10.04.2011
čo nového?

celá 19. KAPITOLA HYA je PRIDANÁ!!!

môj úžasný brat mi opravil notebook a tento víkend sa chystá domov, takže budem môcť potom prekladať častejšie ako doteraz a tým pádom snáď aj pridávať kapitoly rýchlejšie :)

..............................................................................................


12. Sev stretáva Veľkého Zlého Vlka

24. ledna 2010 v 14:39 | Matusska |  Hide yourself away
Prepáčte, že to toľko trvalo. Budem sa snažiť znova pridávať kapitoly v pravidelných a nie veľmi dlhých intervaloch. Nová kapitola je veľmi zaujímavá a akčná, vlastne už názov niečo napovedá, tak si ju užite.

12. Sev stretáva Veľkého Zlého Vlka

Apríl 1975
Škriekajúca búda, Rokville
Čo
pre Merlina tí traja chystajú?
Čudoval sa Severus, keď zachytil pohľadom Jamesa, Siriusa a Petra vykrádajúcich sa niekam pomedzi stromy. Určite nič dobré, ako zvyčajne, odpovedal si s úškľabkom. Čakal na Lily pod nádherným dubom, ktorý prevísal ponad jazero. Povedala, že je to najkrajší strom na pozemkoch a Severus s ňou musel súhlasiť. Určite bol lepší, než to monštrum, ktoré vypestovala pred štyrmi rokmi madam Sproutová. Žiaci ho nazvali Zúrivá vŕba. Výstižný názov. Severus nikdy nepochopil, prečo si profesorka Herbológie vybrala na pozemky taký nebezpečný strom, hlavne keď tam boli stovky študentov a hrozila im nejaká nehoda, či darebáctvo. Ten strom sa doslova hlásil o problémy.

Ale vŕba tam napriek tomu zostala a na otázky okolo nej neodpovedal nikto, dokonca ani Dumbledore. Povedal Sevovi, že je tam s určitým zámerom a to je všetko, čo potrebuje vedieť. No táto odpoveď nenasýtila Snapeovu zvedavosť a túžbu po poznaní, takže v skúmaní vŕby pokračoval. Zistil, že táto zvláštna odroda vŕby by niečo mohla perfektne strážiť. Teraz už zostávala len jediná otázka - čo vlastne stráži?

Čokoľvek to je, musí to byť veľmi dôležité, keďže je tu riziko, že by konáre stromu mohli nejakého študenta aj vážne zraniť. Keď už vyrástla a začala byť nebezpečná, na začiatku Sevovho druhého ročníka, Dumbledore všetkých varoval, aby sa od nej držali ďalej. Takmer každý poslúchol, teda okrem pár odvážnejších a hlúpejších Chrabromilčanov, ktorí sa navzájom vyzývali, aby sa k nej približovali bližšie. Vŕba na nich zaútočila a potom sledovali, kto sa jej vydrží uhýbať najdlhšie.

Typické idiotské Chrabromilské správanie, premýšľal pohŕdavo slizolinský prefekt.
Keď zbadal Problémy Vyrábajúce Trio utekať po pozemkoch, nebolo pochýb, že znova zostrojili nejaký šialený plán.

Darebáctvo, za ktoré sa nikdy nedostali do problémov. Och, dostali trest za neskoré odovzdanie úloh alebo za to, že boli von po večierke, občas aj za odvrávanie učiteľom. Ale väčšina ich žartíkov na iných študentoch im prešla. Bolo dobre známe, že Dumbledore si obľúbil Jamesa Pottera a Blacka, ako inak by mohol tolerovať ich správanie?

Tento fakt Severusa strašne iritoval. On si dával na svoje správanie pozor, fakultu nikdy nepripravil o body a tých pár trestov, ktoré dostal, bolo kvôli Záškodníkom. Dokonca sa tento rok stal prefektom, na čo bola jeho mama veľmi pyšná. Napadlo mu, že možno tento rok riaditeľ pochopí, že je rovnako dobrý ako Zlatý chlapec Potter alebo ten darebák Black, no zatiaľ sa to nestalo.

Dumbledore mal oči len pre svoju Leviu fakultu a Slizolin im nesiahal ani po členky. To Severusa zarmucovalo, pretože čakal na súhlas staršieho čarodejníka a rešpektoval toho muža akoby bol jeho vlastný otec. A akoby to nestačilo, vyzeralo to tak, že Potter a jeho kumpáni ho zatienia všade, kam sa pohne. Snape bol prefekt, ale Potter Chrabromilský stíhač a zlatý chlapec, ktorý sa zaplietol so všetkými dievčatami z ročníka okrem Lily. Sev dostal najlepšie hodnotenie z Elixírov, ale bol to James, kto dostal špeciálne riaditeľské povolenie na extra víkend v Rokville za výkon na Obrane proti čiernej mágii. Vyhral duel s profesorom Birchwoodom.

Veľký obchod, hneval sa Sev. Strávili na scéne päť minút, nebol to skutočný súboj. A prečo to bolo lepšie než dobré známky z tak ťažkého predmetu? Rozčuľoval sa. Elixíry boli pre väčšinu čarodejníkov nočná mora, na tejto hodine sa potili a plakali. Len hŕstka študentov mala precíznosť, inštinkt a trpezlivosť na to, aby uspeli v tomto predmete a ešte menej z nich to dokázalo brilantne. Severus bol jeden z tých, čo si varenie dokázali ešte aj užiť a mal na to zvláštne schopnosti. Lily tiež mala talent a keď sa oni dvaja spojili, nebol elixír, ktorý by sa im nepodaril.

Prečo teda riaditeľ uprednostnil Jamesov okázalý úspech pred Severusovými vedomosťami zostávalo stále ukryté. Vieš, prečo, Snape. Je to preto, že si Slizolinčan a jediné, čo každý o tejto fakulte vie, je že je hniezdom temnej mágie. Niet pochýb, že sa to vznáša nad všetkým, čo urobíš. Všetko je zakryté tieňom.

Ale možno si jeho ťažkú prácu niekedy riaditeľ všimne a odmení ho za to. Možno dnes v noci. Severus sledoval miznúcich chrabromilčanov a zrazu učinil náhle rozhodnutie. Mal tušenie, že čokoľvek sa chystajú urobiť, určite je to extrémne proti pravidlám. Ak môže získať informácie o tom, čo robia, riaditeľ možno pochopí, že jeho zlatí chlapci si zaslúžia byť potrestaní a aspoň raz ponesú následky svojho konania.

Vždy im udeľoval výnimky a na rozdiel od nás sa zo všetkého dostali. Nejestvovali pre nich pravidlá. Je to nefér a aspoň raz chcem aby dostali to, čo si zaslúžia. Prekliati idioti! Severus rýchlo načarbal na strom poznámku pre Lily. Odkázal jej, že ho to mrzí, ale dnes večer sa nemôžu stretnúť a že jej to vysvetlí neskôr. Potom sa vybral za tými tromi dole cestou do Rokvillu.

Držal sa dosť ďaleko od stromu a pohyboval sa extra potichu. Nebolo o nič nové, zakrádal sa okolo domu, keď sa jeho otec opil. Pohybovať sa ako tieň bolo preňho prirodzené, bol to spôsob ako prežiť Tobiasovu náladu.

Netušil, kde ho vedú. Najskôr si Sev myslel, že idú do dediny kúpiť si niečo od Zonka, to by sa na nich podobalo. Lenže obchod aj Medové labky minuli so zasnenými pohľadmi. Namiesto toho zamierili hore ku rozpadávajúcej sa chatrči nazývanej Škriekajúca búda.

O Škriekajúcej búde sa hovorilo, že v nej straší. Ak ste boli dosť odvážni, mohli ste tu v noci prísť a počúvať plač a výkriky mŕtvych čarodejníkov, ktorých tu zabili.

Teda to hovorila povesť.

Severus tomu neveril. Poznal skutočné netvory a nepotreboval nových duchov, aby z nich bol vystrašený. Neverím tomu. Vylákali ma tu z hlúpeho žartu. Asi to bol Blackov nápad, zistiť kto dokáže stráviť desať minút v nočnej Škriekajúcej búde a nezošalieť od strachu. Preboha, čo majú desať?

Posunul sa bližšie k miestu, kde stáli, tesne pred vchod do chatrče. Pettigrew ako zvyčajne kňučal.

"Myslíte, že bol dobrý nápad ísť tu dnes večer? Viete, že najhoršia je prvá noc v splne." Prepletal chlapec s výzorom potkana prstami.

"Bude lepšie, keď tu budeme, vieš to, Červochvost," povedal James. "Zloží ho to."

"Nechcem to vidieť, Paroháč," nariekal Peter.

"Prestaň fňukať, Peter," prikázal mu Sirius. "Ideš mi na nervy viac, než Ufňukanec." Zahľadel sa na zlomenú závoru, ktorá sa hojdala sem a tam. "Ako dlho odhaduješ, že to bude trvať, James?"

James pokrčil plecami, a plášť sa mu zvlnil okolo atletickej postavy. "Neviem, kamoš. Môže to byť pár minút alebo aj hodina, ako naposledy. Vieš, že zakaždým je to iné."

Severus umieral zvedavosťou. Nemohol vydržať to pokušenie nepoznaného a vystúpil z tieňov. Po zotmení ich bolo všade dosť na to, aby mu poskytli úkryt.

"Čo je zakaždým iné, Potter? To, ako porušíš pravidlá?" opýtal sa Sev. "Každý deň porušíš nejaké nové, však?"

James a Sirius sa otočili a vrhli na vychudnutého slizolinčana vraždiace pohľady. Pettigrew sa zbabelo skryl za nich.

"Pozri, kto je to!" vykríkol Sirius. "Ufňukanec! Už som si myslel, že sa budem nudiť. Čo ťa vytiahlo zo žalárov, ty slizúň? Už ťa celkom otrávili výpary?
Zahmlili ti rozum?"

"To by si chcel. Merlin vie, že to sa podarilo len tebe, Black," odsekol Severus. "Ak si vôbec nejaký mal, o čom silne pochybujem. Večne chodíš Potterovi za zadkom, aby si si občas požičal ten jeho."

"Prečo tu sliediš, Ufňukanec?" James vstal a namieril prútikom na druhého chlapca. "Prečo sa nevrátiš späť ku kotlíku do žalárov a neuvaríš si Elixír lásky?"

"Pre koho?" posmieval sa Snape. "Pre teba, Potter?"

James sa zasmial. "Ja nemám problém s babami, Snape. Chceš vedieť prečo?"

"Nie, ty arogantný idiot."

"Pretože ja si umývam vlasy, ty guľa slizu!" vyhlásil James, Peter sa zasmial a Sirius doslova vybuchol smiechom.

Severus stuhol, na svoje vlasy bol citlivý. Mastné boli len za posledný rok, od začiatku puberty. Bol to vedľajší efekt toho, že tak veľmi rástol. "Možno áno, ale kedy si si ich naposledy česal, Potter? Keď si mal dva roky a musela to robiť mamička? Blbé, že už tu nie je."

James prevrátil očami. "Moje vlasy češú chutné sexi kuriatka, Ufňukanec. Rady sa v nich prehrabujú prstami."

"Hej, keby sa pokúšali hrabať sa v tých tvojich, Snape, mali by ruky celé mastné." Kričal Sirius.

"Moje vlasy aspoň zakrývajú mozog, Black. Lenže tie tvoje zakrývajú len to, že máš dutú hlavu. Možno máš pekný ksicht, ale na poschodí nikto nie je doma."

"Hovoríš, že som hlúpy, Snape?" zavrčal Sirius a vytasil prútik.

"Prečo nie," načrtol Sev a v okamihu sa prútik zjavil aj v jeho ruke. "Dokážeš sa urážať aj sám, nepotrebuješ moju pomoc. Ale potrebuješ nejaké synonymum pre hlúpy. Čo tak imbecil? Alebo debil?"

"Zavri hubu, Ufňukanec!" zareval Black strácajúc kontrolu. "Skôr než -"

"Sirius!" vykríkol James a chytil svojho priateľa za rameno. "Prestaň vyvádzať, ty pako! Pokúša sa ťa vytočiť a ty ho nechávaš."

Sirius chcel striasť Jamesa ako nejaké nebezpečné zviera. "Pusť ma, Paroháč! Nabudúce dám tomu slizkému debilovi príučku."

"Skutočne? Za zakliatie prefekta na pozemkoch je trest, Black," pripomenul im Severus. "Ale skús to, bude príjemné strhnúť Chrabromilu nejaké body a vidieť, ako ste na poslednom mieste."

"Si prefektom len preto, že si sa pchal Slughornovi do riti, Ufňukanec!" kričal Sirius. "No vlastne presne to slizolinčania robia. Pchajú sa do zadkov všetkým, ktorí majú moc, hlavne Veď-vieš-komu. A ešte pchajú svoje abnormálne veľké nosy tam, kde nemajú." Stále sa pokúšal zbaviť Jamesovho zovretia.

Severus cítil, ako v ňom kypí žlč, ale kontroloval nutkanie zakliať toho povýšeneckého Blacka. Teraz nebol vhodný čas na to, aby popustil uzdu svojmu temperamentu. "Nepotrebujem nikde pchať nos, Black, keď dodržiavaš pravidlá ako normálni ľudia. Ale ach, zabudol som, ty si lepší, než ktokoľvek iný. Sirius Orion Black zo Starobylého a Ušľachtilého rodu Blackovcov." Posmieval sa mu Severus. "Pravidlá pre teba neexitujú, však?" Naklonil sa ku chlapcovi, ktorý vyzeral, akoby mu každú chvíľu mali začať peniť ústa. Sirius neznášal, keď mu pripomínali jeho predkov, pretože väčšina z nich bola v Slizoline. "Tak čo tu robíte?"

"Teba do toho nič, Snape!" vyhŕkol Peter a hneď sa aj zachvel, keď ho Sev priklincoval nepríjemným pohľadom, ktorý sa naučil od Tobiasa. "Prečo neutečieš naspäť ku kotlíku, ty starý netopier?"

Skôr než Severus stihol reagovať na túto poslednú urážku, z búdy sa ozval neprirodzený výkrik.

Všetci teenageri vyskočili. Pettigrew sa vystrašene triasol a objal si telo rukami. Dole čelom mu až na nos stiekla kvapka potu. "Už to začalo!" vykríkol a vyslúžil si za to pohlavok od Jamesa.

"Sklapni, Červochvost!"

Severus prižmúril oči. "Čo začalo? Žart, ktorý ste vymysleli naposledy?" spýtal sa. "Tse. Tse. (pozn. pre Kez: Do tejto časti som sa zamilovala!) Ste fakt banda blbcov. Toto bude váš tretí trest za posledné tri dni. Tvoja pani matka nebude šťastná, lord Black. Možno ti pošle ďalšie Vrešťadlo, takže sa celá škola dozvie o tom, ako sa hnevá na svojho syna, že jej robí hanbu. Čím sa ti vyhrážala naposledy ak dostaneš ďalší trest?" Severus zamyslene zovrel pery. "Myslím, že sa ťa chystá zbiť brezovým prútom, ty neposlušný chlapec!"

Sirius očervenel a pokúsil sa vytrhnúť Jamesovi svoj prútik.

"Prestaň, Tichošľap! Nemôžeš ho začarovať teraz, budeš potrebovať mágiu neskôr!" hneval sa James a chytil Siriusovi ruky za chrbtom.

"Napríklad na udržanie sa ďaleko od mamičky," smial sa Severus, až mu žiarili oči.

Vtedy sa ozval ďalší bolestný výkrik nasledovaný vrčaním. Bolo to strašne desivé, tie výkriky zneli takmer... ľudsky, uvedomil si Severus zhrozene. Výkriky človeka v smrteľnej agónii, príliš veľkej na to, aby sa dala vydržať..

Zrazu výkrik nahradilo vlčie vytie.

"Pre toto sme tu, Ufňukanec," ozval sa Black a ukázal na chatrč. "Aby sme videli príšeru, ktorá tu straší."

"Príšeru?" odfrkol Severus. "Prosím ťa! Akoby som ti mal veriť. Pravdepodobne je to len nejaké hlučné zaklínadlo alebo niečo také. Žiadna reálna príšera v tejto búde nemôže byť zašitá. Čo by tam jedla?"

"Možno nosatých prefektov, Ufňukanec?" vyprskol Sirius. "Prečo nejdeš dovnútra a nezistíš to?"

"Sirius, ty idiot!" jačal James. "Čo ti šibe? Nemôže tam ísť!"

"Prečo nie?" Sirius venoval svojmu protivníkovi vyzývajúci pohľad. "Čo ty na to, Snape? Si dosť odvážny na to, aby si šiel dovnútra a postavil sa zoči voči príšere? Alebo si ako zvyšok tých zbabelých slizákov?"

"Nenazývaj ma zbabelcom, Black?" vrčal Severus.

"Budem, pokiaľ neotvoríš dvere a nepozrieš sa, čo tam je," vyzýval ho Sirius.

"Nie je tam nič," povedal Severus. "Je to len ďalší z vašich šibnutých žartíkov a ja vám nenaletím. Pôjdem tam, nič tam nebude, vy ma zamknete a utečiete. To je váš plán, však? Úbohý."

Zvnútra sa ozval obrovský buchot a akýsi zvláštny zvuk, akoby po dreve škrabali pazúry. Severus sa zachvel, škrabot bol zase nahradený zmrazujúcim vrčaním a tichým fučaním, akoby sa to niečo snažilo dostať von.

"Keď to hovoríš, Ufňukanec. Pre toto ťa klobúk zaradil do Slizolinu namiesto Chrabromilu. Pretože do našej fakulty sa dostanú len odvážni. Prefíkaní a záludní zbabelci sú vždy v Slizoline, presne ako môj brat a ty."

"Slizolinčania nie sú zbabelci!" Kričal Severus zovierajúc päste.

"Tak to dokáž! Otvor dvere a pozri sa na tú príšeru!"

"Myslíš, že som hlupák, Black?"

"Nie. Ale určite si zbabelec." Podpichoval ho Sirius. Potom vydal zvuk ako sliepka a zamával krídlami.

To už bolo na Severusa priveľa. Otočil sa a zamieril ku búde, ignorujúc hlások niekde v svojej hlave, ktorý mu kričal, aby zastavil a prestal sa správať ako idiot.

"Sirius, ty si debil!" Zdesene jačal James. "Zabije sa! Alebo ho pohryzie!"

"No a? Je to Ufňukanec, Paroháč. Svet bude bez neho krajší, nie?"

Ale tentoraz sa James nebavil. Kričal na Snapea, aby sa vrátil. "Stoj, Snape! Mal si pravdu! Teraz sa otoč a vráť sa."

Severus ho ignoroval. "Pekný pokus, Potter. Ale chcem zistiť, kvôli čomu je celý tento rozruch."

Pokračoval na ceste k dverám s pripraveným prútikom.

James zbledol sa rozbehol sa za ním. "Nie!"

Severus na sekundu zaváhal. Takmer uveril, že v Potterovom hlase je skutočné znepokojenie. Potom potriasol hlavou. Mysli. Aby sa Potter o teba strachoval? To by muselo v pekle mrznúť.

Búda sa zatriasla. Niečo sa hádzalo do dverí, až sa pod tou ťarchou takmer vyvalili z pántov. Znova sa ozvalo zavytie, dlhé, netrpezlivé a zúrivé.

Severus cítil, ako mu tepá v spánkoch. Zúfalo chcel utiecť preč. Všetky jeho inštinkty mu kričali, že čokoľvek sa za tými dverami nachádzalo, bolo to tam z nejakého dôvodu a on to netúžil odhaliť. Ale spomenul si na Blackove vysmievanie a poznámky o zbabelých slizolinčanoch. Nemohol to nechať tak.

Ak bolo niečo, čo Severus Snape nebol, bol to zbabelec.

A zomrel by, keby si to o ňom Sirius prekliaty Black myslel.

Namieril prútikom na starý zhrdzavený zámok a zasyčal odomykacie zaklínadlo.

"Snape! Nie!"

James sa hodil za druhým chlapcom a pokúšal sa chytiť Seva za rukám, ale ten ho nahnevane striasol.

"Vypadni Potter! Nikto ma nebude nazývať hlupákom!"

"Severus, prosím! Neotváraj tie dvere! Nerozumieš tomu."

"Máš pravdu. Nerozumiem. Ale budem." Trval na svojom Severus. Položil ruku na kľučku a pomaly ju stláčal.

Stihol ju len otočiť a dvere s hroznou ranou aj so Severusom vyleteli z pántov.

Ťažké drevo narazilo Severusovi do tváre a cítil, ako sa mu zlomil nos.

Vykríkol, ale jeho bolestný ston zanikol v hrôzostrašnom zavytí, ktoré sa ozvalo z hrdla siluety stojacej vo vnútri.

Severus spadol na Jamesa, ktorý skončil na trávniku. "Utekaj!" jačal chrabromilský stíhač driapajúc sa na nohy.

Ale Severus bol od strachu a hladu, ktorý vyžaroval z vlkolaka, neschopný pohybu. Hľadel do šedých očí toho netvora, ktoré na jeho vlčej tvári pôsobil až príliš ľudsky. A až príliš známo.

Vlkolak sa mu díval priamo do očí. Potom zaklonil hlavu a trhajúc putami, ktoré ho držali pripútaného k stene, zavyl. Z papule mu vyprskli sliny len kúsok od Severusových topánok.
James ho ťahal za rameno. "Poďme, Snape! Pohni tým prekliatym zadkom skôr, než nás dostane! Nepozná ťa, všetko čo vidí, je potrava."

Vtedy Severus zistil, koho sú tie oči. Oči, ktoré vyzerajú tak príšerne známo.

"Námesačník? Si to ty?"

Mal som pravdu! Vedel som, že na tom Remusovom zmiznutí pri každom splne bude niečo zvláštne. Nemal žiadne návaly slabosti, premieňal sa na vlkolaka! Kričala logická časť Snapeovej mysle víťazne.

"Nepozná ťa, Snape! Teraz je vlk, nie človek!" kričal James. "Poďme, do pekla!"

Severus sa pokúsil vstať, ale vlkolak naňho slintajúc a vrčiac zaútočil. Z jeho ľudských očí sršala nenávisť a túžba zabiť.

"Remus!" kričal Severus. "Ja som Sev! Spomínaš si? Tvoj najlepší priateľ!"

Vlkolak na okamih zastal a zažmurkal, potom sa zachvel ako v horúčke. Vytrčil pazúry a tesáky mu vo svite mesiaca takmer žiarili. Remus Lupin na nich uprene hľadel a Severus v jeho očiach na malú chvíľku videl záblesk poznania.

No ten hneď zmizol a zostal len pohľad vlčej beštie.

Vlkolak chcel len jedno.

Potravu.

Vzduchom sa mihli pazúry, zaborili sa do Severusovej ruky a vystrekla krv. Vlkolakova čeľusť bola len niekoľko centimetrov od Severusovho hrdla, keď ho zrazu niečo začalo vyťahovať z jeho mrazivého zovretia.

"Sirius!" jačal James odťahujúc Severusa za golier do bezpečia. "Premeň sa! Rýchlo!"

Severus odtrhol pohľad od beštie, ktorá kedysi bola jeho priateľ a zbadal Blacka, ako sa premieňa na veľkého chlpatého psa. "Black je animágus?" zašepkal.

"My všetci sme," povedal James, keď sa Tichošľap vyrútil k vlkolakovi a začal krútiť chvostom.

Severusovi spadla sánka. "Čo to robí? Pokúša sa s ním hrať? To je debil! Je predsa hladný."

"Viem, ale Sirius ho vo svojej psej forme dokáže upokojiť." James náhle pustil Snapeov golier a ten skoro spadol.

No aby sa udržal na nohách, otočil sa ako mačka. "Potrebujeme zavrieť tie dvere."

"Viem. Ale nemôžme, kým nebude Námesačník vo vnútri." Poznamenal James.

"A ako ho tam chceš dostať, Potter? Pozveme ho na keksy a šálku čaju?" Severusovi sa nazlostene triasol hlas.

James potriasol hlavou a zasmial sa. "Ach, nie naozaj."

Potom sa premenil na veľkého bieleho jeleňa, dvanástoráka, hrdého a nadriadeného. Severus sa chytil za svoje krvácajúce zápästie, ktoré ho už bolelo rovnako ako nos a sledoval, ako Paroháč so sklonenou hlavou postupuje bližšie k vlkolakovi.

Vlkolak sa naježil a takmer skočil na jeleňa. No nebol hlúpy, dával si pozor, aby sa nenapichol na parohy.

Jeleň pohodil hlavou a prinútil vlkolaka o krok ustúpiť.

Sirius povzbudivo brechal a jeleň krok za krokom vlkolaka zaháňal do chatrče. Keď prekročil prah, Paroháč ustúpil a zabuchol dvere.

Potom sa premenil späť na Jamesa s vytiahnutým prútikom a dvere ešte zamkol kúzlom.

Vyhladovaná beštia bola znova zamknutá.

Zúfalo zavýjala a Severus sa celý chvel. Keď si uvedomil, ako blízko smrti sa ocitol, oblial ho ľadový pot. Keby ho Potter neodtiahol... zožral, či prinajlepšom uhryzol by ho najlepší priateľ.

Sev sa náhle posadil a pokúsil sa ukľudniť svoje roztrasené kolená.

"Je koniec?" ozval sa Pettigrew stále skrútený do guličky.

Nikto neodpovedal, boli zaneprázdnení snahou o upokojenie.

Sirius sa premenil späť a potľapkal Jamesa po pleci. "To bolo úžasné, kamoš, ako si si poradil s Námesačníkom a - och!"

James zovrel päsť a poriadne Siriusovi strelil zo zubov.

Sirius si šokovane chytil sánku. "Dopekla, za čo to bolo, James?"

"Za čo?" jačal James. "Tichošľap, ty si totálny idiot, veď si Severusa takmer zabil! Neuvedomuješ si, čo sa takmer stalo?"

Sirius vyzeral zahanbene. "Ach, sakra, Paroháč, nechcel som, aby sa skutočne zranil, len ho vyľakať."

Severusovi sa podarilo ovládnuť svoje nohy a postavil sa pred Siriusa. "Ty si pravdepodobne ten najhlúpejší, najskazenejší a najretardovanejší čarodejník, akého som kedy stretol, Black! Takže pre teba to bol len debilný žart? Vieš, čo sa mohlo stať, keby ma Remus uhryzol?"

"Hej. Narástol by ti kožuch, Snape."

Severus zúril a Sirius sa ocitol na zemi so zakrvaveným nosom a boľavou sánkou. Skôr, než sa stihol postaviť, si pred neho stúpili James aj Snape a nadávali mu.

Severus mal ten najvyberanejší slovník, všetko, čo sa naučil od otca, ktorý naňho takto často kričal.

James bol ohromený, pretože Severus všetky tie nadávky vyslovoval drsným tónom popretkávaným čistým hnevom. Keď vyčerpal svoju zásobu, otočil sa na Jamesa a jačal: "Daj si odpich, Potter! Lebo sa neudržím a spravím niečo neodpustiteľné."

"Si v poriadku?"

"OK a teraz vypadni! A za toto vám strhávam sto bodov."

"Čo? Ty totálny magor!" zdvíhal sa na nohy Sirius. "Nemôžeš to urobiť! James ti zachránil život a ty mu ešte odpočítaš body? Ty odporný slizolinský bastard!"

"SIRIUS!" kričal James. "Takmer zomrel a ty máš problém s pár bodmi? Pre Merlina! Kvôli tvojmu malému žartu by nás mohli vyhodiť!" schmatol Blacka za šaty a ťahal ho dole.

Červochvost sa pozbieral a rozbehol sa za nimi.

Severus počkal, kým odídu. Potom zaboril tvár do dlaní a úboho sa rozplakal. Ešte nikdy sa neocitol tak blízko smrti. Najhoršie bolo, že to bol Remus, kto ho takmer zabil.

Remus, jeho najlepší priateľ.

Mohol mi roztrhať hrdlo behom sekundy. Ja som nebol schopný pohybu. Keby ma Potter neodtiahol...

A Potter, jeho úhlavný nepriateľ, ho zachránil.

Znovunadobúdajúc kontrolu Severus vstal a vybral sa smerom, kde kráčali aj oni. Mal nutkanie povedať o tom riaditeľovi, ale až zajtra. Jediné, čo chcel teraz, bolo padnúť do postele a spať aspoň týždeň. Nechutne ho bolel nos a tiež hranená hruď. Vedel, že by sa mal ešte nechať prehliadnuť Poppy.

Neuvedomujúc si, čo robí, kríval Severus popri jazere.

Zrazu sa jeho ramena dotkla ruka.

Takmer začal kričať, keď spoznal Lily.

"Lily! Dobrý Bože!"

"Vystrašila som ťa, Sev?" opýtala sa šibalsky s úsmevom.

Pootočil sa a vtedy si Lily všimla jeho zlomený nos a zakrvavenú tvár. "Pre Merlina, Sev! Čo sa ti stalo? Bil si sa? Bol to znova Potter a Black?"

"Nie. Bol to Remus."

"Remus? Remus ti zlomil nos?"

"Bola to nehoda. Zabuchol dvere práve, keď som stál na prahu," vysvetľoval Severus.

"Čože? Sev, si v poriadku?"

"Nie."

Chytila ho za rameno a pomohla mu odkrivkať na ich obľúbené miesto, kde sa posadili. Vytiahla vreckovku, namočila ju do jazera a začala mu čistiť tvár.

Aj keď bola jemná, bolelo to. No Severus sa nepohol a bolesť znášal nehybne. "Chcelo by to kúzlo."

Prikývol.

"Nehýb sa," prikázala a namierila mu prútikom na tvár. Vyslovila kúzlo a Severusovho nosa sa dotklo chladné biele svetlo.

Stisol zuby, pretože cítil tupú bolesť, no tá po chvíli pominula.

"Prepáč," zamrmlala a chytila do rúk jeho tvár.

"To je v poriadku," zašepkal.

"Si zranený ešte niekde?"

"Na ruke. Remus ma poškriabal, keď po mne išiel."

Lily naňho šokovane hľadela. "Je toto stále ten istý Remus Lupin, Sev? Náš najlepší priateľ, plachý a tichý?"

Preskúmala zranenie. Potom vyslovila čistiace zaklínadlo a ďalším tichým kúzlom ranu zahojila.
Ovinula ruku okolo Severusových ramien a povedala: "Povedz, čo sa stalo, prosím. Pohádali ste sa?"

Sev si odfrkol. "Niečo také. Sledoval som dnes večer Pottera, Blacka a Pettigrewa. Vybrali sa do Rokvillu, k Škriekajúcej búde."

"Aby videli duchov?"

"Nie. Aby strážili Remusa. Je vlkolak, Lily. A takmer ma zabil..." zlomil sa mu hlas.

"Ó Bože, Sev!" šepkala a silno ho objala.

Tiež ju objal a nachvíľu nastalo ticho, obaja si užívali prítomnosť toho druhého.

Potom Lily povedala: "Sev, mali by sme mu pomôcť."

"Ja viem, ale ako? Na lykantropiu neexistuje liek."

Na dlhú chvíľu bola ticho. "Čo keby sme sa pokúsili ho vynájsť?"

Zamračil sa. "Predpokladám, že je to možné. Keď budeme spolupracovať, možno vynájdeme nejaký elixír."

--------------------------------------------------------
"Presne to sme urobili," uzavrel rozprávanie Severus. "keď som vyriešil veci s riaditeľom. Pozval si ma do kancelárie aby zistil, prečo som strhol Chrabromilu tak veľa bodov naraz. Keď som mu povedal, čo sa stalo, vyzeral znepokojene a uistil ma, že dozrie na potrestanie Blacka, Pettigrewa a Pottera. Keď som sa ho spýtal na Remusa, povedal, aby som zabudol na to, čo som videl." Severus si odfrkol. "Akoby som toho bol schopný. Ešte dodnes sa mi o tom niekedy sníva, tie tesáky, pazúry a zavýjanie..." zachvel sa.

Harry objal staršieho muža, pokúsil sa mu poskytnúť rovnakú útechu ako mu dal Severus predtám. "Čo sa stalo s Jamesom a Siriusom?"

"Nič z toho, čo som si predstavoval ja," vrčal Snape. "Blacka by mali vylúčiť a Potterovi dať podmienku za to, že vedeli, že Remus je vlkolak a čo by bolo, keby niekoho pohrýzol. Black ma napriek tomu vyprovokoval. Museli to vedieť roky, stali sa animágmi, aby mohli sprevádzať Remusa aj v jeho vlčej podobe."

"Sprevádzať? Chceš povedať, že ho z tej búdy púšťali?"

"Áno. Po pár hodinách sa vlk dostatočne upokojí, oni sa premenia na zvieratá a idú do Zakázaného lesa. Vždy s ním strávili noc, aby sa uistili, že sa vráti do Škriekajúcej búdy pred svitaním. Aby sa zabránilo úniku Remusa z Búdy na pozemky školy, vybudovali tajný prechod, ktorý Remus používal."

"Čo povedal Dumbledore, keď to zistil?"

"Neviem, nebol som tam, ale vraj dostali týždenný trest s Minervou a bolo to. Plus tých mojich strhnutých sto bodov."

"Prečo si im nestrhol viac?"

"Prefekti môžu manipulovať s maximálnym počtom sto bodov. Albus im mohol strhnúť viac, ale samozrejme to neurobil. Ani ich neprinútil ospravedlniť sa mi. Neprekvapilo ma to, ale Lily sa hnevala. Neskôr som zistil, že si s oboma pohovorila a dostali riadnu facku."

Harry sa zasmial. "Vau. Bola dosť temperamentná, že?"

"Len pri určitých veciach. Jednou z nich som bol ja. Keď sme potom konečne stretli Remusa, povedali sme mu, čo sa stalo a cítil sa hrozne. Povedal, že by nemal byť v kontakte s normálnymi ľuďmi. Ale odpustil som mu a Lily tiež. Potom sme začali pracovať na Protivlkolačom elixíre a keď sme boli šiestaci, mali sme hotový prototyp. V čase, keď sme končili školu, mali sme už finálnu verziu a on ho používal."

"Robíš ho preňho?"

"Áno. Každý mesiac mu miešam jednu dávku. Nikomu sa ešte nepodarilo vynájsť lepší liek na lykantropiu." Severus sa bližšie pozrel na Harryho. "Teraz si si vypočul väčšinu mojich zážitkov zo školy a domova. Som si istý, že si si všimol, že mnoho ráz som bol vystrašený a zranený. Takže... čo keby si mi povedal o tvojej nočnej more?"

Harry neochotne prikývol. "Dobre, ocko," súhlasil a po prvýkrát použil dobrovoľne toto oslovenie. Potom povedal otcovi všetko, čo si pamätal zo zajatia a kúzlo, ktoré použili na odstránenie jeho mágie.

Bolo ťažké vyvolávať tie strašné spomienky, ale Sev bol trpezlivý, nechal Harryho pokračovať jeho vlastným tempom, až kým ten otrasný príbeh mučenia a temnoty nedopovedal do konca. Severus držal svojho syna, kým plakal.

"Neznášam spomienky!" vzlykal Harry, nemohol si pomôcť.

"Viem, Harry," šepkal mu otec a objímal ho. "Ale keď budeš čeliť svojim obavám, tak ich odstránime. Viem, že je to ťažké a bolí to, ale neskôr mi poďakuješ. Budeš spať kľudne bez nočných môr a spomienok."

"Stále mám nočné mory," smrkal jeho syn.

"Raz to prestane. To ti sľubujem, Harry," povedal Majster elixírov. "Toto je prvý krok, čeliť svojmu strachu. Ďalší krok bude uvedomenie si toho, že strach ťa zraniť nemôže. Potom to prestane a dovtedy som tu ja."

Harry vzdychol a oddychoval v otcovom náručí, načúvajúc tlkotu Snapeovho srdca. Uspávalo ho to presne ako tak dávno, keď mal dva roky.

Severus svojho syna neprestával hojdať a držať, až kým si nebol istý, že Harry zaspal. Položil spiace dieťa do postele a vytratil sa hľadať svoj zaslúžený odpočinok.

 

15 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Merlina | 24. ledna 2010 v 19:22 | Reagovat

Díky za novou kapitolu i za slib častějšího přidávání. Snad Ti to vyjde :-)

2 Sisa (Tachi) | Web | 24. ledna 2010 v 19:41 | Reagovat

Páni, zaujímavé. Ďakujem za ďalšiu kapitolku^^ Momentálne zo seba viac nedostanem, ale hrozne sa mi páčila^^

3 Nancy | 25. ledna 2010 v 17:46 | Reagovat

Ókej. Veľmi dobré, bejby :-D A to Tse, Tse ma dostalo :-D :-D Inak, úžasné dialógy, chválim ;-) A tá kapča akčná-neakčná, ja som sa rehotala ako najatá :D Skvelé

4 ankaj | Web | 26. ledna 2010 v 21:48 | Reagovat

Konečně někdo popsal, jak to vlastně s tím vlkodlakem bylo :-D Díky za kapitolu, užila jsem si to 8-)  :-D

5 ft | 5. února 2010 v 22:32 | Reagovat

Dík za kapču

6 III | 6. února 2010 v 9:41 | Reagovat

Super, díky :-)

7 Zulík | 7. února 2010 v 14:29 | Reagovat

kedy bude pokračko?

8 Jaja | 8. února 2010 v 22:14 | Reagovat

jé, díky za další kapitolu :-D Tak aj Harry to už ze sebe dostal, to je pěkný

9 ywen-bwa | 10. února 2010 v 17:53 | Reagovat

velmi pekne  :-)    kedy bude pokracko  :-P

10 mimka | 9. března 2010 v 13:45 | Reagovat

je to dobre...ale fakt by si mohla pridať nejakú ďalšiu kapitolu....

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama