10.04.2011
čo nového?

celá 19. KAPITOLA HYA je PRIDANÁ!!!

môj úžasný brat mi opravil notebook a tento víkend sa chystá domov, takže budem môcť potom prekladať častejšie ako doteraz a tým pádom snáď aj pridávať kapitoly rýchlejšie :)

..............................................................................................


11. Navždy tu budem I.

9. prosince 2009 v 19:31 | Matusska |  Hide yourself away
jedenásta kapitola venovaná tým, ktorí majú toho v škole tak strašne veľa ako ja :)
niečo na odreagovanie


11. Navždy tu budem I.

Leto 1967
Pradiarska ulička 34, Londýn

"Severus! Pohni s tým tvojím prašivým zadkom, chlapče!" kričal na osemročné dieťa opitý otec.

Zadržiavajúc vzlyky sa chlapec ponáhľal dole schodmi a modlil sa, aby nebol otec taký opitý ako zvyčajne, pretože čím viac toho vypil, tým mal väčšie sklony zaútočiť na svojho syna, manželku, alebo kohokoľvek, kto bol na dosah ruky. Vedel, že nie je najlepšie ignorovať otca, keď ho volá. Túto chybu urobil raz, keď mal päť a na chrbte mal doteraz jazvy z bitky za túto neposlušnosť.

Teraz bol starší a múdrejší. Vedel, že nemá provokovať toho diabla menom Tobias Snape. Vedel, že nemá pred ním plakať, lebo dostane bitku. A tiež vedel, že keď otec omdlie od toľkého chľastu, je najlepší čas odísť do parku a hrať sa s Lily Evansovou, svojou najlepšou kamarátkou. Jeho mama Eileen dlho pracovala a len zriedka bola doma, takže bolo na Severusovi vyhovieť Tobiasovým nárokom a pripravovať raňajky a obed. Niekedy jedli len chlieb s maslom, prípadne aj hrubým plátom syra. Raz mali vajíčka a mlieko, takže Sev mohol urobiť omeletu a toast. Inokedy keď mama mohla odložiť časť výplaty bokom, mali slaninu, šunku a hostili sa, zatiaľ čo Tobias bol dole v krčme, hral karty a pil.

Keď sa Severusova hlava vynorila spoza zábradlia, Tobias sa zamračil a si dieťa privolal bližšie.
Sev sa približoval opatrne, nevedel, či znova za niečo nedostane výprask. Ale tentoraz naňho otec nevztiahol ruku. "Tu máš. Vezmi to a kúp mi u Peteho nejakú fľašu." prikázal muž a vtískal chlapcovi do ruky za hrsť drobných mincí. Bol neoholený a mal krvou podliate oči, jeho tmavé vlasy boli rovné a strašne mastné. Tričko mal pokryté škvrnami od alkoholu a zvyškov jedla. Zvyčajne si Tobias niečo pod zub uchmatol v krčme, pokiaľ sa potom dokázal odtiaľ dostať. Presne to urobil včera večer a tak si Eileen a Sev mohli užiť raňajky v mieri.

Severus si vložil peniaze do vrecka a zakrýval grimasu ako sa len dalo. Mohol si za to kúpiť nové topánky alebo nejaké jedlo, ale namiesto toho potečú dole otcovým hrdlom. Ako vždy. No vtom si na niečo spomenul. "Ale ocko, Pete minule povedal, že ti nič nepredá, kým mu nezaplatíš svoju dlžobu."

Tobias sa varovne pozrel na syna. "Mlč, chlapče! Urob, čo som povedal. S Petem som sa dohodol, tak teraz choď a rýchlo!" pokúsil sa Seva udrieť, ale ten sa zle mierenej rane elegantne vyhol.

Severus vedel, že bude lepšie ísť a tak rýchlo vybehol z dverí a vybral sa dole zničenou cestou do miestneho baru nazvaného Peteho pirátske nebo. To hlásal nápis, ale ľudia ho nazývali len U Peteho. Nápis napoly svietil a bola na ňom lebka s prekríženými kosťami a dve šable.

Severus bol vo vnútri dobre známy, takže muži sediaci pri stoloch či bare osemročnému chlapcovi len zriedkakedy venovali pozornosť. Vedeli, že prišiel po Tobiasovu poobednú dávku.

Severus vyskočil na barovú stoličku a vyložil na pult peniaze. Sal, tunajšia obsluha, zdvihol oči od pohára a usmial sa na vychudnutého chlapca. "Ako zvyčajne, Sev?"

"Áno, Sal."

Asi štyridsaťročný Sal vzal polovicu peňazí a podal Severusovi hnedé papierové vrecko. Vo vnútri bola fľaša lacného ginu, Tobiasova zvyčajná. Potom si Severus vzal zvyšok peňazí a navyše čokoládovú tyčinku, balíček praclíkov a plechovku minerálky.

Severus sa usmial a ukázal Salovi na znak vďaky jednotku. Vždy od neho niečo dostal, keď prišiel Tobiasovi po fľašu a nikdy za to nemusel zaplatiť celú cenu. Mike a Joe takí milí neboli. Ale Sev sa nikdy nepriznal, že to Sal robí, pretože by ho Pete mohol vyhodiť. On totiž neznášal charitu.

"Povedz otcovi, že dnes večer sa hrá," informoval Sal chlapca.

Severus prikývol. "Poker alebo karty?"

"Poker. Stredná úroveň."

"Dobre. Musím ísť, inak schytám."

Sal zakýval chlapcovi, ktorý zišiel zo stoličky a vyrazil k dverám, ale on len smutne kývol hlavou. Severus bol určite jediné dieťa, ktoré videl nosiť chľast pre svojho otca, ale na tom vychudnutom chlapcovi bolo niečo, čo ho hlboko zasiahlo. Možno to boli chlapcove tmavé oči, ktoré stále obsahovali zmes nádeje a nevinnosti, aj napriek tomu, že život sa s ním kruto zahrával. Severus Snape bol veľmi šikovný, mohol by sa dostať vysoko, keby dostal šancu odísť z Pradiarskej uličky. Sal sa modlil, aby tú šancu dostal. Nechcel vidieť Seva skončiť tak, ako mnohých. Ako zlodeja, či kriminálnika utekajúceho pred zákonom.

Severus by bol určite prekvapený keby vedel, aké pocity vzbudil vo výčapníkovi. Chlapec si myslel, že je pod úrovňou myšlienok ostatných, presne ako jeho otec. Utekal čo najrýchlejšie domov, dal Tobiasovi fľašu a pohárik a povedal mu o hre.

"Dobre. Môžem niečo vsadiť," zavrčal muž. "Teraz vypadni, decko jedno nepodarené. Vypadni aj so svojím škaredým ksichtom z môjho dohľadu, irituješ ma."

"Áno pane," otočil sa Sev na odchod. No nestihol sa uhnúť otcovej ruke, ktorá bolestivo pristála na jeho chrbte.

Zahryzol si od bolesti do pery, ale nič nepovedal a utiekol preč. Si hlúpy, Sev! Vieš, že je lepšie ujsť skôr, než zasadí prvý úder, nadával si, keď opúšťal dom. Keď už bol mimo otcovho pohľadu, pošúchal si bolestivé miesto a nechal slzy voľne plynúť.

Potom šiel do parku a čakal pri hojdačkách, lebo to bolo zvyčajné miesto, kde sa s Lily stretávali. Už tam bola, v modrých džínsoch a farebnom tričku, ryšavo-zlaté vlasy jej nedbalo viali okolo srdcovitej tváre. V očiach jej zračilo darebáctvo.

"Hej, Sev. Ako sa máš?"

"Uh, no. Kde máš sestru?" neznášal Petúniu a vždy sa obával, keď staršie dievča sprevádzalo Lily do parku.

"Umýva kúpeľnu," odpovedala Lily so smiechom. "Dostala sa do problémov, lebo odvrávala, takže teraz musí vyupratovať dom. Nemusíš sa báť, nebude nás špehovať. Dobre?"

Severus prikývol. "OK, ale poďme na skaly."

Skala bola ich špeciálne miesto, plochý vytŕčajúci kameň napoly ukrytý za radom topoľov v ľavej časti parku. Hrali sa na kráľa Artuša a Rytierov okrúhleho stola alebo na Rokfort, či jednu z ďalších podobných situácií. Obaja mali neuveriteľnú predstavivosť a veľa čítali, takže zvyčajne hrali scény z kníh, čo čítali alebo videli v televízii.

Keď raz dorazili k skale a ubezpečili sa, že tam nesnorí žiadne decko, Sev vytiahol knihu, ktorú si požičal z Eileeninho laboratória a podal ju Lily. Nazývala sa Elixíry pre začiatočníkov od Allie Asphodel. Eileen mu raz povedala, že je to veľmi jednoduchá kniha, ktorá uvádza dieťa do umenia varenia elixírov.

Spolu začali čítať magický text, s hlavami vedľa seba, svetlou a tmavou. Keď prečítali prvú kapitolu, ktorá hovorila ako nazbierať prísady do Farbu meniaceho elixíru, Lily sa zdvihla a povedala: "Keby tvoja mama tak dlho nepracovala, Sev. Možno by nás mohla naučiť o elixíroch viac."

Jej priateľ prikývol. "Hej. Povedala, že nám niečo bude môcť ukázať v piatok, ale budeme musieť počkať, kým odíde on. Keby nás pristihol pri čarovaní..."

Tobias bol neústupčivý a zakázal Eileen učiť tie jej "hókusy-pókusy" Severusa. "Chcem normálne dieťa, nie prekliateho šialenca." Severus sa rýchlo naučil nespomínať pred otcom slovo mágia, pretože to bol najrýchlejší spôsob, ako dostať výprask. Keď Tobias pristihol Seva hovoriť o mágii, vždy vytiahol opasok.

Lily venovala svojmu kamarátovi súcitný pohľad. "Prečo si ho teda tvoja mama zobrala, keď nemá rád mágiu?"

Severus len pokrčil plecami. "Netuším. Je to hlupák."

"Tak prečo sa nerozvedú?"

"Kto vie?" vzdychol chlapec a odhrnul si z očí vlasy. "Prajem si to. Potom by som sa nemusel stále skrývať, prajem si..." zmĺkol a zažmurkal.

"Čo si praješ, Sev?"

"Aby som mal iného otca. Niekoho, ktoby ma mal rád. No namiesto toho som dostal opitého bastarda priamo z pekla." V očiach sa mu zablýskalo. "Raz, keď vyrastiem a budem môcť čarovať, na týždeň ho zakľajem. Potom uvidí, čo znamená mať problém s čarodejníkom."

Lily skoro vypadli oči z jamôk. "Vážne by si zaklial vlastného otca?"

Severus prikývol. "Isto. Behom sekundy, Lil. Prečo? Nemyslíš si, že si to zaslúži?"

"Samozrejme, ale čo ak sa dostaneš do problémov, Sev? Povedal si, že mimo školy nemôžeš čarovať."

Malý chlapec sa zamračil. "Viem, ale možno to za to stojí. Strašne rád by som z neho urobil totálneho blbca, alebo prinútil fľaše lietať všade okolo neho, alebo ho nechať ochorieť tak, až by zomrel."

"Tvojej mame sa to nebude páčiť. Zošalie."

"Viem. Preto to nikdy neurobím. Ale... och, tak rád by som!"

Lily prikývla a jej zelené oči žiarili súcitom. "Som šťastná, že to neurobíš, Sev. Nechcem, aby ťa zatkli. No navštívila by som ťa vo väzení," dodala šibalsky.

"V Azkabane návštevy nie sú povolené, Lily."

"Prečo?"

"Kvôli dementorom," zašepkal Severus.

"Kto je to?"

"Oni sú... stráže, ktoré hliadkujú v Azkabane. Nejakí duchovia, či čo. Vyzerajú ako čierne mátohy a ľudia šalejú, lebo z nich vysávajú šťastie. Keď ťa súd určí vinným, môžeš dostať Dementorov bozk."

"Bozk? To neznie až tak zle."

"Je to hrozné. Mamka povedala, že dementor si zloží kapucňu a vysaje ti dušu, takže zomrieš." Povedal jej Severu a zachvel sa strachom.

Aj Lily striaslo. "Och! To je také... divné a znie to hrozne! Vychádzajú niekedy z Azkabanu?"

"Nie. Aspoň myslím, že nie."

"Vďakabohu," odľahlo Lily, ktorej už naskákali zimomriavky.

Severus prikývol a v duchu premýšľal, že by rád jedného poslal do Pradiarskej uličky vysať dušu Tobiasovi, aby boli od neho voľní. Potom zatriasol hlavou, pretože taká smrť bola príliš hrozná aj pre Tobiasa. Keby len jeho otec pochopil mágiu tak ako Lilyni rodičia. Tiež boli muklovia, ale netýrali svoje deti a nenazvali by ich bláznami kvôli ich mágii.

Vrátil sa k textu o elixíroch a začal Lily nahlas čítať druhú kapitolu. Po chvíli už takmer nadišiel čas večere. Zrazu začuli Petuniu, ako svojím nepríjemne piskľavým hlasom volá na Lily.

Tá hneď spozornela a podala Sevovi knihu. "Do kelu! Práve to začalo byť zaujímavé. Musím ísť, Sev. Skôr než príde a uvidí nás. Zajtra o tom istom čase?"

"Áno." No on nezačal schádzať dole zo skaly. Zostane až kým Tobias nebude doma, potom tam prekĺzne a zje čokoľvek, čo nájde.

"Budem tu," ubezpečila ho Lily. "Navždy."

Placho sa na ňu usmial. Bola takmer jeho jedinou oporou z toho mála, ktoré mal. "Maj sa, Lil."
"Vidíme sa, Sev!" Potom odišla, poskakujúc cestou na miesto, kde čakala jej panovačná staršia sestra.

Severus sledoval jej odchod. Vytiahol praclíky, čokoládu a minerálku a začal ich jesť. Prial si, aby si na ne spomenul skôr a mohol sa podeliť s Lily. Mal dobrú večeru, aj keď vedel, že mama by sa nahnevala, keby ho videla jesť toľko sladkostí. Vrátil sa k čítaniu a snažil sa zapamätať si čo najviac skôr, než večer vráti knihu na miesto.

V jeho živote bolo veľa vecí, ktoré chcel zmeniť, no jediná vec, ktorú zmeniť nechcel, bolo jeho priateľstvo s Lily. Vždy tu preňho bola a on jej bol za to vďačný. A navždy bude.


"Strávil som veľkú časť detstva skrývaním sa pred mojím opitým otcom, ktorý keď raz začal piť fľašu, nikdy nedokázal prestať." Povedal potichu Severus svojmu synovi. "Spravil mi zo života peklo, ale nech ma zbil hocikoľko krát, nedokázal zo mňa vytĺcť môj sarkazmus. Napriek tomu som si nikdy neprestal želať, aby ma v jeden deň prestal nenávidieť a začal milovať. Nikdy sa to nesplnilo. Nenávidel som toho muža a bál som sa ho, ale tiež som chcel jeho uznanie. Nikdy som ho nedostal, ale to ma nezastavilo, aby som po ňom netúžil ďalej. Presne tak, ako si ty chcel uznanie svojho strýka a tety, Harry."

"Tiež som sa ho nikdy nedočkal," mrmlal mladší čarodejník.

"Viem. Jediná vec, ktorá robila moje detstvo znesiteľným, bolo moje priateľstvo s Lily. No a samozrejme moja mama, ktorá ma vždy milovala. V čase, keď sme dostali naše listy z Rokfortu, boli sme s Lily nerozlučiteľní. Prisahali sme si večné priateľstvo, nech sa stane čokoľvek." Smutne sa usmial a pokračoval. "Akoby sme tušili, že naše priateľstvo bude v škole tak ťažko skúšané..."

 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Nancy | 9. prosince 2009 v 19:42 | Reagovat

Ouč. Som prvá!! Jéééj! :-D
Mimoriadne dobrá kapča, chuďák Severus. Chcem ďalšiu, bejby  :-D Ďááákujem  ;-)
Ľúbim (škoda, že tu neni bozkávajúci smajl) :-*

2 Sisa (Tachi) | Web | 9. prosince 2009 v 20:14 | Reagovat

Och páni! Zdá sa,že osud nechce aby som sa dnes učila,toľkí pridali kapitoly!:D Ale ja sa nesťažujem, som vďačná za skvelú kapitolu, idem na druhú časť^^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama