10.04.2011
čo nového?

celá 19. KAPITOLA HYA je PRIDANÁ!!!

môj úžasný brat mi opravil notebook a tento víkend sa chystá domov, takže budem môcť potom prekladať častejšie ako doteraz a tým pádom snáď aj pridávať kapitoly rýchlejšie :)

..............................................................................................


13. Dodržiavať sľuby I.

9. března 2010 v 19:30 | Matusska |  Hide yourself away
Ďalšia kapitola. Viem, že mi to trvá ale proste... rýchlejšie to nejde. Vážne.


A­/N: Harrymu sa vracia mágia a teraz môže lietať aj na metle :)


13. Dodržiavať sľuby

Postupne Harry upadol v domácnosti do príjemnej rutiny. Robil domáce práce a po raňajkách vždy pracoval na zvyšku svojich domácich úloh. Severus ho nenútil k žiadnemu študovaniu, ale vždy uistil, že chlapec pracuje na svojich úlohách dve až tri hodiny denne. Harrymu sa nepáčilo, že sa musel učiť, naučil sa nechávať povinnosti stranou a spoliehať sa na Hermioninu pomoc, či jej poznámky. Aj tak ich robila lepšie, než on.

Ale keď prišlo na školu, Severus netoleroval lenivosť. Očakával od svojho syna, že sa bude učiť bez toho, aby ho k tomu musel vyzývať. Inak by mu určil presný čas a stál by nad ním, len aby sa uistil, že si splnil svoje povinnosti.

Harry sa rozhodol, že nič nie je horšie, ako keď vás pri študovaní Severus stráži ako sokol a určí vám aspoň hodinu denne na štúdium. Nechcel, aby sa Severus vrátil do svojej starej sarkastickej kože. Zaujímalo ho, či aj ostatné deti učiteľov majú so svojimi rodičmi takéto problémy? Alebo je tento perfektný perfekcionizmus len záležitosťou Snapea?

Vlastne si rozvinul len tak úbohé študijné návyky, aby v škole nikdy neprekonal Dudleyho. Ak dostal lepšie známky, než jeho bratranec, Vernon ho potrestal a obvinil, že sa pokúša vyvyšovať nad ich perfektného syna. A mať za priateľa Rona, ktorý odkladá všetky úlohy aspoň do jedenástej večer, to tiež nie je žiadna výhra.

No teraz bol Harry odsúdený naučiť sa dobrým študijným návykom, alebo čeliť hnevu svojho profesorského otca. Druhú možnosť by si inteligentné dieťa nevybralo.

Okrem každodenných povinností a štúdia Harry tiež pomáhal Severusovi pri varení niekoľkých elixírov a na jeho prekvapenie zistil, že rád trávi čas so svojím otcom. Nebol vôbec taký dutý, ako často poukazoval Severus. Keď išlo o varenie a čítanie receptov, najviac problémov mu spôsobovalo to, že jeho prácu sabotoval Malfoy.

No nič podobné sa tu nestalo a tak Harry a Severus mohli väčšinu času spolupracovať v takmer úplnej harmónii. Samozrejme sa občas Harry pristihol, že sníva a Severus mu musel lusknúť pred očami, ale väčšinou aj to bolo pre oboch príjemné uvoľnenie. Harry začal oceňovať precíznosť otcových metód. Starší muž bol pri svojich meraniach a krájaní tak presný a zručný, že Harry až zúfal, aby sa mu raz v tomto smere vyrovnal. Nie, nechcel byť Majster elixírov, chcel byť v nich len dobrý, aby mohol byť naňho otec pyšný.

Harry sa musel pousmiať nad predstavou Ronovej tváre, keby počul, že Harry si praje, aby bol naňho Snape hrdý. Určite by to bolo podľa neho absurdné. Ale nech to vyzeralo akokoľvek zvláštne, Harry priznával, že chcel otcovo uznanie. Bolo to niečo, čo predtým nikdy nemal a po čom túžil. Severus bol stále veľmi striktný učiteľ, ale dokázal Harryho pochváliť, ak si to zaslúžil a bol aj oveľa férovejší, než býval na Rokforte.

No aj napriek tomu stále veľmi rýchlo poukazoval na chyby a keď ich Harry zopakoval, pocítil ostrosť Snapeovho jazyka. Ale muž naňho nikdy nevztiahol ruku, ani sa ho nedotkol inak, než jemným dotykom na ramene. Dodržal sľub, ktorý dal Harrymu v ten deň, keď ho našiel plakať pri Nimbuse a za ktorý mu bol skutočne veľmi vďačný.

Severus sa veľmi snažil udržať svoje sarkastické komentáre a kritický postoj na minime. Takéto správanie pred synom bolo preňho z Rokfortu už automatické, pretože bol špión a tiež sa tým prejavovala jeho nenávisť k Jamesovmu potomstvu. Teraz nenávisť pominula a nemal viac dôvod podporovať v sebe tú hnusnú bytosť. Severus dovoľoval svojej druhej stránke prejavovať sa a nebol k svojmu žiakovi až tak krutý. Potreboval na to strašne veľa odhodlania, Sev bol perfekcionista a vyžadoval od svojho syna, aby pracoval naplno, ale nevyčítal mu každú drobnosť. Práve vďaka tomu sa Harrymu darilo v Elixíroch viac, než kedykoľvek predtým.

Potešený novým talentom svojho syna sa mu Severus odmenil povolením na lietanie za predpokladu, že najprv aktivuje Splývacie zaklínadlo, aby ho nevideli žiadni muklovia. Harry sa veľmi potešil, konečne sa mohol prevetrať. Už mal občas pocit, že šalie, takže teraz ste ho mohli každé popoludnie po dokončení povinností lietať.

Severus mu tiež dovolil poslať listy Ronovi a Hermione, aby im oznámil, čo sa stalo. Odpovede mali odovzdať Poppy v Nemocničnom krídle, oznámkované poštovou známkou, aby ich mohla poslať Harrymu. Severus nedával žiadne šance tomu, aby sa list od Harryho priateľov dostal k Dumbledorovi a vedel, že poštu madam Pomfreyovej nikdy neotváral.

Harry práve dokončil dva veľmi dlhé listy pre oboch pirateľov a poslal s nimi Hedvigu von. Dúfal, že dostane odpoveď skoro, bol uvedavý, ako budú reagovať na zmenu okolností a na najnovšie správy z Británie.

Práve sám obedoval v kuchyni, keď Aurelia šla vyzdvihnúť svoju vnučku, Miu, ktorá mala zostať na celý týždeň. Melody odišla na služobnú cestu a nechcela nechať dieťa s jej otcom. Devon bol nespoľahlivý, mohol ju nechať samú a odísť von s kamarátmi.

Severusa zaneprázdňovalo dokončovanie elixíru, celkom rýchlo sa mu podarilo zaplniť police väčšinou elixírov, ktoré mal aj na Rokforte a preniesol ich tam z učebne do svojho labu. Rozhodol sa tak urobiť a vykompenzovať si tým všetko to rozčúlenie, ktorým si prešiel kvôli Dumbledorovi.

Dúfal, že tá Melodiina malá dcéra nebude taká otravná a rozmaznaná ako deti niektorých jeho známych Smrťožrútov. Severus nič neznášal tak veľmi, ako urevané a rozmaznané potvory. Z toho, čo mu hovorila Aurelia, Mia nebola rozmaznaná a tiež ju nezanedbávali, teda aspoň jej mama nie. Devon bol už iný príbeh. Severus mal skúsenosti s malými deťmi a modlil sa, aby malá mala aspoň nejaké slušné správanie a nebehala jačiac po dobe ako démon. Presne to robil Draco, keď sa nudil a nemal čo robiť.

Majter elixírov rýchlo dokončil svoju prácu a zamkol si laboratórium, ktoré bolo súčasťou Aureliinho suterénu. Zväčšili ho kúzlami tak, aby sa v ňom cítil pohodlne. Kontaktoval miestnu čarodejnícku komunitu a oznámil im, že je Majster elixírov a pripravuje elixíry na predaj. Mohol na tom zarobiť slušné peniaze a nemusel z toho nič platiť Aurelii. Pokúšal sa svojej tete dať niečo za to, že môžu žiť v jej dome, ale Aurelia sa nahnevala, že nie je žobráčka a nech ju neuráža ponúkaním peňazí, akokeby mu prenajímala izbu.

"Skutočne, Severus, čo zo mňa robíš?" kričala a on sa cítil absurdne, ako desaťročné decko. "Rodina nemôže platiť rodine, to si odteraz dobre pamätaj. Platí to minimálne v rodine Princeovcov. Ak chceš skutočne nejak pomôcť chodu domácnosti, môžeš každý druhý týždeň urobiť namiesto mňa veľký nákup a natankovať."

Samozrejme súhlasil a hneď sa cítil o niečo lepšie. Zabudol, že aj keď Aurelia nie je čarodejnica, má svoju Princeovskú hrdosť a že prijala svojho synovca s dieťaťom okamžite do svojho srdca. Severusa brala ako syna, ktorého nikdy nemala, ale chcela. Čo na tom, že bol dospelý? No a Harry, Harry bol jej milovaný vnuk.

Severus bol prirodzene konzervatívny, keď šlo o peniaze. Bolo to tým, že ako dieťa bol chudobný a musel si strážiť všetko, čo mal. No keď prišlo na nevyhnutnosti alebo veci typu prísady do elixírov, nikdy nebol skúpy. Uprednostňoval kvalitné veci, ale vedel vyjednávať. V apatieke, ktorá ho zásobovala väčšinou prísad, mu raz povedali, že je pri počítaní prefíkanejší než leprechaun a predavač vzdychol vždy. keď Snape vchádzal do predajne. Vedel totiž, že sa nevzdá a bude otravovať až kým nedostane všetko, čo potrebuje, nech je to čokoľvek. Snape odmietal zaplatiť čo i len peny navyše a predavač vedel, že sa má pri ňom vyvarovať pokusov o podhodenie nekvalitných prísad. Severus bol príliš bystrý. Určite by behom dvoch sekúnd zbadal rozdiel a odvolal obchod. Neznášal klamárov.

Majster elixírov uvažoval nad vyhľadaním novej apatieky na tejto strane oceánu. Vyšiel z laboratória a práve kráčal po chodbe, aby si zobral v kuchyni niečo pod zub. Našiel tam Harryho jesť moriaka s hranolčekmi a niečím, čo vyzeralo ako čokoládový koláč.

"Ahoj," privítal ho Harry a pokračoval v jedení.

"Ahoj. Vzal si si svoj vyživovací elixír?" opýtal sa Severus.

Harry sa zamračil. "Ja... ach, zabudol som. Musím, ocko?"

"Poznáš moju odpoveď, Harry," povedal Severus, privolal elixír a strčil ho chlapcovi do rúk.

"Cítim sa dobre, tak prečo ho ešte potrebujem?"

"Pretože si polovicu svojho života hladoval a nebudeš sa potom môcť správne vyvíjať," odvetil mu Snape. "Teraz to vypi a prestaň sa správať ako malé decko."

Harry si niečo zamrmlal a Severus si bol istý, že to bolo niečo v tom zmysle, aký je jeho otec nespravodlivý, preto mu venoval varujúci pohľad. Aj keď bol štastný, že Harry sa v jeho prítomnosti už cíti pohodlnejšie a prestal sa ho báť, nemohol svojmu synovi tolerovať drzosť.
Harry vypil ten hlúpy elixír a jeho hrozná chuť mu skrútila tvár. Pokračoval v jedení a prial si, aby Sev tak veľmi nedozeral na jeho zdravie. Bol zvyknutý starať sa väčšinou sám o seba, Dursleyovcov vlastne nikdy netrápilo, či žije alebo nežije. Teraz si zvykal na dozeranie svojho otca.

Snape Harryho ešte stále každý týždeň prezeral, aby sa uistil, že sa zotavuje a väčšinou mu naordinoval nejaký hnusný uzdravovací elixír. Bol v tomto smere takmer taký hrozný ako madam Pomfreyová a Harry sa prehliadok vždy obával. Už celkom súcitil s Ronom, keď sa rozčuľoval, ako ho jeho mama obskakuje, káže mu jesť veľa zeleniny, určuje mu oblečenie a vlastne všetko. Lenže Snape je ešte horší, pomyslel si Harry, pretože má tie debilné elixíry na všetko a s potešením kontroluje, či jeho syn vypil skutočne všetko, čo mu kázal.

Harry vedel len časť z toho, ako veľmi sa jeho systém po opakovanom Cruciate poškodil. Severus nechcel chlapca vystrašiť ešte viac, bol neustále pod emocionálnym nátlakom a v strese. Jednoducho zobral veci do vlastných rúk a pokúšal sa vrátiť chlapcovi jeho stratené zdravie bez toho, aby vedel, čo robí. Bolo mu jasné, že Harryho musia štvať všetky časté a nepotrebné prehliadky, ale nechystal sa mu prezradiť pravdu, takže chlapec musel aj naďalej znášať Severusovo obskakovanie.

Severus práve začal jesť svoj sendvič a nalial si do pohára ľadový čaj, keď vošli Aurelia s jej vnučkou, päťročnou Miou Barryovou. Počul dievčenský hlások hneď, ako vošli dovnútra. "Ja mám bratrancov z Anglicka, starká? Prečo som ich ešte nikdy nevidela?"

"Pretože žili veľmi ďaleko a až teraz prišli bývať ku mne, srdiečko," povedala jej so smiechom Aurelia.

"Oni tu bývajú? Ako starký a mamička?"

"Áno." Odpovedala Aurelia a zakričala: "Harry, Sev, sme doma!"

"Akoby sme to nevedeli," poznamenal potichu Harry Severusovi a potom sa vybral skontrolovať, či teta nepotrebuje pomôcť s batožinou.

V hale objavil malé dievčatko s bystrými orieškovými očami a krátkymi čiernymi vlasmi. Mala pekné zelené šatočky a sandále s Malou morskou vílou. Keď zazrela Harryho, venovala mu oslnivý úsmev a natiahla ruku.

"Ahoj! Ty si môj bratranec? Volám sa Mia."

"Ja som Harry," potriasol jej malou rúčkou.

"Mám päť rokov," hrdo ho informovala. "Mala som narodeniny pred troma týždňami, 27. júla. A ty máš koľko rokov?"

"Trinásť." Mal som narodeniny len pár dní po tebe, 31. júla."

"Jééj! A mal si aj párty?"

"No..." Harry nevedel, čo povedať, pretože vlastne narodeniny oslavoval sám, ako zvyčajne. Dostal darčeky od Rona, Hermiony, Hagrida a pani Weasleyovej, ale Dursleyovci jeho narodeniny nikdy neoslavovali. Najradšej by boli, keby sa vôbec nenarodil, teda aspoň tak to raz povedala Petunia.

Aurelia, ktorá pochopila jeho zaváhanie, rýchlo odviedla svoju vnučku do kuchyne. "Harry, môžeš prosím zaniesť Miine veci do mojej izby? Mia, vypytovať sa Harryho môžeš neskôr, teraz poď do kuchyne, zoznámiť sa s tvojím druhým bratrancom, Harryho ockom, Severusom Snapeom, teda vlastne Sevom."

Harry rýchlo vyrazil aj s kufrom do Aureliinej izby šťastný, že nemusí odpovedať na žiadnu ďalšiu strašnú otázku o narodeninách.

Keď sa o pár minút vrátil do kuchyne, našiel Miu sedieť vedľa Severusa, ako mu vysvetľuje, že prišla ku starkej. "Vždy bývam u starkej, keď ide mamička niekam preč, pretože môj ocko je nezodpovedný bastard" oznámila mu pokojne.

Harry nad tou úprimnou poznámkou takmer vybuchol smiechom, Aurelia zaborila tvár do dlaní a Severus nadvihol obočie a povedal, "To vidím."

"Mia Aurelia Barrryová!" jačala jej starká. "Dobre vieš, že takto sa nerozpráva, mladá dáma."

"Ale to povedala mamička," bránila sa Mia. "Ocko ju zase rozplakal, má novú priateľku a Cindy povedala, že by potreboval, aby ho niekto poriadne zmlátil a naučil ho, ako sa správať k dáme. Cindy je mamkina najlepšia priateľka." Zahľadela sa na Severusa. "Pravdepodobne by si to mohol urobiť, Sev. Si dosť veľký."

To už na Harryho bolo priveľa. Vyprskol a nekontrolovateľne sa smial. Severus načisto stratil reč a Aurelia vyzerala, akoby chcela umrieť. Mia očividne nemala žiadne zábrany hovoriť komukoľvek o rodinných problémoch, ani vzdialeným bratrancom, ktorých prvýkrát stretla.
Mia spokojne prikývla. "Hej. Mohol by si."

"Panebože, Mia!" vykríkla Aurelia. "Prestaň s tým. Sev, prepáč, žila s ľuďmi, ktorí povedia všetko a vôbec im nevadí, že ich počúva. Varovala som Melody pred týmto..." Potriasla hlavou a otočila sa na vnučku. "Mia, nemusíš každému rozprávať, čo povedala mama, dobre?"

"Ale on nie je každý, starká, je to rodina. A ty si vravela, že rodine môžem povedať všetko."
Harry sa ešte stále chichotal v chodbe a po tejto nevinnej poznámke znova vybuchol, čo prinútilo Severusa otočiť sa: "Harry, kontroluj sa!"

Harry vyvinul hrdinské úsilie nesmiať sa. Zamiloval si svoju malú sesternicu a to ju poznal ešte len desať minút. Že vôbc mala guráž spýtať sa Severusa Snapea, či by nemlátil - ako to povedala? Och, presne, toho nezodpovedného bratranca - Harry si zahryzol do pery - to bolo niečo úžasné. A pohľad na Snapeovu tvár... Stavím sa, že si nič také neočakával, však, oci?
Aurelia sa stále pokúšala vysvetliť Mii, že sa nemala pýtať Severusa, či by zmlátil jej otca, aj keď jej mama a Cindy povedali, že by si to zaslúžil.

Severus bol šokovaný tou bezostyšnou poznámkou, ale potom pochopil, čo to znamená. Mia bez problémov povedala úplnému cudzincovi, ako jej otec podvádza mamu a ako tá svojho manžela neznáša. Toto malé dievčatko bolo príliš vystavené zlým vplyvom. Videla a počula veci, ktoré by žiadne iné dieťa v jej veku počuť nemalo, uvedomil si Severus smutne. Môže také niečo zostať nevinné dlhšie ako dva roky? Mala by mi rozprávať o bábikách, nie ako otec rozplakal mamu, pre Merlina! Zvláštne, pripomenulo mu to jeho vlastné detstvo. Až príliš sa zoznámil s temnou stránkou života, keď vyrastal s Tobiasom. Naučil Severusa otvárať plechovku piva skôr, než chodil do školy.

Mia bola bystrá, vtipná a až príliš všímavá, rozmýšľal s hnevom nad vecami, ktoré musela vidieť a počuť doma. Zaujímalo ho, ako mohla Melody dovoliť, aby také vnímavé dievča bolo vystavené takým veciam. Zaumienil si, že sa so svojou sesternicou porozpráva, keď sa vráti z tej cesty. Ak veci medzi ňou a Devonom boli až také zlé, mala sa rozviesť, a bolo by to vyriešené. Ich dieťa by nemuselo vyrastať s tým, že je normálne, keď mama hovorí otcovi nezodpovedný bastard a otec tak otvorene ničí manželstvo. Po tom, čo mu povedala Aurelia a po Miinej poznámke bol viac než pripravený urobiť to, čo chcelo malé dievčatko, zakopať jej otca pod čiernu zem, alebo ho zakliať až do polovice ďalšieho Júla.

Otočil sa k svojmu synovi, ktorý sa konečne prestal smiať a zasyčal, "Harry, správaj sa primerane svojmu veku! Toto nie je vtipné."

Trinásťročný chlapec zažmurkal, podišiel k otcovi a zašepkal: "Myslel som, že to bolo podarené, stačila mi predstava, ako zatĺkaš jej otca do zeme. Obaja vieme, že by si to urobil, ocko."

Doparoma! Pozná ma až príliš dobre, pomyslel si Severus znepokojene, že jeho syn sa zrazu stal veľmi vnímavým. "To teda nie. Čo by som rád urobil a čo urobím, to sú dve odlišné veci, Harry. Teraz si sadni a dojedz ten obed. A skús sa prestať tváriť ako šialená opica, dobre?" Tón poslednej vety znel skôr ako rozkaz, než ako žiadosť.

Harry, žiadny blázon, vedel, že nie je rozumné neposlúchnuť, sadol si a jedol. Jedno mu bolo jasné - s Miou nablízku bude tento týždeň ešte veľmi zaujímavý!

* * * * * *

Keď Harry s Miou odišli večer do postele, Severus si Aureliu odtiahol nabok a povedal jej o malom dievčatku niečo, čo ani ona ani Melody netušili. "Je čarodejnica, teta Relia. Vidím v nej talent. Ak sa u nej ešte nezačala prejavovať náhodná mágia, čoskoro začne."

"Si si istý, Sev?" Aurelia vyzerala ohromene. "Nikdy som si nemyslela, že zdedí ten talent. Aj keď Melody spomínala, že si všímala divné veci, napríklad knihy vylietavajúce z políc. Raz, keď Miu kúpala, odprisahala by, že videla gumené zvieratká tancovať v kruhu okolo žltej kačky."

"Náhodná mágia," prikývol Severus. "Ak sa už jej mágia prejavovala, znamená to, že bude dobrá čarodejnica. Také to zvláštne veci budú nastávať čoraz častejšie, až kým sa nenaučí svoju mágiu kontrolovať. V jedenástich, možno už desiatich rokoch sa v nej jej mágia naplno rozhorí a bude musieť ísť do školy, aby sa ju naučila ovládať. Nie som celkom oboznámený s čarodejníckou spoločnosťou v Amerike, máte tu nejaké školy ako náš Rokfort?"

"Áno, máme Akadémie," informovala ho Aurelia. "Ale môžu si ich dovoliť len bohatí a privilegovaní, musíš tam tiež mať sponzora. Také niečo sa v Miinom prípade nestane, Severus."

"Prečo nie? Má dobrú históriu, ako každý zo strany jej matky. Nehovor mi, že aj tu sú predsudky voči deťom narodeným u muklov?"

"Nie v takom rozsahu ako v Británii, nie. Ale Akadémie sú v podstate snobské školy, keď to chceš počuť takto. Mia nie je dcéra bohatého podnikateľa ani silnej čarodejníckej rodiny a preto ju nikto nebude sponzorovať, nech je akokoľvek výnimočne talentovaná. Čo v praxi znamená, že jej rodičia si nič takéto nemôžu dovoliť."

"Tak čo potom robia obyčajní čarodejníci, učia sa sami?"

"Nie, samozrejme, že nie!" smiala sa Aurelia. "Majú súkromných učiteľov, väčšinou spíšu magickú zmluvu, ktorá ich zaväzuje učiť študenta, až kým nedosiahne úspešné ukončenie štúdia a tým status čarodejníka. Žiaci zase podpisujú, že budú svojich učiteľov poslúchať po dobu siedmich rokov."

"Chápem. Takže je tu zaužívaný starý systém, majster a učeň," uzavrel to Severus. "Dobre teda, vyzerá to tak, že keď dosiahne potrebný vek, stanem sa jej učiteľom."

"Skutočne Severus? Budeš jej majster?"

"Áno. Je moja krv a neverím, že by ju niekto iný mohol vyučiť dobre, teta Relia," povedal pevne. Jedna časť jeho mozgu pri týchto slovách šokovane kričala, ale prikázal jej, aby sklapla. Keď rezignoval, myslel si, že s učením skončil, ale osud mal zdá sa iný plán. Nenechal by Miu učiť nejakého divného čarodejníka alebo čarodejnicu, keď ju mohol sám učiť oveľa lepšie. "Vie o mágii a čarodejníkoch?"

"V podstate nie. Teda... pozná ich z príbehov, ale v postate... nie. Mysleli sme, že bude lepšie, keď jej nepovieme pravdu. Zvlášť keď na rozdiel od Melody nevyrastala pri čarodejníkoch."

"Oh, myslím, že sa poteší. Vždy bola sklamaná, že nezdedila žiadnu mágiu, chúďa dievča. Raz mi povedala, že si to želala každý rok pri sfukovaní narodeninových sviečok."

"Musela ma neznášať, však?" poznamenal Snape zatrpknuto.

"Ale nie, Sev. Melody povedala, že si jej najobľúbeješí bratranec a rada by ťa vídala častejšie. Páčilo sa jej mať staršieho bratranca, ktorý má mágiu, aj keď si ju v jej prítomnosti nemohol používať."

"Dobre. Takže nebude žiarliť, že jej dcéra mágiu zdedila?"

"Nie, prečo?"

"Pretože Lilyna sestra Petunia na ňu kvôli mágii žiarlila a vybíjala si svoju zlosť ešte aj na Harrym, keď tam býval. Nie že by som si myslel, že Melody by mohla týrať Miu tak, ako Petunia Harryho," dodal Severus rýchlo, keď zbadal Aureliin výraz. "Ale musím si byť istý."

"Nie, o to sa obávať nemusíš, Severus. Melody bude Miu milovať ešte viac, ako doteraz. A čo sa týka Devona, nevieme povedať, ako bude ten darebák reagovať. Môže si myslieť, že je to nezmysel, alebo sa pokúsi Miu využiť na pomoc pri jeho tajných... schôdzkach," povedala Aurelia prísne.

"To je odporné!" vykríkol Severus nahnevane. "Ako môže vystavovať dieťa takej nemorálnosti. Možno by som mal skutočne urobiť to, čo chcela Mia a nakopať ho."

Aurelia sa potichu zasmiala. "Ach, Sev, nemohla som to povedať pred Miou. Ale obávam sa, že Melody so mnou nebude súhlasiť. Aj napriek všetkým jeho chybám ho stále miluje. No na druhej strane už dlho nie sú spolu."

"Ako môže milovať muža, ktorý je jej neverný?"

"Neviem. Keby som ja niekedy zistila, že ma Sam podvádza, prebral by sa v nemocnici, pretože by som ho zbila baseballovou pálkou." skonštatovala Aurelia hrozivo. "Myslela som si, že som naučila Mel, aby mala viac hrdosti, ale asi som sa mýlila. Niekedy ju nespoznávam, Sev. Nie je ani po mne, ani po otcovi."

Severus zrazu pochopil. "Nie. Ona je ako moja mama. Kto do smrti zostal s opileckým bastardom, aj napriek bláznivému zamilovaniu, alebo ako to chceš nazvať." Nahnevane potriasol hlavou. "Potrebujem si s ňou pohovoriť, keď sa vráti, teta Relia. Aby sa nezopakovala história."

"Veľa šťastia, Severus. Melody si robí, čo chce. Je tvrdohlavejšia, než mulica."

"Patrí do rodiny. A ja tiež." povedal Snape úprimne.

"Áno!" zasmiala sa Aurelia, až jej zažiarili oči. "Ak ju niekto dokáže presvedčiť, že Devon ničí nielen jej život, ale aj život malej, tak si to ty, drahý."

"Urobím, čo bude v mojich silách, teta Relia."

"Presne to od teba žiadam, Sev." Potľapkala ho po líci a obaja odišli do postele.

* * * * * *

 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 _x [^BoOo^] x_ | Web | 9. března 2010 v 19:31 | Reagovat

Ahooj .. Máš Moc Hezký Dess .. =D

2 ankaj | Web | 10. března 2010 v 6:17 | Reagovat

Díky moc, krásný překlad, Mia nemá chybu a myslím, že si ji ještě užijem :-D Devona patří zabouchat do země...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama