10.04.2011
čo nového?

celá 19. KAPITOLA HYA je PRIDANÁ!!!

môj úžasný brat mi opravil notebook a tento víkend sa chystá domov, takže budem môcť potom prekladať častejšie ako doteraz a tým pádom snáď aj pridávať kapitoly rýchlejšie :)

..............................................................................................


18. Jedna divoká noc

26. ledna 2011 v 11:42 | Matusska |  Hide yourself away
nová kapitola
už nejdem radšej ani nič vravieť

18. Jedna divoká noc

Začalo to ako malá nocovačka - len Neil, Harry a Mike s dvoma kamarátmi, Rickom a Arthurom. Pani MacIntyrová im dala hranolky s dressingom, pizza bagety a kúpila aj päť druhov zmrzliny, toppingy a kornútky. Neil povedal, že môžu piť Colu, alebo aj ľadový čaj, podľa toho, čo chcú.

Práve sa chystali hrať Metlobal, keď im pani MacIntyrová oznámila, že s manželom idú na večeru s nejakými klientami a vrátia sa okolo dvanástej. "Teraz si za všetkých zodpovedný ty, Mike. Poznáš pravidlá, žiadne divoké párty- "

"Žiadny alkohol, nebehať nahý po ulici, áno, viem, mama." Dokončil jej starší syn. "Neboj sa, všetko bude pod kontrolou, nechceme si predsa urobiť hanbu." Postrapatil Neilovi priateľsky vlasy. "Však, krpec?"

Neil prevrátil očami. "Áno. Budeme sa správať dobre, mami."

Akonáhle však odišli, Mike, ktorý mal blond vlasy a pripomínal Harrymu Draca Malfoya, žmurkol na svojich kamarátov a povedal: "Budú preč minimálne päť hodín, tá reštaurácia je asi trištvrte hodinu odtiaľto. Takže kým budú preč, môžeme si užiť trocha zábavy. "Jeho kamaráti si vymenili natešené pohľady. "Ale najprv si zahráme Metlobal." Otočil sa k Harrymu. "Snape, ty si hrával za jednu z tých slávnych britských škôl, čo?"

"Bol som stíhač v našom fakultnom tíme."

"Hej, to. Takže môžeš byť stíhač môjho tímu." Rozhodol Mike.

"Mike, Harry je môj kamarát, nie tvoj," hneval sa Neil.

"Sklapni, lebo maminka s ocinkom budú mať na trávniku o jedného trpaslíka viac." Vrčal starší brat. "Teraz ma musíš poslúchať, som za teba zodpovedný! A preto chcem Snapea za môjho stíhača."

Neil na svojho brata zagánil a ukázal naňho prstom. Mike mu však hneď dal po hlave,. "Skús ma zakliať a budeš ten najpoľutovaniahodnejší brat na svete."

"Akoby som nebol už teraz," vrčal mladší MacIntyre. Pohľadom žiadal Harryho o pomoc.

Harry vedel, že by mohol odmietnuť hrať za Mikov tím, ale mal silné tušenie, že keby tak urobil, tak by asi nemohol hrať vôbec a musel by čakať na ďalšiu možnosť zahrať si celý týždeň. Divil sa, čo sa stalo so starším chlapcom, obyčajne Mike nebol taký panovačný. Harry predpokladal, že to má niečo spoločné s tými jeho dvoma kumpánmi. Malfoy bol presne taký istý - predvádzal sa, keď na blízku boli Crabbe a Goyle.

"OK. Urobíme to takto," vyhlásil Mike. "Budem kapitán a triafač, Arthur, ty budeš strážca, Snape stíhač, Neil ty budeš druhý kapitán a Rick odrážač tvojho tímu.

Harry tomu nerozumel. "Ale Mike, veď nás nie je dosť. Ako môžeme hrať?"

"Jednoducho, budeme hráť proti našim dvojníkom." Mávol rukou a zjavili sa zrkadlové verzie všetkých hráčov. Vďaka Mikovi sa zjavili dve kópie Ricka, takže mali ďalších odrážačov a tiež zdvojnásobil seba, takže mali troch triafačov. "Odzrkadľovacie zaklínadlo. Ilúzie, ktoré vyzerajú ako ty, znejú ako ty a občas aj reagujú ako ty. Len im musíme obliecť dresy. Mali by vydržať asi tak hodinu." Privolal si debnu s loptami. "Poďme!"

Hrali hodinu a Harry musel pripustiť, že bolo zvláštne sledovať svojho dvojníka, ako letí popri ňom za Zlatou strelou. Napriek tomu sa však sústredil a okrídlenú loptičku sa mu asi po trištvrte hodine podarilo chytiť.

Hra skončila a Mikov tým vyhral. "Nebolo to zlé, Snape," povedal Rick. "Mal by si skúsiť niektorý z našich univerzitných týmov. Mohol by si zarobiť veľké prachy."

Harry pokrčil plecami. Peniaze preňho nikdy nič neznamenali. A koniec koncov niečo zdedil aj po Jamesovi.

"Dosť kecania," povedal Mike. "Mali by sme začať robiť jedlo a punč." Ukázal na Neila. "Hej, bráško, to je tvoja úloha."

Neil sa zamračil. "A čo som ja? Domáci škriatok?"

"No blik! Takže kým to urobíš, ja musím napísať jeden list a potom ho skopírovať. Radar! Kde si, ty lenivý vták?"

Trochu postaršia snehobiela sova zletela zo stromu a pristála Mikovi na ruke. Teenager vošiel dnu a Neila s Harrym nechal za sebou.

Neil si zamrmlal niekoľko vyberavých nadávok. "Harry, vieš ako sa používa rúra, však?"

Harry prikývol.

"Dobre. Začneš robiť občerstvenie a ja urobím punč."

"Aký punč?"

"Taký, čo robieva na oslavy moja mama. Zázvorové pivo, šampanské a zmrznuté jahody a broskyne. Je to fakt dobré. Môžeš vypiť niekoľko pohárov a aj tak sa neopiješ, lebo to obsahuje málo alkoholu.

"A ty si sa to naučil robiť od nej?"

"Hej. Vždy som ju pri tom sledoval. Nie je to ťažké."

"A komu tvoj brat posiela tie listy?"

"Nikomu dôležitému. Asi kamarátom. Pravdepodobne ich tiež ide pozvať."

"Nepovedal tvoj ocko, že kým budú preč, môžu u vás byť len traja kamaráti?"

"Určite, lenže Mike je teenager a rád porušuje pravidlá, cíti sa."

Harry začal v žalúdku pociťovať nepokoj. "Títo kamaráti, Neil, oni sú tiež čarodejníci, však?"

"Uhm, väčšina z nich. A tí, ktorí nie sú, majú čarodejníckeho brata alebo sestru." Privolal potrebné ingrediencie a začal robiť punč.

Harry šiel do mrazničky pre istotu vybrať viac jedla. Vyzeralo to tak, že Mike bol odhodlaný mať párty, nech sa robí, čokoľvek.

O desať minút neskôr Mikovi priatelia začali prichádzať. Niektorí sa primiestnili, iní použili metlu alebo hop-šup prášok. Mali asi 16 alebo 17 rokov a neboli to len chlapci. Bolo tam aj niekoľko dievčat v džínsových sukniach a tričkách s odhaľujúcimi výstrihmi.

Jeden z teenagerov vyčaroval gitaru, bicie a mikrofón. Domom sa ozval heavy metal, až sa triasli okná.

Zvyšok to potešilo. V dome ich bolo už asi dvadsaťpäť a Harry mal pocit, že každú minútu prichádzajú ďalší. Bol zaneprázdnený robením chlebíčkov, ktoré Neil rýchlo ukladal na tácky, odkiaľ ale rýchlo mizli. Akoby Harry kŕmil stádo hladujúcich drakov. Toto rozhodne pod pojmom noc u Neila neočakával.

"Robí takéto veci tvoj brat často?" opýtal sa Harry takmer kričiac kvôli hlasnej hudbe.
Neil potriasol hlavou. "Len keď si je istý, že mama s ockom sú preč na minimálne štyri hodiny. Technicky vzaté je v čarodejníckom svete dospelý, ale moji rodičia ako muklovia sa tým neriadia. Pre nich je dospelý človek vtedy, keď má 21, prácu, vodičský preukaz, právo voliť a možnosť piť alkohol." Vzdychol. "Len dúfam, že sa nič nepokazí, ako naposledy."

Harry sa zahľadel na štíhle dievča v tyrkysových bikinách, ktoré sa postavilo do stredu obývačky, lusklo prstami a objavil sa stôl. Potom sa naň postavila a vlnila sa do rytmu hudby takým štýlom, že sa Harrymu rozbúchalo srdce a vyschlo mu v krku. Mala úžasné krivky, vlasy jej vo vlnách padali na plecia ako tmavý hodváb a jej tvár bola taká, o akej sa mužom len sníva.

"Och... Neil, kto je to?" ukázal na točiace sa dievča. "Je... vau!"

Neil zažmurkal. "Aha, Aliya je kosť, že? Pretože je napoly víla."

"Víla?"

"Hej. Vieš, tento druh pletie mužom hlavy svojím tancom a no... vieš... sexom..." Neil sa zapýril. "Ale Aliyah je len polovičná, takže to nemá na teba plný efekt." Prehltol. "Lenže keď tancuje..."

Harry s tým úplne súhlasil. Prakticky všetci muži v miestosti jej ležali pri nohách a dievčatá ju nahnevane pozorovali a nezakrývali svoj odpor. Nič z toho však Aliyah nedokázalo pri jej tanci vyrušiť a pokračovala v tanci s tak našpúlenými perami, že Harry si až myslel, že je to nemožné.
"Neil, ona je, akože, Mikova priateľka?"

Neil skoro vypľul svoju bagetu. "Aliyah? Nie, do pekla! Keby bola, Mike by bol najšťastnejší chalan na celej planéte a tiež by mu neustále hrozila smť. Každý muž starší ako 12 rokov automaticky túži po víle. Nie, Aliyah určite nemá priateľa, pokiaľ viem."

Kým boli všetci zamestnaní Aliyah, Harry sa pustil do občerstvenia. Nebol veľmi hladný, lebo Aurelia urobila dobrú večeru, ale uvedomil si, že niečo by zjesť mal.

Neil mu priniesol zo stola nejaké Tostitos a Taco a veľký pohár punču. Harry opatrne ochutnal a zistil, že chutí výborne - sladko a ovocne. "Hej, je to fakt dobré.!

"Vravel som ti," tváril s Neil samoľúbo. "Mamin punč má rád každý. Najlepšie je fakt to, že sa z neho neopiješ." Mávol rukou pre ďalší pohár a vypil ho na ex. "Poďme, Harry, tu je nuda. Hore si môžeme kuknúť film alebo tak, čo ty na to? Máš SuperNintendo, však? Už si hral Donkey Kong Country II?"

Harry rýchlo vypol rúru. Aj tak už všetky pizze došli a nič viac nemohol urobiť. Navyše už mal pokrk toho, že musel byť Mikovým osobným kuchárom. Toho si užil dosť, kým býval u Dursleyovcov.

Čas na strategický ústup.

Rýchlo nasledoval Neila po schodoch.

O dve hodiny neskôr, bola párty v plnom prúde. Jeden z Mikových priateľov sa rozhodol zmiešať punč s fľašou Buzzu, čo bol slangový názov pre ohnivú whiskey očarovanú tak, že bola 10krát silnejšia než zvyčajne. Opili ste za z nej takmer okamžite.

Mike si nevšimol, že punč bol zmiešaný, až kým ich nevypil niekoľko a potom už bol príliš opitý na to, aby mu na tom záležalo. Podobne ako väčšina prítomných. Len tí, ktorí ostali verní sóde, ľadovému čaju alebo punč pili len na začiatku, zostali v pohode.

To malo za následok, že párty bola čoraz hlučnejšia a divokejšia a rozširovala sa aj do okolia. To vyrušilo aj susedu odvedľa, náladovú starú pani Elmsovú.

Kričala na nich z kuchynského okna, aby sa stíšili, no odpoveďou jej boli nadávky, vztýčené prsty a výkriky. "Choďte späť do postele starká a snívajte o časoch, keď váš manžel ešte žil a vy ste bola horúca," jačal jeden nepríjemný chlapec so zelenými vlasmi.

Pani Elmsová bola takou drzosťou a surovosťou pobúrená. Hnevala sa na tých faganov, ktorí rušili jej víkendový film hlučnou párty. Vždy vravela, že s tými MacIntyrovými deťmi raz budú problémy a teraz sa ukázalo, že mala pravdu. Nemusela byť raketový vedec, aby vedela, čo sa tam deje. Párty bez dozoru - so sexom, drogami a alkoholom.

"Mali by ste sa stíšiť," kričala späť. "Lebo to ešte budete ľutovať!"

"Och, strčte sa viete kam, stará!"

Pani Elmsová nahnevane vzdychla. Potom zabuchla okno a jej stará zvráskavená tvár žiarila rozhorčením. Rozhodla sa - dá tým drzým vagabundom lekciu raz a navždy.

V tom istom čase sa Harry a Neil už takmer nemohli sústrediť na hru, pretože basy prúdiace zdola ich ohlušovali a smiech a vrava boli čoraz hlasnejšie. Neil bol čoraz nahnevanejší a rozhodol sa ísť dole po ďalší punč s tým, že keď sa bude vracať, umiestni na celú miestnosť Utišovacie zaklínadlo, takže už sa k ním nebudú niesť žiadne výkriky a zvuky.

Harry prikývol. Keby mohol, urobil by to isté, lebo jeho ušné bubienky už mleli z posledného. Prešlo päť minút a Neil sa stále nevrátil. Harry sa zamračene čudoval, čo ho mohlo tak zdržať. Počkal ešte desať minút a potom sa rozhodol zísť dole a zistiť, prečo sa jeho kamarát ešte nevrátil. Možno mu Mike prikázal urobiť ďalšie jedlo alebo punč.

Keď zišiel do obývačky, Neil nebol nikde v dohľade. Vlastne Harry nemohol nájsť medzi toľkými ľuďmi ani Mika. Čo ale našiel, bol punč na stole. Už zostal len jeden plastový pohár.

Harry bol smädný a punč mu predtým zachutil, tak si pohár zobral a rýchlo ho naplnil. Zašil sa do takmer prázdneho rohu pri vstupných dverách a vypil ho.

Punč chutil zvláštne. Nebol až tak sladký a mal pocit, že mu horí v hrdle. Odkašľal si a vtom pocítil v žalúdku zvláštne teplo. To je divné. Mám pocit, že predtým chutil inak. Možno keď dhšie stojí, zmení chuť. Vylovil z pohára broskyňu a zjedol ju. Neuvedomil si, že bola vo whiskey-punči namočená už celé hodiny a je v nej veľa alkoholu.

Mmm. To už je lepšie. Sladké a... a...

Nevedel nájsť slovo na opísanie druhej príchute, bola temná a bohatá a spôsobila, že všade cítil teplo. Harry si doprial ďalší dúšok punču. Zrazu mu bolo horúco. Ovial sa a pokúsil sa schladiť.
Zaujímalo ho, kde je Neil. Chceli sa hrať... niečo... ale teraz sa Harry potil a točila sa mu hlava... rozhodol sa nadýchať čerstvého vzduchu, možno to isté urobil aj Neil. Hlasitá hudba mu búšila do spánkov a cítil sa choro.

Položil prázdny pohár na stôl a otvoril dvere. Z nejakých príčiny naňho jesenný vietor pôsobil osviežujúco. Nádych. Výdych. Zažmurkal, oči mu akosi nechceli slúžiť, videl dvojmo. Potácal sa dolu schodmi na trávnik.

V podnapitom stave Harry netušil, čo robí alebo kam kráča. Jednoducho prepletal nohami pokúšajúc sa prečistiť si hlavu. Čudoval sa, prečo jeho nohy kráčali každá opačným smerom.
Jeho žalúdok sa tiež necítil najlepšie. Nie priamo nechutne, ale takmer. Inštinktívne mu napadlo, že by to mohla dať do poriadku len jedna osoba - jeho otec. Ale ten je doma, ako mu pripomenula jedna časť mozgu. Takže Harry nasmeroval svoje kroky smerom, ktorým tušil dom.
Netušil, že pani Elmsová zavolala na políciu a sťažovala sa na divokú párty u susedov. Ani to, že okamžite zareagovali, pretože pitie teenagerov sa stalo vážnym problémom, ktorý si želali odstrániť.

Jedna hliadka práve išla po ceste so spustenou sirénou a mala namierené k MacIntyrovcom. Policajt si nevšimol Harryho idúceho popri ceste smerom k hlavnej križovatke, ktorý vôbec nevnímal svoje okolie.

Lenže jeden člen druhej hliadky si trinásťročného chlapca všimol a zamával. "Hej! Hej, chlapče! Kam si myslíš, že ideš? Chceš tadiaľ prebehnúť?"

Harry zamračene zdvihol hlavu. Vtom na jeho rameno dopadla niečia ruka. Jeho otupené zelené oči zaostrili na muža vo zvláštnej uniforme. "Kto ste, pane?" opýtal sa, ale vyšli z neho len nezreteľné pazvuky.

"Si v poriadku, dieťa?" opýtal sa policajt hľadiac na chlapca. "Keby som nevedel viac, povedal by som, že si bol were three sheets to the wind,." Sklonil sa nižšie a potiahol nosom. Z Harryho dychu bolo cítiť alkohol. "Preboha, kde si bol? Si príliš mladý na to, aby si sa takto opil. Koľko si toho mal?"

Harry sa pokúšal pochopiť pointu otázky. Koľko mal čoho? Pizza bagiet? Alebo punču? "Dva. Len... dva."

"Dva drinky?" zopakoval policajt neveriaco. "To nie je dosť na to, aby ťa to takto zložilo." Chytil Harryho za bradu a prinútil pozerať sa naňho. Mal doma dcéru v jeho veku, pomyslel si smutne. "Ako sa voláš, synak? A kde si prišiel k tomu alkoholu?"
"Harry... volám sa Harry Snape..."

"OK, Harry. Odkiaľ ideš?"

Najskôr bláznivo krútil hlavou, nevedel si spomenúť. Letel, na metle... u... u jeho kamaráta. "Ja... bol... ja som bol... spal... kamarát... ocko povedal, že môžem."

"A kto ti dal tie drinky?"

"Neviem..."

Policajt vzdychol. Očividne bol chlapec príliš opitý na to, aby mu odpovedal na otázky. Vlastne aj tak mal celkom dobrý nápad, kde asi k tomu alkoholu mohol prísť. Dostali správu o dome na tejto ulici, takže pravdepodobne bol na tej párty. Policajt dumal, či má ísť svojmu kolegovi pomôcť s teenagermi v tom dome. Potom sa však rozhodol, že jeho prioritou je dostať bezpečne domov tohto jedného.

Oznámil, že odchádza, potom chytil chlapca za rameno a povedal, "Kam si sa vlastne vybral?"

"Domov, pane."

"Dobre. Presne tam by si mal teraz byť. Mimochodom som dôstojník Downes. Som policajt. Mám ťa odprevadiť domov, Harry?" Bola to rečnícka otázka, Downes by chlapca nespustil z očí.

Harry sa na minútu zamyslel. Mozog stále odmietal pracovať, ale keď sa pozrel na muža v modrej uniforme, cítil sa bezpečnejšie. "Dobre."

"Naskoč do auta," povedal Downes a ukázal na dvere. "Kde bývaš?"

Harry si hrýzol peru a usadil sa na kožené sedadlo. Kde býva?

"Harry. Pamätáš si názov vašej ulice?"

Pomaly prikývol. "Je to... Veterná ulica... pri zátoke. Býva s nami moja teta... Veterná ulica 55..."

"Ďakujem." Downes zadal adresu do policajného registra a zistil, že dom patrí Aurelii Princovej-Burnsovej, manželke zosnulého majora leteckej jednotky, súkromnej obchodnej konzultantke.

Zahľadel sa na tmavovlasé dieťa, ktoré vyzeralo duchom neprítomne. Downes potriasol hlavou. Toto dieťa do seba nalialo zlú kombináciu, to je isté. "Dobre, Harry. Je čas ísť domov. Dúfajme, že ťa tvoj otec nezderie tak, ako by to urobil ten môj, keby som prišiel domov opitý ako dúha s policajným dôstojníkom o jedenástej večer."

Zamieril po ceste k zákrute a k jeho domu.

Zvonček zazvonil práve vo chvíli, keď si Severus nalieval druhú šálku čaju. Diskutovali s Remusom o neveľmi vítanej téme - Dumbledorovi, ktorý požiadal Remusa o zprostredkovanie správy pre Severusa.

"Kto to pre Boha môže byť v takúto nočnú hodinu?" mrmlal si Majster elixírov.

Aurelia už išla do postele, aj Mia pred niekoľkými hodinami a on ich nechcel vyrušiť.
Odkráčal k dverám, kde naňho čakal muklovský policajt s rukou na ramene jeho syna.

"Harry? Čo sa stalo?"

"Vy ste pán Snape?" opýtal sa Downes.

"Áno," odvetil Majster elixírov. "Prečo ste priviezli môjho syna domov? Stalo sa niečo u MacIntyrovcov?"

"Dá sa to tak povedať, pán Snape. Som dôstojník Downes a vášho syna som našiel pred pätnástimi minútami potulovať sa po ulici. Očividne si na párty doprial pár pohárikov- "
Severus zalapal po dychu. "Aká párty? Harry, žiadnu párty si mi nespomínal." Chytil svojho syna za bradu a pokrčil nosom nad zatuchlým pachom tvrdého alkoholu. Spoznal by ho kdekoľvek, Boh vie, že ho už cítil tisíckrát predtým, keď sa Tobias vrátil z krčmy.

Harry nechápavo zažmurkal na svojho otca. "Ocko?"

Severus zovrel pery. "Ďakujem, že ste ho priviedli domov, dôstojník. Už naňho dozriem."

Harry sa čudoval, prečo sa naňho jeho ocko díva takým spôsobom... akoby ho chcel chcel prefackať alebo použiť ako prísadu do elixírov. Nespomínal si na nič, čo by mohlo otca tak nahnevať...

"Nemáte za čo, pán Snape. Dobrú noc," odišiel dôstojník zanechajúc Harryho stojaceho pred veľmi nahnevaním profesorom elixírov.

"Harrison Remus Snape," vrčal otec a obdaril ho pohľadom, ktorý ho spaľoval zaživa. "Okamžite nech si vo vnútri, mladý muž. Hýb sa!"

Harry sebou pri tóne a hlavne sile otcovho hlasu trhol. Spôsobilo to, že ho ešte viac rozbolela hlava a zároveň mal neodbytný pocit, že má vážny problém.

Na ramene cítil Severusovu ruku, ktorá ho pevne smerovala dovnútra.

 


4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 grid | 27. ledna 2011 v 11:00 | Reagovat

no nazdar! Nechcela by som byť v koži Harryho a ešte menej v koži tých MacIntyrovcov... Faj, že poviedka pokračuje. :-P  ;-)

2 Sisa(Tachi) | Web | 27. ledna 2011 v 19:10 | Reagovat

Oh páni! Chúdak Harry, dúfam, že Severus neurobí nič neuváženého kým vlastne nevie, čo sa stalo. Inak pekne pekne, prvé stretnútie Harryho a Remusa a zrovna takéto neslávne bude:/ Nu což, teším sa na pokračovanie, nech už bude kedy bude, hlavne, že bude:-D

3 MIREK | E-mail | 8. února 2011 v 17:37 | Reagovat

:-D  :-P
-----------------
no co trocha chlastu......
s tou polovílou to mohlo být zajímavější
....................

4 ankaj | 28. února 2011 v 13:13 | Reagovat

Aj aj, to si Harry jistojistě vypije. Ale třeba Severuse přesvědčí, že za to opravdu nemůže. Děkuji za další kapitolu

5 sleepe | 6. března 2011 v 15:32 | Reagovat

pokracovanie prosiiiiiiiiiiiiiiiim

6 sleepe | 1. dubna 2011 v 18:39 | Reagovat

pokracko prosiiim prosiiim prosiiiiim mooooc prosiiiim [:tired:]  [:tired:]  [:tired:]  :-)  :-)  :-)  :-)  :-)  :-)  :-)  :-)  :-)  :-)  :-)  :-)  [:tired:]  [:tired:]  [:tired:]  :-)  [:tired:]  :-)  [:tired:]  :-)  [:tired:]  :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.