10.04.2011
čo nového?

celá 19. KAPITOLA HYA je PRIDANÁ!!!

môj úžasný brat mi opravil notebook a tento víkend sa chystá domov, takže budem môcť potom prekladať častejšie ako doteraz a tým pádom snáď aj pridávať kapitoly rýchlejšie :)

..............................................................................................


16. Iskrenie

5. září 2010 v 19:28 | Matusska |  Hide yourself away
nová kapitola, trochu kratšia než zvyčajne

16. Iskrenie

Koncom októbra boli Harry a Neil skutoční priatelia. Harry každý druhý týždeň dostával prostredníctvom Poppy Pomfreyovej listy od Rona a Hermiony. Bol jej nesmierne vďačný za to, že môže byť s nimi neustále v kontakte.

Boli obdobia, keď mu strašne chýbali a listy aspoň trochu dokázali utíšiť jeho smútok. Hermione opatrne napísal o Neilovi a samozrejme o svojom milovanom bíglovi, ktorý ich domácnosť neurstále udržiaval v strehu. Poslal jej aj jednu fotku, na ktorej je s Rosie. Tá nad ňou ochkala, až kým sa Ronovi nechcelo vracať.

Hermione mu odpísala, že je šťastná, že sa usadil vo svojom novom dome a vychádza so Snapeom. Harry im vyrozprával, ako sa oňho Severus staral a aký bol nahnevaný, keď mu Dumbledore celé roky tajil jeho otcovstvo. Ron sa ho tentoraz ani pokúšal brániť, keď vzal do úvahy, že riaditeľ poslal Harryho k príbuzným, ktorí ho nenávideli.

Hermionu tešilo, že Harry má konečne skutočnú rodinu. Hlavne teraz, keď prišiel o mágiu. Tiež Harryho vystríhala, že Ron môže začať na Neila žiarliť.

Bol to však Ron, kto Harryho informoval o dianí na Rokforte. Profesor Lupin bol úžasný učiteľ OPČM, naučil triedu ako sa brániť pred prízrakom a aj ďalšie užitočné kúzla. Sirius Black bol stále na úteku a z Ministerstva im na ochranu poslali dementorov, aj keď sa to Dumbledorovi nepáčilo a zakázal im prekročiť hranice školy. V Dennom Prorokovi písali, že Black ide po Harrym a chce ho zabiť. Reportéri tiež informovali, že Harry už na Rokfort nechodí. Starostlivosť o zázračné tvory učil Hagrid. Predstavil im hipogryfa Hrdozobca, ktorý skoro odhryzol Malfoyovi ruku, lebo bol drzý. Harry sa smial, konečne ten rozmaznaný hlupák dostal, čo si zaslúžil. Harry bol rád, že sa s ním už viac nemusí stretávať.

Ron mu zápas po zápase opisoval súboj o Metlobalový pohár, pretože vedel, že Harrymu sa to bude páčiť. Metlobal bol jedna z tých čarodejníckych vecí, ktoré si Harry mohol stále užívať, aj keď ešte nemal späť svoju mágiu.

Severus ho znovu otestoval a zistil, že zatúlané kúsky Harryho mágie sa spájajú dokopy a v jeho vnútri už iskrí plamienok jeho aury.

Stále nedokázal čarovať, ale napredoval a jedného dňa sa iskrenie zmení na plamienok a potom na obrovskú vatru.

Mladý čarodejník sa každý večer modil, aby sa ten zázrak stal čo najskôr.

Medzitým mal Neila, Rosie a Miu na nezbednosti a žarty, Severusa ako otca a Aureliu ako tetu a zároveň starú mamu. Ich malá rodina nebola dokonalá, ale bola jeho a nechcel o ňu prísť, aj keď bol to najhoršie decko na svete, ako mu v divokej hádke vykričal do očí Severus. Dostal vtedy týždeň domáceho väzenia.

Tento trest mal ďalekosiahlé následky nielen pre Harryho, ale aj pre Neila, ktorý Harryho pozval na sledovanie metlobalového zápasu spolu s jeho bratom Mikeom. Hrali Alphas proti Hviezdnym chytačom. Vojna sever proti juhu s množstvom faulov a napínavých situácií. Išlo o umiestnenie vo Svetovom pohári. Harry si neuvedomil o čo vlastne ide, až kým si nedal pozor na ústa. Bol taký sklamný, že prosíkal otca, aby mu dal nejaký iný trest podľa vlastného výberu. Ponúkol mu napísanie eseje a tri alternatívy - zakázanie Nimbusu na jeden týždeň, domáce práce navyše a upratovanie nechutných prísad do elixírov počas víkendu. Ale jeho otec len pokrútil hlavou a neustúpil. "Nie, tentokrát svoje rozhodnutie nezmením, Harry. Na následky si mal myslieť vtedy, keď si bol drzý, mladý muž. Možno sa takto naučíš najprv premýšľať a potom hovoriť."

"Ale... ale ocko! Nemôžeš ma pustiť na ten zápas a dať mi domáce väzenie až potom? Môžeš mi potom pridať pár hodín, alebo čo. Prosím. Je to finálový zápas a Neil už kúpil lístky."

Harry sa zahľadel na Severusa tým najprosebnejším pohľadom, ktorý mu pomáhal dostať sa z problémov už od dvoch rokov (ale vtedy s Jamesovým prútikom to asi nefungovalo).
Severus svojmu synovi venoval pohľad plný sklamania a rozhodol sa mu dať lekciu, aj keď bola taká bolestivá. "Ľutujem, Harry, ale budeš musieť ísť a povedať Neilovi, že ty ísť nemôžeš a musí nájsť na ten lístok niekoho iného."

Harry sa na svojho prísneho otca zamračil a dupol nohou presne, ako keď mal dva roky. Zovrel pery a zavrčal, "Do pekla, oco! Toto mi nemôžeš urobiť."

"Ale môžem. A bude to ešte horšie, ak neovládneš svoj tón a hlavne svoj slovník, Harrison Remus Snape!" teraz Harrymu pripomenul jeho otec toho starého hnusného profesora Elixírov.

Harry to vzápätí oľutoval. "Prepáčte, pane. Môžem už ísť? Musím to oznámiť Neilovi, použijem kozub."

Neil bol pochopiteľne sklamaný, že sa Harry dostal do problémov. Tešil sa, že konečne niekam pôjdu sami. "Zvyčajne si Mike zavolá nejakého svojho trafeného kamaráta a ja skončím niekde v rohu hluchý od neustáleho kriku do môjho ucha. Pre Merlina, Harry, čo si urobil, že si svojho fotra tak veľmi naštval? Nabúral si metlou do predného okna?"

"To nie." Odpovedal blonďavému chlapcovi. "Prečo? Ty si to už niekedy spravil?"

"Nie ja, ale Mike a jeho blbí kamoši skúšali nejaké nové triky a nedávali si pozor, kam letia." vysvetľoval Neil. "A neodbočuj od témy, Snape. Čo si urobil, že musíš premeškať najlepší zápas na Východnom pobreží?"

Harry vzdychol. "Ja, no, bol som drzý k mojej tete a keď ma otec vykričal, tak som... mu to vrátil." Cítil, ako mu horia líca od hanby. "Povedal som veci... dosť zlé veci. Pochopiteľne stratil nervy a toto je môj trest."

"Och." Venoval mu Neil pohľad, ktorý hovoril za všetko. "Vyskúšal si prosby a vyjednávanie?"

"Hej. Neustúpi. Vie, že to je pre mňa ten najhorší trest, aký mi mohol dať." Nariekal Harry. "Prepáč Neil, už budem mueisť ísť. Ach, kiežby som nebol taký hlupák." Neprítomne sa dotkol jazvy, občas ho v nej pichlo, ale nebolela ho odkedy prišli do New Jersey.

Všimol si, že Neil sa tiež zamyslene dotýka svojej jazvy a tak sa ho opýtal," Uhm, Neil? Odkiaľ máš tú... jazvu na líci?"

Neil odpovedal: "Poviem ti, ak mi povieš, odkiaľ máš ty tú svoju." Ukázal na Harryho jazvu v tvare blesku.

"Mám ju odmalička," odvetil Harry. Nechcel, aby všetci poznali jeho minulosť. Privítal fakt, že si nikto neuvedomil, že kedysi bol Harry Potter. "Bola to nehoda... nehoda s prútikom." Vedel, že to znelo nepresvedčivo, ale na viac sa nezmohol.

Neil len prikývol. "Och. Nesprávne kúzlo, hej? To to vysvetľuje. Ale nie u mňa. Stalo sa to, keď osm mal päť. Spadol som z metly do stánku s Dračími ružami, vieš, ten druh, čo chrlí ohnivé iskry. No a pristál som rovno na skale, ktorá ma porezala na tvári. Keď sa rana zahojila, ostalo mi toto." Pokrčil plecami. "Ale netrápi ma to. Skôr sa na mňa každá dievčina díva aspoň dvakrát," doddal s úsmevom.

"Klameš," posmieval sa Harry.

"Dobre, možno ma hneď nevolajú von, ale určite o tom aspoň premýšľajú," argumentoval Neil.

"Viem, po čom dievčatá idú."

"Áno? Po čom?"

"Aby boli spokojné so svojou prácou a aby ich ich partner vedel oceniť."

"To ti povedal kto?"

"Mama," žmurkol Neil. "Občas je celkom bystrá." Na moment sa zarazil a potom sa spýtal. "Harry? Čo sa stalo s tvojou mamou? Vaši sa rozvideli, alebo čo?"

"Nie. Mama zomrela, keď som mal dva roky." Odpovedal úprimne Harry.

"Och. Merlin, mrzí ma to. Aj keď sme s mamou na seba ako pes a mačka, nechcem, aby navždy odišla."

"Nepamätám sa na ňu, ale občas..." zahĺbil sa Harry. "Občas mám pocit, že ju počujem, alebo cítim na pleci jej dotyk. Táraniny, že?

Ale Neil sa mu nevysmieval. "Prečo? Ak môj strýko vidí duchov svojich predkov, prečo nie aj ty?" Neil vzdychol. "Do pekla, keby moja mama zomrela, videl by som ju asi všade. Zvlášť, keby som mal strach."

Harry len prikývol, zahanbený, že sa nechal uniesť. Našťastie Neil nebol ten typ, ktorý by si z neho robil srandu, aj keď prinútil Harryho rozprávať o veciach, na ktoré chcel zabudnúť... raz.
Niektoré veci sa zabudnúť nedajú. Lilina obeta bola jedna z nich.

Neilova hlava zmizla z plameňov.

Zakrátko sa vrátil. "Mike sa chce niekam odletaxovať, takže musím ísť. Veľa šťastia, Harry."

Chlapec smutne sklonil hlavu a spomenul si na svoj trest. No uvedomil si, že zlá nálada a trucovanie by veci ešte zhoršili.

Keď nadišiel čas veľkého zápasu, Harry sa nevrlo prechádzal po dome. Ani len Rosie sa ho nepodarilo rozveseliť svojimi kúskami ako váľanie sa po zemi, či naháňanie vlasného chvosta. Nesťažoval sa, ale bol skľúčený a keď sa ho Aurelia spýtala, či si nezahrá karty alebo nepozrie nejaký film, potriasol apaticky hlavou a odišiel do izby.

Severus s Aureliou si vymenili pohľady. "Možno by ste sa mali porozprávať, Sev."

"Len trucuje, teta Relia. A to mu nepomôže."

"Pre takéto dieťa je trucovanie normálne," pripomenula mu. "Ty si bol taký istý, keď som ťa zbila za to, že si drzý, tak si bol odutý celý večer."

"Nebol!" Namietal Severus. "Ja som nikdy -"

"Ale áno, Severus, dobre si to pamätám. Mal si deväť a hneval si sa, lebo som vás s Melody nechcela po večeri pustiť samých na karneval. Povedal si, že ak nemôžeš ísť sám, tak nejdeš vôbec. A ja som odvetila, že ak sa ideš správať ako malý neposlušný fagan, tak môžeš ísť akurát tak do svojej izby. Kričal si na mňa, že nie som tvoja mama a nemusíš ma poslúchať a že pôjdeš aj tak. Takže vidíš!"

"Tú časť si pamätám," priznal Severus červenajúc sa. "Bol to len malý prehrešok a zbila si ma viac, než bolo nutné. Zaslúžil som si to, ale vtedy som vybuchol, lebo ty si na nás ruku nevztiahla takmer nikdy. Pamätám si, že Melody vtedy plakala viac ako ja a vravela, že som dostal kvôli nej, lebo ona ma presviedčala nech s ňou idem."

"Áno, Melody neznášala, keď si sa dostal do problémov. Bol si pre ňu veľký brat," smiala sa Aurelia. "Poslala som ťa do izby na dvadsať minút a keď som ťa zavolala späť, tak si trucoval a fňukal ako štvorročný, Severus."

"To si už nepamätám," trval na svojom Majster elixírov.

"Selektívne zapamätávanie, môj drahý," smiala sa jeho teta. "Hanbil si sa za to a nechcel si si to pamätať. Keď som sa s tebou potom porozprávala a povedala ti, že ťa mám rada aj keď si občas neposlušné decko, prestal si nariekať. Teraz choď a porozprávaj sa so svojím synom, chlapče. Potrebuje vedieť, že si mu odpustil."

"Samozrejeme, že som mu odpustil." Začal Severus.

"Ale on potrebuje aby si mu to povedal, Sev. Nemôže ti čítať myšlienky a deti občas potrebujú počuť veci na vlastné uši."

Severus začal pochybovať. Bol si istý, že jeho syn už o tom vie, ale čo ak nie? "Dobre teda. Ale odteraz to už bude musieť vedieť."

Prešiel po chodbe a zaklopal svoju synovi na dvere.

Aurelia nezachytila celý rozhovor, ale celkom jasne počula Harryho tiché ospravedlňovanie a Severusovo uisťovanie, že mu odpustil a miluje ho. O pár minút neskôr spolu prišli do obývačky a Harry súhlasil, že si s nimi pozrie film. Trucovanie po tých pár jednoduchých slovách zmizlo ako mávnutím prútika.

Severus ukázal svojej tete zdvihnutý palec. Aurelia, mala si pravdu. Môžem byť rád, že ťa tu mám, aby si mi radila, lebo Boh vie, že to potrebujem.

Na druhý deň si Harry išiel k Neilovi pozrieť fotografie a rozhodol sa do Vianoc nerobiť žiadne ďalšie problémy. Ak bude môcť.

V kútiku duše totiž cítil, ako ho ten posledný ešte stále ťažil.

A/N: V ďalšej kapitole príchod Remusa!

 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Lena | 5. září 2010 v 21:15 | Reagovat

Dík, za další kapču. To čekání stálo za to. Mám ráda klidný a pohodový kapitoly.

2 Sisa (Tachi) | Web | 5. září 2010 v 21:26 | Reagovat

REMUS! REMUS! REMUS! *nadšená* Juhuu, nemôžem sa ho dočkať!:D Skvelá kapitolka, chudák Harry, nepustený na zápas T^T *dokáže si predstaviť, že by trucovala rovnako* Yay, teším sa na pokračko, hádam bude skôr než teraz^^ A, samozrejme, ďakujem za kapitolu :-D

3 Lady Corten | Web | 9. září 2010 v 22:10 | Reagovat

Moc pěkný díl, velmi se těším na další pokračování :-)

4 Lena | 12. září 2010 v 21:13 | Reagovat

Teda, a já si myslela, že když budu trpělivě čekat a nenaléhat, že budeš radši. No nic:) Tak prosím prosím přidej další kapču! Čím dřív, tím líp. To čekání je hrozný a já už se nemůžu dočkat.

5 linterna | 17. října 2010 v 23:19 | Reagovat

Prosím prosím dej pokračování :-)

6 Sisa (Tachi) | Web | 18. října 2010 v 21:52 | Reagovat

*upozorňuje na seba*:D Halooo, nikde niiič?T.T A to už je taká doba! T.T Aspoň sa nám ozvy kedy by sme mohli niečo čakať a či žiješ, prosím^^

7 Lena | 25. října 2010 v 19:23 | Reagovat

Nechtěla bys přidat další kapitolu? Už nás napínáš dost dlouho. Za chvíli to napětí už nevydržíme a prasknem ! O_O

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama