

Zúfalo zavýjala a Severus sa celý chvel. Keď si uvedomil, ako blízko smrti sa ocitol, oblial ho ľadový pot. Keby ho Potter neodtiahol... zožral, či prinajlepšom uhryzol by ho najlepší priateľ.

Sev sa náhle posadil a pokúsil sa ukľudniť svoje roztrasené kolená.

"Je koniec?" ozval sa Pettigrew stále skrútený do guličky.

Nikto neodpovedal, boli zaneprázdnení snahou o upokojenie.

Sirius sa premenil späť a potľapkal Jamesa po pleci. "To bolo úžasné, kamoš, ako si si poradil s Námesačníkom a - och!"

James zovrel päsť a poriadne Siriusovi strelil zo zubov.

Sirius si šokovane chytil sánku. "Dopekla, za čo to bolo, James?"

"Za čo?" jačal James. "Tichošľap, ty si totálny idiot, veď si Severusa takmer zabil! Neuvedomuješ si, čo sa takmer stalo?"

Sirius vyzeral zahanbene. "Ach, sakra, Paroháč, nechcel som, aby sa skutočne zranil, len ho vyľakať."

Severusovi sa podarilo ovládnuť svoje nohy a postavil sa pred Siriusa. "Ty si pravdepodobne ten najhlúpejší, najskazenejší a najretardovanejší čarodejník, akého som kedy stretol, Black! Takže pre teba to bol len debilný žart? Vieš, čo sa mohlo stať, keby ma Remus uhryzol?"

"Hej. Narástol by ti kožuch, Snape."

Severus zúril a Sirius sa ocitol na zemi so zakrvaveným nosom a boľavou sánkou. Skôr, než sa stihol postaviť, si pred neho stúpili James aj Snape a nadávali mu.

Severus mal ten najvyberanejší slovník, všetko, čo sa naučil od otca, ktorý naňho takto často kričal.

James bol ohromený, pretože Severus všetky tie nadávky vyslovoval drsným tónom popretkávaným čistým hnevom. Keď vyčerpal svoju zásobu, otočil sa na Jamesa a jačal: "Daj si odpich, Potter! Lebo sa neudržím a spravím niečo neodpustiteľné."

"Si v poriadku?"

"OK a teraz vypadni! A za toto vám strhávam sto bodov."

"Čo? Ty totálny magor!" zdvíhal sa na nohy Sirius. "Nemôžeš to urobiť! James ti zachránil život a ty mu ešte odpočítaš body? Ty odporný slizolinský bastard!"

"SIRIUS!" kričal James. "Takmer zomrel a ty máš problém s pár bodmi? Pre Merlina! Kvôli tvojmu malému žartu by nás mohli vyhodiť!" schmatol Blacka za šaty a ťahal ho dole.

Červochvost sa pozbieral a rozbehol sa za nimi.

Severus počkal, kým odídu. Potom zaboril tvár do dlaní a úboho sa rozplakal. Ešte nikdy sa neocitol tak blízko smrti. Najhoršie bolo, že to bol Remus, kto ho takmer zabil.

Remus, jeho najlepší priateľ.

Mohol mi roztrhať hrdlo behom sekundy. Ja som nebol schopný pohybu. Keby ma Potter neodtiahol...

A Potter, jeho úhlavný nepriateľ, ho zachránil.

Znovunadobúdajúc kontrolu Severus vstal a vybral sa smerom, kde kráčali aj oni. Mal nutkanie povedať o tom riaditeľovi, ale až zajtra. Jediné, čo chcel teraz, bolo padnúť do postele a spať aspoň týždeň. Nechutne ho bolel nos a tiež hranená hruď. Vedel, že by sa mal ešte nechať prehliadnuť Poppy.

Neuvedomujúc si, čo robí, kríval Severus popri jazere.

Zrazu sa jeho ramena dotkla ruka.

Takmer začal kričať, keď spoznal Lily.

"Lily! Dobrý Bože!"

"Vystrašila som ťa, Sev?" opýtala sa šibalsky s úsmevom.

Pootočil sa a vtedy si Lily všimla jeho zlomený nos a zakrvavenú tvár. "Pre Merlina, Sev! Čo sa ti stalo? Bil si sa? Bol to znova Potter a Black?"

"Nie. Bol to Remus."

"Remus? Remus ti zlomil nos?"

"Bola to nehoda. Zabuchol dvere práve, keď som stál na prahu," vysvetľoval Severus.

"Čože? Sev, si v poriadku?"

"Nie."

Chytila ho za rameno a pomohla mu odkrivkať na ich obľúbené miesto, kde sa posadili. Vytiahla vreckovku, namočila ju do jazera a začala mu čistiť tvár.

Aj keď bola jemná, bolelo to. No Severus sa nepohol a bolesť znášal nehybne. "Chcelo by to kúzlo."

Prikývol.

"Nehýb sa," prikázala a namierila mu prútikom na tvár. Vyslovila kúzlo a Severusovho nosa sa dotklo chladné biele svetlo.

Stisol zuby, pretože cítil tupú bolesť, no tá po chvíli pominula.

"Prepáč," zamrmlala a chytila do rúk jeho tvár.

"To je v poriadku," zašepkal.

"Si zranený ešte niekde?"

"Na ruke. Remus ma poškriabal, keď po mne išiel."

Lily naňho šokovane hľadela. "Je toto stále ten istý Remus Lupin, Sev? Náš najlepší priateľ, plachý a tichý?"

Preskúmala zranenie. Potom vyslovila čistiace zaklínadlo a ďalším tichým kúzlom ranu zahojila.

Ovinula ruku okolo Severusových ramien a povedala: "Povedz, čo sa stalo, prosím. Pohádali ste sa?"

Sev si odfrkol. "Niečo také. Sledoval som dnes večer Pottera, Blacka a Pettigrewa. Vybrali sa do Rokvillu, k Škriekajúcej búde."

"Aby videli duchov?"

"Nie. Aby strážili Remusa. Je vlkolak, Lily. A takmer ma zabil..." zlomil sa mu hlas.

"Ó Bože, Sev!" šepkala a silno ho objala.

Tiež ju objal a nachvíľu nastalo ticho, obaja si užívali prítomnosť toho druhého.

Potom Lily povedala: "Sev, mali by sme mu pomôcť."

"Ja viem, ale ako? Na lykantropiu neexistuje liek."

Na dlhú chvíľu bola ticho. "Čo keby sme sa pokúsili ho vynájsť?"

Zamračil sa. "Predpokladám, že je to možné. Keď budeme spolupracovať, možno vynájdeme nejaký elixír."

--------------------------------------------------------

"Presne to sme urobili," uzavrel rozprávanie Severus. "keď som vyriešil veci s riaditeľom. Pozval si ma do kancelárie aby zistil, prečo som strhol Chrabromilu tak veľa bodov naraz. Keď som mu povedal, čo sa stalo, vyzeral znepokojene a uistil ma, že dozrie na potrestanie Blacka, Pettigrewa a Pottera. Keď som sa ho spýtal na Remusa, povedal, aby som zabudol na to, čo som videl." Severus si odfrkol. "Akoby som toho bol schopný. Ešte dodnes sa mi o tom niekedy sníva, tie tesáky, pazúry a zavýjanie..." zachvel sa.

Harry objal staršieho muža, pokúsil sa mu poskytnúť rovnakú útechu ako mu dal Severus predtám. "Čo sa stalo s Jamesom a Siriusom?"

"Nič z toho, čo som si predstavoval ja," vrčal Snape. "Blacka by mali vylúčiť a Potterovi dať podmienku za to, že vedeli, že Remus je vlkolak a čo by bolo, keby niekoho pohrýzol. Black ma napriek tomu vyprovokoval. Museli to vedieť roky, stali sa animágmi, aby mohli sprevádzať Remusa aj v jeho vlčej podobe."

"Sprevádzať? Chceš povedať, že ho z tej búdy púšťali?"

"Áno. Po pár hodinách sa vlk dostatočne upokojí, oni sa premenia na zvieratá a idú do Zakázaného lesa. Vždy s ním strávili noc, aby sa uistili, že sa vráti do Škriekajúcej búdy pred svitaním. Aby sa zabránilo úniku Remusa z Búdy na pozemky školy, vybudovali tajný prechod, ktorý Remus používal."

"Čo povedal Dumbledore, keď to zistil?"

"Neviem, nebol som tam, ale vraj dostali týždenný trest s Minervou a bolo to. Plus tých mojich strhnutých sto bodov."

"Prečo si im nestrhol viac?"

"Prefekti môžu manipulovať s maximálnym počtom sto bodov. Albus im mohol strhnúť viac, ale samozrejme to neurobil. Ani ich neprinútil ospravedlniť sa mi. Neprekvapilo ma to, ale Lily sa hnevala. Neskôr som zistil, že si s oboma pohovorila a dostali riadnu facku."

Harry sa zasmial. "Vau. Bola dosť temperamentná, že?"

"Len pri určitých veciach. Jednou z nich som bol ja. Keď sme potom konečne stretli Remusa, povedali sme mu, čo sa stalo a cítil sa hrozne. Povedal, že by nemal byť v kontakte s normálnymi ľuďmi. Ale odpustil som mu a Lily tiež. Potom sme začali pracovať na Protivlkolačom elixíre a keď sme boli šiestaci, mali sme hotový prototyp. V čase, keď sme končili školu, mali sme už finálnu verziu a on ho používal."

"Robíš ho preňho?"

"Áno. Každý mesiac mu miešam jednu dávku. Nikomu sa ešte nepodarilo vynájsť lepší liek na lykantropiu." Severus sa bližšie pozrel na Harryho. "Teraz si si vypočul väčšinu mojich zážitkov zo školy a domova. Som si istý, že si si všimol, že mnoho ráz som bol vystrašený a zranený. Takže... čo keby si mi povedal o tvojej nočnej more?"

Harry neochotne prikývol. "Dobre, ocko," súhlasil a po prvýkrát použil dobrovoľne toto oslovenie. Potom povedal otcovi všetko, čo si pamätal zo zajatia a kúzlo, ktoré použili na odstránenie jeho mágie.

Bolo ťažké vyvolávať tie strašné spomienky, ale Sev bol trpezlivý, nechal Harryho pokračovať jeho vlastným tempom, až kým ten otrasný príbeh mučenia a temnoty nedopovedal do konca. Severus držal svojho syna, kým plakal.

"Neznášam spomienky!" vzlykal Harry, nemohol si pomôcť.

"Viem, Harry," šepkal mu otec a objímal ho. "Ale keď budeš čeliť svojim obavám, tak ich odstránime. Viem, že je to ťažké a bolí to, ale neskôr mi poďakuješ. Budeš spať kľudne bez nočných môr a spomienok."

"Stále mám nočné mory," smrkal jeho syn.

"Raz to prestane. To ti sľubujem, Harry," povedal Majster elixírov. "Toto je prvý krok, čeliť svojmu strachu. Ďalší krok bude uvedomenie si toho, že strach ťa zraniť nemôže. Potom to prestane a dovtedy som tu ja."

Harry vzdychol a oddychoval v otcovom náručí, načúvajúc tlkotu Snapeovho srdca. Uspávalo ho to presne ako tak dávno, keď mal dva roky.

Severus svojho syna neprestával hojdať a držať, až kým si nebol istý, že Harry zaspal. Položil spiace dieťa do postele a vytratil sa hľadať svoj zaslúžený odpočinok.

ĎALŠIA KAPITOLA

11. Navždy tu budem II.

Wed, 09 Dec 2009 19:32:31 +0100

a druhá časť kapitoly, keďže do jednej sa to nezmestilo

11. Navždy tu budem II.

September 1970

Rokfortský expres

"Poďme, Lily, sadnime si tu. Je to prázdne," ozval sa Sev a volal svoju najlepšiu priateľku do prázdneho kupé. Obaja boli prváci a nevedeli sa dočkať začiatku vyučovania na Rokforte, kde sa konečne budú otvorene učiť mágiu bez strachu, že by za to dostali bitku (Severusov prípad) alebo že by boli na posmech staršej sestre (Lilyn prípad).

Dvojica si rýchlo sadla na pohodlné sedačky a šťastne sa usmievala. Stále nemohli uveriť tomu, že idú na Rokfort, o čom tak dlho snívali. Obaja mali oblečené celkom nové čierne školské uniformy. Severus mal aj nové nohavice a zelený sveter, Eileen sa rozhodla skryť dosť peňazí na to, aby svojmu synovi mohla kúpiť na začiatok roka nové veci, aj keď v secondhande. Sevovi to bolo jedno, teraz ho zaujímalo len to, že ide do školy, ďaleko od rúk svojho otca, ktoré boli minulý večer strašne silné a ťažké. Dozvedel sa, že jeho syn nespálil ten list tak, ako mu kázal a že odchádza do tej šibnutej školy.

Eileen na najhoršie zranenia použila liečivé masti, takže si mohol aspoň sadnúť bez toho, aby ho chrbát bolel akoby mu horel a Lily si to nevšimla. Svojou vlastnou mágiou sa postaral o rany na tvári, vždy tak trochu vedel liečiť sám seba. Mama hovorila, že zdedil talent po starom otcovi, Gavinovi Princovi, ktorého Severus videl len párkrát, kým umrel.

Severus mal svoj starý školský kufor, Eileen začarovala menovku, aby na nej namiesto GSP, čo znamenalo Gavin Severus Prince, boli Severusove iniciálky - STS. Sev bol hrdý, že sa volá po starom otcovi a že má kufor, ktorý je niečo ako rodinné dedičstvo. Mal trochu obité rohy, ale Eileen vyleštila kovové časti a použila akýsi krém, aby sa zelená koža leskla ako nová.

"Aký máš pekný kufor, Sev." poznamenala Lily, keď nakukla pod sedadlá. Jej kufor bol žiarivo ružový a iniciálky mala vyrazené do zlatistého pásika - LAE (Lily Ann Evansová)

"Patril môjmu starkému," povedal jej Severus a sadol si na sedadlo rovno oproti nej. Väčšina študentov už bola vo vlaku a počuli ich chodiť a rozprávať na chodbe. "Nechal mi ho, keď zomrel. Tiež bol čarodejník, ako mamka a ja, bol špecialista u sv. Munga, pomáhal ľuďom liečiť sa zo zranení."

"Super!" povedala Lily. "Takže máš v rodine doktora a Majsterku elixírov, Sev."

A nezabudnime na opitého povaľača, dodal si Severus v duchu temne a nepokojne sa zahniezdil na sedadle. Potom prestal premýšľať o otcovi. Nemal dôvod sa o neho starať až do leta, celých vymodlených deväť mesiadov. "Správne. A ty máš v rodine technika a knihovníčku." Henry Evans bol technik a jeho manželka Iris zase knihovníčka.

"A nezabudnime starú dobrú Poďobanú Petuniu," chichotala sa Lily.

Severus sa tiež zasmial. "Hej, v každej rodine sa nájde darebák."

"V akej fakulte by si chcel byť, Sev?"

"No... moja mama bola v Bystrohlave, takže ja v to ani nedúfam. Musíš byť fakt dobrá, keď tam chceš ísť."

"Ale to ty predsa si."

"Ty možno áno, Lil."

"Nie som ani z polovice taká dobrá ako ty, Sev. Ja na Bystrohlav ani nepomýšľam. V akej fakulte bol tvoj starký?"

"V Slizoline. Fakulta vhodná pre ambicióznych, mazaných a vynaliezavých."

"Ani nespomenieš, že je to fakulta temných čarodejov," vložil sa do rozhovoru chlapec stojaci vo dverách. "Slizolin je skrz naskrz temný a musíš byť blázon, aby chceš byť zaradený do tej slizkej fakulty."

Vo dverách sa zjavili dvaja chlapci a Lily so Severusom vyľakane nadskočili. Obaja vyzerali byť v ich veku, mohli mať tak jedenásť, ale tam sa ich podobnosť končila. Jeden mal extrémne strapaté hnedé vlasy a okuliare so zvláštnym rámom. Jeho oblečenie bolo veľmi kvalitné a bol na ňom vyšitý pravdepodobne rodinný znak - jeleň.

Druhý chlapec bol rovnako dobre oblečený a s čiernymi vlasmi a šedými očami celkom dobre vyzeral. Pozeral sa na nich nesúhlasným pohľadom.

Severus sa naježil, ani jeden z nich sa mu nepáčil. "Kto sa vás na niečo pýtal?" zavrčal. "Starajte sa o svoje veci."

"Chceš ma vytočiť, ty vyznávač hadov?" vyškieral sa úžasný chalan. "Nemohol som si pomôcť, ale začul som, čo hovoríš tomuto peknému kuriatku. Že si vôbec mal odvahu povedať, že byť v Slizoline je fajn. Každý predsa vie, že odtiaľ vyšiel Veď-Vieš-Kto a tiež ostatní Temní čarodejovia, ktorí ho podporovali."

"A? To neznamená, že všetci Slizolinčania sú zlí. Môj starký bol v Slizoline a vôbec nie je temný mág!" Severusovi sa začalo nebezpečne blýskať v očiach.

"Pravdepodobne bol, len o tom nevieš," smial sa ten s okuliarmi.

"Drž hubu!" vykríkol Severus a cítil, ako mu vstúpa teplota. "Nevieš, o čom hovoríš. Môj starký nebol temný a vyrazím ti zuby, ak budeš tvrdiť opak."

"Ooo, už sa trasiem!" smial sa jeden z nich. "Sirius, počul si to? Tento krpec sa nám vyhráža. Radšej bež plakať za mamičkou, ty kopa slizu, skôr než ťa naučíme, čo je to nahnevať Záškodníkov."

"Záškodníci?" začudovane sa zapojila Lily. "Čo to je, nejaký gang? Vy ste nejakí kriminálnici? Stavím sa že máte register trestov aspoň taký dlhý, ako moja ruka. Teraz vypadnite a choďte otravovať niekoho iného."

"Prečo, bábika, takto sa to nerobí," lenivo prehodil chalan s neposlušnými vlasmi. "Nemáme nič proti tebe, len proti tomu tvojmu napenenému slizkému kamošovi. Volám sa James Potter." Vystrel ruku. "A toto je môj kamoš, Sirius Black. Záškodníci je meno nášho spolku. Chceš sa pridať?"

Lily ho obdarila znechuteným pohľadom a jeho vystretú ruku odignorovala. "Nie, vďaka. Nemám chuť patriť do klubu, v ktorom si ty, Potter."

"Čo? Zhodila si ma a radšej sa priatelíš s týmto hadom?" vykríkol James s prstom namiereným na Severusa.

"Nevolaj ho tak!" vykríkla Lily s bleskami v očiach. "Volá sa Severus Snape a radšej budem priateľka s ním, než s tebou, ty snob, ani na jeden deň."

"Severus?" zachechtal sa chlapec menom Sirius. "Čo je to za meno? Skôr sa mu hodí Ufňukanec. Ufňukanec Snape - vyznávač hadov!"

"To si strč do prdele, Black!" vrčal Severus so zovretými päsťami. "Slizolin bol vynikajúci čarodejník, rovnako ako takmer každý, kto vyjde z tejto fakulty."

"Och, možno áno," škeril sa Sirius. "Vynikajúci v čiernej mágii. Každý vie, že najlepší je Chrabromil, fakulta Leva. Odvaha zvíťazí nad prefíkanosťou."

"Ak je to tak, tak len Boh vie, kde zaradiť vás." Nahnevane povedala Lily "Pretože nie ste odvážni, ambiciózni, ani šikovní, ako vidím. A Bifľomorčania sú známi svojou láskavosťou, lenže vy ste obaja odporní hnusáci."

"Možno pre nich vymyslia novú fakultu," načrtol Severus. "Fakultu arogantných idiotov, s pávom ako symbolom."

"Sklapni, Ufňukanec!" kričal Sirius. Urobil krok dopredu so zovretou päsťou.

"Skús to, Black," vyzval ho Severus stískajúc päste. "Alebo len rozprávate a nemáte žiadnu guráž, vy krásavci?"

Sirius vyskúšal na Severusovu tvár ľavý hák, ale ten sa mu elegantne vyhol, aj keď nemal veľa miesta na manévrovanie. Čo sa týkalo rýchlosti a sily, Black bol nič oproti Tobiasovi.

Potom Severus vyštartoval svojou päsťou a tá sa stretla so Siriusovým nosom.

Chlapec šokovane ustúpil a narazil do Jamesa, ktorý zdvihol prútik a začal vyslovovať kúzlo.

V tej chvíli ho Lily silno kopla do píšťaly.

"Au! Hej, to bolo nefér, bábika!" Ustúpil, dievča zraniť nechcel.

"Nie som tvoja bábika, Potter! Volám sa Lily Evansová. Vypadni! Okamžite!"

James zdvihol ruky. "Dobre, dobre! Už idem. Nemaj strach, Evansová." Vyšiel z kupé a cestou zdvihol svoj prútik. "Pre Merlina! Tá je ale temperamentná. To musia robiť tie ryšavé vlasy." Povedal Siriusovi, ktorý sa snažil zastaviť si krvácanie z nosa. "Je to krásavica."

Vyrazil a Siriusa ťahal za sebou.

"To hej, kamoš, ale poflakuje sa s tou kopou slizu. Musí mať rodičov muklov, keď nepozná nikoho lepšieho. Nemáš vreckovku, James? Ten prekliaty Ufňukanec zakrvavil moju päťdesiat galeónovú košeľu. Mama ma zabije," mrmlal Sirius. "Len počkaj, ja mu to vrátim, aj keby to mala byť tá posledná vec, ktorú urobím."

"Ty aj ja, kamoš," vrčal James a zamierili aj s kuframi chodbičkoiu naspäť.

"Zbavili sme sa ich!" skonštatovala Lily, keď odišli. "Dúfam, že neskončím v rovnakej fakulte ako tí arogantní hlupáci!"

"Nebudeš," uisťoval ju Severus. "Sú si istí, že budú v Chrabromile, majú síce svaly, ale mozog im zakrpatel. Čistokrvní idioti." Vrátil sa na svoje miesto. "Bola si úžasná, Lil, keď si Pottera kopla."

Zasmiala sa. "Ale ani ty si nebol zlý, dal si Blackovi dobrú príučku." Potom vzdychla. "Aj keď to nebol spôsob, akým som som plánovala začať školský rok. Namiesto priateľov vyrábať nepriateľov."

"Oni sa začali," pripomenul jej Severus. "Miešali sa do toho, do čoho ich nič."

"Viem, Sev." vzdychla Lily a položila ruku na jeho plece. "Ale radšej by som si nerobila starosti o teba. Musíš si kryť chrbát, vieš ako to myslím?"

"Postarám sa o seba, Lily," povedal Severus strnulo. "Nebojím sa ich."

"Viem, že nie. Ty sa nebojíš takmer ničoho, Snape," odvetila Lily.

Severus sa len potichu zasmial, mala pravdu. Jediné, čoho sa skutočne bál, bol jeho otec. No a vlastne ešte strata Lily, ale to sa nikdy nestane. Prisahali si večné priateľstvo a Lily sľúbila, že tu preňho vždy bude. Veď on jej sľúbil to isté.

Vtom sa ozvalo zaklopanie na dvere a tichý hlások povedal, "Prepáčte, ale mohol by som si sadnúť k vám? Idem neskoro a už nikde nie je miesto."

Obe deti si prisťahovalca obozretne obzreli. Bol to vychudnutý chlapec s blonďavou šticou a tmavými, ale živými očami. Mal ošúchané oblečenie a jeho pokožka mala nezdravý odtieň. Kufor mal dosť rozbitý. Vystrel ruku a opatrne sa usmial. "Ahojte. Volám sa Remus. Remus Lupin."

Severus mu potriasol rukou. "Severus Snape. Poď, sadni si." Posunul sa, aby urobil chlapcovi miesto.

"Čau, ja som Lily Evansová. Rada ťa spoznávam, Remus."

Aj ona si s ním potriasla rukou. "Obaja ste prváci, však?" Prikývli. "Ja tiež. V akej fakulte by ste chceli byť?"

Severus sa naňho podozrievavo zahľadel. "Prečo? Do akej fakulty chceš byť zaradený ty?"

Remus pokrčil plecami. "Do akejkoľvek, je mi to jedno. Som šťastný, že som vôbec v škole."

"Och, prečo to hovoríš?" spýtala sa zvedavo Lily.

"Pretože ja... hm... mám trpím chronickou únavou a vymeškal som predtým veľa školy," povedal Remus nešikovne. "Bol som šťastný, keď riaditeľ Dumbledore prihliadol na môj... stav." Začervenal sa. "A v akej fakulte teda chcete byť vy?"

"Bystrohlav alebo Slizolin," odpovedal Severus.

"Fajn. A čo ty, Lily?"

"Kdekoľvek, pokiaľ tam nebudú tí dvaja idioti, ktorých sme stretli pred chvíľou."

"O kom hovoríš?"

"Volajú sa James Potter a Sirius Black a nazývajú sa Záškodníci..." vysvetľovala Lily.

Zvyšok cesty strávili rozhovorom so svojím novým priateľom, Remusom Lupinom, ktorý bol síce čistokrvný, ale nemal taký postoj ako Potter a Black. Dúfali, že budú všetci traja v tej istej fakulte.

"Lenže to sa nanešťastie nestalo," pokračoval Severus. "Ako dobre vieš, ja som sa ocitol v Slizoline a oni dvaja spolu s Jamesom a Blackom v Chrabromile. Ale Lily prisahala, že medzi nami sa nič nezmení, aj keď sú naše fakulty rivali. Svoj sľub dodržala. Aj Remus. Potter a Black sa stali mojimi nepriateľmi a bojovali sme ako blázniví. V triede, či vonku. Po čase sa k nim pridal aj Peter Pettigrew, ten malý potkan."

"Prečo ho tak voláš?"

"Lebo ním v podstate bol. Ako animágus sa naňho premieňal."

"Kto je animágus?"

"Čarodejník, ktorý sa dokáže premeniť na nejaké zviera. Je to veľmi zriedkavá schopnosť a nie všetci to dokážu. Zviera, na ktoré sa premieňaš ja predurčené tvojimi vnútornými vlastnosťami, aspoň tak to Minerva hovorieva svojim študentom. Jej forma je mačka, ako si už asi uhádol. Všetci Záškodníci boli neregistrovaní animágovia. James bol jeleň, Black bol pes a nie práve najčistokrvnejší. Pettigrew sa premieňal na Potkana a Remus, ako už vieš, bol vlkolak." Vysvetlil mu Severus.

"Prečo sa stal Remus Záškodníkom? Myslel som... povedal si, že bol váš priateľ."

"Áno, to je. Až do konca tretieho ročníka sa k Potterovej bande nepridal. Lenže potom zistili, že je vlkolak. Nikdy mi presne nepovedal, ako sa to stalo, ale tí traja vždy strkali nosy tam, kam nemali. Nemali radi tajomstvá a záhady, takže keď Remus každý mesiac vždy počas splnu zmizol, nemohli to ignorovať." Mračil sa Severus. "Keď sa dozvedeli o Remusovom tajomstve, prinútil ich sľúbiť, že to nikomu nepovedia, pretože vlkolaci boli v našej spoločnosti nežiadúci, nenávidení a obávaní. James na oplátku urobil Remusa Záškodníkom a prinútil ho podieľať sa na ich eskapádach.

"Remus mi neskôr povedal, že s nimi väčšinou chodil a mohol sa tak uistiť, že so svojimi výstrelkami nezachádzajú priďaleko. Niektoré boli neškodné, no iné kruté a neprípustné. Raz sa mu podarilo im v nejakom zabrániť a inokedy zas nie. Hlavne Black bol krutý, pokiaľ si sa ocitol na zlej strane, čo sa mne stávalo celkom často. On, Potter a Pettigrew, ktorý bol čoraz zbabelší, netuším, ako sa mohol dostať do Chrabromilu, mi stále nastrahovali pasce a zaklínali ma traja na jedného."

Harry vyzeral prekvapene. "Znie to, akoby si hovoril o Dudleym a jeho gangu. Prenasledovali ma v škole aj von, on a jeho kamoši. Počkali si na mňa, aby ma mohli zbiť, alebo tak. Nazývali to Hon na Harryho," spomínal si Harry s grimasou na tvári. "Aj keď oni nepoužívali mágiu, takže to asi nebolo až také zlé ako to, čím si prešiel ty."

Otec zakrútil hlavou. "S mágiou či bez je šikana vždy problém. Koľko krát ťa zbili, kým si sa naučil im v tom zabrániť, synak?"

Harry sebou trhol. "Strašne veľa krát. Ale naučil som sa veľa o skrývaní a útekoch. Bol som menší než oni a vedel som sa dostať na miesta, kde oni nemohli. Napríklad na strechu, na stromy a tiež do smetných košov. Vlastne som bol v zmiznutí celkom dobrý a niekedy mi asi pomáhala aj mágia. Nepokúšali sa ma naháňať odkedy som začal chodiť na Rokfort. Hagrid Dudleymu vyčaroval prasací chvostík a teraz sa pocikal vždy, keď som začal bľabotať nejaké neznáme slová." Smial sa Harry, až mu žiarili oči. "Bol vystrašený na smrť, že ho môžem premeniť na prasa. Idiot! A rovnako na tom boli aj strýko s tetou." Potom sa prosebne pozrel na otca. "Povieš mi viac o tom, čo sa dialo v škole, prosím? Je to lepšie než kniha."

"To dúfam, veď je to realita," pousmial sa Severus. "Na konci prvého ročníka som bol na nože s Potterom, Blackom a Pettigrewom, ktorý sa im podlizoval. Visel na nich čokoľvek povedali. Úbohé!" posmieval sa Snape. "Ale Lily, Remus a ja sme sa stretávali aj mimo školy. Remus býval celkom blízko a tak priletel každý víkend na metle a stretávali sme sa v parku. Nikto z nás netušil, že je vlkolak, stačila nám jeho výhovorka o chronickej vyčerpanosti, nevypytovali sme sa ho na viac.

Na konci tretieho ročníka som začal pochybovať, ale keď som to povedal Lily, kázala mi nechať to tak. Remus nám môže povedať, či sú moje domienky správne a ak nám to nepovie, nemám právo sliediť. Mala pravdu. Tiež som mal kopu svojich tajomstiev a nechcel som sliediť po tajomstvách svojich priateľov.

Mal som dosť svojich problémov, vďaka Potterovi, Blackovi a pár ľuďom z mojej fakulty, ktorí nesúhlasili s tým, že sa priatelím s Lily a Remusom. No a tiež doma. Rodičia sa hádali viac, než kedykoľvek predtým a ten bastardský otec namiesto mňa začal mlátiť mamu. Snažil som sa mu v tom zabrániť, ale bez mágie som nemal šancu. Bol oveľa silnejší než ja a vždy som v našich malých bitkách skončil horšie. Bolo to až také zlé, že som začal víkendy tráviť u Remusa alebo dokonca Lily."

"Vedeli to?"

"Áno, ale nikdy som im to nepovedal. Lily to zistila už dávno, videla ma aj predtým, keď som ešte nedokázal zahojiť svoje rany na tvári a rukách. Tiež vedela, že je to pijan, ktorý stratil prácu a väčšinu času trávi dole v krčme. Veľa krát sa stalo, že som si nemohol poriadne sadnúť a vymýšľal som si výhovorky. No nefungovalo to. Nebola hlúpa a Remus tiež nie. Netrvalo im dlho dať si dokopy, že dve a dve sú štyri. Lily povedala, že by som mal zavolať políciu, aby ho zatkla."

Snape sa natiahol na posteli a uvoľnil si nohy. "Nikdy som to neurobil, lebo jedna moja časť

vedela, že pre mamu a mňa bude horšie, ak zahrnieme do toho niekoho z vyššia. Nemohli sme im povedať o mágii a to bol jeden z hlavných dôvodov, prečo ma otec bil. Hanbil som sa za to, čo robil a čo som ho nechal robiť. Nechcel som si to priznať pred niekým dospelým, stále som mal svoju hrdosť. Takže som držal ústa zavreté, veď koniec koncov som s Tobiasom vydržal už roky a žijem. Bol som biedny, ale neprestal som dýchať.

Vďaka Merlinovi a Bohu za Lily a Remusa, pretože tu boli pre mňa, keď som ich najviac potreboval, hlavne Lily. Akoby vždy vedela, že ju potrebujem a čakala na mňa pred domom alebo v parku. Keby som veril, že všetky tie Trelawneyovej výmysly sú pravda, povedal by som, že je jasnovidka. Alebo že ma pozná lepšie, než ja sám."

Harry potichu povedal, "V liste mi písala, že se boli... spriaznené duše."

Severus sa smutne usmial. "To je pravda. Preto tak bolelo, keď ju zabili. Starý Blázon neklamal, keď povedal, že ma jej smrť takmer zničila. Bol som celé týždne v depresii a blízko samovraždy, ale Remus, Albus a Poppy ma z toho dostali. Poppy vedela všetko o mojom hroznom detstve, priznal som sa jej, keď som bol v piatom ročníku jej učeň."

"Znie to tak, že si mal fakt plný piaty ročník," poznamenal Harry.

"Merlinov klobúk, ten najplnší! Učil som sa na VČÚ, za chrbtom mi číhali Záškodníci a ešte k tomu tajné stretnutia s Lily. V tom čase sa začal vyvýjať Voldemortov vplyv proti Nečistokrvným a niekoľko budúcich smrťožrútov ich napádalo. Väčšina z nich bola v mojej fakulte a tak som ich špehoval, aby som od toho najhoršieho mohol uchrániť Lily. Nebol som veľmi obľúbený, lebo som odmietal správať sa k Lily ako k odpadu a priatelil som sa s Remusom. Takmer každý týždeň sa mi vyhrážali a tak sme sa začali s tvojou mamou stretávať tajne. Raz som na ňu čakal pri jazere, keď som zrazu zbadal Záškodníkov zakrádať sa von z pozemkov. V noci mal byť spln. Nemohol som premeškať príležitosť dostať ich do problémov, tak som ich sledoval..."

Aaa, teraz ma zabijete, čo? Ale asi všetci viete, čo bude nasledovať a nemôžem za to, že autorka takto chcela vyskúšať trpezlivosť svojich fanúšikov :)

ĎALŠIA KAPITOLA

11. Navždy tu budem I.

Wed, 09 Dec 2009 19:31:34 +0100

jedenásta kapitola venovaná tým, ktorí majú toho v škole tak strašne veľa ako ja :)

niečo na odreagovanie

11. Navždy tu budem I.

Leto 1967

Pradiarska ulička 34, Londýn

"Severus! Pohni s tým tvojím prašivým zadkom, chlapče!" kričal na osemročné dieťa opitý otec.

Zadržiavajúc vzlyky sa chlapec ponáhľal dole schodmi a modlil sa, aby nebol otec taký opitý ako zvyčajne, pretože čím viac toho vypil, tým mal väčšie sklony zaútočiť na svojho syna, manželku, alebo kohokoľvek, kto bol na dosah ruky. Vedel, že nie je najlepšie ignorovať otca, keď ho volá. Túto chybu urobil raz, keď mal päť a na chrbte mal doteraz jazvy z bitky za túto neposlušnosť.

Teraz bol starší a múdrejší. Vedel, že nemá provokovať toho diabla menom Tobias Snape. Vedel, že nemá pred ním plakať, lebo dostane bitku. A tiež vedel, že keď otec omdlie od toľkého chľastu, je najlepší čas odísť do parku a hrať sa s Lily Evansovou, svojou najlepšou kamarátkou. Jeho mama Eileen dlho pracovala a len zriedka bola doma, takže bolo na Severusovi vyhovieť Tobiasovým nárokom a pripravovať raňajky a obed. Niekedy jedli len chlieb s maslom, prípadne aj hrubým plátom syra. Raz mali vajíčka a mlieko, takže Sev mohol urobiť omeletu a toast. Inokedy keď mama mohla odložiť časť výplaty bokom, mali slaninu, šunku a hostili sa, zatiaľ čo Tobias bol dole v krčme, hral karty a pil.

Keď sa Severusova hlava vynorila spoza zábradlia, Tobias sa zamračil a si dieťa privolal bližšie.

Sev sa približoval opatrne, nevedel, či znova za niečo nedostane výprask. Ale tentoraz naňho otec nevztiahol ruku. "Tu máš. Vezmi to a kúp mi u Peteho nejakú fľašu." prikázal muž a vtískal chlapcovi do ruky za hrsť drobných mincí. Bol neoholený a mal krvou podliate oči, jeho tmavé vlasy boli rovné a strašne mastné. Tričko mal pokryté škvrnami od alkoholu a zvyškov jedla. Zvyčajne si Tobias niečo pod zub uchmatol v krčme, pokiaľ sa potom dokázal odtiaľ dostať. Presne to urobil včera večer a tak si Eileen a Sev mohli užiť raňajky v mieri.

Severus si vložil peniaze do vrecka a zakrýval grimasu ako sa len dalo. Mohol si za to kúpiť nové topánky alebo nejaké jedlo, ale namiesto toho potečú dole otcovým hrdlom. Ako vždy. No vtom si na niečo spomenul. "Ale ocko, Pete minule povedal, že ti nič nepredá, kým mu nezaplatíš svoju dlžobu."

Tobias sa varovne pozrel na syna. "Mlč, chlapče! Urob, čo som povedal. S Petem som sa dohodol, tak teraz choď a rýchlo!" pokúsil sa Seva udrieť, ale ten sa zle mierenej rane elegantne vyhol.

Severus vedel, že bude lepšie ísť a tak rýchlo vybehol z dverí a vybral sa dole zničenou cestou do miestneho baru nazvaného Peteho pirátske nebo. To hlásal nápis, ale ľudia ho nazývali len U Peteho. Nápis napoly svietil a bola na ňom lebka s prekríženými kosťami a dve šable.

Severus bol vo vnútri dobre známy, takže muži sediaci pri stoloch či bare osemročnému chlapcovi len zriedkakedy venovali pozornosť. Vedeli, že prišiel po Tobiasovu poobednú dávku.

Severus vyskočil na barovú stoličku a vyložil na pult peniaze. Sal, tunajšia obsluha, zdvihol oči od pohára a usmial sa na vychudnutého chlapca. "Ako zvyčajne, Sev?"

"Áno, Sal."

Asi štyridsaťročný Sal vzal polovicu peňazí a podal Severusovi hnedé papierové vrecko. Vo vnútri bola fľaša lacného ginu, Tobiasova zvyčajná. Potom si Severus vzal zvyšok peňazí a navyše čokoládovú tyčinku, balíček praclíkov a plechovku minerálky.

Severus sa usmial a ukázal Salovi na znak vďaky jednotku. Vždy od neho niečo dostal, keď prišiel Tobiasovi po fľašu a nikdy za to nemusel zaplatiť celú cenu. Mike a Joe takí milí neboli. Ale Sev sa nikdy nepriznal, že to Sal robí, pretože by ho Pete mohol vyhodiť. On totiž neznášal charitu.

"Povedz otcovi, že dnes večer sa hrá," informoval Sal chlapca.

Severus prikývol. "Poker alebo karty?"

"Poker. Stredná úroveň."

"Dobre. Musím ísť, inak schytám."

Sal zakýval chlapcovi, ktorý zišiel zo stoličky a vyrazil k dverám, ale on len smutne kývol hlavou. Severus bol určite jediné dieťa, ktoré videl nosiť chľast pre svojho otca, ale na tom vychudnutom chlapcovi bolo niečo, čo ho hlboko zasiahlo. Možno to boli chlapcove tmavé oči, ktoré stále obsahovali zmes nádeje a nevinnosti, aj napriek tomu, že život sa s ním kruto zahrával. Severus Snape bol veľmi šikovný, mohol by sa dostať vysoko, keby dostal šancu odísť z Pradiarskej uličky. Sal sa modlil, aby tú šancu dostal. Nechcel vidieť Seva skončiť tak, ako mnohých. Ako zlodeja, či kriminálnika utekajúceho pred zákonom.

Severus by bol určite prekvapený keby vedel, aké pocity vzbudil vo výčapníkovi. Chlapec si myslel, že je pod úrovňou myšlienok ostatných, presne ako jeho otec. Utekal čo najrýchlejšie domov, dal Tobiasovi fľašu a pohárik a povedal mu o hre.

"Dobre. Môžem niečo vsadiť," zavrčal muž. "Teraz vypadni, decko jedno nepodarené. Vypadni aj so svojím škaredým ksichtom z môjho dohľadu, irituješ ma."

"Áno pane," otočil sa Sev na odchod. No nestihol sa uhnúť otcovej ruke, ktorá bolestivo pristála na jeho chrbte.

Zahryzol si od bolesti do pery, ale nič nepovedal a utiekol preč. Si hlúpy, Sev! Vieš, že je lepšie ujsť skôr, než zasadí prvý úder, nadával si, keď opúšťal dom. Keď už bol mimo otcovho pohľadu, pošúchal si bolestivé miesto a nechal slzy voľne plynúť.

Potom šiel do parku a čakal pri hojdačkách, lebo to bolo zvyčajné miesto, kde sa s Lily stretávali. Už tam bola, v modrých džínsoch a farebnom tričku, ryšavo-zlaté vlasy jej nedbalo viali okolo srdcovitej tváre. V očiach jej zračilo darebáctvo.

"Hej, Sev. Ako sa máš?"

"Uh, no. Kde máš sestru?" neznášal Petúniu a vždy sa obával, keď staršie dievča sprevádzalo Lily do parku.

"Umýva kúpeľnu," odpovedala Lily so smiechom. "Dostala sa do problémov, lebo odvrávala, takže teraz musí vyupratovať dom. Nemusíš sa báť, nebude nás špehovať. Dobre?"

Severus prikývol. "OK, ale poďme na skaly."

Skala bola ich špeciálne miesto, plochý vytŕčajúci kameň napoly ukrytý za radom topoľov v ľavej časti parku. Hrali sa na kráľa Artuša a Rytierov okrúhleho stola alebo na Rokfort, či jednu z ďalších podobných situácií. Obaja mali neuveriteľnú predstavivosť a veľa čítali, takže zvyčajne hrali scény z kníh, čo čítali alebo videli v televízii.

Keď raz dorazili k skale a ubezpečili sa, že tam nesnorí žiadne decko, Sev vytiahol knihu, ktorú si požičal z Eileeninho laboratória a podal ju Lily. Nazývala sa Elixíry pre začiatočníkov od Allie Asphodel. Eileen mu raz povedala, že je to veľmi jednoduchá kniha, ktorá uvádza dieťa do umenia varenia elixírov.

Spolu začali čítať magický text, s hlavami vedľa seba, svetlou a tmavou. Keď prečítali prvú kapitolu, ktorá hovorila ako nazbierať prísady do Farbu meniaceho elixíru, Lily sa zdvihla a povedala: "Keby tvoja mama tak dlho nepracovala, Sev. Možno by nás mohla naučiť o elixíroch viac."

Jej priateľ prikývol. "Hej. Povedala, že nám niečo bude môcť ukázať v piatok, ale budeme musieť počkať, kým odíde on. Keby nás pristihol pri čarovaní..."

Tobias bol neústupčivý a zakázal Eileen učiť tie jej "hókusy-pókusy" Severusa. "Chcem normálne dieťa, nie prekliateho šialenca." Severus sa rýchlo naučil nespomínať pred otcom slovo mágia, pretože to bol najrýchlejší spôsob, ako dostať výprask. Keď Tobias pristihol Seva hovoriť o mágii, vždy vytiahol opasok.

Lily venovala svojmu kamarátovi súcitný pohľad. "Prečo si ho teda tvoja mama zobrala, keď nemá rád mágiu?"

Severus len pokrčil plecami. "Netuším. Je to hlupák."

"Tak prečo sa nerozvedú?"

"Kto vie?" vzdychol chlapec a odhrnul si z očí vlasy. "Prajem si to. Potom by som sa nemusel stále skrývať, prajem si..." zmĺkol a zažmurkal.

"Čo si praješ, Sev?"

"Aby som mal iného otca. Niekoho, ktoby ma mal rád. No namiesto toho som dostal opitého bastarda priamo z pekla." V očiach sa mu zablýskalo. "Raz, keď vyrastiem a budem môcť čarovať, na týždeň ho zakľajem. Potom uvidí, čo znamená mať problém s čarodejníkom."

Lily skoro vypadli oči z jamôk. "Vážne by si zaklial vlastného otca?"

Severus prikývol. "Isto. Behom sekundy, Lil. Prečo? Nemyslíš si, že si to zaslúži?"

"Samozrejme, ale čo ak sa dostaneš do problémov, Sev? Povedal si, že mimo školy nemôžeš čarovať."

Malý chlapec sa zamračil. "Viem, ale možno to za to stojí. Strašne rád by som z neho urobil totálneho blbca, alebo prinútil fľaše lietať všade okolo neho, alebo ho nechať ochorieť tak, až by zomrel."

"Tvojej mame sa to nebude páčiť. Zošalie."

"Viem. Preto to nikdy neurobím. Ale... och, tak rád by som!"

Lily prikývla a jej zelené oči žiarili súcitom. "Som šťastná, že to neurobíš, Sev. Nechcem, aby ťa zatkli. No navštívila by som ťa vo väzení," dodala šibalsky.

"V Azkabane návštevy nie sú povolené, Lily."

"Prečo?"

"Kvôli dementorom," zašepkal Severus.

"Kto je to?"

"Oni sú... stráže, ktoré hliadkujú v Azkabane. Nejakí duchovia, či čo. Vyzerajú ako čierne mátohy a ľudia šalejú, lebo z nich vysávajú šťastie. Keď ťa súd určí vinným, môžeš dostať Dementorov bozk."

"Bozk? To neznie až tak zle."

"Je to hrozné. Mamka povedala, že dementor si zloží kapucňu a vysaje ti dušu, takže zomrieš." Povedal jej Severu a zachvel sa strachom.

Aj Lily striaslo. "Och! To je také... divné a znie to hrozne! Vychádzajú niekedy z Azkabanu?"

"Nie. Aspoň myslím, že nie."

"Vďakabohu," odľahlo Lily, ktorej už naskákali zimomriavky.

Severus prikývol a v duchu premýšľal, že by rád jedného poslal do Pradiarskej uličky vysať dušu Tobiasovi, aby boli od neho voľní. Potom zatriasol hlavou, pretože taká smrť bola príliš hrozná aj pre Tobiasa. Keby len jeho otec pochopil mágiu tak ako Lilyni rodičia. Tiež boli muklovia, ale netýrali svoje deti a nenazvali by ich bláznami kvôli ich mágii.

Vrátil sa k textu o elixíroch a začal Lily nahlas čítať druhú kapitolu. Po chvíli už takmer nadišiel čas večere. Zrazu začuli Petuniu, ako svojím nepríjemne piskľavým hlasom volá na Lily.

Tá hneď spozornela a podala Sevovi knihu. "Do kelu! Práve to začalo byť zaujímavé. Musím ísť, Sev. Skôr než príde a uvidí nás. Zajtra o tom istom čase?"

"Áno." No on nezačal schádzať dole zo skaly. Zostane až kým Tobias nebude doma, potom tam prekĺzne a zje čokoľvek, čo nájde.

"Budem tu," ubezpečila ho Lily. "Navždy."

Placho sa na ňu usmial. Bola takmer jeho jedinou oporou z toho mála, ktoré mal. "Maj sa, Lil."

"Vidíme sa, Sev!" Potom odišla, poskakujúc cestou na miesto, kde čakala jej panovačná staršia sestra.

Severus sledoval jej odchod. Vytiahol praclíky, čokoládu a minerálku a začal ich jesť. Prial si, aby si na ne spomenul skôr a mohol sa podeliť s Lily. Mal dobrú večeru, aj keď vedel, že mama by sa nahnevala, keby ho videla jesť toľko sladkostí. Vrátil sa k čítaniu a snažil sa zapamätať si čo najviac skôr, než večer vráti knihu na miesto.

V jeho živote bolo veľa vecí, ktoré chcel zmeniť, no jediná vec, ktorú zmeniť nechcel, bolo jeho priateľstvo s Lily. Vždy tu preňho bola a on jej bol za to vďačný. A navždy bude.

"Strávil som veľkú časť detstva skrývaním sa pred mojím opitým otcom, ktorý keď raz začal piť fľašu, nikdy nedokázal prestať." Povedal potichu Severus svojmu synovi. "Spravil mi zo života peklo, ale nech ma zbil hocikoľko krát, nedokázal zo mňa vytĺcť môj sarkazmus. Napriek tomu som si nikdy neprestal želať, aby ma v jeden deň prestal nenávidieť a začal milovať. Nikdy sa to nesplnilo. Nenávidel som toho muža a bál som sa ho, ale tiež som chcel jeho uznanie. Nikdy som ho nedostal, ale to ma nezastavilo, aby som po ňom netúžil ďalej. Presne tak, ako si ty chcel uznanie svojho strýka a tety, Harry."

"Tiež som sa ho nikdy nedočkal," mrmlal mladší čarodejník.

"Viem. Jediná vec, ktorá robila moje detstvo znesiteľným, bolo moje priateľstvo s Lily. No a samozrejme moja mama, ktorá ma vždy milovala. V čase, keď sme dostali naše listy z Rokfortu, boli sme s Lily nerozlučiteľní. Prisahali sme si večné priateľstvo, nech sa stane čokoľvek." Smutne sa usmial a pokračoval. "Akoby sme tušili, že naše priateľstvo bude v škole tak ťažko skúšané..."

POKRAČOVANIE KAPITOLY

10. Otázka pravdy

Wed, 11 Nov 2009 19:54:51 +0100

Tak prinášam novú kapitolu v takom trocha nezvyčajnom čase - v strede týždňa.

A ako som sľúbila - dnešnú kapitolu venujem Katke, ktorá ako prvá správne odpovedala na moju otázku. Samozrejme išlo o Alana Rickmana (kto iný by sa tak dokonale podobal na Seva? :))

Už to boli tri týždne, čo sa Harry so Severusom presťahoval k Aurelii a ich vzťah sa začal meniť k lepšiemu. Harry postupne začínal dôverovať staršiemu mužovi a zistil, že mastný upír zo žalárov je len maska na ukrytie skutočného Severusa Snapea. Ten bol iný; tichý, súcitný, inteligentný a mal svojský a ironický humor. Tiež však vedel byť prísny, sarkastický a ešte vždy vedel vyvolať hrôzostrašnú náladu. Harry rýchlo zistil, že sa nemusí obávať toho, že by ho v hneve jeho otec zranil tak, ako jeho strýko, teta a bratranec.

Severus informoval Harryho, že mu môže udeliť vhodný trest za neposlušnosť, nič prehnané. Môže to byť napomenutie, písanie, poslanie do izby, domáca práca navyše, vymydlenie úst, či domáce väzenie. To zahŕňa zabavenie metly a poslanie do postele o desiatej, namiesto 22:30. Tiež si rezervoval právo na predĺženie alebo skrátenie trestu založené na Harryho postoji a uvedomení si následkov.

"Znamená to, že pokiaľ sa budeš správať dobre a budeš trest plniť, môžem ho skrátiť o deň, hodinu, alebo čokoľvek iné. Ale trucovanie, nariekanie a vôbec správanie ufňukaného decka ti nepomôže a tvoj trest môžem predĺžiť na takú dlhú dobu, kým nepocítim zmenu tvojho správania. Upozorňujem ťa." Povedal mu otec po večeri, keď si pozreali fotoalbum. "Ak si myslíš, že môj trest je neférový, môžeš sa odvolať a prostredníctvom eseje mi ponúknuť tri rozumné a oprávnené dôvody prečo a návrh na iný trest. Pokiaľ sú logické a presvedčivé, môžem súhlasiť so zmenou môjho rozhodnutia. No inak zostáva v platnosti môj zadaný trest. Je to pre teba akceptovateľné?"

Harry povedal áno. Posledná podmienka ho prekvapila, vždy si myslel, že Snape svoje rozhodnutia nikdy nemení. No boli tu aj výnimky. Jedna z nich bola, že keby Harry riskoval svoj život, nech má na to akýkoľvek dôvod, neexistuje spôsob ako vyviaznúť z následkov. Následky znamenali dlhé domáce väzenie, stratu svojich práv, hrozné vynadanie a možno facka, či dve. "Všimol som si, že máš strašnú tendenciu najprv skočiť a až potom sa obzerať okolo seba. Hrnieš sa do vecí bez rozmýšľania a to by ťa mohlo zabiť, Harry. Dobrý príklad je tvoje posledné rozhodnutie utiecť od Dursleyovcov bez toho, aby si niekoho na to upozornil. To ťa urobilo zraniteľným pre Smrťožrútov. Mohol si napísať svojim priateľom alebo niekomu z nás list skôr, než odídeš, aby sme vedeli, kde si. Chcem, aby si začal najprv rozmýšľať a až potom konať, synak, to je schopnosť, ktorá ti raz môže zachrániť život."

Harry neochotne priznal, že Severus má pravdu a sľúbil si, že bude o svojich činoch v budúcnosti najprv premýšľať. Vlastne to nebolo o nič viac, než s čím vždy prišla Hermiona alebo ako plánoval Ron, keď sa chceli preplížiť do Slizolinskej klubovne za Dracom.

Keď si teraz na to Harry spomenul, previnilo sa zahniezdil. Ukradli so Severusových osobných zásob niekoľko drahých a vzácnych prísad. Kedysi by ho to nerozrušilo, ale teraz áno, zvlášť keď začal pomáhať Majstrovi elixírov zbierať isté ingrediencie a videl, aké náročné na čas je sušenie a uskladňovanie niektorých bylín a častí zvierat. Koža z hada Dispholidus Typus bola až s Afriky a jej správne vysušenie trvalo niekoľko dní, ani nehovoriac o cene viac než 40 Galeónov. Bolo to dosť na to, aby Harryho začalo zožierať svedomie.

Zaujímalo ho, či jeho otec niekedy zistil, kto sa skrýval za kradnutím v jeho kancelárii alebo explóziou v učebni elixírov. Na jeden moment sa Harry takmer rozhodol Severusovi priznať. Ale potom zvíťazila normálna teenagerská časť jeho mozgu a zahnal tú bláznivú myšlienku do zadnej časti svojej mysle.

Koniec koncov nechystal sa zomrieť pred šestnástymi narodeninami.

Teraz pracoval na dokončení letnej eseje z Transfigurácie a čítaní na Elixíry. Väčšinou si robil letné úlohy na poslednú chvíľu, pretože strýko Vernon zamkol jeho kufor a on sa bez použitia mágie nemohol dostať k potrebným textom.

Teraz, pod Snapeovým dohľadom, bol povzbudený - vlastne dostal príkazom - aby si dokončil domáce úlohy včas. Nielen to, musel tiež svoje práce ukázať Severusovi. Učiteľ si ich prezrel a rozhodol, či sú akceptovateľné. Ak nie, Harry ich musel opraviť. Zrazu nebolo až také úžasné byť synom učiteľa. Predtým kritizovala jeho eseje len Hermiona. A Harry mal neblahý pocit, že Snapeove kritéria na to, čo je vhodné, sú o dosť náročnejšie než tie jej.

Ale práve skončil s esejou pre McGonagallovú a prešiel k čítaniu o istých typoch jedov a ich protijedov. Zvládol prečítať štvrtinu, kým ho Aurelia zavolala na obed. Keď dojedol, išiel sa prejsť a pripomenul si, že sa musí spýtať otca, či by sa mohol preletieť na metle. Chýbali mu denné jazdy v škole.

Ale keď sa vrátil z prechádzky, Snape už naňho zamračene čakal a v ruke držal jeho čerstvo dokončenú esej. "Harry, ty si si niekedy ten text aj prečítal, skôr než si to písal?"

"Hm..." Harry sa na moment zamyslel, či má alebo nemá povedať pravdu a potom sa pod Snapeovým pohľadom odhodlal priznať. "Vlastne celkom nie. Ja... vlastne som to akosi... preletel. Bolo to také suché a - a nudné."

Severus potriasol hlavou. "Napriek tomu, táto teória je dôležitá, ak chceš pochopiť princípy transfigurácie objektu na niečo živé. Táto esej je len nesúrodá zmes výmyslov, ktorá fakty prekrúca raz tak a potom inak. Si schopný to urobiť lepšie, Harry. Teraz to urob znova a tentokrát si najprv prečítaj ten text."

"Ale-ale, pane, strávil som nad tým dnes ráno dve hodiny."

"Dve hodiny snívania, to áno," povedal vážne jeho otec. "Teraz sa pozri na moje opravy a prepíš to. Žiadne výhovorky, alebo môžeš stráviť zajtrajšok vo svojej izbe prácou na ďalšej eseji na tému Prečo by som si mal vytvárať dobré študijné návyky."

Harry si s povzdychom zobral esey, ktorá bola plná Severusových červených značiek a poznámok. Toto bolo všetko, čo potreboval. Zamračene odkráčal do izby a takmer za sebou zatresol dvere. Našťastie si spomenul, čo Severus povedal o jeho trestoch.

Na jeho prekapenie otcove komentáre neboli také sarkastické ako zvyčajne a väčšina z nich mu pomohla pri čítaní. Kapitoly boli stále nudné a suché, ale aspoň chápal ich pointu a dokázal nimi prechádzať bez totálnej nudy.

Napriek tomu, keď mu Severus zaklopal na dvere, že je čas na večeru, bol ešte len na začiatku eseje. Harry namrzene odhodil brko a pomyslel si, že by mal odmietnuť túto hlúpu úlohu. Ale to neprichádzalo v úvahu. Nie so Severusom ako jeho otcom, s takým perfekcionistom.

"Ako ti to ide?" opýtal sa otec, keď Harry vyšiel z izby.

"Strašne." zavrčal na odpoveď.

"S čím máš problém?"

Harry sa naňho udivene pozrel. "Ummm... snažíš sa mi pomôcť? Myslel som si, že to musím urobiť sám."

"To je základná myšlienka, ale ak je to zložité, môžeš prísť za mnou a požiadať ma o pomoc," poukázal Severus.

Harry si hrýzol spodnú peru a potom povedal, "Sľubuješ, že sa nebudeš smiať? Alebo hovoriť, že som hlúpy?"

"Dával som niekedy najavo tento pocit?" opýtal sa Severus prekvapene.

"Niekedy." Skonštatoval Harry šúchajúc teniskou po koberci.

"Ak áno, ospravedlňujem sa. Určite to nebolo z môjej vôle. Musel som udržať predstavu, že som uzavretý a neprístupný, ale väčšina študentov vedela, že môžu za mnou prísť, ak je to potrebné."

"Aj Chrabromilčania?"

"Áno. Pomáhal som Katie Bellovej a Oliverovi Woodovi v Pokročilých elixíroch. Takže vyskytol sa nejaký závažný problém pri čítaní? Možno si to môžeme prejsť po večeri a vysvetlím ti to, čomu nerozumieš."

"Fajn," vzdychol Harry s myšlienkou, že stráviť večer nad úlohou z Transfigurácie je to posledné, čo chce. Bol chorý už len z tej myšlienky. Možno keď tú hlúpu esej dokončí, bude mať ešte čas na televíziu. Nepáčilo sa mu, že Snape si myslí, že potrebuje večierku ako malé dieťa. Lenže Severus tvrdil, že potrebuje každú noc dostatočnú dávku spánku, pretože sa ešte stále zotavuje z mučenia Smrťožrútov a spánok je nutný pre jeho uzdravenie. Či už fyzické alebo magické. Takže Harry s reptaním odchádzal do postele desať tridsať a tiež musel dvakrát denne vypiť Vyživujúci elixír. Lenže Severus jeho reptanie ignoroval a Harry ho neochotne poslúchal.

Teraz už chápal, že sa Ron sťažoval, ako sú mu rodičia stále za chrbtom. Zábavné, keď si vtedy predstavil seba a otca, nikdy si nemyslel, že to bude niekto, kto ho bude obchádzať dvadsaťštyri hodín v týždni, len aby sa uistil, že si dokončil úlohu a že ide do postele vo vhodnom čase. V jeho predstavách sa s ním jeho otec prechádzal alebo lietal a chodil na Metlobalové zápasy. Lenže zabúdal, že je tu aj druhá stránka rodičovstva, keď sa ustavične zaujímajú o svoje dieťa a stále sa vracajú k úlohám.

No, Harry, v tej cele si si prial svojho otca späť a splnilo sa to, takže teraz sa s tým musíš vyrovnať. Rovnako ako všetky ostatné deti.

"Sev?"

"Áno, Harry?"

"Môžem neskôr sledovať telku, keď som pracoval na eseji po večeri?"

"Áno, môžeš sledovať televíziu neskôr, za predpokladu, že tvoja esej je hotová."

"Ak je hotová na 95 %?" argumentoval Harry.

Severus nadvihol obočie. "Skúšaš na mňa Slizolinskú taktiku?"

"Áno, Klobúk ma tam takmer zaradil, veď vieš."

"Skutočne?" obočie mu vyletelo takmer k vlasom.

"No, hm. Vlastne... ja som sa s ním o tom dohadoval, pretože mi Ron povedal, že odtiaľ pochádzajú temní čarodejníci. A vtedy som stretol Malfoya a nechcel som s ním byť priateľ, takže som Klobúku povedal, aby ma nedával do Slizolinu."

"No, stretnúť Malfoya, to by asi odradilo aj anjela, takže ťa za to neviním. Aj keď Slizolinská reputácia Temnej fakulty je nezaslúžená. Len niekoľko čarodejníkov odtiaľto bolo temných, nanešťastie medzi tých niekoľko patrí aj Voldemort a jeho všeobecná známosť ďaleko prevyšuje zvyšok členov." Severus si odkašľal. "Túžba nie je vždy zlá. Vždy som dúfal, že moja práca špeha môže vyrovnať reputáciu, že zo Slizolinu prichádzajú len temní mágovia. Nanešťastie to tak nebolo. No poďme ďalej, synak. S Aureliou sme urobili kurča àla Marsala a určite ho nechceš jesť studené. O tomto sa môžeme porozprávať neskôr."

"A moja esej?" vytlačil zo seba Harry. "Musím ju skutočne dokončiť?"

"Aj to prediskutujeme neskôr. Teraz už poďme," a s tým vzal Profesor elixírov svojho syna za rameno a viedol ho do kuchyne.

Harry si večeru poriadne vychutnával a ani nemyslel na umývanie riadu, vlastne sa v tom jedle šprtal až kým mu Severus nekázal dojesť skôr, než bude neskoro a jediné, čo bude musieť urobiť, bude dokončiť Transfiguráciu a ísť do postele. Harry rýchlo skončil.

Teóriou strávili asi dvadsať minút. Harry to nemohol pochopiť a tak mu Severus napísal stručný súhrn. Potom už Harry písal jasnejšie a výstižne, navyše esej rýchlo dokončil. Len sa modlil, aby vyhovovala Snapeovým štandardom.

"Hmm. Niekoľko slov si napísal zle, ale inak je to oveľa lepšie než to, čo som obdržal naposledy." Vrátil esej späť Harrymu. "Daj mi čistú kópiu bez chýb a môžeš ísť pozerať."

"Vďaka, Sev," povedal Harry úprimne a vrátil sa k tomu, aby to prepísal. Potom zamrmlal, "Keby som tak mohol použiť ceruzku, tá sa lepšie opravuje. Prečo nemôžu vynájsť zmazateľné atramentové brká?"

Spoza neho sa ozval Snapeov smiech. "Nevieš, prečo čarodejníci stále používajú brká, Harry?"

"Nie. Prečo?"

"Pretože písanie brkom si vyžaduje disciplínu a precíznosť. Dve neodmysliteľné veci pri používaní mágie a čarovaní. Teraz to prosím dokonči, už je takmer deväť." S jemným mávnutím ruky zahnal chlapca späť do práce.

Harry si na zostávajúcu hodinu a pol vybral sitcom s názvom Priatelia. Snapeovi to bolo viac menej jedno, ale dovolil Harrymu vybrať si dnes šou ako odmenu za dokončenie eseje. Keď sa skončila, Harry zaželal tete a otcovi dobrú noc a odišiel do postele.

Keď si umyl zuby a učesal vlasy, ktoré teraz boli rovné jemné a čierne namiesto tej kefy, čo nosil na hlave, niekoľko minút strávil s Hedvigou, ktorá mohla voľne lietať a šiel spať.

Myslel si, že je príliš unavený na sen, ale predsa jeden prišiel. Znova to bola nočná mora, ktorá strašila jeho spánok tak, ako posledné štyri dni.

Znova sa ocitol na opustenom rohu ulice sediaci na kufri s Hedvigou v klietke. Nevedel, čo tým chce dosiahnuť, ale bol unavený z vláčenia kufra dole Privátnou cestou a potreboval nabrať dych. Musí sa nejak dostať do Londýna, takže môže ísť do Šikmej uličky a prenajať si izbu v Deravom kotlíku.

Ale skôr, než sa stihol vydýchať, zo vzduchu sa zjavilo šesť zmavých postáv s maskami ako na Halloween. "Neobťažuj sa bojovať, chlapče," ozvala sa jedna mieriac naňho prútikom.

Vytiahol svoj vlastný prútik, ale hneď mu ho kliatbou vyrazili z ruky. Bezbranne začal cúvať. "Kto ste? Čo chcete?" Pri poslednom slove sa mu na jeho hanbu zatriasol hlas.

"Sme Smrťožrúti, ktorí sľubujú návrat Temného Pána," ovetil niekto ďalší, jeho hlas bol elegantný a chladný. "A to je všetko, čo potrebujete vedieť, pán Potter."

Potom ktosi vytiahol prútik a zareval "Incarcerous!"

Z prútika vyleteli povrazy a silno ho zviazali.

Padol na zem, udrel si hlavu a stratil vedomie.

Keď sa znova zobudil, bol v ošumelej kamennej cele a mrzol. V ústach mal chuť starých ponožiek a hlavou akoby sa mu prehnalo sedem trolov. Videl strašne zle, lebo okuliare mu pokrývala vrstva čohosi.

Keď sa pokúsil vyčistiť si ich okrajom trička, zistil, že je sám a rozviazaný. Akonáhle videl, nestrácal čas a pustil sa do hľadania cesty von.

Lenže žiadna nebola. Bol ako vták chytený v zlatej klietke. Bezmocný. Jednoduchá obeť.

Potom začul, ako sa otvorili dvere, presne ako v hororoch, ktoré mu Dursleyovci dávali pozerať, keď bol malý, aby ho vystrašili na smrť. Nikdy sa im to nepodarilo, on vždy vedel, o čo im ide.

Ale teraz sa bál. Veľmi.

Do miestnosti vošla čierno odetá postava, Smrťožrút, ako sa nazývali. Jediná vec, ktorú z jeho tváre videl, boli oči. Ľadovo chladné modré oči, ktoré ležérne prechádzali jeho chudou postavou. Presne tak, ako si mačka prezerá myš, keď ju chce zožrať.

"Takže toto je ten slávny Harry Potter. Musím povedať, že nevyzeráš veľmi ako záchranca, Chlapec-Ktorý-Prežil."

Nepovedal nič, vedel, že to bude najlepšie.

"Myslím si, že si len mal šťastie. Ale teraz, nanešťastie, niekam utieklo." Smrťožrút sa neradostne zasmial spoza kovovej masky. "Vedel som, že je len otázkou času, kedy ten blázon Dumbledore prehrá. Umiestniť ťa k muklom bolo šikovné, ale príliš sa spoliehal na ochrany a pokrvné kúzla, než aby sa zameral na fakty. A fakt je, že trinásťroční chlapci nikdy nerobia, čo sa im povie. Neposlúchnu, aj keď ide o ich dobro. Mal si zostať za hranicami bezpečnosti, však, Potter? A čo si urobil? Utiekol si. Tse, tse (pozn. pre Kez - MILUJEM TIETO JEHO SLOVÁ!). Neposlušný malý chlapec."

Smrťožrút vykročil dopredu a vytiahol biely točený povraz s uzlami po celej dĺžke.

"Neposlušný, pán Potter. Teraz za to zaplatíte a musíte byť potrestaný."

Mávol prútikom a zrazu sa Harry nevedel pohnúť. Ďalšie mávnutie a zmizli mu nohavice. Potom maskovaný muž šľahol uzlovaným bičom.

Chrbtom sa mu rozliala spaľujúca bolesť, vzdychal a začal plakať.

Harry sebou v spánku hádzal a stenal, ale jeho myseľ bola stále uviaznutá v sne, prežívajúca mučenie, ktoré prežil z rúk mnohých Smrťožrútov. Od bolesti sa mu potom perlilo čelo, zvieral ruky v päsť a hrýzol si peru. To všetko v zajatí fantómovej bolesti.

Trhal sebou a nariekal, ale nezobudil sa a jeho myseľ ďalej prehrávala udalosti z cely.

Telo samu napínalo bolesťou, keď naňho Smrťožrút znova a znova vrhal Cruciatus. Nevedel, čo to bolo, až kým mu to nepovedali, lenže názov tejto odpornej kliatby ho vôbec nezaujímal.

Chcel len, aby to skončilo. Nech prestane tá agónia, ktorá mu spaľovala nervy a svaly ako oheň. "Nech to prestane!" kričal. "Prosím, prosím... už nie...!"

Plakal a prosil ako malé dieťa, všetka jeho odvaha a Chrabromilská hrdosť boli preč.

Ale to nebolo najhoršie.

Najhoršie bolo, keď sa vrátil Smrťožrút s modrými očami a použil špeciálnu kliatbu. Kliatbu, ktorá ešte nemala meno, pretože bola nová. Kliatbu, ktorá pripraví čarodejníka o to najcennejšie, čo má - o mágiu.

"Ak to bude fungovať, Potter, môžeš každému povedať, že si bol testovací objekt, teda pokiaľ prežiješ." Zasmial sa. "Možno si prežil Vražednú kliatbu, ale možno neprežiješ stratu svojej mágie!"

Potom namieril prútikom a vyslovil dve slová.

"Fracta Magica!"

Ovinulo sa okolo neho purpurové svetlo a pulzujúc vysávalo jeho mágiu.

Zavyl bolesťou, mal pocit, že mu to trhá dušu, keď jeho sila vychádza von. Zanechala ho zlomeného, zbitého a krvácajúceho z neviditeľných rán vo svojej psychike.

Teraz sa purpur zmenil na čiernu a nafúkol sa do obrovských rozmerov. Harry sa zvíjal na zemi a od kriku mu odchádzal hlas.

Nad ním s triumfálnym smiechom stál Smrťožrút.

Kúzlo fungovalo perfektne, pripravilo slávneho čarodejníckeho chlapca o jeho mágiu.

Posledné, čo Harrymu povedal, bolo, "Teraz už je môj Pán v bezpečí pred tebou a tým prekliatym proroctvom. Už nemôžeš byť jeho osud, Potter, nie si nič, len špinavý mukel. Teraz môže Temný Pán zvíťaziť a vládnuť presne tak, ako bolo predpovedané. Zbohom, Potter."

Harry sa prebudil chvejúci sa od hlavy po päty s rohom od vankúša strčeným v ústach. Vytiahol ho von a zhlboka sa nadýchol. Po tvári mu stekali slzy a máčali vankúš.

Posmrkávajúc ich zotrel. Stále počul v ušiach ten strašný hlas, kliatbu, ktorá mu vzala jeho mágiu, ktorá ho pripravila o všetko, čo ho robilo čarodejníkom. Stratil ju, stratil všetko.

Znova a znova videl jasné purpurové svetlo, cítil ako sa skrúca okolo neho a trhá jeho mágiu preč.

Nie! Nechcem si to pamätať! Nesmiem!

Začal znova vzdychať a brutálne sa triasol.

Prišla k nemu bolesť a zúfalstvo a zrazu sa cítil, akoby už nemal nič. Zničená mágia, zničená duša. Na čo bol dobrý teraz?

Nariekajúc zaboril hlravu do vankúša a zúfalo sa pokúšal zaspať, lenže sa obával ďalšieho sna. V nepokojnom stave odhodil svoje prikrývky, tak sa posadil, aby ich vzal späť.

"Harry? Prečo si hore?"

Smaragdovo zelené oči, naplnené únavou a strašným zúfalstvom našli čierne. "Bola to... Mal som..." slová sa mu zasekli v hrdle.

"Nočná mora, dieťa?"

Harry prikývol a zaboril pohľad do modrej prikrývky.

Severus vošiel dnu pohybujúc sa ako tieň. V jednej sekunde bol pri dverách a v ďalšej sedel na posteli vedľa Harryho. "Chceš mi o nej povedať?"

Jeho syn zavrtel hlavou s očami upretými na látku, ktorú žmolil v rukách.

"Niekedy pomáha hovoriť o tom," pokračoval Severus cítiac, že chlapec sa utápa v bolesti a smútku.

"Prečo? Nič to nezmení."

"Možno nie, ale niekedy rozhovor s inou osobou môže pomôcť dostať sa do inej perspektívy, takže hovor. O čom to bolo? O Dursleyovcoch?"

Ďalšie záporné pokývanie hlavou.

"Ach. Takže to bolo o Smrťožrútoch."

Chlapec neodpovedal a Snape mal na chvíľu chuť zatriasť ho za ramená, len aby vzal do úvahy, že Severus tam sedí. Zahnal ten impulz a udržiaval si trpezlivosť, ktorej sa naučil ako špión. Vtedy čakal na útržky informácií, ktoré mohli kedykoľvek vypadnúť z úst jeho nepriateľov.

"Takže si mal sen o Smrťožrútoch, predpokladám. Sú odporní, že? Chladní a krutí fanatici najhoršieho druhu. Šialenci, ktorí sa vyžívajú v zabíjaní a zraňovaní a city nepatria do ich vnímania sveta."

"Keď to vieš, načo ti to hovoriť?"

"Pretože ja neviem, Harry. Nie skutočne. Myslím, že ti pomôže, keď mi povieš, čo sa stalo. Nesieš toto bremeno už týždne, prosím dovoľ mi ti s tým pomôcť, aspoň na chvíľu."

"Nepochopil by si. Ty si sa nikdy... nebál," šepkal Harry bezútešne, ale jeho oči mu to vyčítali. "Nikdy si nebol bezmocný. Ako môžeš vedieť, ako sa cítim?"

Severus veľmi jemne položil ruku na zovreté päste svojho syna. "Ver mi. Viem presne, ako sa cítiš."

"Ako? Si dospelý, silný čarodejník. Ako to môžeš vedieť?"

"Pretože som tiež bol chlapec ako ty. Chlapec, na ktorom sa robili strašné veci. Mám ti rozpovedať môj príbeh, Harry? Potom sa mi možno zdôveríš s tým tvojím."

"V poriadku, myslím. Ak chceš."

Po prvýkrát v tú noc sa Harry pozrel svojmu otcovi do očí.

Severus vytiahol vreckovku a potichu ju podal svojmu synovi. Potom začal svoj príbeh.

ĎALŠIA KAPITOLA

9. Spomínaš si?

Fri, 30 Oct 2009 11:59:04 +0100

Takže sľúbená nová jesenno-prázdninová kapitola :)

P.S.: JA NA TEN KOMENT STÁLE ČAKÁM! (ona už vie, o koho ide :)))

9. Remember When?

Po náročnom rozhovore si šiel Harry do kúpeľne opláchnuť tvár, aby dal Severusovi čas, nech sa tiež dá do poriadku. Majster elixírov nemal ani potuchy, či jeho syn počul tie ospravedlnenia, kým si vyplakával srdce na otcovom ramene. Dúfal, že áno. Pretože ak nie, bude sa znova musieť ponížiť a ospravedlniť, že sa správal počas školského roku ako ľadový sarkastický bastard. Harryho náhle odhalenia o príbuzných ho šokovali a znechucovali, bol nahnevaný, že tí - tí ľudia, ak ich tak ešte môže nazývať dokázali takto týrať dieťa, dokonca dieťa z ich krvi.

Ale vážne, Sev, nemalo by ťa to prekvapovať po tom pekle, ktoré si si prežil so svojím otcom a mamou. Ale nikdy by som niečo také nechcel od svojho syna. Keď sa Harry narodil, prisahal som si, že budem lepší otec než Tobias. Že nikdy neprinútim svojho syna, aby sa ma bál, nikdy ho nezraním a neponížim tak, ako môj otec zraňoval mňa. Chcel som mu dať detstvo, aké som ja nikdy nemal a on namiesto toho skončil s detstvom zo samotného pekla, presne ako ja. A zraňoval som ho presne tak, ako môj otec zraňoval mňa. Do pekla s tebou, Voldemort! A do pekla s tebou, Albus!

Ľútosť a súcit ho bodali ako nôž a Severus si zaboril tvár do dlaní.

Harry sa práve vynoril z kúpeľne a chcel si zobrať sveter, pretože mu bola zima, keď uvidel Severusa stále sedieť na posteli s hlavou zaborenou v rukách. Harrymu spadla sánka. Pane Bože, on plače? Nado mnou? Harry by nikdy za celé tisícročie neočakával takúto reakciu. Možnože ho Severus skutočne miluje.

Harry rýchlo vstúpil späť za dvere, aby ho Severus nepristihol, že ho sleduje. Vedel, že by tým vážne podkopal hrdosť tohto muža. Stále sa hanbil za svoj plač a to mal trinásť rokov. Mohol si len predstavovať, o koľko horšie by bolo pre dospelého muža, keby ho niekto prichytil pri plači.

Samozrejme, dodnes si ani len nemyslel, že by Snape, jeho profesor s kamenným srdcom, dokázal nad niekým vyroniť slzu. A už vôbec nie nad Harrym Potterom. Lenže ja už viac nie som Potter, napomenul sa. Som Snape. Znelo divne, ale zároveň správne. Odteraz niekam patril. Ale stále mal veľa nezodpovedaných otázok, napríklad ako sa Severus stal špiónom? Prečo si vybral Jamesa do roly Harryho otca, keď toho muža tak neznášal? A kto zradil Lily a Jamesa Voldemortovi? Museli byť zradení, lebo nevedeli, že Voldemort ide po nich, až kým nebolo príliš neskoro. Harry si to pamätal z toho množstva nočných môr.

V jeden deň si možno sadne so Severusom a porozprávajú sa o takýchto veciach. Harryho už unavovalo žiť stále v tme a dostávať útržkovité informácie, keď bolo bezpečné, aby ich vedel. Teda podľa Dumbledora. Teraz už viac nebol záchranca čarodejníckeho sveta a chcel vedieť všetko. Severus mu môže dať odpovede.

Harry sa otočil do chodby a šiel do kuchyne, lebo jeho žalúdok sa už hlasito ozýval. Severus práve vyšiel z izby. Harry naňho ukradomky pozrel a zistil, že mužova tvár je kľudná a vyrovnaná, so žiadnymi stopami po slzách. Harry sa divil, ako to robí. Jeho vlastné emócie boli vždy ľahko čitateľné. Hermiona raz povedala, že jeho tvár je ako otvorená kniha.

Ale Snape nepovedal nič o tom, čo sa stalo, len doprevádzal Harryho do kuchyne. Aurelia ich pozdravila a Severus sa ospravedlnil, že meškajú, lebo si museli vyjasniť nejaké veci. Potom si sadli a zjedli zbytok špagiet carbonara a toasty s cesnakom.

"Chutí to rovnako dobre zohriate, ako práve urobené." Okomentoval to Snape a nabral si dupľu.

Harry podvihol obočie, nikdy nevidel Severusa jesť v škole takto veľa. Aj keď musel súhlasiť, bolo to úžasné a tiež si ešte doložil.

"Vďaka, Sev. Tebe vždy chutili moje kuchárske výtvory. Keď ste ma s Eileen navštívili, vždy si hovoril, že varím lepšie než ktokoľvek z rodiny."

"Je to pravda, teta Relia," zasmial sa jej synovec. "Aj keď sa mama vždy urazila a vyťahala ma za uši pre moju drzosť. Rovnako ako ja ale vedela, že ty si ďaleko lepšia kuchárka."

"Skutočne. Preto vždy odmietala to, čo zostalo," smiala sa Aurelia. "Miloval si pomáhanie v kuchyni, keď si bol malý, Sev. Rád si mi pomáhal chystať ingrediencie do mojich receptov. Raz sme robili čokoládové keksíky, pridal si príliš veľa čokoládových lupienkov a spôsobil si, že sa rozpadávali. Ale aj tak sme ich zjedli a chutili fantasticky. Vtedy som ti povedala... pamätáš si, čo som ti povedala, Sev?"

Majster elixírov pomaly prikývol. "Áno, v podstate. Povedala si mi, že niekedy aj najlepšie veci môžu vzniknúť z chyby a že sa nemusím obávať dať šancu niečomu novému. A mala si pravdu. Dal som šancu Lily vtedy, keď každý hovoril, že bola chyba Slizolinčana začať si s Chrabromilčankou. A ona ma urobila najšťastnejším mužom na svete, milovala ma napriek všetkému a dala mi syna."

Harry sklonil hlavu, aby zakryl príval potešenia pri otcových slovách, ale Aurelia sa radostne usmiala a povedala, "Áno, som šťastná že niekto uplatnil moju radu. Niekedy sa čudujem, že hovorím len preto, aby som počula samu seba, tak ako Melody. Ach, vieš čo hovorili - ikdy nevešti vo svojom vlastnom dome."

"Kedy sa Melody vydala?" opýtal sa Severus. "Keď som ju naposledy videl, mala jedenásť a povedala, že chlapci sú dobrí len na skrývačku, naháňačku a dostávanie do problémov."

"Zmenila názor, keď stretla Devona Barryho," vzdychla Aurelia. "Vzali sa, keď mala dvadsaťšesť. V dvadsiatich siedmich mala Miu. Moja vnučka bola to najlepšie, čo z ich manželstva vzišlo. Devon je záletník a fešák, vieš ako to myslím. Sam ho nikdy nemal rád."

"Ešte stále je zaňho vydatá?" chcel vedieť Harry. Ak Melody bola sesternica jeho otca, logicky bola Harryho tetou, aj keď asi z druhého kolena. Do rodinných vzťahov sa veľmi nevyznal, tak aspoň dúfal, že si to usporiadal dobre.

"Nanešťastie áno. Tvrdí, že ho nemôže len tak opustiť a nechať Miu bez otca. Môj názor je ten, že aj žiadny otec by bol lepší ako tento, ktorý nikdy nie je doma. Keď je, tak sľubuje deťom, že ich nikdy neopustí Mia si vždy želá niečo, čo nikdy nedostane. Je tak zlaté dieťa, zlomilo mi srdce vidieť ju takú nešťastnú, Devon je muž, ktorý by nemohol byť otcom mačaťa a nieto ešte malého dievčatka."

Severusove ústa sa stiahli do tenkej čiary. "Možno by som s tým mizerným bastardom mohol prehodiť pár slov." Spôsob, akým to povedal, naznačoval, že ak sa niekedy s Devonom stretne, bude to viac než len pár slov.

"Priala by som to tomu slizkému hulvátovi, ale nechcem mať z teba vraha, Sev. Nestojí ti za to."

"Och, nezabil by som ho. Len by si želal, aby som to urobil."

"Severus, prosím. Fakt nemám záujem vyslobodzovať ťa z väzenia," povedala Aurelia hroziac mu prstom.

"Dobre, teta Relia. Pokúsim sa ovládať, aby som mu nezlomil nos. No len preto, že si ma o to požiadala."

"Stále si rovnaký darebák, Severus Tobias Snape," zasmiala sa jeho teta a zdvihla sa, aby odniesla taniere.

Na šťuchnutie Majstra elixírov sa Harry zdvihol a ponúkol, že riady môže umyť on. Aurelia mu povedala, že dokáže umyť pár tanierov aj sama a poslala ho sledovať televíziu, ak chce.

Bolo to dávno, čo Harry mohol sám pozerať televízor. U Dursleyovcov ho vždy okupovali Dudley a Vernon, takže Harry mohol pozerať len vtedy, keď boli preč a zostal doma sám. Poprepínal všetky kanály a zastal na filme s názvom Robin Hood: Kráľ zlodejov.

Harry si spomenul, že čítal o tomto legendárnom banditovi, keď chodil na základnú školu. Miloval spôsob, akým používal podvádzanie a úskoky na dosiahnutie svojich cieľov. Prepadával bohatých a dával ukradnuté zisky chudobným. Tento film vyzeral ako jedno z lepších prevedení príbehov o tomto šikovnom hrdinovi a Harry sa usadil, aby si ho pozrel.

Ešte len začal a k Harrymu sa pripojil Severus a Aurelia, ktorá priniesla pre všetkých veľkú misu popcornu a ľadový čaj. Čoskoro boli všetci traja filmom zaujatí a zrazu sa na scéne zjavil šerif z Nottinghamu. Harry sa zamračil a vrhol kradmý pohľad na Severusa.

Bolo to zvláštne, ale takmer by odprisahal, že je tam istá podobnosť.

Harry rýchlo zahnal tú absurdnú myšlienku a pokračoval v sledovaní. Ale nebol jediný, kto si to všimol. Keď sa film skončil, Aurelia hneď poznamenala, "Vieš, Sev, ten šerif vyzeral presne tak hrozne ako ty."

"Hej, presne to napadlo aj mne, teta Relia," súhlasil Harry. "Tvár, nos, možno to bolo vaše muklovské dvojča, pane."

"Veľmi zábavné, Harry," nevrlo sa zapojil Snape. "Prečo som vždy len zlý chlap?"

"Uhm... pretože si taký frfloš?" odpovedal mu Harry odvážne.

"Nepolepšiteľný fagan!" zvýšil Severus hlas s hraným hnevom. "Takto sa rozpráva s vlastným otcom?"

"Och, prepáč, povedal si, že mám vždy hovoriť pravdu," zasmial sa mladší Snape. "A počas prvého ročníka si bol skutočne strašný frfloš."

"To bolo preto, že nikto z vás nikdy nedodržiaval pokyny a vaše neustále táranie ma privádzalo do hrobu." Kontroval profesor.

"A pretože si frfloš."

"Ty vieš, že si o to koleduješ, mladý muž," vrčal Snape.

"Áno?" zatiahol Harry nevinne a zahľadel sa na otca so zmäteným pohľadom.

"Určite." Severus sa nenechal oklamať Harryho nevinným vystupovaním.

"Vieš, v jednej TV šou, ktorú som sledoval ako malý, bola tiež postava, ktorá mi ťa pripomínala," povedal jeho syn so záludným úsmevom. "Bola zelená a volala sa Oskar... Oskar Frfloš!"

Vtedy Aurelia vybuchla smiechom.

"Ty potvora!" schmatol Severus svojho syna a začal ho nemilosrdne štekliť, až kým Harry neskončil na Snapeových kolenách zvíjajúci sa od smiechu.

"Prosím... už dosť... ha... haha... už budem dobrý... sľu - sľubujem..."

"Prečo by som ti mal veriť?" opýtal sa Snape a prstami hľadal Harryho najcitlivejšie miesta, čím spôsoboval, že sa chlapec zvíjal v neovládateľných záchvatoch smiechu.

Harry sa pokúsil schúliť do klbka, ale Severus ho pichol do žalúdka a Harry sa vystrel, čím odhalil svoje rebrá a zakrátko sa mu po nich roztancovali prsty Majstra elixírov.

"Áááá... dobre... beriem to... beriem to späť!..." vzdychal Harry a od smiechu mu už začali tiecť slzy. "Nie si... frfloš... ty si... úplne skvelý!"

Snape prestal a oči mu stále žiarili. "Teraz nie je čas na lichôtky, ty nezbedník!" zanechal šteklenie a zľahka ho udrel po zadku. "Myslím, že si pochopil moju lekciu o urážaní mojej osoby?"

"Áno, pane." Povedal Harry zliezajúc zo Snapeových nôh. Zostal naňho hľadieť spod čiernej ofiny.

"Šikovný chlapec. Pretože by som sa nerád uchýlil k lekcii číslo dvavyhrážal sa Severus.

Harry naňho opatrne pozrel. "A to je čo?"

"Vtedy ťa priviažem na podlahu a pätnásť minút šteklím pierkom. Povedal by som, že je to horšie, než štekliace kúzlo. Urobil som to Remusovi, keď ma raz skutočne nahneval a takmer sa pri tom pocikal."

"Remus Lupin bol tvoj najlepší priateľ?" vzdychol Harry smejúc sa.

Severus prikývol a jeho kamennými črtami prebehol záblesk darebáctva. "Áno. A tiež tvoj krstný otec, Harry."

Harry sa prestal smiať. "Ja mám krstného otca?"

"Samozrejme. A tiež krstnú mamu. Aj keď chúďa Alice Longbottomová ťa už nespozná, dvanásť rokov už je u Svätého Munga."

"Nevillova mama je moja krstná mama?" zopakoval Harry.

"Áno. Bola najlepšia kamarátka tvojej mamy." Povedal mu Severus a všetky známky veselosti z neho zmizli.

"Čo sa jej stalo? Neville ju nikdy nespomína, ani svojho otca."

"Pretože ho bolí rozprávať o tom, čo sa im stalo. V tú noc, keď Voldemort zaútočil na Lily a Jamesa, jeho dvaja nasledovníci, Bellatrix a jej manžel prišli k Longbottomovcom a mučili Franka s Alice až do zbláznenia kliatbou Cruciatus. Odvtedy sú u Sv. Munga, preto Neville býva s babičkou."

Harrymu spadla sánka. "Merlin! Ja... Nevedel som... to je strašné! Takže Neville tiež nemá rodičov, presne ako..." zháčil sa. Chcel povedať "Presne ako ja," lenže to už viac nie je pravda. "Chytili tých, čo za to boli zodpovední?"

"Áno, posledných dvanásť rokov strávili v Azkabane," informoval ho Snape.

Harry sa rozhodol, že teraz je vhodný čas spýtať sa na čarodejníka, ktorý zradil Jamesa a Lily Temnému pánovi. "A čo moja mama a James? Zistilo sa niekedy, kto ich v tú noc zradil? Niekto to musel zapríčiniť, inak by boli pripravení alebo by ušli, nie?"

"Áno, James a Lily boli chránení Fideliusom a len ich Strážca tajomstva vedel, kde sa skrývajú. Čarodejník, ktorého si vybrali, bol Jamesov najlepší priateľ, Sirius Black," Severus to meno vypľul ako nadávku. "Zradil ich Voldemortovi, ale zaplatil za svoju chybu."

"Zabil si ho?"

"Nie. Ale chytili ho Aurori a bol odsúdený za vraždu trinástich muklov a Petra Pettigreva, ďalšieho z jeho školských priateľov. Tiež strávil posledných dvanásť rokov z Azkabane. Tí traja, Black, Potter a Pettigrew spolu utekali zo školy a spojili sa aj s Remusom. Nazývali sa Záškodníkmi a boli postrachom pre všetkých. Hlavne pre mňa." Severusova tvár potemnela, keď si spomenul na to, čo mu tí traja tyrani robili.

"Prečo? Čo robili?"

"Všetko to, čo nemali. Boli zrodení na porušovanie pravidiel a Albus im to dovoľoval. Boli jeho Chrabromilskí miláčikovia a on ich len zriedka za niečo potrestal. Remus sa na väčšine ich žartíkov nezúčastňoval a stal sa prefektom. Ja som bol ich terč, radi si zo mňa strieľali, no niektoré z ich žartov neboli vtipné. Napríklad keď ma vyzvali, nech idem do Škriekajúcej búdy v Rokville, skoro ma pohrýzol Remus vo svojej vlkolačej podobe."

"Môj krstný otec je vlkolak?"

"Áno, pohrýzli ho, keď mal päť rokov a na lykantropiu neexistuje liek. Aj keď som vymyslel Protivlkolačí elixír, ktorý mu umožní premeniť sa na vlka, no nie beštiu a celý spln prespať. Bez neho je Remus divoká beštia, nekontrolovateľná a nebezpečná pre každého v okolí. Keď sme boli študenti, neexistoval tento elicír a jediné, čo mohol Albus urobiť, bolo niekam ho zavrieť. Nikto iný o tom nevedl, ani len ja, dobre to skýval, až to toho Potterovho a Blackovho hlúpeho žartu. Hlúpi idioti! Mohli nás oboh zabiť, keby ma Remus pohrýzol, nikdy by si to neodpustil, Ministerstvo by sa to dozvedelo a zabili by ho preto."

"Ale on by to nemohol ovplyvniť!" protestoval Harry.

"Na tom nezáleží. Ak vlkolak zámerne pohryzie človeka, musí zomrieť. To nariadilo ministerstvo," vysvetľoval Severus. "Blackov a Potterov malý žart ma v tú noc takmer pripravil o priateľa a ani nehovorím o mojom vlastnom živote. Nikdy som im to nedokázal odpustiť, aj keď Remus to urobil už dávno."

"Tak prečo si si potom s mamou vybral Jamesa ako môjho, uhm, nevlastného otca?"

"Bol to hlavne výber tvojej mamy, Potter mal na ňu vždy slabosť," Snape skrútil pery. "Takže bolo uveriteľné, že sa so mnou rozviedla a vzala si jeho. A Potter nebol až taký vinný za ten incident v Škriekajúcej búde ako Black. V poslednej chvíli dostal zdravý rozum a dostal ma od dverí práve vo chvíli, keď po mne Remus skočil. Zachránil ma. Bol to hrdinský imbecil a nikdy som sa nestaral o jeho aroganciu či priateľky, ale prisahal, že nám pomôže s tvojou ochranou. Bol ti dobrým otčimom, Harry. Staral sa o teba ako o svojho vlastného, nechal ti po smrti aj svoje dedičstvo. Škoda, že veril Blackovi, lenže nikdy nemal nos na charaktery."

"Mala ho moja mama rada?"

"Kým sme boli v škole, nie. Nemohla vystáť spôsob, akým sa povyšoval nad ostatných študentov a to, že si ma vybral za jeden z terčov svojho šikanovania. Predstavoval pre ňu niečo hrozné a odmietala mu dať čo i len jeden deň. Zvykol ju všade nasledovať a pokúšal sa získať si jej pozornosť. Vtedy predstierala, že neexistuje. Pozval ju na Vianočný ples, ona ho úplne potopila a šla namiesto neho so mnou," spomínal Severus s nežným úsmevom. "Keď ma s ňou uvidel, hneval sa. Ozelenel od závisti. Vyštartoval za mnou a povedal: "Aký úžasný nápad, Ufňukanec, zobrať moje dievča?" a tvoja mama povedala: "Vypadni, Potter. Sev je trikrát taký muž, ako si ty, takže teraz odstráň svoju perfektnú tvár z môjho pohľadu, ináč ti odčarujem nos. Nešla by som s tebou ani keby si mi zaplatil milión galeónov." Potom sme odkráčali a on tam zostal stáť ako hlúpy vôl. Celá škola hovorila o tom, ako ho odmietla a vybrala si mňa, Slizolinského prefekta, ktorý bol chudobný ako kostolná myš. No neskôr mu odpustila a boli priatelia."

"Dobre jej tak, Sev!" okomentovala to Aurelia. "Rada by som ju bola poznala, znie to tak, že spoznala človeka, keď ho uvidela."

"Presne. Videla to, čo iní nie," povedal jemne Severus. "Videla priateľa vo vlkolakovi Remusovi a vo mne našla spriaznenú dušu. Samozrejme sme najskôr boli len priatelia, bývala o ulicu nižšie a ja som bol ten, kto jej povedal, že je čarodejnica. Hovoril som jej všetko, čo som vedel o mágii." Zdvihol zrak a potom povedal, "Harry, prines ten album, čo ti dala mama. Chcem ho ukázať tete Relii."

Harry sa vybral po album a prial si, aby Snape neukázal tete tú úplne trápnu fotku v kúpeli ani iné rovnako trápne fotky, na ktorých je polonahý.

Začali si prezerať obrázky zo Sevovej a Lilynej svatby a Severus všetko komentoval. "Bola úžasná nevesta," povedal, keď sa zadívali na prvý obrázok Lily v svadobných šatách. "Keď som ju videl kráčať ku mne, nemohol som uveriť, že si zo všetkých mužov vybrala práve mňa." Severus sa nostalgicky usmieval a tmavé oči mal naplnené láskou. "Bola jediná žena na ktorú som sa pozrel jedenkrát a hneď som ju miloval a ktorá ma milovala tiež." Potom zlomyseľne dodal smerom k tete, "Prítomná spoločnosť vylúčená, samozrejme."

Pri fotke Majstra elixírov tancujúceho so svojou novou nevestou Severus ledva zadržiaval smiech. "Spomínam si, aký som bol vtedy nervózny. Nikdy som veľa netancoval a bál som sa, že budem pred všetkými vyzerať ako idiot, lebo Lily tanec milovala. Takže mi Remus dával lekcie. Potom sa stavil s Jamesom a Blackom, ktorí neverili, že dokážem tancovať bez toho, aby som nespadol rovno na tvár. Na svadbe sme tancovali sambu. Ja som samozrejme nechcel, ale tvoja mama ma presvedčila, aby som s ňou tancoval." Potriasol Severus hlavou. "Doteraz neviem, ako som si mohol zapamätať kroky, ale podarilo sa mi to. Zarobil som Remusovi dvadsať galeónov a Blackovi som ukázal, že nielen čistokrvní vedia tancovať."

Ukázal na mladú ženu v pekných tyrkysových šatách a ľahkom bielom plášti. Mala tmavé oči a fialové oči, stála vedľa Lily a usmievala sa. "Toto je Alica Longbottomová. Bola družička tvojej mamy, tak to tuším nazvala. Vtedy ešte nebola vydatá, aj keď už s Frankom chodili. Brali sa dva mesiace po nás. Ty a Neville ste sa narodili takmer v ten istý deň."

Aurelia rýchlo otočila na fotky malého Harryho. "Okúzľujúce!" zahrkútala a Harry sa chcel prepadnúť pod zem. "Je dokonalá zmiešanina teba a Lily, Sev."

"Presne to povedal aj Remus." Severus ukázal na obrázok, kde Remusovi na kolenách sedel trinásťmesačný Harry. "Nadchlo ho, keď si začal rozprávať a volal si ho strýko Námesačník, čo bola jeho stará prezývka medzi Záškodníkmi. Myslím, že jeho meno bolo tvoje tretie slovo."

"Čo som hovoril prvé?"

"Tata, samozrejme," odpovedal mu otec. "Ale stále si niečo mrmlal, nevedeli sme ťa utíšiť. V pätnástich mesiacoch si hovoril celé vety. Raz sme boli v parku a hojdal som ťa. Prišla k nám nejaká dáma, začala hovoriť aký si krásny a spýtala sa, koľko máš rokov. Skôr než som stihol odpovedať, povedal si: "Mám pätnásť mesiacov a volám sa Harry." Ona takmer odpadla. "On rozpráva!" zjačala. Ty si sa na ňu pozrel a povedal si jej, "A vy nie?" Ledva som zadržiaval smiech."

Harry sa rehotal a pomyslel si, Vyzerá to, akoby som bol génius. Teda v porovnaní s Dudleym. On nehovoril vo vetách až do troch rokov.

"Ale museli sme si dávať pozor, čo pred tebou vravíme. Bol si ako papagáj a všetko si opakoval. Lily sa raz na mňa pre niečo nahnevala a kričala na mňa. Neuvedomila si, že si hore a počúvaš. Keď som ťa šiel večer uložiť, pozrel si na mňa a povedal, "Choď do pekla, Sev."

Aurelia sa zasmiala. "Myslím, že podobný problém mala aj tvoja mama s tebou, Sev."

"Gény," zachichotal sa Harry a vyslúžil si za to Snapeov nazlostený pohľad.

"Keď ťa opatroval James a Black, Lily sa im musela vyhrážať permanentným kúzlom na vymydlenie úst. Black si nedokázal zapamätať, že má byť pred tebou ticho." Radostne vysvetľoval Snape. "Keď ťa strážili prvýkrát, skončil si s celkom novým slovníkom a znel si ako jeden z tých krčmových spolustolovníkov môjho otca. Lily bola zhrozená a ja som tiež nebol najšťastnejší. No podarilo sa nám ťa to odnaučiť.

"Ako?" opýtal sa jeho syn.

"Z času na čas mydlom."

"Fuj!" zaksichtil sa Harry.

"Fungovalo to. A upozorňujem ťa že stále tento slovník netolerujem. Dávajte si pozor na ústa, pán Snape. V mojom kabinete stále čaká mydlo."

"Och nie! To nie! Nemôžeš."

Otec sa naňho dlho zahľadel. "Nikdy sa nevyhrážam len tak, Harry."

Harry prehltol a prisahal si, že si bude pred Severusom dávať pozor na jazyk. "A čo Remus? Tiež mal neslušné reči, keď ma strážil?"

"Och nie. Remus nenadával, len keď sa transformoval, pretože to nechutne bolelo. No na druhej strane bol veľmi mierny. Dal ti toho plyšového vlka, čo držíš v ruke." Ukázal na niečo sivé, čo objímal dvojročný Harry. "Volal si ho Vĺčik a všade si ho bral zo sebou."

Harry sa zamračil a povedal, "Myslím, že si ho pamätám. Mal som ho, keď som prišiel k Dursleyovcom, ale Dudley ho roztrhal. Plakal som a teta Petunia mi dala facku, že nemám robiť taký krik pre takú starú handru."

"Aká hrozná ženská!" vykríkla Aurelia nahnevane.

"Áno, určite by vyhrala," povedal Harry sarkasticky.

Severusovi sa zaleskli oči, ale radšej nekomentoval Petuniu a jej správanie. "Raz ťa Remus strážil, mal si asi rok a už si chodil. Lily a ja sme boli na večeri a bolo to prvýkrát, čo Remus s tebou zostal celkom sám. Lily mu nechala inštrukcie, pomaly celú knihu a on sľúbil, že ich dodrží. Potom sme sa vrátili a Lily sa spýtala, ako to išlo." Severusovi sa zachvela pera. "Remus bol na seba hrdý. "Obliekol som mu pyžamo aj všetko, nebolo to ťažké. Myslím, že konečne zaspal. Prečítali sme štyri knihy." Vtedy si vyšiel z izby aj s Vĺčikom a kričal si "Mama a ocko prišli! Harry už nespinká!" Mal si napoly vyzlečené pyžamo a za tebou sa ťahala plienka. Lily a ja sme sa na seba pozreli a povedali "Super práca, Lupin!" vtedy sme takmer umreli od smiechu.

Harry zaboril tvár do dlaní. "Prosím, ocko!" zastenal a ani si neuvedomil, že Severusa prvýkrát nazval otcom. "Musíš zachádzať do detailov?"

"Pýtal si sa."

Harry sa naňho zaškeril a zbledol, keď Aurelia otočila stranu. "Nie! Nepozeraj sa na toto, prosím!" Pokúsil sa stranu zakryť rukou, bola to tá neslávna fotka vo vaničke.

"Prečo?" opýtala sa Aurelia.

"Len jej to ukáž, Harry," nariadil Severus.

"V žiadnom prípade! Je to príliš trápne. Vydieračská fotka."

"To bude, ak ju hneď neodkryješ," začal otec. "Ukážem ju tvojej prvej serióznej priateľke."

"Áách! Dobre! Fajn!" Harry zložil ruku.

"Óóó! Aký zlatý! Vyzeráš, že si sa mal vo vode dobre, Harry."

"Áno, bol som frajer," odvetil jej synovec sarkasticky a dostal za to od otca po hlave.

"Správanie, mladý muž," pripomenul Snape.

Harry prevrátil očami.

Trucoval ako šesťročné decko a Severus si nemohol odpustiť podpichnutie. "Vieš, toto je neslávny bublinkový incident. Začali sme dávať do kúpeľa penu a ty si nám vytrhol fľašu a nalial si ju tam celú. Behom piatich sekúnd boli bubliny všade," zlomyseľne rozprával Severus. "Trvalo celú večnosť, kým sme ich odpratali, aj s čistiacimi kúzlami. Ty si si ale myslel, že je to super a po niekoľkých týždňoch si sa vkradol do kúpeľne, pustil vodu a nanlial do nej penu. Mama bola taká unavená z tých bublín, že kúzlom zamkla dvere. Keď som prišiel domov, robil som ti bubliny prútikom."

Och úžasné! Bol som nezbedník posadnutý bublinami. Presne to som chcel počuť. Zaujímalo ho, či aj iné deti musia počúvať o sebe takéto trápne historky.

Severus sa už otvorene škeril a Harry akosi vedel, že to znamená problém. "Keď hovoríme o prútikoch, rovnako nezbedne si nám ich brával. Vždy, keď sme sa otočili, jeden z našich prútikov zmizol. Ani neviem, koľko ráz sme ti zakázali sa ich čo i len dotknúť. "Moje! Moje!" jačal si. Dostal si po rukách, keď si sa s nimi hral. Najhoršie bolo, keď si vzal prútik Jamesovi a vyčaroval si v strede kuchyne dieru."

Severus si presne spomínal na ten deň. Vošiel do kuchyne, kde objavil svojho neposlušného syna ako so strachom a potešením hľadí na rozsiahlu dieru v podlahe. Pozrel na otca a povedal. "Pozri! Bum, ocko!" V jednej malej ruke držal Jamesov prútik.

"Harrison Remus Snape! Čo som ti o prútikoch povedal?" zaplakal Severus s nahnevaným pohľadom. "Daj mi ho!"

"Nieee! Moje!" jačal syn, keď mu prútik vytrhol

"To teda nie, mladý muž." Nakričal naňho Snape. "James, poď sem a naprav to, ak môžeš." Vrazil do ruky Jamesovi jeho prútik a potom nahnevane zobral svojho syna. "Harry, to bolo veľmi veľmi zlé! Prútiky musíš nechať na pokoji!"

"Ocko môže?" hľadel Harry psím pohľadom s očami plnými sĺz. Už už sa púšťal do plaču.

"Áno. Pretože ty nepočúvaš. Hrať sa s prútikom je veľmi nebezpečné. Možeš sa zraniť, alebo dokonca aj zomrieť," prednášal Severus a bojoval s Harryho srdcervúcim pohľadom.

"Prepáč."

"To hovoríš teraz, ale ako ťa to bude mrzieť o minútu?" poznamenal otec nahnevane a pripravoval sa na to, čo bude nasledovať.

Vtedy som ťa prehol cez koleno a nakládol ti na zadok. To bol jeden z mála ráz, čo som to urobil." Pokračoval Snape. "No bolo to účinné, lebo odvtedy si sa prútika nikdy ani nedotkol. Teda aspoň nie tak, že by som o tom vedel. James povedal, že som bol moc tvrdý a sťažoval sa Lily, keď prišla domov. Lenže Lily povedala Jamesovi, že on by si zaslúžil naklásť na zadok, keď nechal jej syna hrať sa s takým nebezpečným magickým predmetom. Prikázala mu nenechávať si prútik na stole."

"Čo na to povedal?" stále sa červenajúc nadhodil Harry.

Severus pretočil očami. "Povedal, že ona by mu nikdy nedala na zadok. Dostal varechou po hlave, na čo sa Potter rozhodol, že je čas na odchod." Smial sa Severus. "To bol ale jediný raz, čo dostal, aj keď Boh vie, že by si to zaslúžil aspoň stokrát za to, ako sa k kmne správal v škole."

Z nejakého dôvodu predstava Severusa bojujúceho s Jamesom na kolenách a varechou v ruke prinútila Harryho k nekontrolovateľnému smiechu. Smial sa tak, že takmer spadol z pohovky.

Bolo to fajn, smiať sa takto. Nevedel si spomenúť, kedy sa mu to podarilo naposledy.

Čoskoro sa k nemu pridali aj Aurelia a Severus a na jeden blažený moment zabudli na všetky svoje starosti. Zvyšok popoludnia strávili prezeraním albumu a spomínaním na nezbedy, ktoré Harry navystrájal, až kým Aurelia neoznámila že je čas na večeru a podala Severusovi telefón, nech zavolá do donáškovej služby.

BTW: Viete, kto hral šerifa v Robinovi Hoodovi? Čakám odpovede v diskusii!

autorovi prvej správnej odpovede venujem nasledujúcu kapitolu ;)

ĎALŠIA KAPITOLA

8. Nešťastná minulosť

Wed, 21 Oct 2009 19:48:48 +0200

Skutočne som tak dlho nepridala žiadnu novú kapitolu? Veeeľmi sa vám ospravedlňujem. Vyskytli sa však nepredvídané okolnosti, okrem iného som strávila týždeň a pol v nemocnici. Pridávať kapitoly som síce nemohla ale s prekladaním som nezaháľala :) Celkom príjemne som pokročila.

Takže vám konečne po dvadsiatich dňoch čakania prinášam kapitolu Nešťastná minulosť.

P.S.: keď budete s komentami rýchli, tak možno pribudne aj niečo navyše, keďže som vás nechala tak dlho čakať :)

8. Nešťastná minulosť

Prešli tri dni odkedy sa Severus a Harry nasťahovali do Aureliinho domu. Harry sa konečne celkom vybalil a začal Severusovi asistovať pri zariaďovaní nového laboratória v suteréne. Vlastne nemal nejak veľa vecí, len školské oblečenie, knihy, Nimbus 2000 a dva fotoalbumy. Severus sa sťažoval na nedostatok vhodného oblečenia, takže prvé na jeho zozname bolo Nakúpiť Harrymu nejaké nové veci.

Severus sa spýtal Aurelie na najbližší obchod a potom sa všetci traja vydali do Targetu po kompletný šatník. Harry si nedokázal spomenúť, kedy si vlastne naposledy kupoval niečo nové okrem školských uniforiem a zistil, že si celkom užíva výber nových tričiek, nohavíc, botasiek, vetrovky a ostatných rozmanitých vecí. Bol šokovaný, že Severus vedel nakupovať ako mukel a na cene mu nezáležalo.

"Bol som veľmi dobre platený za moju prácu v Ráde, Harry," vysvetľoval, keď Harry neveriacky hľadel na finálnu sumu. "Mám viac než dosť peňazí na to, aby som sa o nás postaral. Mohli by sme začať hľadať nejaký iný dom, keby som dokázal nájsť aspoň jeden, čo by nám vyhovoval."

"Ale to nemusíš, Sev." Vložila sa do toho Aurelia. "Mám rada spoločnosť a je tu dosť voľných izieb." Zdvihla tašky a začala ich prenášať do svojho Hyundai Sonata.

"Nechceme ťa obťažovať, teta Relia," začal Severus.

"Sev, si rodina, preboha!" zvolala staršia žena tak trochu urazene.

"Teraz sa vykašli na svoju trafenú Snapeovskú pýchu a nechaj ma dať ti strechu nad hlavou. Je to to posledné, čo môžem urobiť, ako ti pomôcť po smrti mojej sestry."

Severus vzdychol a potom neochotne povedal: "Nerád prijímam láskavosti, ale tentokrát urobím výnimku, veľmi ti ďakujem. Skutočne si to vážime."

Aurelia sa usmiala. "Ja si to vážim oveľa viac. Dom bol prázdny odkedy zomrel môj Sam." Nastúpili do auta a šli domov. "Och, stretávam sa s mojou dcérou Melody aj s vnučkou Miou na sviatky, ale nie je to ani zďaleka to isté, ako mať pri sebe inú osobu. Uvažovala som, že si zoženiem mačku, kým ste sa neukázali vy dvaja."

Aurelia štyri dni v týždni pracovala z domu ako nezávislý obchodný konzultant a bola načiastočnom dôchodku. Jej manžel, Sam Burns, bol Major v leteckých jednotkách a jeho vdova po ňom poberala od štátu dôchodok. "Takže vlastne nemusím pracovať ani takto, lenže rada robím niečo, čo ma zamestnáva. Moja matka by sa pravdepodobne v hrobe obracala, keby videla, že jej najmladšia dcéra pracuje, aby mala na živobytie."

"Prečo?" spýtal sa Harry sediac pri stole s pohárom Coly.

Aurelia sa zasmiala a oči jej veselo poskočili. Tiež držala v ruke pohár s Colou. Severus sedel oproti nim a ten mal naliaty ľadový čaj. "Pretože moja mama, Casseopia Thalia Prince, ktorá bola jedna z ultračistokrvnej rodiny Blackovcov, verila, že jediné, čo musí dáma urobiť, je dobre vyzerať, dobre sa vydať a dobre skončiť Rokfort. Sklamala som ju vo všetkých troch bodoch, obávam sa. Nezdedila som jej úžasný vzhľad, som šmukel a vydala som sa za - najstrašnejšie z najstrašnejších - amerického mukla. Bola som šťastná, že ma nevydedila. Ale asi to bolo vďaka môjmu otcovi, tvojmu starému otcovi, Harry. Volal sa Gavin. Tiež bol čistokrvný, zo starobylého a rešpektovaného rodu, ale nezdedil ich predsudky voči muklom a u muklov narodeným."

"Trochu si naňho spomínam," vyslovil Severus. "Moja mama ma vzala navštíviť ho, keď som mal šesť. Dal mi Čokoládové žabky, Ľadové myši a rozpovedal mi príbeh o Merlinovi. Tiež povedal, že sa nikdy nemám hanbiť za to, že som len polovičný, pretože pozadie dvoch rôznych kultúr zo mňa urobilo špeciálnu osobnosť. Mal som ho rád a prial som si, aby ma k nemu mama ešte niekedy zobrala, kým zomrel."

"Áno, otec bol úžasný muž. Stačilo mu pár argumentov na to, aby prekonal mamu s jej čistokrvným rasizmom. Odkedy som bola jej čistokrvnej rodine na príťaž, snažila sa ma vychovať tak, že vlastne ani neexistujem. Môj otec mi vždy povedal, že som jeho malé perfektné dievčatko či už mágiu mám, alebo nie. Raz, jedna z mojich arogantných Blackových sesterníc, myslím že to bola Bellatrix, prišla k nám a začala ma škaredo urážať. Mala som tuším okolo piatich rokov, Eileen mala sedem a Bellatrix bola rovnako stará ako ona. Bellatrix teda začala rozprávať, že je lepšia ako ja, pretože ja nie som nič iné, než čudák bez mágie, rovnako zlý ako humusák. Eileen jej dala facku rovno na tvár a ona utiekla dnu žalovať. Lenže prvý, koho našla bol môj otec a keď mu to povedala, strašne sa nahneval."

"Na moju matku?" spýtal sa Severus.

Aurelia pokrútila hlavou. "Nie, na Bellatrix, pretože mi rozprávala také hrozné veci. Keď videl, že sa za to ani trocha nehanbí, vyčistil jej ústa mydlom a dostala výprask."

"Ešteže tak," povedal Severus so zadosťučinením. "Nikdy som tento príbeh nepočul."

"Bolo to dávno, Sev, tvoja mama na to už pravdepodobne aj zabudla. Odvtedy sme Bellatrix nikdy nevideli, za čo sme ďakovali Bohu. A Elieen ma vždy ochraňovala pred čistokrvnými deťmi, ktoré sa mi pokúšali vysmievať, že som šmukelka. Bola to dobrá staršia sestra, keď som stretla Sama a rozhodli sme sa vziať sa a odísť sem, bola jediná z celej rodiny, kto ma podporoval a koho som pozvala na svadbu. A tiež prišla."

"Čo tvoj otec?" opýtal sa Harry.

"Och, určite by tam bol tiež, keby ešte žil. Lenže zomrel tesne predtým, ako som stretla Sama. Mal infarkt, tiahne sa to s mužmi v Princeovskej línii už dlho." Pozrela premýšľavo na Severusa a Harryho. "Absolvujete obaja ročné prehliadky u kardiológa, alebo čo to máte vy čarodejníci? Nemám ani tak strach o teba, Harry, si ešte mladý, ale Severus by sa mal sledovať, blíži sa k tridsaťpäťke."

"Moje srdce je v poriadku, teta Relia. Naposledy mi liečiteľ oznámil, že nemám žiadne známky dedičnej srdcovej choroby, ani žiadne iné problémy so srdcom," ukľudňoval ju Severus.

"To mi odľahlo," oddýchla si Aurelia.

"Harry, prečo nejdeš a nevybalíš si všetky tie nové veci?" navrhol Severus. "Keď s tým skončíť, už možno bude hotový aj obed."

Harry súhlasil, vzal plné tašky a šiel ich vybaliť do šatníka a komody. Cítil sa trochu divne, toľko oblečenia, ktoré je nové a padne mu ako uliate, na rozdiel od príliš veľkých a príliš dlhých kusov po Dudleym. Prial si, aby mohol použiť kúzlo na upratanie oblečenia behom sekundy, ale jeho mágia nevykazovala žiadne známky toho, že by sa vracala. Musel to teda urobiť muklovským spôsobom.

Keď bol hotový, sadol si na posteľ, ktorá mala modré obliečky a tučné mäkké vankúše, oveľa pohodlnejšie než jeho stará detská posteľ s prehnutým matracom a deravou prikrývkou. Vzal svoj Nimbus a hľadel naň.

Metla, knihy a plášte, to je všetko, čo mu zostalo z Rokfortu, posmyslel si smutne. Divil by sa, keby sa odhodlal nasadnúť tu na metlu. Strata mágie bola akoby čierna diera rozširujúca sa v ňom, nikedy na ňu takmer zabudol a inokedy, ako napríklad teraz, sa mu rázne pripomenula. Pokúšal sa na ňu nemyslieť, ale ozývala sa a nemohol odolať pokušeniu vŕtať do nej. Bol presne ako malé dieťa, ktoré jazykom stále skúma prázdne miesto po vypadnutom zube, až kým to nezačne bolieť.

Sadol si a namrzene hľadel na vyleštenú zlatistú drevenú rúčku jeho metly, kde nepovšimnuto dopadali kvapky jeho sĺz, keď zrazu ucítil na ramene ruku.

"Harry, je čas na obed," povedal mu Severus.

Harry vyskočil, šokovaný tichým príchodom a pozrel hore. "Čo? Ach, dobre." Otočil sa, aby oprel metlu späť o stenu.

"Harry, čo sa stalo?" opýtal sa Severus, hneď ako zbadal slzy na synovej tvári. "Prečo plačeš?"

"Je to... ale nič!" povedal rýchlo Harry a až vtedy si uvedomil slzy na svojich lícach. Zahanbene ich zotrel.

"Harry, ak ťa niečo trápi, môžeme sa o tom porozprávať," začal Severus.

"Nie! Nechcem o tom hovoriť!" odvrkol červenajúci sa chlapec. "Aj tak s tým nemôžeš nič urobiť." Otočil sa a vykročil k dverám.

"Harrison Remus Snape, vráť sa sem!" prikázal mu otec, jeho vážny tón prinútil mladého čarodejníka zastať.

Harry neochotne zastal a pozrel sa naňho. Zistil, že Severusovi sa na tvári usadil známy zamračený pohľad. "Prečo? Nepotrebujem sa s tebou rozprávať o ničom."

"Ty možno nie, ale ja sa s tebou rozprávať potrebujem, mladý muž," Severus ukázal k posteli. "Sadni si."

Harry poslúchol a nepokojne uvažoval, či sa dostal do problémov. Začal ľutovať, že na Snapea tak vyhúkol. Muž už nebol už jeho učiteľ, mohol sptraviť niečo oveľa horšie než dať mu obyčajný trest za jeho drzosť.

"Po prvé, nebudeš so mnou hovoriť takýmto tónom a nezáleží na tom, ako veľmi rozrušený budeš," začal Severus s tradičným Snapeovským zamračeným pohľadom upretým na Harryho. "Ja som tu dospelý a tvoj otec a vyžadujem si od teba rešpekt. Je to jasné?"

"Áno pane, mrzí ma to."

"Teraz, dokážem pochopiť, ak nie si pripravený hovoriť o tom, čo ťa trápi a nechcem ťa k tomu tlačiť, no niekedy je lepšie sa o problémoch vyrozprávať, Harry. Chcem, aby si vedel, že môžeš prísť, kedykoľvek budeš potrebovať poradiť a ja sa pokúsim urobiť to najlepšie. To je jedna z mojich úloh ako rodiča. Po druhé, potrebujem s tebou prebrať nejaké pravidlá počas leta." Odkašľal si a Harry sa vystrel. "Nesúhlasím s tým, aby dieťa nerobilo nič a celé leto sa váľalo v posteli, takže budeš mať nejakú prácu. Len veľmi jednoduchú, upratať izbu, pomôxť tete, ak to bude potrebovať, prestierať stôl a umývať riady. Môžem ťa tiež požiadať o pomoc pri varení jednoduchých elixírov. Aj keď nemôžeš používať mágiu, tá nie je potrebná na úpravu ingrediencií alebo na zapamätanie postupu. Tiež chcem, aby si si dokončil letné domáce úlohy."

Harry sa zamračil. "Ale prečo? Načo to je dobré, ak sa na Rokfort tento rok nevrátim?"

"Vedomosti nie sú na nič, Harry. A nemôžeme si byť istí, kedy sa tvoja mágia vráti."

"Nemusí sa vrátiť nikdy," povedal Harry horkasto.

"Alebo príde zajtra," vrátil mu to Severus. "Nemôžeš sa len tak vzdať, Harry. Bol si veľmi zranený, Harry, horšie než záchvat mŕtvice a tieto veci potrebujú čas na uzdravenie. Mesiace, možno rok, či viac. Prajem si, aby bolo ešte niečo, čo môžem pre teba urobiť, ale fakt je, že tvojej mágii teraz môže pomôcť jedine čas."

"Čo ak nepomôže ani ten? Čo ak som navždy šmukel?"

"Potom sa s tým vyrovnáme, synak, ak to bude nutné," odvetil potichu jeho otec. "Aurelia veľmi dobre funguje aj bez mágie, vidíš."

"Je to jednoduché, ak človek nikdy nečaroval," povedal Harry smutne. "Nevie, o čo prichádza. Ja sa vo vnútri cítim taký... prázdny. Začnem vyslovovať zaklínadlo, keď si spomeniem, že nemôžem. Stratil som prútik, ale odkedy ho nemôžem používať, je to vlastne jedno."

"To nie je celkom pravda. Tvoj prútik mám ja. Privolal som ho zo stola, kde ho položil Lucius tesne predtým, ako som prišiel do tvojej cely," povedal mu Severus.

"Stále ho máte?"

"Áno. Chcel by si ho späť?"

Harry takmer prikývol. No vtom pokrútil hlavou. "Nie, na čo by mi teraz bol?"

Severus vzdychol a pohladil ho po ramene. "Dobre, nateraz ho odložím. Keď budeš pripravený, jednoducho ma požiadaj a ja ho vrátim jeho právoplatnému majiteľovi." Venoval synovi upokojujúci pohľad. "Viem, že je to pre teba ťažké, Harry. Ja by som sa bez mágie asi zbláznil. Ale nie si sám. Ak sa potrebuješ rozprávať, som tu."

"Nevyhovujúce. Nebol si tu celé tie roky predtým," plakal jeho syn a zrazu zamrzol. Nemyslel to tak, ako to povedal, no hnev nad jeho mágiou sa už príliš dral na povrch. "Ja... ja... nemyslel som to tak, pane. Nie tak, ako to znelo." Schúlil sa očakávajúc výbuch, premýšľal, či sa Severus neovládne a dá mu facku.

Severus sa naňho pozrel zbližšia, všimol si inštinktívne cúvnutie, keď sa naklonil nad chlapca. Mal zdvihnutú ruku, akoby chcel zastaviť vietor. Spoznal tie známky ako nikto iný, prežil detstvo s opitým povaľačom, ktorý ho bil pre každú maličkosť. "Harry. Upokoj sa," jeho hlas bol veľmi jemný a sadol si na posteľ, aby sa nad chlapcom tak netýčil. "Neudriem ťa. Nikdy by som to neurobil."

Postupne Harry cítil, že jeho srdce prestáva biť o preteky a stiahol ruku, ani si nepamätal, ako si ňou začal chrániť tvár. Zahanbene a trápne sa cítiac otočil pohľad od druhého muža.

"Prepáčte. Nemal som to povedať."

"To je v poriadku. Bolo to nevhodné, ale zaslúžil som si to. Strašne som ťa týral a máš právo byť na mňa nahnevaný. Pozri sa na mňa, prosím." Severus čakal, kým jeho syn neotočil tvár k nemu. "Viem, že moje konanie v minulosti ti nepomáhali veriť mi, Harry, ale sľubujem, že aj keby si porušil všetky moje príkazy, keby si ma nahneval tak, že by som na teba až kričal, nikdy by som ťa nezranil tak, ako to robili tvoji takzvaní príbuzní. Nikdy ťa neudriem, nevyšľahám, nenechám ťa hladovať, ani ťa nezamknem v komore pod schodmi. To čo robili, je jednoducho povedané zneužívanie. Keby som mohol, zaklial by som ich tak, až by sa zbláznili takým spôsobom, ako trápili teba. Žiadne dieťa si nezaslúži byť tak potrestané, nech by sa správalo akokoľvek neslušne."

"Strýko Vernon povedal, že som šialenec a horší ako ja už môže byť len dospelý šialenec," ozval sa Harry.

Severus potichu zanadával. "Ako ťa, pre Merlina, mohol Albus nechať s nimi toľké roky? Harry, spomenul si niekedy niekomu, ako to vyzerá u vás doma?"

Harry pokrčil plecami. "Pokúšal som sa raz alebo dvakrát, ešte na základnej škole. Ale keď riaditeľ pozval svoju tetu a strýka na rozhovor, hovorili, že to sú lži a tým to skončilo. Bol som chronický klamár. Potom ma strýko Vernon zbil preto, že nie som na nič dobrý. Vyhrážal sa mi, že ak ešte niekedy niekomu poviem o tom, čo sa deje doma, zabije ma. Neriskoval som to. Preto som bol taký rád, keď som dostal list z Rokfortu."

"To mi je jasné. Ale prečo si to nepovedal profesorom potom, Harry, alebo jednoducho riaditeľovi? Aj keď má Albus občas idiotské nápady, nikdy by ťa neposlal späť k nim, keby o tom vedel."

"Pokúšal som sa, pane. Po baziliskovi v Tajomnej komnate. Povedal, že doma budem mať veľa času na oddych a ja som odvetil, že to sa nikdy nestane, že mám od tety príliš veľa domácich prác. Povedal som mu, že si želám, aby som mohol zostať v škole a on tvrdil, že to nie je možné. Vedel, že som nedostával žiadne ich listy ani darčeky na Vianoce. Ron mu to povedal minulé leto, keď Dobby prišiel a nechal spadnúť koláč na tú hlúpu hlavu pána Masona. Strýko Vernon... udrel ma po hlave, namontoval mi na okno mreže a zamkol ma v mojej izbe, až kým ma Ron, Fred a George odtiaľ nedostali na lietajúcom aute pána Weasleyho."

Snape v nemej zlosti a bolesti hľadel na chlapca. "Dal ti na okno mreže?" zopakoval potichu. Oči sa mu zaleskli strašným hnevom. "Dal MREŽE na tvoje okno a zamkol ťa tam ako nejakého prekliateho KRIMINÁLNIKA?"

Ako Severus kričal, Harry ustupoval, hoci si uvedomoval, že mužov hnev nie je adresovaný jemu. "Nebolo to až také zlé... teta Petúnia mi dávala každý deň alebo dva stravu cez klapku pre mačky," snažil sa Harry zmierniť mužov hnev.

"Ona čo?" prskal Severus. "Kŕmila ťa cez KLAPKU PRE MAČKY! Čo si do pekla o tebe myslela? Že si sakramentská prekliata beštia?"

"Áno, asi. Ale aspoň mi dávala najesť. Niekedy v komore pod schodmi na to zabúdali."

Severus bol takmer celkom vedľa. So záchevom sa prinútil ukľudniť a udržať svoje emócie na uzde skôr, než vystraší chlapca k smrti. "A preto ťa celý čas týrali, správne?" opýtal sa zhlboka dýchajúc.

"Áno... teda nie vždy. Zamkli ma len raz, kvôli Masonovcom. A na druhej strane som aj tak musel vyjsť z izby upratať dom, robiť v záhrade a uvariť večeru."

"Aké šľachetné od nich," posmieval sa Severus. "Aj ti hodili kosť, keď si skončil? A Albus o tomto všetkom vedel a napriek tomu ťa tam stále posielal?"

"Uhm... nie, nevedel všetko. Ja... ja... nikdy som mu nepovedal detaily," začal Harry, nechcel aby Dumbledore vyzeral až tak zle.

"Ale vedel, že niečo nie je v poriadku. Mal niekoho poslať, aby ťa skontroloval. Minervu, Filiusa, Remusa, dokonca aj mňa."

"Vás? Vy by ste prišli?"

"Áno, určite. Napriek tomu, že som si o tebe myslel, že si skazený zmätok, syn toho prekliateho Jamesa, šiel by som sa presvedčiť, či ťa nezneužívajú. Bol si môj študent a je časť mojich povinností, aby som sa uistil, či sú moji študenti v bezpečí. A keby zom zistil, čo ti robia..." Snapeov hlas klesol k hlbokému tmavému tónu, ktorý Harrymu spôsobil zimomriavky. "Keby si nám o tom povedal, mohli byť na ich trávniku dve nové sochy a prasa v chlieve. A to keby som bol v dobrej nálade.

Harry sa usmial pri predstave svojich príbuzných ako sôch a tučného prasaťa, krochkajúceho a kvíkajúceho.

Severus potriasol hlavou. "Albus, čo si si sakra myslel? Ochranné kúzla padnú, ak je ich objekt opakovane týraný, pretože sa necíti ako časť rodiny. Pre Merlina, Harry, želám si, aby si to bol niekomu z nás povedal."

"Ja... ja... nemyslel som si, že by to niekoho zaujímalo," odvetil chlapec potichu.

Severus naňho užasnuto hľadel. "Ako ti to mohlo napadnúť?"

"Pretože každý v škole videl len Chlapca, ktorý prežil. Bol som slávny, bol som Harry Potter, mal som veľa peňazí po mojich mŕtvych rodičoch a nikto nechcel počuť o tom druhom Harrym. O krpcovi, ktorého jeho príbuzná bijú a zastrašujú smrťou. Bol som príliš zahanbený, aby som povedal Ronovi, Hermione, či Dumbledorovi, že ma ignorujú, McGonagallová videla vo mne hviezdneho stíhača a nemohol som to do pekla povedať tebe, Severus, pretože by si sa len zasmial a povedal mi, že si to zaslúžim. Nikoho to nezaujímalo!" Kričal Harry a v očiach sa mu miešali slzy zúfalstva s hnevom.

"Och Bože, Harry... Nikdy by som ti to nepovedal..." koktal Severus, zasiahnutý do srdca synovou domienkou. "Bol som skutočne taký zlý?"

"Áno! Nie! Ja neviem!" jačal chlapec a potom začal plakať. "Prečo si na to proste nespomeniete? Ja nechcem."

"Viem, synak," šepkal Severus. "Viem, že to bolí. Ale môžeš to zahojiť." Opatrne obkrútil ruku okolo Harryho útleho ramena. Obával sa, že teenager nebude chcieť ani cítiť jeho dotyk. Lenže tam nedokázal len sedieť a nič nerobiť, keď je dieťa v takej strašnej bolesti.

Najskôr sa Harry po dotyku odtiahol, no vzápätí sa otočil, zavesil sa Snapeovi okolo krku a držal sa ako o život. Severus ho objal, pritisol si chlapcovu hlavu na rameno a pohojdával ho. "Pššt. Už si v bezpečí. Nikto ťa už takto nezraní." Začal kresliť kruhy na Harryho chrbte a potichu šepkal presne tak, ako keď bol jeho son ešte malý. "Je to v poriadku, synček. Plač, ak to potrebuješ, neutopím sa."

Takto povzbudený Harry poslúchol a vyplakával celý oceán sĺz, za všetky tie roky strávené u Dursleyovcov. Severus ho držal a šepkal mu znova a znova, že je v bezpečí, že ho miluje a ospravedlňoval sa. Aj jeho slzy máčali Harryho vlasy.

Aurelia prišla zistiť, čo ich tak dlho zdržalo. Našla chlapca a muža plačúcich v objatí. Ukradomky si aj ona utrela slzu z líca a po špičkách sa vrátila do kuchyne. Vedela, že tí dvaja budú potrebovať čas, aby sa zmierili s ich nešťastnou minulosťou a že tento výbuch emócií bol presne tak veľmi potrebný, ako dlho naň obaja museli čakať. Teraz sa možno ich zranené srdcia začnú hojiť, aspoň sčasti.

ĎALŠIA KAPITOLA

Som v nemocnici

Mon, 12 Oct 2009 10:16:28 +0200

Už od stredy ma tu držia a začína mi to ísť na nervy. Ale aspoň trochu prekladám, keď môžem.

Tak skoro tu teda nič nepribudne, prepáčte...

Všetko najlepšie sa tu praje

Tue, 06 Oct 2009 00:00:00 +0200

Viete kto dnes oslavuje meniny, no viete?

Dnes oslavuje meniny jedna úžasná skvelá baba, ktorá je takmer dokonalá ;)a vôbec mi neprekážajú tie jej drobné úchylky a podobne.

Vďaka nej tu možno práve teraz som a prekladám poviedky a práve ona mi dala toho strašne veľa, hoci jej to tak pravdepodobne nepripadá. Za to by ste jej mali byť vďační aj vy, nemyslíte? :D

Láska, ďakujem za všetko! A k meninám ti prajem veľa veľa zdravia a šťastia a lásky a odhodlania a úspechov a Božieho požehnania, to sa zíde ani nevieš kedy. (z vlastnej skúsenosti - veď... ty vieš ;))

P.S.: Chcela som zorganizovať aj malú VIP párty, ale vyskytol sa problém s hosťami. No napriek tomu sa aspoň pripojili k môju prianiu. Že kto? No predsa Severus a Lucius.

P.S.2: Práve priletela sova od Luciusa s odkazom, že on bez Severusa teda nikam nejde, vraj aj tak je uňho doma pohodlnejšia posteľ.

7. Bezpečné nebo

Thu, 01 Oct 2009 19:35:32 +0200

Po nejakom čase ďalšia kapitola :)

7. Bezpečné nebo

Severus si album vypýtal, až keď dorazili do jeho bytu a Harry mu ho podal. Potichu sledoval ako si vyšší muž sadol na gauč, aby ho zbežne prelistoval. Po rozhovore medzi dvoma čarodejníkmi, ktorý si vypočul, si už Harry nemyslel ,že ho Snape nenávidí. Bolo celkom zrejmé, že sa Harryho staral a chlapec s tým bol nateraz spokojný. Jeho pocity voči Severusovi boli stále zmätené, ale bol príliš unavený na to, aby si usporiadal myšlienky, takže si sadol k otcovi a ponoril sa do ľahkého podriemkávania.

O chvíľu sa v kozube zjavila Poppyina hlava a prebudila Harryho z veľmi príjemného sna o jeho mame. "Severus! Prosím, povedz mi, že vieš, kde je Harry! Odišiel z Nemocničného krídla."

Severus položil album a pokojne odpovedal. "Niet sa prečo obávať, Poppy. Mám ho tu, u seba. Myslím, že je najlepšie mávať sedenia tu. Je v poriadku, netrápi sa."

Poppy spadol kameň zo srdca. Potom bývalého profesora spražila takým pohľadom, že takmer konkuroval jeho vlastnému. "Vďaka Merlinovi! Severus Snape, nabudúce zanechaj odkaz skôr, než odstrániš pacienta z mojej starostlivosti. Je ti to jasné?"

"Áno, Poppy." Povedal Snape. Harry na to začudovane hľadel. "Ospravedlňujem sa za vystrašenie. Teraz, ak ma ospravedlnš, rád by som pokračoval v rozhovore."

"Veľmi dobre, ale chcem ho späť hneď, ako skončíte, ešte nie je celkom v poriadku." Povedala ešte Poppy a potom zmizla.

Severus obdaril Harryho pobaveným pohľadom. "Niekedy pri ošetrovaní zabúda, že už viac nie som jej študent. Cítiš sa v poriadku? Vyzeráš trochu bledo."

"Je mi fajn."

Snape nadvihol obočie a položil chlapcovi ruku na čelo. "Stále máš trochu horúčku. Vypi toto." Nariadil a odkiaľsi vytiahol známy modrý elixír.

Harry spravil grimasu, ale po Snapeovom varujúcom pohľade ho vypil.

Keď vrátil prázdny flakón staršiemu čarodejníkovi, Snape ho položil na stôl a potichu povedal. "Chcem, aby si vedel, že a keď neschvaľujem tvoje načúvanie, ale to čo si počul v kancelárii nebolo nič, len pravda. Až do tohto ráno som nemal žiadnu spomienku na to, že si môj syn, dokiaľ som si do hlavy nevrátil spomienky z Mysľomisy, ktorú mi zanechala Lily."

"Čo je Mysľomisa, pane? Spýtal sa Harry. Nevedel, ako nazývať druhého muža. Otec vyzeralo zatiaľ ešte príliš nové, takže skončil pri pane.

"Ukážem ti." Severus vykročil k veľkej sivej mise plnej niečoho, čo vyzeralo ako strieborná voda. "Toto sa nazýva Mysľomisa. Držia sa v nej spomienky, ak si ich želáme uchovať a bližšie ich preskúmať. Vo vnútri tejto boli len moje spomienky na teba a na mňa spolu. Bola to jedna s vecí, s ktorou som súhlasil, keď sme sa s Lily rozhodli ukryť ťa. Bolo to opatrenie, aby som nič o tebe nepovedal Temnému pánovi, teda Voldemortovi. On bol... veľmi zručný v skúmaní myslí svojich nasledovníkov. Aj keď som vynikajúci v Oklumencii, nemohol som riskovať, že objaví moje tajomstvo rodiny, ktorú nadovšetko milujem. A tiež to, že nie som verný len jednému pánovi, ako to vyzerá. Súhlasil, nech všetky spomienky zo života po svadbe uložia tu, aby vás dvoch nikdy nemohol použiť proti mne. Bolo to však len dočasné riešenie a keď bol porazený, mal som ju dostať od Lily späť. Lenže ona zomrela a z nejakého dôvodu ju ten starý blázon našiel a ukryl. Nevrátil mi ju nikdy, až doteraz."

"Prečo čakal?"

"Ktovie." Potriasol Severus hlavou. "Jeho dôvody boli vždy nepochopiteľné. Pravdepodobne keď si sa ocitol bez mágie a zraniteľný. Potrebuješ viac ochrany, než ti boli schopní dať tvoji hrozní príbuzní pokrvnou ochranou."

"Huh? Nerozumiem. Čo sú pokrvné ochrany? A čo je tá - tá Oklumencia?"

"Dávaj pozor, prosím ťa. Oklumencia je umenie uzatvoriť si myseľ pred vpádmi iného čarodejníka. Ja som expert na Oklumenciu, je to jeden z mojich talentov a tiež jeden z dôvodov, prečo ma Dumbledore urobil na viac než trinásť rokov jeho hlavným špiónom. Ani Voldemort moju ochranu nedokázal prekonať, dokonca som mu mohol beztrestne klamať."

"Aha. A tie pokrvné ochrany?"

"Magická ochrana, ktorá funguje, len ak čarodejníka s jeho rodinou spája pokrvné puto. V tvojom prípade so sestrou tvojej mamy, Petuniou. Dumbledore aktivoval kúzlo, keď ťa tam ako dieťa priniesol, po smrti Lily a Jamesa. Práve tie ťa ochránili od všetkého zlého. Ale nikdy neboli tak silné, ako tie, ktoré by som vyčaroval ako tvoj... otec." Priznal Snape potichu. "Neklamal som, keď som tvrdil, že sa o teba môžem postarať lepšie, než ktokoľvek iný, Harry. Odprisahal som to pri hrobe tvojej matky."

Harry sa nepokojne zavrtel, keď si spomenul na Voldemortových prívržencov. "Myslíte, že ma ešte stále hľadajú?"

"Ťažko povedať, ale predpokladajme, že áno. Jedna vec je istá. Budú čakať na ďalšiu príležitosť chytiť ťa a... dokončiť, čo začali," jemne ho upozornil Severus. "Nechcem ťa strašiť, ale dávaj si pozor, čo robíš. Už nikdy tú príležitosť nedostanú. Nie, kým žijem."

Harry mu veril. Vyžarovali z neho akoby lúče dôvery a zároveň smrtiaca sila, ktorá spôsobila, že sa striasol a ďakoval Merlinovi, že stojí na správnej strane Snapeovho prútika. Majster elixírov by bol hrozným nepriateľom.

"Musíš byť... zmätený," začal Snape nešikovne. "Oveľa viac než som bol ja, keď som prijal myšlienky z Mysľomisy. Ale je jedna vec, o ktorej musíš rozhodnúť a čím skôr to urobíš, tým lepšie. Čo si želáš: zostať tu na Rokforte, alebo ísť so mnou? Ako si počul, dal som výpoveď. Nemám žalúdok pracovať pre toho -" tu Severus vyslovil slovo, pri ktorom Harrymu vyletelo obočie. Nebol si vedomý toho, že by ho druhý muž už niekedy použil. "- a už vôbec nie po tom, čo spravil. Ale nechcem ťa k ničomu nútiť, urobilo to už príliš ľudí, odkedy si tu prišiel. Takže výber je na tebe. Zostať, alebo ísť? Mal by si však vedieť, že ak zostaneš, nebudem ti môcť pomáhať tak veľmi, ako by som si to želal. Môžeš ma ale zavolať, kedykoľvek budeš niečo potrebovať."

"Musím odpovedať hneď teraz?"

"Nie. Porozmýšľaj o tom. Prečo si nachvíľu neoddýchneš? Budem si tu prezerať album od tvojej mamy. Niekedy spánok pomáha veci vyriešiť."

"Dobre teda," súhlasil Harry, zložil si okuliare a skrútil sa na gauči. Napadlo mu, že by si mohol oprieť hlavu o otcovo rameno, tak ako to robil kedysi dávno, ale povedal si, že ešte je na to príliš skoro a ľahol si na vankúš.

Čoskoro upadol do hlbokého spánku, dnešné zistenia ho vyčerpali.

Severus sa na chlapca rezignovane díval. Zamrmlal niečo o tom, že si koleduje o bolesti, ak bude spať v takejto polohe a posunul si Harryho hlavu tak, že prakticky spal v Severusovom lone.

Až potom čarodejník začal otáčať stránky albumu, no jedna jeho ruka stále spočívala na jeho znovu nájdenom synovi.

Staré spomienky bojovali s novými a Severus pociťoval nemalú vinu za to, ako sa k chlapcovi správal počas posledných dvoch rokov. Možnože mu Harry odpustí, že bol taký bastard, no Snape vedel, že oveľa dlhšie bude trvať, kým odpustí sám sebe. Jediné, čo vedel, bolo to, že ak sa Harry rozhodne ísť s ním, bude sa snažiť, aby dal chlapcovi to, čo mal mať už dávno. Zodpovedného a starostlivého otca, ktorý miluje svojho syna a dáva to najavo.

Už dávno prisahal, že nikdy nebude taký otec, ako ten jeho. Opitý tyran, ktorý sa vyžíval v týraní a fackovaní svojho syna. Hnusák, ktorý ho neznášal pre jeho mágiu a preto, že bol oveľa inteligentnejší, než on.

Nie, Severus nikdy nebude ako Tobias. Toto je jeho druhá šanca na rodinu a teraz si ju nenechá ujsť. Už ho nezaujíma, či je to pre vyššie dobro alebo nie. Lily, mrzí ma to. Nikdy som si nemyslel, že sa to môže stať, nemyslela si na to ani ty, ani ja. Ale teraz mám šancu dať veci do správnych koľají, láska. A urobím to, ak mi to náš syn dovolí.

Usmial sa na mierumilovne spiaceho chlapca vo svojej náruči a prehrabol jeho neposlušné vlasy. Pesne tak, ako to robil kedysi, keď sa dvojročný Harry chcel obhadzovať vankúšmi a odmietal zavrieť oči, až kým sa s ním Severus nepomaznal a neukolísal ho k spánku. Spomienku prerušili jeho slzy a Severus potlačil vzlyk. Toľko stratených rokov... do pekla s tebou, Albus! Možno si to myslel dobre, ale nedokážem ti to odpustiť. Nie teraz. Možno už nikdy.

Harry sa pohol a Snape automaticky položil ruku späť na jeho chrbát a jemne ho hladil. "Pssst. Spi, dieťa. Som tu. A tentokrát ťa neopustím. Sľubujem." Vravel Majster elixírov.

Harry Potter, ktorý kedysi bol Snape, sa v spánku usmial.

Harrymu sa snívalo, že uteká dole tmavou ulicou a idú po ňom Smrťožrúti. Počul za sebou ich kroky a z prútikov im vyletovali zelené a červené prúdy svetla. Syčali a prskali, keď namiesto svojho cieľa zasiahli zem. Uhýbal sa im, ale vedel, že to už dlho nevydrží a skôr či neskôr ho dostanú. Nemal prútik a nemohol sa brániť.

Zrazu sa pred neho primiestnila obrovská postava, chladné červené oči sa zaleskli na kamennej tvári. "Je koniec. Čas zomrieť, Harry Potter." Smrťožrútov prútik sa zdvihol a on zasyčal "Avada -"

No vtom ho k zemi zrazilo oslňujúco biele svetlo.

Keď Harry otvoril oči, zbadal pred sebou svojho otca, ako zhnusene hľadí na mŕtveho čarodejníka. "Nikto sa ani len nedotkne môjho syna. Nikto!" Potom obtočil ruku okolo Harryho pliec a v objatí sa premiestnili do malého domčeka s modrým obkladom a bielymi stenami. Na prahu už s úsmevom čakala jeho mama a rozbehla sa dole schodmi, aby objala svojho manžela a syna. "Ste v poriadku! Teraz môžeme byť znova rodina, tak ako to má byť."

Harry sa prebudil a v hlave stále počul mamin hlas. Zrazu si uvedomil, že má hlavu na niečom jemnom. Otvoril oči a zistil, že tvár mal opretú o čierny zamat. Čože? Žmurkajúc potriasol hlavou a až vtedy si uvedomil, že zaspal s hlavou v... Severusovom lone.

Harry cítil, že sa červená, aj keď vlastne netušil, ako sa mohol dostať do takej trápnej polohy. Pamätal si, že zaspával na gauči. Bol prekvapený, že jeho otec neodišiel, ale potom sa odvážil pozrieť na tvár staršieho muža a zistil, že Snape tiež zaspal. To by vysvetľovalo veľa. Harry pochyboval, že by mu prísny profesor dovolil použiť ho ako vankúš.

Chlapec sa pokúsil zliezť zo Snapeových kolien, ale starší čarodejník mal ruku prehodenú okolo Harryho pásu a keď sa teenager pohol, pritiahol si ho. Harry radšej zostal tak, ako bol, než aby riskoval, že zobudí Snapea a ten sa naňho nahnevá. Aby bol úprimný, tak vlastne bolo pohodlné takto ležať a Harry sa znova schúlil do tmavej látky, aby premýšľal o tom všetkom, čo dnes videl a počul.

Asi najšokujúcejšie zistenie (keď nepočítame stratu mágie) bolo, že leží na svojom otcovi. Nielen to. Ak vzal do úvahy rozhovor Severusa s Dumbledorom, tak jeho otec veľmi chcel syna, ktorého jedenásť rokov zanedbával. To bola pre mladého čarodejníka nová vec. Nikdy nemal rodinu, ktorá by si priala jeho spoločnosť. Nemal príbuzného, ktorý by sa pre svojho syna vzdal všetkého, hoci si naňho len nedávno spomenul. Áno, Snape to urobil a tak vykročil na dlhú cestu hojenia rán, ktoré svojím sarkastickým jazykom spôsobil počas dvoch rokov na Harryho duši.

Ten muž odprisahal, že ho bude chrániť a tiež povedal, že patrí k nemu. Práve to pomohlo chlapcovi utíšiť svoju rozochvenú sebadôveru a umožnili Harrymu odpustiť Snapeovi väčšinu jeho nálad a postojov. Harry a Lily boli môj život a ja by som sa ich nikdy nevzdal. Nikdy! Zanietené slová jeho otca určené tomu intrigánskemu riaditeľovi sa ozývali v Harryho ušiach a zapaľovali jeho vnútro.

Vyzeralo to, že na tie slová bude čakať celý život a hneval sa, že mu Dumbledore na toľké roky odoprel skutočný domov a rodinu. Jedenásť rokov som bol otrokom Dursleyovcov a cítil som sa ako bezcenný odpad, načo? Premýšľal nahnevane. Vyššie dobro, povedal, ale čo to do pekla znamená? Dumbledore si myslí, že som akýsi záchranca, pretože som prežil Vražednú kliatbu ako malé bábätko. Ale ako to ospravedlňuje fakt, že ma po všetky tie roky držal preč od môjho otca? Od otca, ktorý ma teraz chce a miluje? Teenager zľahka pokrútil hlavou a usmial sa, keď jeho pohyb podnietil Severusa potľapkať ho po chrbte, akoby ho chcel ešte uspať. Snape mal pravdu. Dumbledore môže mať akýkoľvek dôvod. Nič neospravedlní, že Harry po celý čas vyrastal bez skutočného otca. Spomenul si, ako riaditeľ povedal Severusovi, že nie je vhodný typ na rodiča, ale ktokoľvek by bol lepší, než Vernon či Petúnia. Harry si pomyslel, že aj pes by sa k nemu správal lepšie.

Hrýzol si pery a premýšľal nad dilemou, pred ktorú ho Snape postavil. Ísť alebo zostať. Harry vedel, že ak zostane, navždy si bude pripomínať, čo stratil a tiež tu bola možnosť, že mu ani nedovolia zostať na škole. Momentálne je vlastne šmukel a Rokfort je škola plná mladých čarodejníkov. Možno Dumbledore povie, že najlepšie je poslať ho k Dursleyovcom a potom? Nie, nebude riskovať niečo také. Oveľa lepšie znie možnosť ísť so Snapeom - otcom - kdekoľvek bude chcieť. Aspoň si Harry môže byť istý, že má niekoho, kto ho ochráni a možno, čisto teoreticky, konečne bude mať skutočného ocka ako ostatní.

Dokázal si celkom presne predstaviť Ronovu tvár, keby mu povedal, že radšej by mal za otca Snapea, než nikoho. Bude si myslieť, že som sa z tých horúčok zbláznil. Ale on nevie aké to je nemať nikoho. A nepočul, ako Snape vynadal riaditeľovi za to, že ma tak dlho pred ním skrýval, všetky tie roky. Aspoň raz v živote sa stará niekto o MŇA a nie Chlapca-Ktorý-Prežil, len o Harryho.

Nepáčilo sa mu, že sa už nemôže vrátiť na Rokfort, miloval školu, bola jeho druhý domov a bude mu chýbať Ron, Hermiona a ostatní spolužiaci. Lenže nemá na výber. Jeho život sa prevrátil naruby a spraví všetko preto, aby tá zmena bola čo najlepšia. Už nie je viac sám.

Zívlo sa mu. Stále bol unavený a ubolený, jeho telo sa ešte celkom nezotavilo z mučenia Smrťožrútov. Aj keď pil tie strašné elixíry a zdravú stravu, ktoré mu dávala madam Pomfreyová. No jeho srdce už bilo akosi ľahšie, keď sa rozhodol zostať so Snapeom a dať mu druhú šancu na rodinu. S touto myšlienkou zavrel oči a zaboril sa do čiernej tkaniny. O moment neskôr už spal.

Zobudila ho asi o hodinu neskôr Severusova ruka na jeho ramene. "Harry, vstávaj. Potrebuješ niečo zjesť."

Harry otvoril oči a načiahol sa za okuliarmi. Keď si ich nasadil, posadil sa. Severus sa musel zobudiť a premiestniť ho, pretože muž stál za gaučom a Harryho hlava bola zase na vankúši. "Koľko je hodín?"

"Krátko po pol druhej. Myslím, že by si si mohol niečo dať a potom mi povedať, ako si sa teda rozhodol, dobre?"

"Áno, pane." Súhlasil Harry, striasol zo seba neviditeľné smietky a vstal. "Och, kde by som našiel kúpeľňu?"

"Rovno tamto." Ukázal Snape na drevené dvere na druhej strane chodby.

Keď bol jeho syn na WC, Majster elixírov zavolal Dobbyho a prikázal mu pre nich pripraviť ľahký obed.

Keď sa Harry z kúpeľne, čakal ho na stole tanier so šunkou a syrovými sendvičmi, hranolčeky a paradajková polievka spolu s pohárom tekvicového džúsu. Harry sa posadil s chuťou sa pustil do jedla. Jeho apetít sa vrátil.

"Som šťastný, že ti tak chutí," poznamenal jeho otec. "Si príliš chudý, potrebuješ viac jesť."

"Kým som býval s Dursleyovcami, nikdy som nemal pravidelnú a vhodnú stravu, len zvyšky." Odvetil Harry skôr, než si znova odhryzol zo sendviča.

Severusovi sa zablýskalo v očiach. "Mizerní lakomí bastardi," zavrčal. "Dostávali od Albusa mesačný príspevok na to, aby sa o teba starali a oni ta nechávali hladovať."

"Vážne? Nevedel som o tom. Vždy tvrdili, že sa o mňa starajú z milosti a zadarmo."

Severus si odfrkol. "To teda nie. Albus im to vykompenzoval, ver mi. Preto som si myslel, že si rozmaznaný. Vedel som, aké množstvo peňazí na teba dostali. Oveľa viac, než potrebuje obyčajný chlapec. Čo s nimi spravili, minuli ich na seba?"

"Pravdepodobne. Dudley dostával veľa darčekov a oblečenia. Všetko som dedil po ňom, oblečenie aj hračky, ktoré pokazil."

Snape vyzeral nahevane. "Mám chuť toho blázna zaškrtiť. Poslal ťa žiť k tým-tým pijaviciam, keď si mohol byť so mnou. Myslel si, že sa nedokážem postarať o svojho vlastného syna? Hlúpy -" prehltol všetko, čo chcel povedať a vzdychol. Potom si odkašľal a neisto začal. "Viem, že som ťa väčšinu času šikanoval, Harry. Väčšinou to bolo kvôli úlohe, ktorú som hral, bol som špión Fénixovho rádu, čo je hnutie bojujúce proti Voldemortovi. Väčšina mojich Slizolinčanov má rodičov, ktorí sú stále loajálni Temnému pánovi a tak sa muselo zdať, že ja som tiež stále verný jemu. Znamenalo to uprednostňovať ich a dávať najavo nenávisť k Chrabromilčanom a špeciálne tebe. Nemal som ťa rád aj kvôli tomu, že si bol Jamesov syn, počas školy sme boli nepriatelia a ešte som mu neodpustil, že mi vzal Lily. Keď som sa díval na teba, videl som Jamesa, môjho nepriateľa zo školy a manžela ženy, ktorú som miloval. To bolo všetko. Viem, že to nie je ospravedlnenia hodné a dúfam, že raz príde deň, keď mi dokážeš odpustiť moje hnusné správanie. Nechal som moju starú zaujatosť a zlosť, aby ma premohli a ospravedlňujem sa za to."

Na jeden moment Harry onemel. Niečo také nikdy neočakával. Sťažka prehltol a pozrel sa druhému mužovi do očí. Snape mu pohľad opätoval a Harry v jeho tmavých očiach zazrel ľútosť. Nehral to. Snape skutočne ľutoval všetko, čo povedal a urobil. "Ja... Rozumiem, pane. A odpúšťam vám. Tiež som vás veľa provokoval a mnoho z vašich trestov som si skutočne zaslúžil. Rád by som začal znovu ak - ak vám to vyhovuje, pane."

"Samozrejme." Povedal Severus a venoval svojmu synovi malý úsmev. "Myslím, že nie je potrebné, aby si ma oslovoval pane, Harry. Už viac nie som tvoj profesor."

"Och... a ako vás mám teda volať?"

Severus bol na dlhú chvíľu ticho a potom povedal, "Keď sme sami, môžeš mi hovoriť aj ocko. Ale pochopím, ak ti nie je príjemné hovoriť mi tak. Rovnako môžeš použiť moje krstné meno, či Sev, ak sa ti to páči viac. Tvoja mama ma vždy volala Sev."

"Dobre, Sev," skúšal Harry, ako to znie. Nebolo to až také zlé a necítil sa byť pripravený hovoriť Snapeovi ocko.

"Dobre. Ako sa cítiš, Harry? Bolí ťa ešte niečo? Pretože ak áno, môžem ti pomôcť," ponúkol sa Majster elixírov ukľudnený tým, že Harry sa rozhodol nechať minulosť minulosťou. V tomto smere bol celkom po mame, za čo Severus ďakoval Bohu.

Harry sa zapýril, zaskočený otázkou, ale zmohol sa na odpoveď, že sa cíti dobre a nepotrebuje žiadne ďalšie masti ani balzamy.

"Si si istý?" zadíval sa Severus ustarane na chlapca. "Boli to dosť zlé rany a modriny, synak. Dve natretia nemuseli stačiť."

"Je to v poriadku. Skutočne, pane... teda Sev." Harry cítil, že mu horia uši.

Severus nadvihol obočie. "Nemáš sa prečo hanbiť, Harry. To ja som ti aplikoval balzam a nebolo to nič, čo by som už predtým nevidel. Učil som sa za liečiteľa a videl som už veľa nahých tiel."

Harrymu už horel aj zátylok. "Viem, ale..."

Severus sa zasmial. "Vážne, Harry. Kto ťa podľa teba kúpal a prezliekal, keď si bol bábätko?"

"Mama."

"Áno, ale ja som jej tiež pomáhal."

"Sev, prosím! Už stačilo, cítim sa fajn, čestné slovo!"

"Dobre teda. Ale ak by si zmenil názor..."

Harry razantne pokrútil hlavou. Ak ho Snape natrel počas spánku, to bola iná vec. Ale keby mal byť pri tom Harry bdelý a pri vedomí, to už by bolo celkom iné. A mimo toho nechcel, aby Severus jeho zranenia skúmal príliš zblízka. Ešte by náhodou zistil, že to nebolo prvýkrát, čo ho takto niekto zbil. Keby sa Snape dozvedel, že Vernon naňho používal opasok, Harry si bol istý, že by sa nahnevaný čarodejník premiestnil na Privátnu cestu a zaklial jeho strýka a tetu. Aj keď by to bol príjemný pocit, že zaplatili za ich správanie, Harry nechcel, aby jeho otec skončil v Azkabane za prekliatie muklov. Nestálo to za to.

Keďže si všimol, ako sa Harry červená a nechcel ho ešte viac ponížiť, Severus ustúpil a zmenil tému. Zabudol, ako jednoducho sa trinásťroční chlapci cítia trápne. Vždy som ho vyšetril, keď spal a aplikoval som balzam, ak to potreboval. Premýšľal profesor s malým úškľabkom. Existuje viac spôsobov ako dostať myš do pasce.. Alebo Chrabromilčana. Potreboval by som odpoveď na moju otázku, Harry. Zostávaš na Rokforte, alebo ideš so mnou?"

"Idem s tebou, Sev," povedal Harry. "Teda... už nie je žiadny dôvod, prečo tu zostať. Som bez mágie a nechcem, aby sa mi preto ľudia vysmievali a tak. A - strašne sa hnevám na Dumbledora za to, čo urobil. Čo keby sa rozhodol, že sa mám vrátiť k strýkovi? Radšej by som umrel. Nikdy som nemal skutočnú rodinu ani otca a rád by som to zmenil." Placho pozrel na Severusa očami plnými nádeje. "Pokúsim sa správať slušne, pane, a nehnevať vás."

Severus zažmurkal a povedal, "A ja sľubujem, že budem dobrý otec a nebudem ťa odsudzovať, Harry. Ale dohodneme si isté pravidlá, ktorých porušenie prinesie následky. Teraz sa naobeduj a potom si môžeš ísť zbaliť veci. Odídeme hneď, ako si všetko zbalím."

Harry začal do seba rýchlo hádzať jedlo, až musel byť upozornený, aby jedol pomalšie. Vzdychol, ale poslúchol. "Kam pôjdeme, Sev?"

"Niekde ďaleko odtiaľto, kde nás nikto nenájde."

"Opustený ostrov?"

"Nie. Skontaktoval som sa so svojou tetou, Aureliou Princeovou-Burnsovou, ktorá žije v Amerike. Rada nám otvorí svoj domov. Je šmukelka, ktorá si vzala mukla, ale môj strýko už zomrel... na rakovinu. Bol to milý muž, ale nepoznal som ho až tak, ako by som mal. Teraz má malú chalúpku v zátoke v New Jersey a povedala, že môžeme zostať ako dlho chceme. Nevie sa dočkať, kedy ma znova uvidí a zoznámi sa s tebou."

Harry sa tomu potešil a spýtal sa, "Vie, že sme čarodejníci?"

"Áno, takže nemusíš mať strach hovoriť o svojej minulosti, Harry. Uvidíš, že teta Relia, ako sa necháva oslovovať, je úplne iná než tvoji príbuzní z matkinej strany. Zbožňoval som jej návštevy, keď som bol chlapec. Strašne ma rozmaznávala," dodal Severus s malým úsmevom. "Niet pochýb, že to isté bude robiť s tebou." Potom pokračoval v jedle.

Po obede šiel Harry späť do svojej izby zbaliť sa a Severus začal tiež. Za dve hodiny boli obaja hotoví a jediná vec, ktorá Severusovi zostávala, bolo nechať nejaké ospravedlňujúce listy svojim kolegom Pomone, Filiusovi a Minerve. S Poppy sa môže rozlúčiť osobne.

Liečiteľku našli v jej kancelárii a keď ich zbadala, okamžite stiahla Harryho na posteľ a trvala na niekoľkých diagnostických kúzlach, napriek protestom jeho i jeho otca.

"Ticho, Severus!" prikázala. "Kto tu má diplom z Liečiteľstva - ja, či ty?"

Severus prskal a Harry sa bavil, nikdy nevidel, že by profesor stratil slová. Ale Poppy riadila svoje krídlo a tak keď Harry videl, že Severus sa nechystá ďalej prehovárať staršiu čarodejnicu, so sťažovaním poslúchol. Veď aj riaditeľ chodil vždy za madam Pomfreyovou čo sa týkalo medicíny, napriek svojmu veku a vedomostiam.

"Hmm. Dobre, pán Potter, vyzeráte byť takmer vyliečený z toho všetkého, čo vám ti barbari urobili. Ale ste podvýživený. Severus, musíš mu dať Vyživujúci elixír a dozerať na jeho obedy a večere."

"Budem, Poppy." Povedal Severus s rešpektom. Potom si odkašľal a ľútostným hlasom povedal, "Mám pre teba nejaké nepríjemné novinky, Poppy. Dal som výpoveď zo svojej pozície na Rokforte."

"Čo?" vykríkla čarodejnica, šokovane hľadiac na svojho kolegu. "Pre Merlina, Sev, prečo?" Čo sa stalo, drahý?"

Harry sa skoro zachichotal nad tým, ako Pomfreyová nazvala Snapea, ale nebolo to vhodné.

Severus kývol Poppy smerom k stolu a keď sedeli, vyrozprával jej, čo sa stalo ráno. Počúvala bez prerušenia s prižmúrenými očami. Keď Severus skončil, čarodejnica sa zdvihla a objala vysokého čarodejníka. "Och, Severus, teším sa z toho, dieťa, ale budeš mi chýbať. Bol si môj najlepší asistent a nikdy nenájdem lepšieho Majstra elixírov."

Severus sa začervenal a nemotorne ju potľapkal po chrbte. "Poppy, niet prečo smútiť. Ešte nie som mŕtvy. Napíšem ti a možno sa niekedy zastavím aj na návštevu."

"Viem," utrela si oči chrbtom ruky. "Ale aj tak mi budeš chýbať, Sev. Ten starý blázon nevedel, čo robí. Vždy pchal svoj nos tam, kam nepatrí. Varovala som ho, že by sa mal držať mimo súkromia jeho priateľov a spojencov, ale nepočúval ma a teraz za to zaplatil. Pýcha predchádza pád."

"Máš pravdu," súhlasil Snape. Znova ženu objal. "Opatruj sa, Poppy. Dám ti moju adresu, ak mi odprisaháš, že nikomu neprezradíš, kde sa ja alebo Harry nachádzam."

"Máš moje slovo, synak. Nikdy by som ťa neprezradila, Sev." Pobozkala ho na líce. "Staraj sa dobre o Harryho a nepreťažuj sa. Urobíš dobre."

"To dúfam. Ja... nie som najlepší typ na otca, veď vieš."

"Nezmysel, Severus Snape! Už si sa o toho chlapca raz staral, teraz je jediný rozdiel v tom, že je starší, drzejší a častejšie sa dostáva do problémov, z ktorých nie je ľahké vyjsť. Len tu buď preňho, Sev, miluj ho a budeš ten najlepší otec. Vieš, čo nemáš robiť synak, z vlastných skúseností. A vieš čo? Skúšaj to a neboj sa robiť chyby."

"Pokúsim sa. Vďaka, Poppy," povedal Majster elixírov úprimne. Potom mrmlajúc si niečo o tom, že si potrebuje požičať brko a pergamen vstal, otočil sa a ukradomky si utrel slzy v očiach.

Poppy vstala a objala Harryho, ktorý vyzeral úplne šokovane. Nikdy by mu ani len nenapadlo, že by mal Majster elixírov medzi kolegami priateľov, ktorým by dokonca mohol chýbať. "Vyzerá to tak, že sa vydávaš na ďalšie dobrodružstvo Harry, však?"

"Áno, madam."

"Som šťastná, že máš konečne rodinu, dieťa. Zaslúžil si si to a on tiež. Bol sám príliš dlho, odkedy Lily zomrela." Stíšila hlas a šepkala, "Viem, že niekedy vyzerá drsne a prísne, ale je to jeho maska na zakrytie skutočnosti, Harry. Nauč sa vidieť cez ňu, synak. Je to dobrý muž a miluje ťa, aj keď to nie vždy hovorí. Skutky hovoria viac než slová. Pamätaj na to. Myslím, že raz ho spoznáš lepšie a uvidíš, aký čestný ten muž je. Presne takého ho videla tvoja mama pred rokmi. Vybrala si dobre, keď sa vydala za Severusa a nie Jamesa. James bol vždy impulzívny a rozlietaný, bezstarostný. Chcel ju, pretože bola jediné dievča, ktoré neuctievalo zem, po ktorej chodil. Miloval ju, pretože bola preňho výzvou. Ale Severus ju miloval nadovšetko, Harry. Vždy k nej bol úprimný a ona k nemu. Nenechaj nikoho hovoriť niečo iné, rozumieš?"

"Áno, madam."

Poťapkala ho po líci a Harryho zaliala červeň. "Dobre. Prajem ti, aby si bol vo svojom novom živote šťastný, Harry snape. Budeš mi chýbať, no možno raz príde deň, keď sa vrátiš späť. Tvoja mágia teraz spí, ale znova sa prebudí. Musíš však byť trpezlivý, drahý."

"Pokúsim sa."

"To je všetko. Pamätaj na to, čo som ti povedala, mládenec a pokús sa pochopiť svojho otca."

"Áno, madam Pomfreyová," pritakal Harry a tiež ju objal. "Vďaka za záchranu môjho života. Určite napíšem, ak mi otec dovolí."

"Och, áno. Severus Snape vie, že nie je rozumné porušiť sľuby dané mne, Harry. Dávaj si na seba pozor, dieťa." Ešte raz objala Harryho a potom ich nechala ísť.

Harry sprevádzal otca na ceste von z Nemocničného krídla. Na rozdiel od minulosti, nešiel domov sám.

Keď Snape oznámi Aurelii, že prídu, Hop-Šup práškom sa premiestnia do malej chalúpky pri vode v Jersey Shore. Konečne všetko vybavili a mohli si obliecť cestovné plášte. Postavili sa do Severusovho ohniska a zmizli vo víre zelených plameňov. Prešli cez tri odlišné ohniská, čo Harrymu poriadne zatočilo hlavu, a až potom došli do cieľa. Harryho pľúca boli v jednom ohni z toho množstva sadzí, ktorých sa nadýchol a slzili mu oči.

Keď vstúpili na zelenú dlážku v kozube, Severus pevne stisol rameno svojho syna. Privítala ich vyššia žena s tmavými vlasmi a sýtomodrými očami. Vyzerala byť v najlepších rokoch a mala oblečené elegantné nohavice a krémový top so strieborno-tyrkysovými náušnicami.

"Och, konečne ste tu!" zvolala so širokým úsmevom. Preskúmala pohľadom svojho vysokého synovca a bola šokovaná. "Dobrý Bože, Sev, ako si vyrástol odvtedy, čo sme sa naposledy videli."

Severus sa zasmial. "To dúfam, teta Relia, veď vtedy som mal toľko rokov, ako Harry. Trinásť." Vystúpil z kozubu, stále držiac Harryho ruku.

Harry zažmurkal, kýchol si a potom za rozkašľal.

"Chudák! Prinesiem ti vodu," povedala Aurelia a utekala do kuchyne.

Severus pobúchal Harryho po chrbte a podal mu vreckovku.

Ten ešte raz zakašľal, potom si vďačne zobral vreckovku a utrel si tečúci nos. Mal pocit, že prehltol aspoň polovicu popolu zo všetkých tých kozubov, ktorými prišli.

"Tu máš, drahý." Podávala mu Aurelia pohár vody.

Dychtivo ho celý vypil. "Vďaka," zamrmlal hneď, ako dokázal znova hovoriť.

Aurelia sa naňho usmiala a povedala: "Vitaj v USA, v New Jersey, Harry. Volám sa Aurelia Princeová-Burnsová, ale volaj ma len teta Relia, presne ako moje netere a synovci. Rada ťa spoznávam." Prehliadla si ho od hlavy po päty. "Pripomínaš mi tvojho otca v tomto veku. Si úplná Severusova kópia, okrem očí. A máš aj menší nos."

Harry sa usmieval, Severus odstránil všetky kúzla a teraz sa skutočne podobal svojmu otcovi. Lícnymi kosťami, hebkými tmavými vlasmi, dlhými prstami a tiež o dosť vyrástol, ako povedala Aurelia. "Nie je taký pokrivený," dodal šibalsky.

Aurelia sa rozosmiala a objala ho. "Pravda, nezlomil si si ho pri Metlobale tak, ako on."

"Ty si hral Metlobal?" zízal Harry na Severusa.

"Áno, kedysi som bol triafač. Kým vo mne a aj na mne Dorážačka niečo nezlomila," odvetil Snape. Pošúchal si nos. "Ale to nebolo jediný raz, čo bol môj nos zlomený. Druhýkrát to bol výsledok toho vlkolačieho žartu, ktorý na mňa narafičili Potter a Black. Remus mi zatresol dvere priamo do tváre. A tretíkrát... bojoval som s temným čarodejníkom a už sa to nedalo poriadne vyliečiť. Príliš zničené tkanivo, dokonca aj na magickú fixáciu."

"To je jedno, Sev. Aj tak vyzeráš úžasne," povedala Aurelia a podišla objať aj jeho.

"Vďaka, teta Relia," zasmial sa jej synovec a objal ju tak silno, že až vzdychla. "Vždy si hovorila tie najkrajšie veci. Mrzí ma, že som nemal šancu navštíviť ťa už skôr."

"Ach, bol si zaneprázdnený. Radšej neskoro ako nikdy, hovorím." Kývla svojim dvom novým spolubývajúcim smerom k dverám a povedala: "Pripravila som vám dve izby na západe. Varím večeru, tak za hodinu bude hotová. Môžete sa začať vybaľovať, ak chcete. Cíťte sa tu ako doma."

Dvaja čarodejníci nasledovali domácu chodbou, až objavili dve izby. Zariadila ich celkom vkusne a príjemne; tmavozelená pre Severusa a modrá pre Harryho. Severus zväčšil Harryho kufor a ostatné veci a nechal svojho syna usadiť sa, zatiaľ čo on robil presne to isté.

O hodinu neskôr ich Aurelia zavolala na večeru. Sedeli okolo malého okrúhleho dubového stola v kuchyni a jedli prvú domácu stravu vo svojom novom domove. Aurelia urobila svoju špecialitu, špagety carbonara s chrumkavým talianským chlebom a veľmi chutným maslom. Bolo to vynikajúce a ako dezert mali čokoládovú penu s čerstvými jahodami.

Po tom všetkom Harry umyl riad, nanešťastie bez mágie, a Severus oboznámil Auréliu zo všetkým, čo sa stalo. Keď mladý Chrabromilčan drhol hrniec od špagiet, napadlo mu, že by nebolo také zlé, zostať tu žiť. Aurelia bola priateľská a vynikajúca kuchárka a Severus tu vyzeral veľmi spokojne. Strachoval sa, Čo ak bude musieť navštevovať normálnu školu ako iné deti? Potom pokrčil plecami a predsavzal si, že sa tým nebude zaoberať, ak to nebude nevyhnutné.

Práve teraz ho zaujíma len jeho otec a zvyšok leta.

ĎALŠIA KAPITOLA

6. Skončiť s tým

Wed, 16 Sep 2009 20:20:42 +0200

Myslím, že za také dlhé čakanie si zaslúžite bonus. Takže túto kapitolu venujem všetkým mojim čitateľom. Je podľa mňa super, lebo zbožňujem nahnevaného Severusa a hnusného Dumbledora :))

6. Skončiť s tým

Našťastie, keď sa najnovší pacient madam Pomfreyovej rozhodol pre útek z Nemocničného krídla, nebola práve nablízku. Harry utekal najrýchlejšie ako vedel do riaditeľne. "Citrónový drops!" zašepkal kamennej oblude a modlil sa, aby Dumbledore nezmenil heslo.

Na jeho úľavu sa vchod otvoril a Harry sa postavil na točité schodisko, ktoré ho doviezlo rovno k dverám Dumbledorovej svätyne.

Ale práve keď Harry načiahol ruku, aby zaklopal, ozvali sa zvnútra hlasy. Očividne nebol jediný, kto sa dnes ráno rozhodol porozprávať s Dumbledorom a z prichádzajúcich zvukov usudzoval, že rozhovor sa veľmi rýchlo zvrtol k hlasnej hádke.

Harry zamrzol. Osoba, ktorá kričala, bol Snape.

"Ako dlho si to vedel, Albus? Roky, však? Jedenásť rokov, aby som bol presný."

"Áno. Predpokladám, že si dostal Mysľomisu, ktorú ti Lily zanechala a list, Severus?"

"Vieš, že áno," hneval sa Snape. "A chcem odpoveď na moju otázku. Prečo si mi to tak dlho tajil, Albus, Lily napísala, že ak sa stanie niečo nepredvídateľné, dostanem svoje spomienky späť, aby som sa mohol starať o svojho syna. Zomrela pred jedenástimi rokmi na Hallooween, ona aj ten James prekliaty Potter," syčal Snape tónom, ktorý uňho Harry jakživ nepočul. "A ty si to predo mnou tajil - pred nami oboma! Prečo? Do pekla s tebou, ty idiot, aký si mal na to dôvod? Odpovedz!"

"Robil som to najlepšie, Severus. Stále to bolo nebezpečné, Ministerstvo sa po smrti Potterovcov vzbúrilo -" začal Dumbledore.

Snape mu skočil do reči. "Nevolajte ju tak! Nikdy nebola Potterová, sobáš bol len pretvárka, len zmena mena. Lily bola moja manželka, nie Potterova!"

"Dobre teda, po Jamesovej a Lilynej smrti," vylepšil to Albus potichu. "Stále si robil tajnú prácu pre Rád, nemohol som kompromitovať tvoju pozíciu. Bol si náš najlepší agent, Severus, rozumieš?"

"Skutočne?" jeho pohľadom by sa dalo krájať sklo. "Prečo by som mal, keď si sa vmiešal medzi mňa a môjho syna, Albus? Lily bola mŕtva a jediná vec, ktorá mi po nej zostala, bolo naše dieťa, na ktoré som sa nepamätal. Už som súhlasil s umiestnením väčšiny mojich spomienok do Mysľomisy, tak prečo do pekla si mi z hlavy odstránil všetko o mojom synovi, Albus?" Severus plakal a jeho hlas znel bolestne a zranene. "Bol si to ty, však? Lily by mi nikdy také niečo neurobila."

"Nie, ona nie." povedal jemne Dumbledore. "Chlapče, prosím pochop, nemal som na výber. Minister by ti nikdy nedal Harryho, bol si podozrivý..."

"To sú hlúposti, Albus!" vybuchol Snape a Harry sebou trhol. Nikdy ho nepočul takto kričať. "Bol som špión, nie Smrťožrút! Mohol si sa za mňa zaručiť, Remus tiež, obaja ste boli členmi Rádu a poznali ste pravdu."

"Remus je vlkolak, zabudol si?" pripomenul mu Albus. "Jeho svedectvo by neakceptovali."

"A tvoje, Albus Dumbledore?" povedal Snape nebezpečne. "Minister, keby aj bol akokoľvek hlúpy, by nikdy nespochybnil slová Albusa Briana Wulfrica Dumbledora s Merlinovým rádom prvého stupňa, hrdinu storočia! Či áno?"

Skôr než sa Dumbledore zmohol na odpoveď, odpovedal si Snape sám. "Samozrejme, že nie. Nemohol sa postaviť na odpor úžasnému a mocnému Dumbledorovi, vrahovi Grindelwalda. Ale nie, nepovedal si mu nič o tom, že Severus Snape je špión a nie Smrťožrút napriek tomu, že pochádza zo Slizolinu a priatelil sa s Luciusom Malfoyom. Prečo, Albus?
Bolo to preto, že si neschvaľoval môj sobáš s Lily, jednou z tvojich zlatých Chrabromilčanov? Možno si si rovnako ako Black myslel, že jej bude lepšie s Jamesom, s jedným z nich. Nie s podlým nečistokrvným slizolinčanom z Pradiarskej uličky? Je to tak?"

"Severus, nikdy som neveril, že by si s Lily nebol šťastný."

"Áno? Tak potom prečo si jej povedal, že mala lepšie premýšľať, než si ma zobrala?" vrčal Severus. "Och áno, povedala mi o vašom malom rozhovore tesne pred ukončením školy. Ako ju varoval, nech sa dobre poobzerá a až potom skočí. Nenazval by som to práve gratuláciou!"

"Nepochopil si to. Len som ju chcel upozorniť, do čoho ide. Byť manželkou špióna je veľmi stresujúce. Želal som jej, aby dobre zvážila, či je ochotná sa tak zaviazať."

"A keby sa rozhodla, že nie je, mal si poruke toho prekliateho Jamesa Pottera, však? Čistokrvný bohatý Potter, obľúbenec, priamo z neba!" Kričal Severus. "Mýlil si sa! Nemohla ho vystáť, vždy chcela mňa, nie Zlatého Chlapca. Mňa, Slizolinského prefekta Severusa Snapea, obyčajného vyvrheľa! Nečistokrvného s menom hodným sotva jedného knuta. Vybrala si mňa, nie Pottera a vieš prečo? Pretože ma milovala a ja som miloval ju. Boli sme šťastní, Albus, tak, ako som o tom ani nesníval. Boli sme rodina, ty blázon! A to všetko si mi ukradol... môjho syna si dal Potterovi."

"Súhlasil si s tým, Severus. Vedel si o tom. Bol to tvoj nápad, skryť chlapca."

"Áno, ale nie navždy! Nie na hrozných jedenásť rokov! Lily zomrela a Harry mal prísť domov. Namiesto toho si ma nechal žiť v klamstve a poslal si môjho syna žiť k tým muklom, ktorí ho nenávideli. Petunia Dursley nás vždy neznášala, poznal som ju, ešte keď sme boli deti. Vždy mala kyslú bledú tvár a závidela nám našu mágiu. Dursley bol rovnako zlý, obrovský obor. Nechal si Mysľomisu a moje spomienky mimo môjho dosahu a nechal si moje dieťa s tými diabolskými príbuznými! Aký dôvod si mal na toto?"

"Bol tam v bezpečí, Severus. Nikto nás neupodozrieval, že skrývame Harryhu u muklov. Nebol si v stave, aby si sa mohol starať o dieťa, Severus. Lilyna smrť ťa takmer zničila."

"Dostal som sa z toho," povedal Severus potichu. "A faktom zostáva, že si klamal, Albus Dumbledore, keď sa ťa Wizengamot pýtal, či má Harry Potter ešte nejakých príbuzných. Všetko bola lož, dokonca aj jeho skutočné meno si zatajil. Bol Snape, Harrison Remus Snape! Jediná vec, ktorú mal po Potterovi bolo to prekliate kúzlo a sfalšovaný rodný list. Asi by to neznelo dobre - Harry Remus Snape, Chlapec-Ktorý-prežil, však? Ktorého otec bol obyčajný Majster elixírov a špión zaradený pre svoju temnú stránku do Slizolinu? Och nie, nemohli sme ten zlatý obrázok poškvrniť pravdou, že jeho otec nie je dokonalý hrdina, čistokrvný a priateľský, však? Čo by povedal minister?"

"Severus, chlapče, si dobrý človek, viem to. Ale musíš uznať, že nevyzeráš ako ideálna osoba pre výchovu dieťaťa."

V miestnosti zavládlo ticho a Harry pritlačil ucho k dverám, čakajúc na Snapeovu odpoveď.

"Nevyzerám?" ozval sa slizkým tónom. "A koho je to do pekla chyba? Ty si bol ten, kto zo mňa spravil špióna, Albus Dumbledore. Bolo v tvojich rukách, že som sa stal neviditeľným tieňom, odsúdeným na život v tmách. Súhlasil som, pretože si to odo mňa žiadal a Boh mi pomáhaj, bolo to podľa teba najlepšie, ako vždy. Ale nikdy som nesníval, že ma to bude stáť môjho syna. Keby som to vedel, nesúhlasil by som. Harry a Lily boli môj život, Albus! Boli moja jediná rodina a ja by som sa ich nikdy nevzdal. Nikdy!"

Harry cítil, ako sa ním prehnala vlna vzrušenia. Jeho otec ho po tom všetkom stále chcel. Počul v Severusovom hlase úplnú otvorenosť a úprimnosť. Pootvoril dvere.

Dumbledore vzdychol. "Mrzí ma to Severus. Možno som ťa zle odhadol pred všetkými tými rokmi."

Severus sa horko zasmial. "To je všetko, čo mi povieš? Sorry Sev, že som ti vzal tvojho syna a zabudnime na to, že sa niečo také stalo? To mi nestačí, ty blázon! Mohol si mi vrátiť spomienky kedykoľvek predtým, než sa Harry vrátil na Rokfort, dokonca aj tento rok, ale neurobil si to. Nechal si Mysľomisu ukrytú a mňa si myslieť, že ten chlapec je skutočne syn Jamesa - muža, ktorého som neznášal, pretože mi vzal manželku - nechal si Harryho pod kúzlom, takže vyzeral presne ako ten prekliaty arogantný hlupák."

"Povedal som ti, Severus, že je v ňom viac, než vyzerá."

"Viac, než vyzerá - och, ty si majster skrytých oznamov, však?" zasmial sa Severus. Potom buchol rukou po stole a Harry nadskočil. Naklonil sa ponad stôl k riaditeľovi s jedným so svojich najdokonalejších pohľadov, ktorý by prinútil na útek aj draka. "Vedel si, že to bol môj syn a nepovedal si mi to. Nie, nechcem počuť žiadne ďalšie úbohé výhovorky, riaditeľ, skončil som s vami."

Dumbledore zbledol. "Prečo, Severus, akokoľvek to myslíš?"

"Presne tak, ako som to povedal." odvetil druhý čarodejník so spaľujúcim pohľadom. "Skončil som s tým, so všetkým. Posledných jedenásť rokov som prežil v klamstve a už mám toho dosť. Rezignujem ako váš učiteľ a špión, nájdite si na tú špinavú prácu niekoho iného." Namieril prútik na kôpku papierov, ktoré sa objavili na stole. "S okamžitou účinnosťou - Končím!"

Dumbledore stratil reč.

"Čo, nemáte čo povedať?" posmieval sa bývalý profesor. "To je snáď zázrak. Vezmem si svojho syna a odídeme. Nečakajte adresu."

"Severus, nebuď taký bezhlavý." Začal Dumbledore s trochou zúfalstva v hlase. Načiahol sa, aby chytil druhého muža za rameno, ale Snape naňho vrhol tak znechutený pohľad, že svoju ruku hneď stiahol späť. "Máš práve hnevať sa na mňa, ale mysli na Harryho, toto je jediné miesto, kde je v bezpečí."

"Prečo? Pretože si tu ty, aby si sa o tom uistil? Nesnaž sa ma rozosmiať. Takmer ma tu zabili Black Potter a Pettigrew, alebo si zabudol na ich malý výstrelok v piatom ročníku? Žart, ktorý takmer priviedol môjho najlepšieho priateľa k tomu, aby ma zabil alebo zo mňa spravil vlkolaka! A aký trest dostali za to, že ma takmer zabili, hmm? Boli vylúčení? Prinútení ospravedlniť sa mi? Nie, neurobil si nič preto, aby si ich potrestal. Iba si im dal po rukách a vynadal im, aby neboli takí neposlušní. A potom si mi povedal, aby som o tom mlčal! Takto si predstavuješ bezpečnosť dieťaťa? Prepáč, ale nesúhlasím. Harrymu bude najlepšie ďaleko odtiaľto. Ďaleko od teba skôr, než ho využiješ rovnako ako mňa a zničíš mu zvyšok života."

"Harry nemá mágiu, Severus, je ľahkým cieľom pre Voldemortových nasledovníkov," poukázal Dumbledore.

"Takže? Môžem ho ochrániť rovnako, ako ty. Strávil som viac než trinásť rokov študovaním ich slabých stránok Nikto ich nepozná lepšie ako ja. Môžem ich bez súcitu zabiť, ak budem musieť. Nikto nemôže ublížiť môjmu synovi. Nikto," varovne zúžil oči." Ani ty."

"Nie som tvoj nepriateľ, drahý chlapče." Povedal riaditeľ smutne. "A všetko, čo som urobil, bolo pre vyššie dobro."

"Vy nie ste?" nadvihol obočie Severus. "Niečo vám poviem, žiadny môj nepriateľ, možno Voldemort, ma nezranil tak, ako vy. Ale už nikdy viac. Skončil som s vašou krížovou výpravou. Už viac nie som vaša bábka, ani Harry. Nemôže byť váš prekliaty záchranca a splniť proroctvo bez mágie, alebo áno? Nie, aspoň raz môže byť obyčajný, tak sme to chceli ja a jeho mama."

Snape sa otočil, jeho čierny plášť sa zvíril okolo vysokej postavy, a vykročil k dverám.

"Severus, čo povieš Harrymu? Stále nevie, že si jeho otec," zvolal Dumbledore.

Severus zastal a potom ľadovo povedal. "Poviem mu to, čo si ty nikdy neurobil - pravdu. A nechám ho, nech si to usporiada v hlave sám."

Potom otvoril dvere, urobil pár krokov a zrazu stál rovno proti Harrymu.

Na moment obidvaja na seba len hľadeli a potom Severus povedal, "Koľko si toho počul?"

"Všetko." Odvetil Harry silnejšie chytiac fotoalbum.

Severus vyzeral, že mu odľahlo. "Dobre, môžeš teda o tom premýšľať cestou do mojich komnát." Zadíval sa na knihu v rukách svojho syna. "Čo je to?"

"Album s fotkami. Dala mi ho mamička a tiež mi napísala list. Hedviga ho priniesla dnes ráno, pane."

"Aha. Presne vtedy som ja dostal moju Mysľomisu." Vzdychol Severus. "Dobre, Harry, nestojme tu a poďme. Iba ak si želáš povedať niečo tomu starému hlupákovi v kancelárii?"

"Nie, pane. Viem všetko, čo som potreboval." Neisto sa zadíval na svojho otca, "Mysleli ste to vážne, čo ste mu povedali? Že môžem žiť s vami, aj keď som bez mágie? Pretože k Dursleyovcom sa vrátiť nemôžem."

Severus zľahka položil ruku na chlapcove plece. "Harry Remus Snape, si môj syn. A patríš ku mne či už s mágiou alebo bez nej. Vrátiš sa k Dursleyovcom len cez moju mŕtvolu. Teraz, poďme, môžeme to prebrať v mojich komnatách. Nechcem, aby moje súkromie rozoberala celá škola."

Harrymu sa pri týchto slovách podaril malý úsmev a rýchlo nasledoval svojho otca dole schodmi do žalárov.

ĎALŠIA KAPITOLA