10.04.2011
čo nového?

celá 19. KAPITOLA HYA je PRIDANÁ!!!

môj úžasný brat mi opravil notebook a tento víkend sa chystá domov, takže budem môcť potom prekladať častejšie ako doteraz a tým pádom snáď aj pridávať kapitoly rýchlejšie :)

..............................................................................................


15. Nový priateľ

5. července 2010 v 16:07 | Matusska |  Hide yourself away
Ďalšia kapitola. Dúfam, že prázdninujete aspoň tak fajn, ako ja :)
a na konci tej poslednej chýbalo pár vetičiek, tak som ich tam doplnila. Mrknite sa na ne.


15. Nový priateľ

Dva dni bez Nimbusu spôsobili, že čas sa pre Harryho doslova vliekol. Ale vedel, že si to zaslúžil, tak sa ani nepokúšal sťažovať. Mal dosť času starať sa o šteniatko, učil ju povely ako sadni, zostaň a k nohe. Rosie bola roztomilá a užívala si, že môže byť s Harrym. Zbožňovala, keď jej za splnenie príkazu dal nejakú dobrotu. Bígel a chlapec boli vždy spolu, keď jeden niekde šiel, druhý ho zvyčajne nasledoval.

Keď na ňu Harry dával pozor, riziko toho, že niečo vyvedie, bolo menšie. Preto sa s ňou hrával a vždy pred učením sa s Aureliou ju šiel vyvenčiť, aby mohla počas vyučovania spokojne spať pri jeho nohách.

Aurelia bola veľmi dobrá učiteľka, vysvetľovala výstižne a dôkladne. Dokonca aj tú najnudnejšiu tému o politike dokázala obrátiť na žart a baviť sa spolu s Harrym. "Ako to, že si nikdy neučila, teta Relia?"

"Nikdy sa nevyskytla príležitosť, len som zastupovala, pretože môj manžel často cestoval na rôzne základne po celej krajine alebo aj zahraničí. Zvyčajne sme sa sťahovali asi raz alebo dvakrát za tri roky. Melody to neznášala. Hovorievala, že sme ako cigáni, keď musí striedať školu každé dva roky. Bolo pre ňu ťažké nájsť si priateľov a trpeli aj jej vedomosti, tak som ju začala po večeroch doučovať. Potom, keď šla na vysokú školu, začala som aj ja premýšľať o podnikaní. Založila so, si vlastnú kolzuntantskú firmu. No mojou prvou láskou zostalo učenie."

"Asi to máte v rodine," uvažoval Harry. "Aj keď nemôžem povedať, že by ocko zbožňoval učenie. V triede bol vždy prísny a všetkých kritizoval."

"Možno preto, že musel, Harry. Elixíry sú nebezpečný predmet, vieš. Môžu sa stať strašné hrozné nehody, je to niečo ako muklovská Chémia. Keby tvoj otec nebol prísny, mohlo by sa stať ešte viac nehôd a študenti by sa mohli zraniť. Takže by som povedala, že bolo len dobré, že bol prísny. Naučil si sa niečo z toho, čo vám vysvetľoval, Harry?"

"Och áno. Vždy."

Aurelia vyzerala potešene. "Tak potom sa nemáš prečo sťažovať, mladý muž. Ak si sa daný predmet naučil a zapamätal si si to, potom si mal dobrého učiteľa." Ironicky sa usmiala. "Vždy sa bavím na tom, keď sa dnešné deti sťažujú, akí sú ich učitelia prísni. Prečo, za mojich čias, učiteľ mohol žiaka aj zbiť pravítkom, keď vyrušoval, nepriniesol úlohu alebo bol neposlušný?"

"Tvoji učitelia ťa mohli biť?" Harry bol šokovaný.

"Áno. Chodila som na súkromnú dievčenskú školu a učitelia dávali študentkám pravítkom po prstoch. Riaditeľka mala v kancelárii vŕbový prút, ktorým udržiavala disciplínu medzi neposlušnými dievčatami. Nebolo ich až tak veľa, ver mi. Stará Hardcastlová vedela, ako zmaľovať tvoj zadok za jeden týždeň aj šesťkrát."

Harry sebou trhol už pri pomyslení. "Bola si niekedy... aj ty... tak potrestaná?"

"Raz som dostala po prstoch, keď som nedávala pozor, ale u riaditeľky som nebola. Takže Harry, ešte stále si myslíš, že tvoj otec je príliš prísny učiteľ?"

"Nie. Nie v porovnaní s tými, ktorých si mala ti. Merlin, teraz som šťastný, že učitelia na Rokforte nemôžu robiť takéto veci. Boli dosť zlí už keď nám dávali tresty." Harry sa zachvel pri predstave, že by profesori študentov ešte aj bili. Ja a Ron by sme polovicu roka nemohli ani sedieť za to, ako sme sa správali na ockových hodinách. Strávili by sme viac času prehnutí cez jeho koleno než v triede. Vďaka Bohu, že som nevyrastal vtedy, keď teta Relia.

Potom mu napadla zlomyseľná myšlienka a opýtal sa, "teta Relia, ty si poznala ocka, keď bol malý. Robil... dostal sa niekedy, keď bol tu, do problémov?"

"Občas. Bol veľmi výbušný a niekedy jeho ústa boli rýchlejšie než rozum. Ak sa dobre pamätám, raz som ho za to zbila."

Harrymu začudovane vyletelo obočie. "Ty si ho zbila?"

Aurelia sa usmievala. "Áno a vtedy si to zaslúžil. Pamätám si to, lebo to bol jeden z páru ráz, kedy som siahla rukou na dieťa. Bola som ako môj otec. Od neho si dostal, len ak si bol skutočne hrozný, ako Bella. Ale moja mama nás bila za všetko."

"Ako teta Petúnia," povedal Harry s grimasou. "Zvyčajne ma odtiahla za ucho alebo za rameno do prístenku. Raz som pripálil raňajky. Vtedy na mňa vytiahla panvicu, ale uhol som."
V Aureliinych očiach sa mihlo pobúrenie a hnev. "Znie to tak, že tá žena by si zaslúžila pár hodín rodičovskej výchovy alebo aspoň poriadnu ranu po hlave."

"Máš pravdu, teta Relia," uškrnul sa Harry pri predstave Aurelie, ako dáva Petunii po hlave nejakou hrubou encyklopédiou."

"No, dosť bolo spomienok na staré časy," odkašľala si Aurelia a otvorila učebnicu matematiky. "Môžeme sa o tom baviť viac, keď vypracuješ strany 75-77. Vypočítaj všetky nepárne príklady, potom tvoju prácu opravím a prejdeme si percentá."

"Áno, madam," vzal Harry knihu a začal odpisovať príklady.

Keďže Aurelia bola šmukel, nevyžadovala od neho používanie pergamenu a brka, takže si úlohy robil do obyčajného zošita perom alebo ceruzkou. Bol za to nesmierne vďačný, lebo v matematike zvykol robiť veľa chýb a neznášal vyhadzovanie pergamenov.

Kým Harry pracoval, Aurelia oznámkovala jeho poslednú esej. Teenager bol veľmi inteligentný, čo sa aj dalo očakávať, ak ste vzali do úvahy, kto boli jeho rodičia. Aurelia si dala záležať na tom, aby mu dávala úlohy, ktoré ho nútili premýšľať, aby sa nenudil. Zistila, že je dobrý študent so sklonmi sťažovať sa na domáce úlohy, ale to robil skoro každý teenager v Amerike.

Dokončil všetky príklady, vedel, že bude lepšie Aureliu neprovokovať. Aj keď nebola až taká prísna ako Severus, dbala na vysoké štandardy a netolerovala drzosť. Severus ho začiatkom mesiaca informoval, že ak mu Aurelia dá trest, vyslúži si jeden aj od neho. Harry sa samozrejme nechcel namočiť do dvojnásobných problémov, takže sa až na občasné sťažovanie na úlohy správal celkom dobre.

No aj tak, nebol to Harryho vzťah k škole, čo Aureliu znepokojovalo. Počas mesiaca a pol, čo tu Harry bol, uňho vôbec nespozorovala hravosť typickú pre deti v jeho veku. Vedela, že mal na Rokforte priateľov, ale Severus jej povedal, že keď býval so svojimi poručníkmi, nedovoľovali mu počas leta návštevy priateľov. Držali chlapca pod zámkom, doslova. A tiež musel robiť všetky domáce práce, vlastne bol prakticky otrokom.

A aj keď tu to také nebolo, Aurelia sa obávala, že Harry sa príliš uzavrel do seba. Mal síce ju a Severusa na to, aby sa s nimi porozprával a hrať sa mohol s Rosie, ale oni neboli vhodní priatelia dieťaťu v jeho veku.

Kým bol Harry vonku lietať a hrať sa s Rosie, rozhodla sa, že sa o tom so Sevom porozpráva.

"Severus, to dieťa potrebuje spoločnosť v jeho veku," povedala svojmu synovcovi v to isté popoludnie. "Nie je pre neho normálne, aby zostal zavretý v dome s dospelými a bíglom. Som si istá, že potreboval čas usadiť sa a zorientovať sa v tom, čo sa stalo, ale už to vyzerá tak, že sa adaptoval dobre. Netrpí depresiami, však?"

"Nie, nemám ten pocit," odvetil Severus. "Dokona už prestala aj väčšina nočných môr. Občas sa ešte objavia, no pomáha mu, keď o nich napíše do denníka, alebo ich prediskutujeme. Aj jeho zdravotný stav sa vďaka vitamínom, pravidelnej strave a mojim elixíroim veľmi zlepšil. Úplne sa zotavil z následkov Cruciata a toho, čo mu spôsobili Smrťožrúti."

"To rada počujem, Sev. Ale vieš, že potrebuje ako spoločnosť viac, než psa. Potrebuje rovesníka, s ktorým by sa porozprával a hral videohry alebo hocičo, čo robia dnešné deti.
Melody mala kamarátov doma aj von každý deň. Zvyčajne som nakoniec varila pre polovicu ulice," povedala s chabým úsmevom.

Severus vyzeral zamyslene. "Máš pravdu, teta Relia. Tak veľmi som sa sústredil na jeho psychické a fyzické zdravie, až som si neuvedomil, že keď sa tu presťahoval, stratil svojich priateľov. Stále im píše, ale to nie je to isté. Čo myslíš? Sú v okolí nejakí teenageri, s ktorými by sa Harry mohol baviť?"

"Keď tak nad tým rozmýšľam, áno. Ale bývajú až tej štvrti, kde Melody. Je to len desať minút krokom. MacIntyrovci sú jej susedia. Majú dvoch chlapcov. Mike má sedemnásť a mladší Neil trinásť. Obaja sú čarodejníci aj keď rodičia sú muklovia. Z toho, čo som počula, sú to slušné deti. Aj Mia ich má rada a ona vie odhadnúť charakter."

Vymenili si pobavené pohľady, Melody raz môže byť žena - čarodejnica, s ktorou sa bude počítať. Melody sa potešila, že jej dcéra zdedila mágiu. Severus ju o tom informoval v sobotu hneď, keď prišiel vyzdvihnúť Miu.

Melody mala stále tie isté hnedé kučeravé vlasy a orieškové oči, aké si pamätal. Bola však vysoká a stala sa z nej veľmi príťažlivá žena. Ale čo sa týkalo oznámenia tej novinky Devonovi, súhlasila s Miou. "On to nikdy nepochopí, Sev. Neverí ničomu, kým sa toho nemôže dotknúť. Je príliš veľký realista."

"Mágia je reálna."

"Nie až tak, ako si to predstavuje Devon," odfrkla si Melody. Jej hnedé oči potemneli.

"Mel, týra ťa? Alebo ti chce zobrať Miu?" opýtal sa Severus náhle. "Preto si ho ešte neopustila?"

"Nie, Miu by mi nikdy nevzal. Nemá ani potuchy o tom, ako sa starať o dieťa. Všetko, čo ovláda, sú ženy. Vyzerá to tak, že všetky okrem jeho manželky. Vzala som si ho, lebo mi povedal, že ma miluje. Ale po dvoch rokoch som zistila, že je to len fráza a to, čo na mne skutočne miloval, bol spôsob, akým som podporovala v jeho imidži Lámača sŕdc."

"Prečo si potom zostala?"

"Nechcela som, aby Mia vyrastala bez otca. Hlúpe, že? Nebol dobrý, ale kedysi som ho milovala a myslím, že niekde vo vnútri ten cit ešte stále je. Mama hovorí, že som ho mala nakopnúť a dať sa rozviesť... asi má pravdu. Takže by som sa nemala strachovať o tom, či vie o Miinej mágii."

"Ja s ňou súhlasím," povedal Severus jasne. "Zaslúžila by si si niečo lepšie, Mel. Mám sa s ním ísť porozprávať?"

Melody mu venovala spýtavý pohľad. "Porozprávať? Poznám ťa, Severus. Naposledy, keď si to povedal, som mala šesť rokov a plakala som, pretože Peter Michell mi povedal, že mám nohy ako bocian a ústa ako koľajnice. Povedal si, že sa s ním ideš porozprávať. Vrátil si sa o desať minút s natrhnutou perou, monoklom a rozbitými hánkami. Keď sa ťa teta Eileen opýtala, kde si bol, odpovedal si, že si sa rozprával s chlapcom, ktorý obťažoval Melody. A ona ho šla vykričať."

"To bola pravda. Povedal som mu, že ak bude mojej sesternici ešte niekedy robiť zle, tak bude ľutovať, že sa vôbec narodil. Nebral to vážne, tak som ho o tom musel presvedčiť päsťou." Informoval ju Severus s úškrnom. "Takto by som sa vedel prerozprávať aj s tvojím manželom, Mel, ak by si chcela."

"Vďaka, Sev, ale nechcem, aby si musel čeliť zákonu. On za také problémy nestojí."

"Problémy? Dal by som mu lekciu správania a potom by som sa vymazal z jeho pamäte."

"Ty by si použil mágiu, aby na teba zabudol? Nevedela som, že sa to dá."

"Áno, lenže sa to nerobí bežne. V jeho prípade by som bol ochotný urobiť výnimku."

"Znie to lákavo. Povedala by som, že až príliš. Ale keby sa to zhoršilo, nechám to na teba, Sev. Chýbali mi tvoje návštevy, vieš? Som rada, že ste späť. Ty aj Harry. Netvár sa ako cudzí a občas k nám príď. Moje dvere sú vždy otvorené." Objala ho a rozlúčila sa s ním.

Spomienka na tento rozhovor ho trochu rozosmiala. Ešte trikrát zamiešal svoj elixír v protismere hodinových ručičiek a zahasil oheň pod kotlíkom. "Potrebuje päť minút stáť." Vysvetlil svojej tete. "Myslím, že zajtra by sme aj s Harrym a Rosie mohli navštíviť Melody a Miu. MacIntryovci by odzajtra mali byť doma, tak sa s nimi Harry možno aj stretne."

"Áno, to je dobrý nápad, nechceme predsa aby si myslel, že sme toto ich stretnutie naaranžovali my," súhlasila Aureila. "V podstate by ich mohla zoznámiť Mia - oboch ich pozná a veci tohto typu robí rada."

Teta a jej synovec si vymenili spokojné úsmevy a potom sa Severus vrátil k svojmu elixíru a Aurelia vyšla hore zistiť, čo by dnes mohli mať na večeru.

V nedeľu ráno sa Harry zobudil na to, ako mu Rosie líže tvár. S úsmevom jej ňufáčik jemne odtlačil nabok a vstal. Keď si obúval ponožky, Rosie mu skočila na nohu a s rozkošným kňučaním sa mu snažila jednu stiahnuť dolu. Harry sa s chuťou do ponožkovej vojny zapojil, ale potom si uvedomil, že by tú ponožku Rosie mohla skutočne roztrhať a radšej Rosie zložil dole.

Šteniatko naňho hľadelo typickým psím pohľadom.

"Hej," zamával jej prstom pred nosom. "Vieš, že toto nesmieš. Keby ťa ocko prichytil, ako mi robíš ďalšiu dieru, tak by ti odčaroval všetky zuby A čo by si potom robil, čo?" poškrabal Rosie za ušami a ona sa mu hneď pritúlila k ruke.

Pre Rosie neexistovalo nič lepšie, než ležať a nechať sa škrabkať a maznať sa s ňou. Pritúlila by sa k hocikomu, kto by sa s ňou bol ochotný pohrať a venovala by mu blažený psí úsmev. Harry si všimol, že dokázala byť celkom hlučná, keď sa s ňou hral. Bola takmer ako ľudská bytosť. Vzdychala a stenala ako človek v extáze (Kez, čo ti pri tejto vete napadlo?) Milovala prikrývky a ak ste z nej nejakú stiahli, vydala zvuk, akoby chcela povedať čo je to za nápad? Nevidíš, že ja spím?
Aj napriek nespočetnému množstvu darebáctiev, v ktorých sa ocitla, ju Harry miloval a občas bolo preňho doslova utrpením potrestať ju, keď sa zle správala. Severus vždy krútil hlavou. "Je to pre jej dobro, Harry. Možno to vyzerá milo, keď po dobe behá s tvojou teniskou, ale čo ak sa o pár mesiacov budeš obliekať do školy a ona ujde aj s tvojím tričkom a vyváľa ho v blate?"

Harry vzdychol. "Viem, ocko, ale zakaždým, keď na ňu kričím, ona sa na mňa tak zahľadí a potom sa cítim previnilo, že ju trestám." Bol rád, že Severus takú ľútosť necíti a môže ju vychovaávať namiesto neho.

Severus zovrel pery. "To je problém každého rodiča, Harry. Výchova je ťažká, ale nevyhnutná - musíš zatnúť zuby a preniesť sa cez to. Na konci budeš rád, že si to urobil, pretože neposlušného psa nemá rád nikto. To isté je aj s deťmi. Rozmaznané decká sú otravné a zahanbujúce."

"Hej, lenže ona nie je dieťa ale pes. Úžasný pes."

"Harry, ale aj toto úžasné šteniatko raz narastie a ak ju nevychováš, bude robiť len zle."

"Ale ocko, nemohol by si to... urobiť ty? Myslím tým, máš viacej skúseností než ja a aj si to užiješ. Poukázal Harry a pripojil aj psie oči, ktoré sa naučil od Rosie.

"Nie. Je to tvoje šteniatko, takže je tvojou úlohou vychovať ju, synak." Povedal Severus pevne. "Výchova nie je niečo, čo by si si mal užívať. Ja si tiež vždy neužívam, keď musím vychovávať teba, Harry, ale keby som to nerobil, nenaučil by som ťa dobrému správaniu."
Harry vyvalil oči. "Ty si to neužívaš?"

"Nie. Existujú aj lepšie veci než kričať na teba a trestať ťa, ale občas musíme všetci robiť aj veci, ktoré sa nám nepáčia. Keď som ťa vtedy prichytil, ako sa hráš s Jamesovým prútikom a zbil som ťa, som nebol šťastný ani trochu. Bol som si istý, že ma znenávidíš a obával som sa, že to bola moja najväčšia chyba, keď som to urobil."

"To aj bola." Zavtipkoval jeho syn. "Teraz sa obávam o svoj život, ocko."
Severus si odfrkol. "To som si istý, ty nezbedník. Udrel som ťa päťkrát a ty si mi asi desať minút plakal v náručí a sľuboval, že to už nikdy neurobíš, až kým si nezaspal. Och, aká trauma! Ale niečo si sa naučil a o to mi išlo. Tým, že ťa vychovávam, ťa chránim od oveľa horších následkov v neskoršom živote. A to isté by si mal robiť ty s Rosie."

Harry si zamyslene hrýzol peru. To, čo Severus hovoril, dávalo zmysel... až príliš. Nemohol si pamätať ten incident, ktorý sa stal pred jedenástimi rokmi, ale veril svojmu otcovi. Severus nemal žiadny dôvod na to, aby mu klamal a Harry už vedel, že muž dokáže byť prísny, ale zároveň férový. A na rozdiel od Dursleyovcov nemal záľubu v bitkách a takéto tresty si rezervoval len na najhoršie prípady. Ako napríklad obrovský dymiaci kráter v strede kuchyne.

Severus vycítil pochybnosti svojho syna a tak dodal, "Navyše, Harry, ak ju budem vychovávať ja a nie ty, bude rešpektovať ako jej pána mňa a teba si nevšímať. To nechceš, však?"

"Nie. Ale nechcem byť len jej pán, ale aj priateľ."

"To môžeš, ale šteniatka tiež potrebujú isté hranice. Teraz choď prosím ťa nájsť moju šľapku, Rosie ju znova niekam odtiahla."

Harry ju za to vykričal a zavrel do búdy. "Zlé šteňa! Choď domov, Rosie."

Bígl sa schúlil do rohu s chvostom medzi nohami a kňučal. Harry sa cítil hrozne, ale po pár minútach zistil, že bígl sa naňho nehnevá a upokojil sa.

Otec uznanlivo pokýval hlavou a Harry bol na seba pyšný.

Pri spomienke na ten deň Harry rýchlo zobral Rosie na prechádzku, potom jej dal odmenu a hral sa s ňou, až kým do kuchyne neprišli aj Severus a Aurelia.

Harry pomáhal Severusovi s raňajkami, chystali sa dnes navštíviť Melody a Miu. Nemohol sa dočkať Mie, odkedy u nich strávila týždeň a na Melody sa tešil takisto. Potom prehltol a napadlo mu, čo ak bude doma aj Devon.

"Hmm. Ocko?"

"Áno?"

"Bude tam aj Devon?"

Severus pokrútil hlavou a rozbil ďalšie vajíčko. "Prečo?"

Harrymu spadol kameň zo srdca. "Dobre, lebo by si sa mohol nahnevať a nakopať ho."

"Mohol? Skôr nakopal. Určite je dobré, že na víkend odišiel preč." Severus skutočne nemal rád manžela svojej sesternice a označoval ho za sociálny prípad, ktorý predal svoj talent aj telo. A ktorý sa nestaral o to, či zraní svoje dieťa a manželku, alebo nie.

Keďže na prvú otázku dostal uspokojujúcu odpoveď, Harry sa rozhodol pýtať ďalej. "A môže ísť Rosie s nami?"

Na jeho prekvapenie Snape súhlasil. "Áno, nemôže zostať doma sama, takže ju vezmeme."

Harry zvýskol a tancoval okolo stola, až kým mu otec nepovedal, nech sa láskavo správa na svoj vek.

Harry zažmurkal. Vyzeralo to, že to bude úžasná nedeľa. Už len málo mu chýbalo k tomu, aby bola ešte lepšia.

Všetci nasadli do auta a asi sedem minút sa viezli do Melodiinej štvrti. Bývala na Suncrest Court, v dome so šedou omietkou a radom upravených azalkových kríkov, ktoré lemovali chodník k verande. Typické susedstvo na Jerseyskom pobreží, pomyslel si Harry. Pripomenulo mu to Privátnu cestu, lenže tu ho nikto neohováral a nemysleli si, že je mladistvý delikvent.

Mel našli v kuchyni. Práve čistila panvicu a mala v rúre plech sušienok. Mia sedela za stolom a jedla palacinky s javorovým sirupom. Boli to jej najobľúbenejšie raňajky, ale mávala ich len v nedeľu, keď jej ich mohla mama uvariť. Keď bola Mel počas týždňa v práci, otec jej dával na raňajky bagety, toast alebo cereálie, pretože nevedel ani len nechať zovrieť vodu.

Keď ich zbadala, na tvári sa jej zjavil úmev. "Starká! Ty si skutočne prišla!" vyskočila a objala svoju starú mamu. Potom utekala objať aj Severusa. "Ahoj, Sev!"

"Ahoj, Mia!" povedal a zdvihol ju. Okamžite mu dala na líce poriadnu pusu.

"Kde je Harry?"

"Je vonku s Rosie."

"Vy ste priniesli aj ju?" vykríkla. "Môžem sa s ňou ísť hrať?"

"Áno, dieťa." Posadil ju Severus a ona hneď vyštartovala von.

"Mia!" zavolala Melody. "Čo keby si najprv doraňajkovala?"

"Už som skončila, mami!" kričala jej dcéra ponad plece a už počuli iba buchnutie dverí.

Melody potriasla hlavou a privítala svoju mamu aj Severusa. "Som si istá, že deti sa na hodinku- dve zabavia aj bez nás," povedala so žmurknutím, aby im dala najavo, že všetko ide podľa plánu a Harry stretne čarodejnícke dieťa v jeho veku.

Aurelia sa usmievala ako malé dieťa, ktoré vie o nejakom tajomstve. "Všimla som si, že pečieš, Mel."

"Áno, čokoládové cookies. Robievam ich, len keď Devon nie je doma. On si myslí, že pečenie je pre tých, ktorí nemajú poriadny život."

"Myslím, že to on by ho potreboval," povedal Severus nahnevane.

"Prosím, Sev, nezačínaj s tým," zastenala a šla im urobiť čaj.

Medzitým Mia našla Harryho aj bígla a s oboma sa zvítala. Bola veľmi rada, že znova vidí svojho veľkého skoro brata a jeho nové šteniatko. Rosie vyskočila a oblízala jej celú tvár.

"Ááá! Ja ťa tak ľúbim, Rosie!" smiala sa Mia a pohladila šteniatko po hlave. "Môžem ju ísť vyvenčiť, Harry? Budem ju držať na vodítku."

"Dobre," súhlasil a podal remienok malému dievčatku. Rosie od radosti podskočila a šťastne našpúlila pery.

"Poďme, Harry! Tadiaľto," naznačila Harrymu voľnou rukou a viedla ho doľava smerom k domu, kde bývali MacIntyrovci. Videla Neila už skoro ráno, keď bola zobrať noviny a povedala mu, že dnes príde jej bratranec, takže vedela, že sa bude potulovať po okolí, aby videl toho chlapca z Británie v jeho veku.

Neil práve kopal loptou o múr. Aj keď futbal bol muklovský šport, vyrastal s ním, lebo obaja jeho rodičia boli muklovia. Mal blond vlasy, pehy a nezbedné hnedé oči. Bol o niečo vyšší než Harry a vyzeral celkom obyčajne. Klasitký americký teenager. Zvláštna bola len jedna vec, nepekná zahnutá jazva na ľavom líci.

Keď Rosie zbadala chlapca, začala radostne vrtieť chvostom. Trhala vodítkom, chcela sa dostať bližšie k tej úžasnej skákajúcej lopte. "Vrrr!" vrčala na ňu.

Neil si ich všimol a vybral sa smerom k nim. "Čau, Mia." Kľakol si a pohladil bígla. "Ty si presvedčila otca, aby ti kúpil šteniatko?"

"Nie, patrí môjmu bratrancovi, Harrymu," vysvetľovala.

Neil sa postavil a podal Harrymu ruku. "Ahoj. Ja som Neil MacIntyre."

"Harry." Potriasol ňou Harry. "Ehm... Harry Snape." Bolo to po prvýkrát, čo sa predstavil novým priezviskom, ale akonáhle ho vyslovil, už to nebolo také hrozné.

"Si z Británie však?" opýtal sa Neil. "Mia mi hovorila."

"Hej."

"Odkiaľ presne?"

Harry už mal na jazyku Surrey, ale včas si spomenul, že so Severusom býval v Londýne. "Londýn. Tam sme bývali, ale teraz sme sa presťahovali k tete Relii. Vlastne je to teta môjho ocka, nie mňa."

Neil prikývol. "Doučovala môjho brata algebru a históriu, keď si zlomil nohu a nemohol chodiť do školy." Potom si všimol Harryho muklovské tričko. "Ty... hráš metlobal, Harry?" opýtal sa, aby zistil, či je naozaj čarodejník.

Harry prikývol. "V škole som hral vo fakultnom tíme."

"Aká pozícia?"

"Stíhač."

"Ja som bol triafač, ale stíhača som hral podľa mňa lepšie. Si dobrý?"

Harry sa začervenal. "Celkom hej, myslím."

"Bol úžasný!" vmiešala sa do toho Mia. "Vyhral pohár dvakrát za sebou."

"Ako o tom vieš, Mia?" opýtal sa Harry.

"Povedal mi to tvoj oco."

Harry pocítil hrdosť, že Severus niekomu povedal o metlobalovej zručnosti svojho syna. Zvlášť keď si doteraz myslel, že Snapea šport a Harryho úspechy v ňom vonkoncom nezaujímajú.

Neil zapískal. "Vyzerá to tak, že by ste si mohli dať preteky s mojím bratom. Alebo aj so mnou. Skúsime to jeden na jedného?"

Harry už už chcel súhlasiť, ale potom si uvedomil, že všade naokolo sú muklovia. "Neil? Ako môžeme hrať metlobal tak, aby nás muklovia nevideli?"

"Jednoducho. Začarujem náš dvor neviditeľným kúzlom. Mike, to je môj brat, to bežne robieva, keď chce nacvičovať so svojimi kamarátmi." Vysvetľoval Neil.

Harrymu zažiarili oči. "Počkaj, idem si po metlu."

"Môžem hrať aj ja, Harry?" spýtala sa Mia.

Harry pozrel na svoju malú sesternicu. "Och, ty si ešte trochu malá na to, aby si sama lietala na metle. Ale neskôr to vyskúšame spolu, dobre?"

Mia trucovala. "Prečo nie teraz?"

"Kto by strášil Rosie?" ukázal Harry na šteňa, ktoré mu sedelo pri nohách.

"Och no tak dobre. Ale potom pôjdeme?"

"Hej."

"Sľubuješ?"

"Sľubujem," ubezpečil ju Harry. Bol si vedomý toho, že tento sľub nemôže porušiť. Aurelia mu povedala, ako svoje sľuby porušoval Miin otec a Severus mu vždy prízvukoval, že sľuby dané deťom sa majú dodržiavať.

Potom si šiel po metlu.

O desať minút neskôr už Harry a Neil leteli za Zlatou strelou. Pod nimi sa naháňali Mia a Rosie. Keď sa na nich chlapci zahľadeli, zistili, že bígl má hlavu vyvráteníu a breše.

Harryho zaujímalo, či ich pes naozaj vidí a tak zamieril nižšie.

Rosie sa šla zblázniť, štekala, zavýjala a pokúšala sa naňho vyskočiť.

Neil sa pobavene zasmial. "Vyzerá to tak, že aj tvoj pes sa chce hrať s nami, Harry."

"Upokoj sa, Rosie," prikázal jej Harry a vzlietol naspäť hore.

Rosie už bola hysterická a ťahala Miu naprieč záhradou smerom, ktorým letel Harry za Zlatou strelou.

Neil a Harry sa pokúšali sústrediť na zlatú loptičku, ale bíglovo fanatické prenasledovanie ich rozptyľovalo tak, že od smiechu skoro spadli z metiel.

Keď sa Harrymu podarilo okrídlenú loptičku chytiť a konečne pristáli, Rosie úzkostlivo kňučala a Mia sa pokúšala chytiť dych, pričom vlasy jej odstávali na všetky strany. Zagánila na svojho bratranca. "Harry! Toto už viac nerob!"

"Nerob čo, Mia? Nelietaj?" opýtal sa, keď naňho Rosie vyskočila.

"Nehraj tú hru. Rosie sa bála a chcela ťa dostať stoj čo stoj dolu."

"Hej, to sme si všimli," smial sa Neil. "Aj môj Skip to robil, tak som mu vyrobil popruhy, aby mohol lietať so mnou. Skip bol aljašský klee-klai, ako malý husky." Naznačil im rukami, aký malý jeho pes bol.

"Ty si vzal svojho psa lietať?"

"Veľa krát, miloval to."

Harry sa zamyslene zahľadel na svojho bígla. "Myslíš, že aj Rosie by sa to páčilo?"

"Prečo to neskúsime?" navrhol Neil. Luskol prstami a potichu vyslovil "Accio Skipove popruhy!"

Harrymu sa rozšírili zreničky. "Ty vieš čarovať bez prútika?"

"Áno. Prečo? Ty nie?"

"Vlastne nie, nie naozaj. Tam, odkiaľ pochádzam, to považujú za pokročilú mágiu."

"U nás je to jediný druh, aký používame," informoval ho Neil. "Prútik používame, len ak si poraníme ruku, alebo potrebujeme na niečo presne zamieriť. Inak používame gestá a ak si skutočný majster, stačí ti na kúzlo len pomyslieť."

Harry nadvihol obočie. Nikdy by si nebol pomyslel, že čarodejníci v USA majú iné metódy čarovania a divil sa, prečo o tom ešte nikdy nepočul. Učili sme sa o vzburách škriatkov, obrov a problémoch s kentaurami, ale nikto sa neobťažoval povedať nám, ako čarujú čarodejníci v iných častiach sveta? Veď by to bolo oveľa zaujímavejšie a určite aj dôležitejšie.

Neil zrazu držal v ruke silné modré remence, ktoré vyzerali ako baby-vak. "Tu je to."

Harry ich vzal do rúk a vložil Rosie dovnútra. Tá ho okamžite začala oblizovať. "Hej! Prestaň!" prskal. Vzal metlu do ruky a vlietol asi desať stôp nad trávu.

Bígl najprv kňučal, ale potom sa utíšil a tak Harry skúsil krúžiť dookola. Pomaly naberal rýchlosť a dostával sa vyšie. Rosie sa to páčilo, vytrčila ňufák von a uši jej viali vo vetre.

Neil so smiechom vyletel za nimi.

Obaja leteli vedľa seba, Rosie medzi nimi vrnela blahom.

"Lietajúci bígl!" smial sa a naznačil Harrymu, aby ho chytal.
Preleteli cez celý dvor a Rosie si to nesmierne užívala. Keď Harry pristál, vyzerala zmätene. "Kto by si to bol pomyslel, že pes bude zbožňovať lietanie?"

"No, Harry, je to tvoj bígl," smiala sa Mia. "A teraz som na rade ja."

Harry podal Rosie Neilovi a vysadil Miu pred seba, ako jej sľúbil.

Keď o pár minút Severus vyšiel von skontrolovať deti, našiel ich lietať okolo MacIntyrovho domu, Miu na Harryho metle a Rosie s Neilom. Bol to úžasný pohľad, malé dievčatko a bígl stúpajúci k oblohe. Ozýval sa od nich smiech a šťastný brechot.

Severus sa usmial, potešilo ho, ako sa veci vyvinuli. Vyzeralo to tak, že jeho syn má nového kamarát a aj keď nemohol nahradiť Rona a Hermionu, aspoň Harry nebol momentálne len v spoločnosti dospelých.


 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 victor | 5. července 2010 v 17:12 | Reagovat

S totou novou kapitolkou jsi mě velmi potěšila,....moc mě pobavila představa Harryho a Rosie,... vzpomínám si na našeho psa, když byl ještě štěně rozkošné a nezvedené a co vyváděl za kousky,...každopádně se budu těši na další kapitolku... :-D

2 Sisa (Tachi) | Web | 5. července 2010 v 21:58 | Reagovat

Ooo Merlin aká som vďačná za novú kapču! :-D (a za svoju pamäť, páč to píšem vďaka blog.cz už druhýkrát- čím skôr sa presťahuješ, tým lepšie :-D ) Veľmi sa mi páči Severus v tejto poviedke^^ A som nehorázne zvedavá, či ich Poppy, Remus alebo Ron s Hermi navštívia- alebo oni ich:3 Ach, tak sa teda idem tešiť na pokračko a prajem krásne prázky a aby ti preklad šiel od ruky :-D

3 rena | 6. července 2010 v 21:38 | Reagovat

:-D  :-D  :-D supeeer

4 merlina | 19. července 2010 v 20:11 | Reagovat

Díky za novou kapitolu, našla jsem jí po dovolené a moc se mi líbí! :-D  :-)

5 Lena | 27. července 2010 v 19:04 | Reagovat

Skvělé! Mám ráda pozitivní kapitoly :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama