10.04.2011
čo nového?

celá 19. KAPITOLA HYA je PRIDANÁ!!!

môj úžasný brat mi opravil notebook a tento víkend sa chystá domov, takže budem môcť potom prekladať častejšie ako doteraz a tým pádom snáď aj pridávať kapitoly rýchlejšie :)

..............................................................................................


10. Otázka pravdy

11. listopadu 2009 v 19:54 | Matusska |  Hide yourself away
Tak prinášam novú kapitolu v takom trocha nezvyčajnom čase - v strede týždňa.
A ako som sľúbila - dnešnú kapitolu venujem Katke, ktorá ako prvá správne odpovedala na moju otázku. Samozrejme išlo o Alana Rickmana (kto iný by sa tak dokonale podobal na Seva? :))


Už to boli tri týždne, čo sa Harry so Severusom presťahoval k Aurelii a ich vzťah sa začal meniť k lepšiemu. Harry postupne začínal dôverovať staršiemu mužovi a zistil, že mastný upír zo žalárov je len maska na ukrytie skutočného Severusa Snapea. Ten bol iný; tichý, súcitný, inteligentný a mal svojský a ironický humor. Tiež však vedel byť prísny, sarkastický a ešte vždy vedel vyvolať hrôzostrašnú náladu. Harry rýchlo zistil, že sa nemusí obávať toho, že by ho v hneve jeho otec zranil tak, ako jeho strýko, teta a bratranec.

Severus informoval Harryho, že mu môže udeliť vhodný trest za neposlušnosť, nič prehnané. Môže to byť napomenutie, písanie, poslanie do izby, domáca práca navyše, vymydlenie úst, či domáce väzenie. To zahŕňa zabavenie metly a poslanie do postele o desiatej, namiesto 22:30. Tiež si rezervoval právo na predĺženie alebo skrátenie trestu založené na Harryho postoji a uvedomení si následkov.

"Znamená to, že pokiaľ sa budeš správať dobre a budeš trest plniť, môžem ho skrátiť o deň, hodinu, alebo čokoľvek iné. Ale trucovanie, nariekanie a vôbec správanie ufňukaného decka ti nepomôže a tvoj trest môžem predĺžiť na takú dlhú dobu, kým nepocítim zmenu tvojho správania. Upozorňujem ťa." Povedal mu otec po večeri, keď si pozreali fotoalbum. "Ak si myslíš, že môj trest je neférový, môžeš sa odvolať a prostredníctvom eseje mi ponúknuť tri rozumné a oprávnené dôvody prečo a návrh na iný trest. Pokiaľ sú logické a presvedčivé, môžem súhlasiť so zmenou môjho rozhodnutia. No inak zostáva v platnosti môj zadaný trest. Je to pre teba akceptovateľné?"

Harry povedal áno. Posledná podmienka ho prekvapila, vždy si myslel, že Snape svoje rozhodnutia nikdy nemení. No boli tu aj výnimky. Jedna z nich bola, že keby Harry riskoval svoj život, nech má na to akýkoľvek dôvod, neexistuje spôsob ako vyviaznúť z následkov. Následky znamenali dlhé domáce väzenie, stratu svojich práv, hrozné vynadanie a možno facka, či dve. "Všimol som si, že máš strašnú tendenciu najprv skočiť a až potom sa obzerať okolo seba. Hrnieš sa do vecí bez rozmýšľania a to by ťa mohlo zabiť, Harry. Dobrý príklad je tvoje posledné rozhodnutie utiecť od Dursleyovcov bez toho, aby si niekoho na to upozornil. To ťa urobilo zraniteľným pre Smrťožrútov. Mohol si napísať svojim priateľom alebo niekomu z nás list skôr, než odídeš, aby sme vedeli, kde si. Chcem, aby si začal najprv rozmýšľať a až potom konať, synak, to je schopnosť, ktorá ti raz môže zachrániť život."

Harry neochotne priznal, že Severus má pravdu a sľúbil si, že bude o svojich činoch v budúcnosti najprv premýšľať. Vlastne to nebolo o nič viac, než s čím vždy prišla Hermiona alebo ako plánoval Ron, keď sa chceli preplížiť do Slizolinskej klubovne za Dracom.

Keď si teraz na to Harry spomenul, previnilo sa zahniezdil. Ukradli so Severusových osobných zásob niekoľko drahých a vzácnych prísad. Kedysi by ho to nerozrušilo, ale teraz áno, zvlášť keď začal pomáhať Majstrovi elixírov zbierať isté ingrediencie a videl, aké náročné na čas je sušenie a uskladňovanie niektorých bylín a častí zvierat. Koža z hada Dispholidus Typus bola až s Afriky a jej správne vysušenie trvalo niekoľko dní, ani nehovoriac o cene viac než 40 Galeónov. Bolo to dosť na to, aby Harryho začalo zožierať svedomie.

Zaujímalo ho, či jeho otec niekedy zistil, kto sa skrýval za kradnutím v jeho kancelárii alebo explóziou v učebni elixírov. Na jeden moment sa Harry takmer rozhodol Severusovi priznať. Ale potom zvíťazila normálna teenagerská časť jeho mozgu a zahnal tú bláznivú myšlienku do zadnej časti svojej mysle.

Koniec koncov nechystal sa zomrieť pred šestnástymi narodeninami.

Teraz pracoval na dokončení letnej eseje z Transfigurácie a čítaní na Elixíry. Väčšinou si robil letné úlohy na poslednú chvíľu, pretože strýko Vernon zamkol jeho kufor a on sa bez použitia mágie nemohol dostať k potrebným textom.

Teraz, pod Snapeovým dohľadom, bol povzbudený - vlastne dostal príkazom - aby si dokončil domáce úlohy včas. Nielen to, musel tiež svoje práce ukázať Severusovi. Učiteľ si ich prezrel a rozhodol, či sú akceptovateľné. Ak nie, Harry ich musel opraviť. Zrazu nebolo až také úžasné byť synom učiteľa. Predtým kritizovala jeho eseje len Hermiona. A Harry mal neblahý pocit, že Snapeove kritéria na to, čo je vhodné, sú o dosť náročnejšie než tie jej.

Ale práve skončil s esejou pre McGonagallovú a prešiel k čítaniu o istých typoch jedov a ich protijedov. Zvládol prečítať štvrtinu, kým ho Aurelia zavolala na obed. Keď dojedol, išiel sa prejsť a pripomenul si, že sa musí spýtať otca, či by sa mohol preletieť na metle. Chýbali mu denné jazdy v škole.

Ale keď sa vrátil z prechádzky, Snape už naňho zamračene čakal a v ruke držal jeho čerstvo dokončenú esej. "Harry, ty si si niekedy ten text aj prečítal, skôr než si to písal?"

"Hm..." Harry sa na moment zamyslel, či má alebo nemá povedať pravdu a potom sa pod Snapeovým pohľadom odhodlal priznať. "Vlastne celkom nie. Ja... vlastne som to akosi... preletel. Bolo to také suché a - a nudné."

Severus potriasol hlavou. "Napriek tomu, táto teória je dôležitá, ak chceš pochopiť princípy transfigurácie objektu na niečo živé. Táto esej je len nesúrodá zmes výmyslov, ktorá fakty prekrúca raz tak a potom inak. Si schopný to urobiť lepšie, Harry. Teraz to urob znova a tentokrát si najprv prečítaj ten text."

"Ale-ale, pane, strávil som nad tým dnes ráno dve hodiny."

"Dve hodiny snívania, to áno," povedal vážne jeho otec. "Teraz sa pozri na moje opravy a prepíš to. Žiadne výhovorky, alebo môžeš stráviť zajtrajšok vo svojej izbe prácou na ďalšej eseji na tému Prečo by som si mal vytvárať dobré študijné návyky."

Harry si s povzdychom zobral esey, ktorá bola plná Severusových červených značiek a poznámok. Toto bolo všetko, čo potreboval. Zamračene odkráčal do izby a takmer za sebou zatresol dvere. Našťastie si spomenul, čo Severus povedal o jeho trestoch.

Na jeho prekapenie otcove komentáre neboli také sarkastické ako zvyčajne a väčšina z nich mu pomohla pri čítaní. Kapitoly boli stále nudné a suché, ale aspoň chápal ich pointu a dokázal nimi prechádzať bez totálnej nudy.

Napriek tomu, keď mu Severus zaklopal na dvere, že je čas na večeru, bol ešte len na začiatku eseje. Harry namrzene odhodil brko a pomyslel si, že by mal odmietnuť túto hlúpu úlohu. Ale to neprichádzalo v úvahu. Nie so Severusom ako jeho otcom, s takým perfekcionistom.

"Ako ti to ide?" opýtal sa otec, keď Harry vyšiel z izby.

"Strašne." zavrčal na odpoveď.

"S čím máš problém?"

Harry sa naňho udivene pozrel. "Ummm... snažíš sa mi pomôcť? Myslel som si, že to musím urobiť sám."

"To je základná myšlienka, ale ak je to zložité, môžeš prísť za mnou a požiadať ma o pomoc," poukázal Severus.

Harry si hrýzol spodnú peru a potom povedal, "Sľubuješ, že sa nebudeš smiať? Alebo hovoriť, že som hlúpy?"

"Dával som niekedy najavo tento pocit?" opýtal sa Severus prekvapene.

"Niekedy." Skonštatoval Harry šúchajúc teniskou po koberci.

"Ak áno, ospravedlňujem sa. Určite to nebolo z môjej vôle. Musel som udržať predstavu, že som uzavretý a neprístupný, ale väčšina študentov vedela, že môžu za mnou prísť, ak je to potrebné."

"Aj Chrabromilčania?"

"Áno. Pomáhal som Katie Bellovej a Oliverovi Woodovi v Pokročilých elixíroch. Takže vyskytol sa nejaký závažný problém pri čítaní? Možno si to môžeme prejsť po večeri a vysvetlím ti to, čomu nerozumieš."

"Fajn," vzdychol Harry s myšlienkou, že stráviť večer nad úlohou z Transfigurácie je to posledné, čo chce. Bol chorý už len z tej myšlienky. Možno keď tú hlúpu esej dokončí, bude mať ešte čas na televíziu. Nepáčilo sa mu, že Snape si myslí, že potrebuje večierku ako malé dieťa. Lenže Severus tvrdil, že potrebuje každú noc dostatočnú dávku spánku, pretože sa ešte stále zotavuje z mučenia Smrťožrútov a spánok je nutný pre jeho uzdravenie. Či už fyzické alebo magické. Takže Harry s reptaním odchádzal do postele desať tridsať a tiež musel dvakrát denne vypiť Vyživujúci elixír. Lenže Severus jeho reptanie ignoroval a Harry ho neochotne poslúchal.

Teraz už chápal, že sa Ron sťažoval, ako sú mu rodičia stále za chrbtom. Zábavné, keď si vtedy predstavil seba a otca, nikdy si nemyslel, že to bude niekto, kto ho bude obchádzať dvadsaťštyri hodín v týždni, len aby sa uistil, že si dokončil úlohu a že ide do postele vo vhodnom čase. V jeho predstavách sa s ním jeho otec prechádzal alebo lietal a chodil na Metlobalové zápasy. Lenže zabúdal, že je tu aj druhá stránka rodičovstva, keď sa ustavične zaujímajú o svoje dieťa a stále sa vracajú k úlohám.

No, Harry, v tej cele si si prial svojho otca späť a splnilo sa to, takže teraz sa s tým musíš vyrovnať. Rovnako ako všetky ostatné deti.

"Sev?"

"Áno, Harry?"

"Môžem neskôr sledovať telku, keď som pracoval na eseji po večeri?"

"Áno, môžeš sledovať televíziu neskôr, za predpokladu, že tvoja esej je hotová."

"Ak je hotová na 95 %?" argumentoval Harry.

Severus nadvihol obočie. "Skúšaš na mňa Slizolinskú taktiku?"

"Áno, Klobúk ma tam takmer zaradil, veď vieš."

"Skutočne?" obočie mu vyletelo takmer k vlasom.

"No, hm. Vlastne... ja som sa s ním o tom dohadoval, pretože mi Ron povedal, že odtiaľ pochádzajú temní čarodejníci. A vtedy som stretol Malfoya a nechcel som s ním byť priateľ, takže som Klobúku povedal, aby ma nedával do Slizolinu."

"No, stretnúť Malfoya, to by asi odradilo aj anjela, takže ťa za to neviním. Aj keď Slizolinská reputácia Temnej fakulty je nezaslúžená. Len niekoľko čarodejníkov odtiaľto bolo temných, nanešťastie medzi tých niekoľko patrí aj Voldemort a jeho všeobecná známosť ďaleko prevyšuje zvyšok členov." Severus si odkašľal. "Túžba nie je vždy zlá. Vždy som dúfal, že moja práca špeha môže vyrovnať reputáciu, že zo Slizolinu prichádzajú len temní mágovia. Nanešťastie to tak nebolo. No poďme ďalej, synak. S Aureliou sme urobili kurča àla Marsala a určite ho nechceš jesť studené. O tomto sa môžeme porozprávať neskôr."

"A moja esej?" vytlačil zo seba Harry. "Musím ju skutočne dokončiť?"

"Aj to prediskutujeme neskôr. Teraz už poďme," a s tým vzal Profesor elixírov svojho syna za rameno a viedol ho do kuchyne.

Harry si večeru poriadne vychutnával a ani nemyslel na umývanie riadu, vlastne sa v tom jedle šprtal až kým mu Severus nekázal dojesť skôr, než bude neskoro a jediné, čo bude musieť urobiť, bude dokončiť Transfiguráciu a ísť do postele. Harry rýchlo skončil.

Teóriou strávili asi dvadsať minút. Harry to nemohol pochopiť a tak mu Severus napísal stručný súhrn. Potom už Harry písal jasnejšie a výstižne, navyše esej rýchlo dokončil. Len sa modlil, aby vyhovovala Snapeovým štandardom.

"Hmm. Niekoľko slov si napísal zle, ale inak je to oveľa lepšie než to, čo som obdržal naposledy." Vrátil esej späť Harrymu. "Daj mi čistú kópiu bez chýb a môžeš ísť pozerať."

"Vďaka, Sev," povedal Harry úprimne a vrátil sa k tomu, aby to prepísal. Potom zamrmlal, "Keby som tak mohol použiť ceruzku, tá sa lepšie opravuje. Prečo nemôžu vynájsť zmazateľné atramentové brká?"

Spoza neho sa ozval Snapeov smiech. "Nevieš, prečo čarodejníci stále používajú brká, Harry?"

"Nie. Prečo?"

"Pretože písanie brkom si vyžaduje disciplínu a precíznosť. Dve neodmysliteľné veci pri používaní mágie a čarovaní. Teraz to prosím dokonči, už je takmer deväť." S jemným mávnutím ruky zahnal chlapca späť do práce.

Harry si na zostávajúcu hodinu a pol vybral sitcom s názvom Priatelia. Snapeovi to bolo viac menej jedno, ale dovolil Harrymu vybrať si dnes šou ako odmenu za dokončenie eseje. Keď sa skončila, Harry zaželal tete a otcovi dobrú noc a odišiel do postele.

Keď si umyl zuby a učesal vlasy, ktoré teraz boli rovné jemné a čierne namiesto tej kefy, čo nosil na hlave, niekoľko minút strávil s Hedvigou, ktorá mohla voľne lietať a šiel spať.

Myslel si, že je príliš unavený na sen, ale predsa jeden prišiel. Znova to bola nočná mora, ktorá strašila jeho spánok tak, ako posledné štyri dni.

Znova sa ocitol na opustenom rohu ulice sediaci na kufri s Hedvigou v klietke. Nevedel, čo tým chce dosiahnuť, ale bol unavený z vláčenia kufra dole Privátnou cestou a potreboval nabrať dych. Musí sa nejak dostať do Londýna, takže môže ísť do Šikmej uličky a prenajať si izbu v Deravom kotlíku.

Ale skôr, než sa stihol vydýchať, zo vzduchu sa zjavilo šesť zmavých postáv s maskami ako na Halloween. "Neobťažuj sa bojovať, chlapče," ozvala sa jedna mieriac naňho prútikom.

Vytiahol svoj vlastný prútik, ale hneď mu ho kliatbou vyrazili z ruky. Bezbranne začal cúvať. "Kto ste? Čo chcete?" Pri poslednom slove sa mu na jeho hanbu zatriasol hlas.

"Sme Smrťožrúti, ktorí sľubujú návrat Temného Pána," ovetil niekto ďalší, jeho hlas bol elegantný a chladný. "A to je všetko, čo potrebujete vedieť, pán Potter."

Potom ktosi vytiahol prútik a zareval "Incarcerous!"

Z prútika vyleteli povrazy a silno ho zviazali.

Padol na zem, udrel si hlavu a stratil vedomie.

Keď sa znova zobudil, bol v ošumelej kamennej cele a mrzol. V ústach mal chuť starých ponožiek a hlavou akoby sa mu prehnalo sedem trolov. Videl strašne zle, lebo okuliare mu pokrývala vrstva čohosi.

Keď sa pokúsil vyčistiť si ich okrajom trička, zistil, že je sám a rozviazaný. Akonáhle videl, nestrácal čas a pustil sa do hľadania cesty von.

Lenže žiadna nebola. Bol ako vták chytený v zlatej klietke. Bezmocný. Jednoduchá obeť.
Potom začul, ako sa otvorili dvere, presne ako v hororoch, ktoré mu Dursleyovci dávali pozerať, keď bol malý, aby ho vystrašili na smrť. Nikdy sa im to nepodarilo, on vždy vedel, o čo im ide.

Ale teraz sa bál. Veľmi.

Do miestnosti vošla čierno odetá postava, Smrťožrút, ako sa nazývali. Jediná vec, ktorú z jeho tváre videl, boli oči. Ľadovo chladné modré oči, ktoré ležérne prechádzali jeho chudou postavou. Presne tak, ako si mačka prezerá myš, keď ju chce zožrať.

"Takže toto je ten slávny Harry Potter. Musím povedať, že nevyzeráš veľmi ako záchranca, Chlapec-Ktorý-Prežil."

Nepovedal nič, vedel, že to bude najlepšie.

"Myslím si, že si len mal šťastie. Ale teraz, nanešťastie, niekam utieklo." Smrťožrút sa neradostne zasmial spoza kovovej masky. "Vedel som, že je len otázkou času, kedy ten blázon Dumbledore prehrá. Umiestniť ťa k muklom bolo šikovné, ale príliš sa spoliehal na ochrany a pokrvné kúzla, než aby sa zameral na fakty. A fakt je, že trinásťroční chlapci nikdy nerobia, čo sa im povie. Neposlúchnu, aj keď ide o ich dobro. Mal si zostať za hranicami bezpečnosti, však, Potter? A čo si urobil? Utiekol si. Tse, tse (pozn. pre Kez - MILUJEM TIETO JEHO SLOVÁ!). Neposlušný malý chlapec."

Smrťožrút vykročil dopredu a vytiahol biely točený povraz s uzlami po celej dĺžke.

"Neposlušný, pán Potter. Teraz za to zaplatíte a musíte byť potrestaný."

Mávol prútikom a zrazu sa Harry nevedel pohnúť. Ďalšie mávnutie a zmizli mu nohavice. Potom maskovaný muž šľahol uzlovaným bičom.

Chrbtom sa mu rozliala spaľujúca bolesť, vzdychal a začal plakať.

Harry sebou v spánku hádzal a stenal, ale jeho myseľ bola stále uviaznutá v sne, prežívajúca mučenie, ktoré prežil z rúk mnohých Smrťožrútov. Od bolesti sa mu potom perlilo čelo, zvieral ruky v päsť a hrýzol si peru. To všetko v zajatí fantómovej bolesti.

Trhal sebou a nariekal, ale nezobudil sa a jeho myseľ ďalej prehrávala udalosti z cely.

Telo samu napínalo bolesťou, keď naňho Smrťožrút znova a znova vrhal Cruciatus. Nevedel, čo to bolo, až kým mu to nepovedali, lenže názov tejto odpornej kliatby ho vôbec nezaujímal.

Chcel len, aby to skončilo. Nech prestane tá agónia, ktorá mu spaľovala nervy a svaly ako oheň. "Nech to prestane!" kričal. "Prosím, prosím... už nie...!"

Plakal a prosil ako malé dieťa, všetka jeho odvaha a Chrabromilská hrdosť boli preč.

Ale to nebolo najhoršie.

Najhoršie bolo, keď sa vrátil Smrťožrút s modrými očami a použil špeciálnu kliatbu. Kliatbu, ktorá ešte nemala meno, pretože bola nová. Kliatbu, ktorá pripraví čarodejníka o to najcennejšie, čo má - o mágiu.

"Ak to bude fungovať, Potter, môžeš každému povedať, že si bol testovací objekt, teda pokiaľ prežiješ." Zasmial sa. "Možno si prežil Vražednú kliatbu, ale možno neprežiješ stratu svojej mágie!"

Potom namieril prútikom a vyslovil dve slová.

"Fracta Magica!"

Ovinulo sa okolo neho purpurové svetlo a pulzujúc vysávalo jeho mágiu.

Zavyl bolesťou, mal pocit, že mu to trhá dušu, keď jeho sila vychádza von. Zanechala ho zlomeného, zbitého a krvácajúceho z neviditeľných rán vo svojej psychike.

Teraz sa purpur zmenil na čiernu a nafúkol sa do obrovských rozmerov. Harry sa zvíjal na zemi a od kriku mu odchádzal hlas.

Nad ním s triumfálnym smiechom stál Smrťožrút.

Kúzlo fungovalo perfektne, pripravilo slávneho čarodejníckeho chlapca o jeho mágiu.
Posledné, čo Harrymu povedal, bolo, "Teraz už je môj Pán v bezpečí pred tebou a tým prekliatym proroctvom. Už nemôžeš byť jeho osud, Potter, nie si nič, len špinavý mukel. Teraz môže Temný Pán zvíťaziť a vládnuť presne tak, ako bolo predpovedané. Zbohom, Potter."

Harry sa prebudil chvejúci sa od hlavy po päty s rohom od vankúša strčeným v ústach. Vytiahol ho von a zhlboka sa nadýchol. Po tvári mu stekali slzy a máčali vankúš.

Posmrkávajúc ich zotrel. Stále počul v ušiach ten strašný hlas, kliatbu, ktorá mu vzala jeho mágiu, ktorá ho pripravila o všetko, čo ho robilo čarodejníkom. Stratil ju, stratil všetko.

Znova a znova videl jasné purpurové svetlo, cítil ako sa skrúca okolo neho a trhá jeho mágiu preč.

Nie! Nechcem si to pamätať! Nesmiem!

Začal znova vzdychať a brutálne sa triasol.

Prišla k nemu bolesť a zúfalstvo a zrazu sa cítil, akoby už nemal nič. Zničená mágia, zničená duša. Na čo bol dobrý teraz?

Nariekajúc zaboril hlravu do vankúša a zúfalo sa pokúšal zaspať, lenže sa obával ďalšieho sna. V nepokojnom stave odhodil svoje prikrývky, tak sa posadil, aby ich vzal späť.

"Harry? Prečo si hore?"

Smaragdovo zelené oči, naplnené únavou a strašným zúfalstvom našli čierne. "Bola to... Mal som..." slová sa mu zasekli v hrdle.

"Nočná mora, dieťa?"

Harry prikývol a zaboril pohľad do modrej prikrývky.

Severus vošiel dnu pohybujúc sa ako tieň. V jednej sekunde bol pri dverách a v ďalšej sedel na posteli vedľa Harryho. "Chceš mi o nej povedať?"

Jeho syn zavrtel hlavou s očami upretými na látku, ktorú žmolil v rukách.

"Niekedy pomáha hovoriť o tom," pokračoval Severus cítiac, že chlapec sa utápa v bolesti a smútku.

"Prečo? Nič to nezmení."

"Možno nie, ale niekedy rozhovor s inou osobou môže pomôcť dostať sa do inej perspektívy, takže hovor. O čom to bolo? O Dursleyovcoch?"

Ďalšie záporné pokývanie hlavou.

"Ach. Takže to bolo o Smrťožrútoch."

Chlapec neodpovedal a Snape mal na chvíľu chuť zatriasť ho za ramená, len aby vzal do úvahy, že Severus tam sedí. Zahnal ten impulz a udržiaval si trpezlivosť, ktorej sa naučil ako špión. Vtedy čakal na útržky informácií, ktoré mohli kedykoľvek vypadnúť z úst jeho nepriateľov.

"Takže si mal sen o Smrťožrútoch, predpokladám. Sú odporní, že? Chladní a krutí fanatici najhoršieho druhu. Šialenci, ktorí sa vyžívajú v zabíjaní a zraňovaní a city nepatria do ich vnímania sveta."

"Keď to vieš, načo ti to hovoriť?"

"Pretože ja neviem, Harry. Nie skutočne. Myslím, že ti pomôže, keď mi povieš, čo sa stalo. Nesieš toto bremeno už týždne, prosím dovoľ mi ti s tým pomôcť, aspoň na chvíľu."

"Nepochopil by si. Ty si sa nikdy... nebál," šepkal Harry bezútešne, ale jeho oči mu to vyčítali. "Nikdy si nebol bezmocný. Ako môžeš vedieť, ako sa cítim?"

Severus veľmi jemne položil ruku na zovreté päste svojho syna. "Ver mi. Viem presne, ako sa cítiš."

"Ako? Si dospelý, silný čarodejník. Ako to môžeš vedieť?"

"Pretože som tiež bol chlapec ako ty. Chlapec, na ktorom sa robili strašné veci. Mám ti rozpovedať môj príbeh, Harry? Potom sa mi možno zdôveríš s tým tvojím."

"V poriadku, myslím. Ak chceš."

Po prvýkrát v tú noc sa Harry pozrel svojmu otcovi do očí.

Severus vytiahol vreckovku a potichu ju podal svojmu synovi. Potom začal svoj príbeh.

 

13 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Jana | 11. listopadu 2009 v 22:40 | Reagovat

Krásné, moc díky, teda jsem napnutá na Severusův příběh.

2 gleti | 12. listopadu 2009 v 12:01 | Reagovat

Senzační, jen doufám, že se brzy dovíme Severusův příběh. Držím ti palce, aby se ti dobře překládalo.

3 katie11 | 12. listopadu 2009 v 19:01 | Reagovat

super kapitola

4 Sisa | Web | 12. listopadu 2009 v 21:08 | Reagovat

krásne:) purpurová je zlá,zlá farba!XD nemám ju rada a tu ju tak krásne zle použili,ach, teší ma to:D Teda nie to,ako ju použili, ale to,že nepoužili inú farbu^^ Merline,zamotala som sa:D Som zvedavá na ďalšiu kapču:)

5 tajnostka22 | Web | 13. listopadu 2009 v 0:21 | Reagovat

super....sa teším na Ďalšiu..len dúfam, že Harry dostane svoju mágiu späť:-))

6 Nancy | 13. listopadu 2009 v 17:27 | Reagovat

Cha! Tse Tse! :D:D:D
Akože som asi strašne zlá a zvrátená, ale mne predstava ako Harryho strašne mučia mi pripadá taká úžasná a vzrušujúca! Som zvrátená, no. :D
Pekné, drahá, pekné. Len tak rýchlo ďalej. Už chcem novú! :D Som zvedavá, čo mu Severus povie.
Ľúbim a pozdravujem :-*

7 neky | 18. listopadu 2009 v 12:00 | Reagovat

pěkná kapitola,těšim se na další.Vrátí se Harrymu magie nebo ne?

8 jaja | 18. listopadu 2009 v 20:59 | Reagovat

Moc krásné, těším se na další. Děkuju za překlad

9 jana | 25. listopadu 2009 v 20:17 | Reagovat

Určitě vydržím,kdo si počká, ten se dočká. V klidu.  :-P
A díky za smajlíky :-D

10 Merlina | 7. prosince 2009 v 19:59 | Reagovat

Ahoj, opět pěkná kapitola, ale už se těším na další :-). Snad Ti to někdy vyjde  ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama