10.04.2011
čo nového?

celá 19. KAPITOLA HYA je PRIDANÁ!!!

môj úžasný brat mi opravil notebook a tento víkend sa chystá domov, takže budem môcť potom prekladať častejšie ako doteraz a tým pádom snáď aj pridávať kapitoly rýchlejšie :)

..............................................................................................


14. Bígle, metly, problémy

31. května 2010 v 16:47 | Matusska |  Hide yourself away
Po dlhej dobe ďalšia kapitola. Druhá polovica sa mi zdala trochu prešpekulovaná, je skombinovaná s udalosťami z knihy, ktoré sú ale mierne upravené... no veď posúďte sami.


14. Bígle, metly, problémy

Boli časy, keď si Severus Snape myslel, že by si skutočne potreboval dať skontrolovať svoju hlavu. Napríklad keď poslúchol svoju päťročnú sesternicu a kúpil Harrymu ako oneskorený darček šteniatko bígla. Bolo úžasné, ale za tými prosebnými hnedými očami sa zračilo darebáctvo. Keď mu chovateľ povedal, že rado hryzie, nepreháňal. To už Severus so znechutením zistil.
Rosie hrýzla všetko. Najčastejšie ponožky, topánky a vankúše. To šťeňa bolo ako tornádo a tak Severus trval na tom, aby ju Harry držal len v určitých častiach domu. Harry však na to
zabúdal a tak sa Rosie dostávala k neplechám.

Neplechy zahŕňali napríklad rozhryzenie Severusových najlepších topánok, stále nevedel prísť na to, ako sa pes dostal do jeho šatníka, až kým raz nenechal nechtiac otvorené dvere, ukradnutie Aureliinho prádla a ťahanie ho po celom byte, skákanie cez smetný kôš a rozhŕňanie všetkoého vysypaného, potom nehoda na koberci v rohu izby, roztrhanie vankúša na pohovke a diery v Harryho ponožkách.

Pre Merlinovu bradu, čo som to len kúpil - psa, či pár čeľustí? spytoval sa Severus, keď naháňal bígla, ktorý mal v papuli jeho obľúbenú kravatu. Hlúpo ju odložil na posteľ a Rosie hneď vyskočila a schmatla ju. Keď šteňa chytil a vyhrešil, dal jej na hryzenie kosť a na pätnásť minút ju zavrel do jej klietky. Potom vyšiel von a zavolal na svojho syna.

"Harry! Ihneď poď sem!"

Harry, ktorý lietal nad alejou stromov v zadnom dvore sa na otcov krik strhol a vzdychol. Zaujímalo ho, do akých problémov sa zasa Rosie dostala. Mal svojho psa strašne rád, ale bol neposlušnejší než sud divožienok a Severus na to nemal dostatok trpezlivosti.

Za týždeň odkedy prišla, Rosie stihla prevrátiť celý útulný dom hore nohami. Typický bígl!
Rýchlo sa otočil späť, aby pristál, odložil Nimbus do garáže a potom pomaly vošiel dovnútra. Keď Severus používal ten tón hlasu, znamenalo to len jednu vec - problém. Kedysi to bolo na dennom poriadku, že pes Snapea vytáčal, no potom Harry začal robiť všetko preto, aby sa viac do konfliktu s jeho otcom nedostal. Občas sa síce na niečom nezhodli, no nebolo to nič hrozné a Harry skutočne nechcel vedieť, čo Severusa vytočilo natoľko, že bol skutočne rozčúlený.

Sľúbil, že Harryho nikdy neudrie, ale jeho hnev bol legendárny a kto vie - čo ak sa raz neudrží a zbije ho aj napriek tomu? Jeho strýko na to nepotreboval oveľa viac - stačilo jedno zlé slovko alebo krivý pohľad a oheň bol na strechce.
Aj Ron s ním súhlasil, písali si každé dva týždne a tak sa dozvedal o tom, čo sa deje v čarodejníckom svete. Z Azkabanu utiekol kriminálnik Sirius Black a mali nového učiteľa OPČM, Remusa Lupina. Harry bol novinkami ohúrený. Jeho krstný otec bol teraz profesor na Rokforte a zradca jeho mamy ušiel z väzenia. A tiež vznikol nový metlobalový kúsok, ako ho informoval Ron. Keď naňho Severus zavolal, práve si ho skúšal.

"Chceli ste ma vidieť, pane?" Zavolal Harry keď vošiel dovnútra a zbadal Severusa stáť v kuchyni. Niekedy sa vracal k osloveniu "pane", zvlášť keď sa Severus tak hneval.

"Koľkokrát ti musím vravieť, aby si sa skôr, než opustíš dom, uistil, že Rosie je zatvorená?" káral ho otec. Harry zvesil hlavu. "Vieš, kde som našiel toho hlúpeho psa pred desiatimi minútami?"

"Nie, pane."

"V mojej izbe ako hryzie moju najlepšiu kravatu!" Severus mu ukázal zelenú hodvábnu kravatu s malými hadmi, ktorá bola darčekom od Lily. Teraz bola poznačená niekoľkými odtlačkami malých zubov.

"Mrzí ma to, ocko. Ja... zabudol som asi zavrieť závoru."

Severus sa zamračil. "Keď som ti kupoval toho psa, Harry, myslel som, že si dosť starý na to, aby si bol zaňho zodpovedný. Možno som sa mýlil, keďže nedokážeš dodržať jednoduché inštrukcie ako zavrieť ju do jednej miestnosti, keď na ňu nedozeráš. Toto je piata vec za posledné dva dni, ktorú mi zničila, mladý muž. Nemám dosť času na to, aby som stále vrhal na všetko svoje oblečenie zaklínadlá na opravu. Ani na tvoje." Dodal, keď si všimol vytrhnutý kúsok na Harryho džínsoch. "Ten prekliaty pes je hotová pohroma!"

"Nie je!" kričal Harry, nedovoľujúc svojmu otcovi takto rozprávať o tom roztomilom bíglovi. "Je len šteniatko, nerobí problémy naschvál. Ona proste nevie robiť nič lepšie."

"Áno, ale kto je zodpovedný za to, aby ju to naučil?" odporoval Severus. "Myslím, že je to jeden zelenooký chlapec s mojím priezviskom. Ale robil si to? Nie! Namiesto toho som ťa našiel vonku lietať a šteňa si kľudne demolovalo dom."

"Zabudol som, jasné?" horel Harry. "Daj mi prestávku, otec! Nemôžem urobiť chybu?"

"Dávaj si pozor, ako so mnou hovoríš, mladý muž!" varoval ho Severus so zúženými očami.

"Chyby sú v poriadku, pokiaľ sa neopakujú. A ty, Harrison Remus, to dobre vieš. Chovateľ ti povedal, že máš šteňa držať v jednej alebo dvoch miestnostiach, aby si mohol kontrolovať jeho správanie a činnosti."

"Nerád ju nechávam v klietke, ocko. Je ako väzenie."

"Harry, pre ňu klietka znamená domov a tiež miesto, kde ju môžeš strážiť. Určite to nie je väzenie."

"Pripomína mi môj prístenok," mrmlal Harry.

Severus zaškrípal zubami. "Nebuď melodramatický. Ak ju nechceš nechať tam, potom ju môžeš vypustiť v kuchyni. Nepotrebujeme prekračovať pravidlá, akoby si mal päť, Harry. To by si mal vedieť lepšie. Koniec koncov -"

" - mám trinásť a nie päť, viem." odriekal Harry a pretočil oči. Túto vetu už poznal.
Severusovi sa zablýskalo v očiach. "Urči si hranice, alebo ten pes nebude jediný obmedzovaný v tejto miestnosti."

"Povedal som, že ma to mrzí," mrmlal syn.

"Ospravedlnenie nestačí. Skutky hovoria viac, než slová," poučil ho otec. "Bude lepšie, ak uvidím, že do výchovy toho šťeňaťa dávaš viac zodpovednosti, Harry, inak môžem premýšľať o -"

"O tom, že sa jej zbavíš?" dokončil Harry. "To by sa na teba podobalo, však? Zbaviť sa všetkého, čo nie je perfektné, presne ako teta Petúnia. Úžasné!"

Na pár sekúnd Severus stratil reč. Nemohol uveriť tomu, čo vyšlo z úst jeho syna. Po tom všetkom, čo preňho urobil, ho ten fagan porovnával s Petúniou Dursleyovou! Čo si o sebe myslí?

Keď tie slová vypustil z úst, mal si chuť dať facku. Nechcel to tak povedať, ale neovládol sa a bolo to vonku. Neznášal, keď Severus začal s jeho perfekcionistickým tónom, cítil sa vždy taký hlúpy a neschopný a... sťažka prehltol.

"Ocko, ja... mrzí ma to... ja..."

"Už žiadne ospravedlnenia, nechcem ich počuť," okríkol ho jeho otec. "Choď do svojej izby a začni písať esej o rešpektovaní autorít, konkrétne mňa. Tri stopy pergamenu, mladý muž. Teraz!" Severus ho prebodol jedným zo svojich najhorších pohľadov.

Harry otvoril oči, aby argumentoval, ale uvedomil si, že lepšie bude zostať ticho. No stále sa na Snapea hneval a tak dvere za sebou zavrel o niečo hlučnejšie, ako bolo treba.

Ďalšia chyba.

Severus otvoril dvere a strčil dovnútra hlavu. "Teraz si si vykoledoval ďalšiu polovicu stopy o sebakontrole."

"Dobre! To povedal ten pravý." zamrmlal si sám pre seba.

Lenže zabudol, že Severus má uši ako mačka. "Prepáč," povedal smrteľne pokojným tónom.

"Počul som dobre, že nedokážem kontrolovať svoj hnev? Ubezpečujem ťa, chlapče, že keby som to nedokázal, tak by ťa to veľmi mrzelo. Teraz zavri ústa a začni písať, alebo si za tento malý komentár na dva dni prisvojím tvoj Nimbus." potom Severus odplával z miestnosti a veľmi potichu za sebou zavrel dvere.

Harry sa díval na dvere a mrmlal si o svojom otcovi niekoľko nie veľmi pozitívnych vecí. Potom sa prisunul k stolu a naostril si brko.

Ha! Severus mal skutočne práve rozprávať o sebakontrole. Nechal malého bígla, aby nad ním vyhral. A vyhrážal sa, že sa jej zbaví! Jeho jediného darčeka, šteniatka, ktoré vždy chcel. Len pretože o trochu viac hrýzla. Hlúpy perfekcionista! Fajn, možno to bolo trochu dosť hryzenia, priznal si pri pohľade na svoje ponožky, ktoré boli tak dohryzené, že sa už nedali použiť. No aj tak... miloval Rosie a jeho otec by nikdy nemal pomyslieť na to, že sa jej zbaví. Vedel, ako veľmi pre Harryho znamená.

Trinásťročný chlapec sa mračil na svoj pergamen. Neznášal písanie tých hlúpych esejí za trest. Radšej by čistil toalety. Hodil sa na posteľ a zobral si radšej denník. Najskôr by mal napísať doňho a upokojiť sa tým, že by sa vyrozprával. Potom začne písať tú esej.

* * * * *

Severus si masíroval pulzujúce spánky a pomaly si uchlipkával zo zeleného čaju. Našťastie dnes bola Aurelia preč z domu a nebola svedkom tejto malej drámy. Rosie zamraučala a Severus ju okríkol, "Ticho, ty malý lotor!"

Šteniatko stíchlo, vedelo, že má poslúchať. Na rozdiel od jeho syna. Merlin, čo to do toho chlapca vošlo? Najprv toto úplne strašné porovnanie s Petúniou a potom mal ešte drzosť na to, aby tresol dvermi a povedal, že jeho otec by sa mal naučiť kontrolovať!

Ten fagan netušil, aké má šťastie, že Severus sa cez to dokázal preniesť. Po poslednej poznámke totiž Majster elixírov nemal ďaleko od toho, aby chlapca nevyťahal za uši a neposlal niekam kľačať. Len fakt, že sľúbil Harrymu, že ho nikdy nezbije a tiež jeho vek (predsa len už bol trochu starý na bitie) pomohli Severusovi prekonať ten náhly impulz.

Severus si znova premasíroval spánky. Boli situácie, kvôli ktorým si povedal, že sa nikdy nemal stať otcom. Ako aj dnes. Keď išlo o jeho syna a jeho psa, Severus by takmer radšej zostal navždy v žalároch sám, ako škaredý netopier. Takmer.

* * * * *

Po polhodine Severus vošiel do synovej izby, aby skontroloval, či robí to, čo mu prikázal. Našiel Harryho sedieť na posteli a písať do červeného denníka.

"To nie je to, čo som ti kázal písať, Harry," začal Severus zostra.

Harry vyľakane zdvihol zrak. Pre Merlina, ten muž sa pohybuje ako duch! "Viem, ale potreboval som sa najprv vypísať sem, aby - aby som sa upokojil."

"A už si pokojný?"

"Áno."

"Dobre. Tak začni pracovať na svojej eseji, pretože tu zostaneš, až kým ju nedokončíš."

"Nemôžem sa ani navečerať?"

"To som nepovedal. Prestaň mi vkladať do úst slová, ktoré som nevyslovil. Ak to neskončíš dovtedy, budeš pokračovať aj potom. A malo by to byť čitateľné, inak to budeš musieť prerobiť."

Tentokrát Harry nereagoval žiadnou tichou poznámkou. "Áno, pane." Odložil svoj denník, podišiel k stolu, zdvihol brko a po namočení do atramentu začal písať.

Prečo mám rešpektovať svojho otca
napísal Harry Snape

Severus tam ešte chvíľu zostal a sledoval svojho syna. Potom so švihnutím plášťa opustil jeho izbu. Musel ešte navariť niekoľko elixírov pre svojich zákazníkov. Odkedy sa rozhodol spropagovať sa v magazíne o elixíroch ako Majster elixírov, mal viac zákazníkov, než sa dalo zvládnuť aj napriek tomu, že mu Harry niekedy pomáhal.

Nuž, to je cena za úspech, vzdychol si a vybral sa do laboratória. O chvíľu sa vrátil späť, lebo si spomenul, že treba ísť vyvenčiť Rosie. Nechcel rušiť svojho syna, ktorý chcel esej dokončiť pravdepodobne ešte pred večerou a tak sa vybral so šteniatkom von sám.

Rosie sa naňho zadívala jej odzbrojujúcim pohľadom a zaskučala. "Ty si tiež taký malý fagan, vieš? A tiež vyrábač problémov, presne ako tvoj majiteľ," vysvetľoval Severus jemne a kýval pritom prstom. "Ale pre tento raz ti odpúšťam. Keď ti to je teda tak ľúto."

Rosie vyskočila a dala mu packu.

"OK, je mi to jasné, Merlin pomôž!" mrmlal Severus a kľakol si, aby poškrabkal Rosie za ušami. Tá ho za to celého vypusinkovala jej mokrým ňufáčikom.

"Och! Ty šteňa malé! Už dosť, prosím!" utieral si tvár do rukáva.

Rosie zavyla a začala ho obiehať dookola. Severus pretočil očami a rozhodol sa, že potrebuje osobného terapeuta. Alebo aspoň pohárik ginu. Najlepšie by boli oba varianty, pretože sa ešte stále potreboval pozhovárať z Harrym.

A porozmýšľať nad tým, čo povie Melody, keď príde vyzdvihnúť malú Miu. Že deti sú to najlepšie, čo môžeš v živote získať. Teda aspoň päťročné, ktoré nemajú taký vycibrený jazyk, lebo jeho trinásťročný syn by sa ho mal naučiť kontrolovať. Severus si nespomínal, že by bol k Tobiasovi niekedy taký drzý.

Do pekla Sev, aj ty si taký s najväčšou pravdepodobnosťou bol, len si na to nepamätáš. Tiež si za to dostal, lenže tie bitky sa po pár rokoch zliali do jednej veľkej škvrny na tvojej duši. Zdedil tvoj hnev aj tvoje ústa. Boh nám pomáhaj. Zaplakal v duchu Majster elixírov.

* * * * *

V tom čase Harry dokončil svoju esej vrátane posledného odstavca o tom, ako kontrolovať svoj hnev. Prestal sa hnevať a začal cítiť hanbu za svoje činy. Vedel, že tým posledným komentárom to trochu prehnal a že mal štastie, že sa doňho jeho otec nepustil. Vernon by to urobil. V okamihu. Ale Severus nebol Vernon, ani nik jemu podobný. Keby bol, Harry by si práve ošetroval prasknutú peru alebo aspoň veľmi boľavý zadok. Ďakoval Bohu za tieto malé dobrodenia a za to, že Severus bol vždy muž slova.

Písanie tej hlúpej eseje ho prinútilo premýšľať a určite to malo aj ďalší skrytý význam. Napríklad už len to, ako veľa Snape urobil za ten mesiac a pol, aby si získal Harryho rešpekt. Zachránil ho od Smrťožrútov a vyliečil ho. Tiež kvôli nemu opustil svoje miesto profesora Elixírov na Rokforte a presťahoval sa do úplne odlišnej krajiny, aby jeho syn mohol rásť bez neustáleho manipulovania tým starým vševediacim čarodejníkom. Vždy bol svojmu synovi nablízku, keď sa potreboval vyrozprávať o problémoch, či nočných morách, ktoré sa občas objavili. Súhlasil s tým, aby sa Harry učil doma až kým sa nebude cítiť pripravený na navštevovanie muklovskej školy. (Učila ho Aurelia, kedysi bola učiteľka, až kým sa nedala na podnikanie.) Áno, musel priznať, že ten muž mu dal toho strašne veľa.

A ako sa Severusovi za to odvďačil? Tým, že ho porovnal so svojou strašnou tetou a navyše mu daroval tú tichú poznámku o sebakontrole? Už viac necítil ten sladký pocit pomsty, aj keby ho Severus chcel zbaviť Rosie. Cítil sa len previnilo a zahanbene.

Mal pravdu, vážne by som sa mal naučiť kontrolovať. A dávať si pozor na ústa. Nemôžem ho viniť, ak sa ma rozhodne udrieť, aj keď mi sľúbil, že to nikdy neurobí. Zaslúžim si to. Keby urobil niečo také môj syn mne, neviem, či by som dokázal tak odkráčať preč. Asi by som ho prehol cez koleno a dostal by po zadku. Len dúfam, že mi to ocko odpustí. Vážne ma to mrzí.

Uistil sa, že jeho esej je čitateľná a potom sa vybral nájsť svojho otca a odovzdať mu ju. Pozrel na hodinky, bol takmer čas večere a Aurelia už asi bola doma a varila. Nadýchol sa a prikývol, áno, Aurelia niečo varí. Vonia to ako pečená hovädzina alebo niečo také, mňam!

Skôr než stihol otvoriť dvere, vošiel jeho otec. "Skončil si?"

"Áno, pane." odvetil Harry s rešpektom a podal mu esej.

Severus sa usadil na Harryho posteľ a začal čítať. Harry bol prekvapený, očakával, že najprv dostane nejakú ďalšiu lekciu a Severus začal namiesto toho čítať. Len dúfal, že to bude v poriadku.

Kým čakal, ako Severus skončí, takmer si od nervozity začal obhrýzať nechty.

Našťastie bol rýchly a skončil v priebehu pätnástich minút. Potom odsunul pergamen stranou a pozrel na svojho syna, ktorý si nervózne hrýzol spodnú peru. "Je to akceptovateľné. A dobre napísané, Harry. Dúfam, že to, čo si tam písal, si myslel vážne."

"Myslel." Harry zahanbene pokračoval. "Skutočne ma mrzí, že som povedal to o tete Petúnii. Bolo to hlúpe a drzé a... ja som to tak nemyslel. Len som bol vytočený a..."

"Áno, viem. Ver či never. Túto výbušnosť si zdedil po mne, synak. A trvalo mi roky vyvinúť si sebakontrolu, aj keď ty si myslíš, že ju nemám." poznamenal jeho otec.

Harry sa začervenal. "Aj to ma mrzí. Nemal som to povedať. Len som sa bál, že sa ma zbavíš tak, ako sa chceš zbaviť Rosie. Nie je to dobré ospravedlnenie, ale..."

Severus vzdychol. "Nie, nie je. A všimol som si, že máš hlúpy zvyk vyvodzovať si nesprávne závery. Myslíš si, že vieš, čo chcú ľudia povedať ešte skôr, než to povedia. Potom im vkladáš do úst niečo, čo nikdy nepovedali. Presne ako aj dnes. Nikdy by som ti toho psa nezobral, Harry. Viem, že ho máš veľmi rád a je predsa súčasťou našej rodiny."

"Ale počul som ťa, povedal si - " začal Harry.

"Stop." Zdvihol Severus ruku. "Pozri, znova robíš urýchlené závery. Buď ticho a nechaj ma dopovedať, potom môžeš hovoriť ty." Harry zmĺkol. "Teraz, už som ti povedal, že ak sa nezačneš zodpovednejšie starať o svojho psa, tak ťa budem vychovávať ako päťročného chlapca, kresliť ti tabuľky a dávať bojové úlohy, strážiť ťa každú minútu a pripomínať ti veci typu nakŕm ju, choď ju vyvenčiť. Nechcem to robiť, ale budem musieť, ak neuvidím zmenu v tvojom správaní. A ak si myslíš, že som na teba zlý, Harry, keď sa s tebou hádam kvôli domácim prácam, úlohám a výchove bígla, tak vedz, že dokážem byť ešte dvadsaťkrát horší, ak sa nepolepšíš. Budem ti dýchať na krk prakticky každú minútu a zakaždým, keď na niečo zabudneš, dostaneš na zadok tak rýchlo, že asi ani nestihneš uvedomiť, čo ťa udrelo. To chceš, mladý muž?"

Harry razantne pokrútil hlavou. "Nie!"

"Potom bude lepšie, keď si zapamätáš, že sa máš odteraz starať o svoje šteniatko a neodvrávať mi. Je to jasné?"

"Áno, pane. Budem sa správať lepšie. Nechcem, aby ste sa museli na mňa hnevať, ste dosť zlý už teraz," povedal jeho syn chvejúc sa už len pri myšlienke na to.

Severus sa uškrnul. "Potom ti odpúšťam, synak. Ale pamätaj, čo som ti povedal, Harry. Lebo inak vieš, čo sa stane."

"Áno. Ale aj tak nie si ako teta Petúnia, ocko. Vždy ma odstrkala do mojej komory tak rýchlo, že som musel cúvať a potom, keď sa vrátil z práce, povedala strýkovi Vernonovi, aby ma zbil a samozrejme som nedostal večeru."

Severus natiahol ruku a postrapatil Harrymu vlasy. "Dobre vedieť, že si ma konečne ocenil, ty hlupáčik. Teraz sa poďme navečerať, tvoj žalúdok sa už poriadne ozýva."

Vyrazil do kuchyne a Harry sa pobral za ním pamätajúc na to, že sa má dobre správať a viac sa starať o Rosie.

Neskôr v ten večer, keď si dokončil úlohy, sa Harry rozhodol opýtať Severusa na niečo, čo ho trápilo od ich poobedňajšieho rozhovoru.

Severus práve balil niekoľko elixírov, ktoré potreboval sovou doručiť svojim zákazníkom. Skláňal sa nad stolom, keď sa pri ňom objavil Harry. "Čo je, Harry?"

"Och, chcel som sa ťa na niečo opýtať, ocko. Rozmýšľal som... ako sa môžeš tak kontrolovať? Ako si sa to naučil?"

Severus doviazal uzol a potom naznačil Harrymu, aby si k nemu sadol. "No, bolo to veľmi ťažké, hlavne preto, že som nikdy nemal dobrý príklad. Môj otec bol čo sa týka kontrolovania emócií na tom úplne hrozne. Dokázala ho vytočiť každá drobnosť a bezdôvodne vybuchoval hnevom. Žil som s tým od malička, takže som si sľúbil, že ja taký nemôžem byť. Zdedil som jeho výbušnú povahu. To bolo, a vlastne aj stále je, moje prekliatie. Ale raz sa stalo niečo, čo ma prinútilo držať svoje správanie pod kontrolou. Nielen pre svoje dobro, ale aj pre dobro iných."

Harry pokračoval. "Čo to bolo?" Cítil, že to je príležitosť dozvedieť sa viac o minulosti jeho otca.
Severus hovoril pravdu, neklamal mu.

"Už vieš, ako som zistil, že Remus bol vlkolak. To bol hlavný dôvod, prečo sme sa stali priateľmi. To, že som poznal jeho tajomstvo. Spolu s Lily sme sa pokúšali pomôcť mu, ako sa len dalo. Chceli sme vynájsť Protivlkolačí elixír.

"Ale medzičasom sme sa museli strašne veľa učiť na VČÚ. Očakávalo sa, že dostanem tie najlepšie známky a Lily a Remus takisto. Spolu sme sa učili a po večeroch sme chodili do knižnice, kde sa navzájom skúšali. Madam Pinceová vravievala, že by sme si tam mali preniesť aj postele, pretože sme tam prakticky bývali. No nikdy ju to veľmi netrápilo, pretože sme nič nedevastovali a neničili jej knihy.

"Naša snaha sa nám vyplatila, lebo keď prišlo na testy, s Lily sme excelovali a Remus tiež dostal V. Aj tak vždy hovoril, že si nezaslúžil takú dobrú známku a bez nás by ju nikdy nedostal. V znamená vynikajúci." Objasnil Severus, keď zbadal Harryho pohľad.

"Keď sme dokončili skúšku z OPČM, šli sme vonku na prestávku. Ja som ešte stále prechádzal papier s otázkami, aby som sa uistil, že som na všetky odpovedal správne. Myslel som si, že som test napísal dobre. Vždy som mal rád hodiny Obrany,
aj keď náš učiteľ bol prísny bastard."

Harry sa zasmial. "Znie to ako jeden profesor, ktorého poznám."

"Dávaj si pozor, čo hovoríš." Zabrzdil ho Severus. "Kde som to skončil?"

"Ako si si kontroloval odpovede."

"Áno. Sedel som, kukal do papiera a premýšľal nad odpoveďami, keď ma zbadali James s Blackom. V ten deň už boli mimo, vyčerpali na skúškach všetku svoju mozgovú kapacitu," spomínal Severus so slizkým úškľabkom. "Chceli nejakú akciu a bol som prvý, kto im prišiel pod ruku. A samozrejme Black sa na mňa stále hneval pre tie strhnuté body pri vlkolačom incidente. Dostal totiž vtedy aj trest a vrešťadlo od mamy. Merlin, aký som bol rád, že to nebola moja mama! Bola to strašná stará fľandra. Takmer som ho ľutoval, mať takú matku...

"Takže čakali na šancu ako ma dostať a dočkali sa. Nedával som pozor, ja idiot, a oni ma znehybnili skôr, než som ich zaregistroval. Mama ma však v lete naučila základy čarovania bez prútika a tak som kúzlo zablokoval a postavil sa na nohy.

"Ale Black už bol ako odtrhnutý z reťaze a znova ma začaroval. Kúzlo som odrazil a poslal naňho ďalšie, ale to už na mňa útočil aj James a zobral mi prútik."

"Potom mi Black začal nadávať, že som nechutný netopier zo žalárov a podobne, čo som mu ja oplácal všetkými možnými nadávkami, čo mi prišli na rozum. Nemohol som robiť nič iné, pretože James ma držal pomocou zaklínadla vo vzduchu."

Harry civel s otvorenými ústami. "Čo si robil?"

"V podstate nič. Myslím, že som povedal niečo o Potterovej matke, nespomínam si celkom dobre, ale asi to bolo niečo fakt zlé, pretože ma Potter takmer udusil mydlovou penou, keď mi kúzlom čistil ústa.

"Potom zrušil všetky zaklínadlá a dostal som svoj prútik. Bol som neskutočne rozzúrený a použil som kúzlo, ktoré som nemal. Takmer som zabil Jamesa, možno keby som ho použil správne, bol by mŕtvy. Je to veľmi silná kliatba Sectusempra, ktorú som vynašiel sám. Spôsobí protivníkovi rany ako od neviditeľných mečov."

Harry zapískal. "Znie to ako Mortal Kombat."

"Hmm. Áno. Stále som mal v ústach mydlo, takže som kúzlo nevyslovil dosť jasne a namiesto toho, aby ho celkom zabilo, ho len porezalo na líci. Black vtedy zošalel, vedel čo to bolo a tak ma kliatbou zdvihol dole hlavou do vzduchu."

"Vtedy sa už na nás pozeral každý, kto bol vonku. Považovali to za zábavu - sledovať slizolinského prefekta, ako ho ničia Zlaté levy." Severus vyzeral nahnevane. "James mi vyrazil prútik z ruky a začal ma pred všetkými vyzliekať. Vtedy sa zjavila tvoja mama."

Harry sebou trhol. "Ó Bože. Bola nahnevaná?"


"Ako dračica, keď jej ukradnú vajcia. Divoko medzi nich vletela a chcela vedieť, prečo mi nedajú pokoj a kedy ma konečne prestanú ponižovať. Vzali to ako žart, ale ona nie. Potter sa spýtal, či s ním pôjde von, ak ma prestane zaklínať a ona mu napľula do tváre.

"Nechal ma padnúť na tvár a ja som v tej chvíli umieral od hanby. Hneval som sa, že ma napadli a že som nedával pozor a tiež na tvoju mamu, že ma tak verejne obhajovala.

Všetci ostatní sa smiali a ukazovali na mňa, ako hlúpo vyzerám. Akoby som sa nedokázal brániť sám a potreboval na to dievča. Proste som vtedy úplne stratil hlavu. Postavil som sa a kričal na Lily "Nechaj to tak, Evansová! Svoje vlastné problémy si vybavím sám, nepotrebujem pomoc Humusáčky!"

"Ty si ju nazval humusáčkou?" zaplakal Harry. "Ocko, ako si mohol?"

"Severus pokrčil plecami. "Neviem. Vyletel som na ňu. Vlastne som sa na ňu ani nehneval. A už vôbec nie tak, ako na Blacka a Pottera, ale ona mi vošla do dráhy. Hneď som to oľutoval, ale už bolo neskoro.

Moje slová ju poriadne ranili, otočila sa a zakričala, "OK, bojuj o svoje posraté spodky, Ufňukanec!" potom mi dala facku a odišla s Alice plačky preč.

Cítil som sa hrozne a bol by som sa ňou utekal, ale Potter ma znova zavesil do vzduchu. Black ma začal biť za to, ako sa vyjadrujem a ja som ho nechal, myslím. Práve som zranil dievča, ktoré som miloval viac než čokoľvek iné. Verejne som ju ponížil.

Ale prišiel Remus a odhodil Blacka do stromu. Pottera potom prinútil dať ma dole. Pozbieral som sa a strávil zvyšok dňa v Nemocničnom krídle, kde ma nikto nehľadal. Pomáhal som Poppy a popritom som sa sťažoval na to, čo sa stalo. Dala mi dobrú radu, že mám nájsť Lily, ospravedlniť sa jej a potom sa naučiť meditovať, aby som kontroloval svoj hnev. Odporučila mi lekcie s Albusom."

"Chodil si na ne?"

"Áno. Samozrejme o tom incidente už vedel a bolo to práve vtedy, keď ma začal zušľachťovať. Povedal, že mám mnoho talentov a mohol by som mu pomôcť infiltrovať sa medzi tých v mojej fakulte, ktorí sú spojení s Temným pánom."

"Vtedy si sa stal špiónom pre Rád?"

"Nie, ale to bol začiatok. Nebol som oficiálnym členom Rádu, až kým som nevyštudoval a vtedy som na seba vzal plášť tajného agenta."

"A odpustila ti mama, že si ju tak nazval?"

Severus prikývol. "Áno, aj keď ma niekoľko dní ignorovala. Nakoniec pochopila, akí sme obaja boli mizerní, prišla a povedala mi, že mi odpúšťa. Potom povedala, že ak ju tak ešte niekedy nazvem, tak mi kliatbou odstráni jazyk." Dodal jeho otec. "Takže som to nikdy neurobil a to bol hlavný dôvod, prečo som sa tak veľmi snažil kontrolovať svoj temperament. Nikdy som tak už nikoho nechcel zraniť."

"Och, môžeš ma naučiť to meditovanie, ocko?"

"Môžem. Ak chceš, zajtra si môžeme prejsť nejaké cvičenia s dychom."

"Vďaka. Asi bude lepšie, keď sa to naučím. Skôr, než mama zíde z neba a dá mi po hlave lyžicou," povedal Harry a Severus sa zasmial. "Mama bola tiež členka Rádu, však?"

"Bola. Špeciálny agent, ako ja. Pracovala na Ministerstve mágie, na Oddelení záhad ako Nedotknuteľná. To je niekto, kto zbiera informácie o proroctvách a podobných veciach. Jej práca bola veľmi nebezpečná a náročná, preto ju vyniesla až do povedomia prekliateho Voldemorta.

Jedno z proroctiev hovorilo o ňom a dieťati, ktoré sa narodí, keď bude zomierať siedmy mesiac, rodičom, ktorí sa trikrát vzopreli Temnému pánovi," recitoval Severus potichu. "To malo byť jeho záhubou. Lily mi o ňom povedala a preto sme sa ťa pokúšali ukryť. Temný pán veril, že práve ty si ten, o kom proroctvo hovorí a chcel ťa zabiť. Ale tým len spečatil svoj vlastný osud."

"Ako, ocko?"

"Pretože proroctvo jasne hovorí, že dieťa sa musí narodiť rodičom, ktorí sa mu trikrát postavili. S Lily sme boli jasne proti nemu, ale nevedeli sme prísť na to, čo znamená trikrát sa mu postaviť, až kým sme nevybrali Jamesa ako tvojho nevlastného otca. Bol Auror a takisto vystupoval proti Voldemortovi. Takže proroctvo bolo naplnené - bol si synom troch rodičov, ktorí sa mu postavili dohromady trikrát."

"To proroctvo hovorí o tom, že zabijem Voldemorta?" zľakol sa Harry. "Nehovorí aj to, ako to mám urobiť?"

"Nie. Ale proroctvá nikdy nie sú konkrétne, Harry. Vždy sú to len frázy, ktoré majú člocveka zmiasť. Mali sme šťastie, že sme ho pochopili a stihli ťa ukryť."

"Úžasné! Úžasné! Prečo ja? Prečo som ja vždy ten hlúpy záchranca a hrdina?" kričal.

"Pokoj, Harry."

Harry sa začervenal a pokúsil sa zhlboka dýchať. "Prepáč. Len nemám rád keď mi hovoria, že sám riadim svoj osud a potom zase že nejaká Elvíra alebo Teodora mala víziu o tom, že som predurčený na zničenie najtemnejšieho čarodejníka. Vlastne to neznášam!"

Severus prikývol a položil Harrymu ruku na rameno. "Nehnevám sa na teba, synak. Kým som tu ja, nemusíš sa nad tými vecami zamýšľať, Harry. Nikto z teba neurobí záchrancu nasilu, pokiaľ som nablízku ja. Nemám rád proroctvá. Lebo práve to zabilo Lily a Jamesa a mňa pripravilo o roky s tebou. Albus zase verí, že proroctvá sú pravdivé a snažil sa ťa dohnať k tomu, aby si ho naplnil. Ale to už je preč, teraz môžeš byť len Harry Snape, nie žiadny hrdina, ktorý musí zabiť Temného pána alebo zomrieť."

"Aj tak by som to bez mágie nezvládol."

"Aj keby sa tvoja mágia vráti, nebude to znamenať, že musíš byť hrdinom, Harry. Postarám sa o to, aby si mal na výber a aby si vedel, čo sa od teba očakáva skôr, než urobíš rozhodnutie. Nie som ako Albus. Neverím v prekrúcanie pravdy v môj prospech. Odpovedal som na všetky tvoje otázky?"

Harry prikývol. "Nateraz hej."

"Dobre, tak do postele."

"Do postele? Ale ocko, veď je ešte len pol desiatej!"

"Viem. Ale ideš do postele skôr, je to dôsledok tvojho malého popoludňajšieho výbuchu."

"Och, ocko, prosím! Ešte nie som unavený."

"Tak počítaj ovečky alebo drakov alebo niečo iné. Posteľ, pán Snape. Hneď."

Harry otvoril ústa, aby znova zaprotestoval.

"Ešte jedno slovo a budeš chodiť spávať o tomto čase celý týždeň," varoval ho otec. "Tak už choď!"

Harry rýchlo zavrel ústa. Pochopil, že jeho otec to myslí vážne. Kedy on niečo nemyslel vážne? Neodolal a venoval mu jeden Snapeovský zamračený pohľad skôr, než sa otočil na odchod.

Toto si prehnal, chlapče! Pomyslel si Severus a udrel to drzé decko po zadku.

Harry nadskočil, ale nebolelo ho to. Skôr to bolo myslené ako varovanie.

Pochopil a vybral sa do izby. Koniec koncov len zriedka dostal od Severusa Snapea toľko šancí.
Keď šiel neskôr Severus svojho syna skontrolovať, našiel ho spať s Rosie skrútenou vedľa seba. Usmial sa. Keby tu bola Lily, určite by ich odfotila, pomyslel si nostalgicky

Privolal si jej fotoaparát a urobil jeden snímok. Bol čas na nový fotoalbum.

 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 linterna | 31. května 2010 v 21:46 | Reagovat

Pěkné, kapitolka povedená jako vždy :-) Jsem zvědavá, jak jim to bude klapat dál a taky, kdy se Harrymu vrátí magie. Snad to nebude trvat dlouho.  Jinak doufám, že pokračování bude dřív než za 2 měsíce :-( :D

2 enedaka | 1. června 2010 v 8:40 | Reagovat

hezký díl, napjatě očekávám kdy se harrymu začne vracet magie, snad v dalším díle :-)

3 Merlina | 1. června 2010 v 18:46 | Reagovat

Krásná kapitola, puberta je tu vystižená
opravdu prvotřídně. Doufám, že ta cvičení Harryho trochu zklidní. Díky za překlad. :-P  :-)

4 Sisa(Tachi) | Web | 1. června 2010 v 21:48 | Reagovat

Och, Merlin!:D Dosť dobrá kapitolka:D Sevie je proste super^^ A to šťena tiež:D Díky za preklad!^^

5 victor | 3. června 2010 v 22:35 | Reagovat

Líbí se mi, jak se jejich vztah rozvíjí a moc mě potěšilo, že jsem zde našla novou kapitolku...

6 Lena | 13. června 2010 v 16:28 | Reagovat

Moc pěkná kapitola. Snad až příliš reálná :). Děkuji ti za ní.

7 Tefnut | E-mail | 28. června 2010 v 16:25 | Reagovat

na tvé stránky jsem narazila až teď...Musím upřímně říct, že se za to až stydím, protože kdybych veděla, že někde po internetu plují takovéhle překlady, zvlášť když je tam to hle téma (myslím HPSS), tak bych tu stepovala na pokračování už dávno... Je to skvělé...Děkuju :-D

8 ankaj | 30. června 2010 v 19:37 | Reagovat

Díky, to byla pěkná kapitola, moc se mi líbí, jak Severus vede Harryho k zodpovědnosti :-) Jen tak dál

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama