10.04.2011
čo nového?

celá 19. KAPITOLA HYA je PRIDANÁ!!!

môj úžasný brat mi opravil notebook a tento víkend sa chystá domov, takže budem môcť potom prekladať častejšie ako doteraz a tým pádom snáď aj pridávať kapitoly rýchlejšie :)

..............................................................................................


9. Spomínaš si?

30. října 2009 v 11:59 | Matusska |  Hide yourself away
Takže sľúbená nová jesenno-prázdninová kapitola :)
P.S.: JA NA TEN KOMENT STÁLE ČAKÁM! (ona už vie, o koho ide :)))

9. Remember When?

Po náročnom rozhovore si šiel Harry do kúpeľne opláchnuť tvár, aby dal Severusovi čas, nech sa tiež dá do poriadku. Majster elixírov nemal ani potuchy, či jeho syn počul tie ospravedlnenia, kým si vyplakával srdce na otcovom ramene. Dúfal, že áno. Pretože ak nie, bude sa znova musieť ponížiť a ospravedlniť, že sa správal počas školského roku ako ľadový sarkastický bastard. Harryho náhle odhalenia o príbuzných ho šokovali a znechucovali, bol nahnevaný, že tí - tí ľudia, ak ich tak ešte môže nazývať dokázali takto týrať dieťa, dokonca dieťa z ich krvi.
Ale vážne, Sev, nemalo by ťa to prekvapovať po tom pekle, ktoré si si prežil so svojím otcom a mamou. Ale nikdy by som niečo také nechcel od svojho syna. Keď sa Harry narodil, prisahal som si, že budem lepší otec než Tobias. Že nikdy neprinútim svojho syna, aby sa ma bál, nikdy ho nezraním a neponížim tak, ako môj otec zraňoval mňa. Chcel som mu dať detstvo, aké som ja nikdy nemal a on namiesto toho skončil s detstvom zo samotného pekla, presne ako ja. A zraňoval som ho presne tak, ako môj otec zraňoval mňa. Do pekla s tebou, Voldemort! A do pekla s tebou, Albus!

Ľútosť a súcit ho bodali ako nôž a Severus si zaboril tvár do dlaní.

Harry sa práve vynoril z kúpeľne a chcel si zobrať sveter, pretože mu bola zima, keď uvidel Severusa stále sedieť na posteli s hlavou zaborenou v rukách. Harrymu spadla sánka. Pane Bože, on plače? Nado mnou? Harry by nikdy za celé tisícročie neočakával takúto reakciu. Možnože ho Severus skutočne miluje.

Harry rýchlo vstúpil späť za dvere, aby ho Severus nepristihol, že ho sleduje. Vedel, že by tým vážne podkopal hrdosť tohto muža. Stále sa hanbil za svoj plač a to mal trinásť rokov. Mohol si len predstavovať, o koľko horšie by bolo pre dospelého muža, keby ho niekto prichytil pri plači.

Samozrejme, dodnes si ani len nemyslel, že by Snape, jeho profesor s kamenným srdcom, dokázal nad niekým vyroniť slzu. A už vôbec nie nad Harrym Potterom. Lenže ja už viac nie som Potter, napomenul sa. Som Snape. Znelo divne, ale zároveň správne. Odteraz niekam patril. Ale stále mal veľa nezodpovedaných otázok, napríklad ako sa Severus stal špiónom? Prečo si vybral Jamesa do roly Harryho otca, keď toho muža tak neznášal? A kto zradil Lily a Jamesa Voldemortovi? Museli byť zradení, lebo nevedeli, že Voldemort ide po nich, až kým nebolo príliš neskoro. Harry si to pamätal z toho množstva nočných môr.

V jeden deň si možno sadne so Severusom a porozprávajú sa o takýchto veciach. Harryho už unavovalo žiť stále v tme a dostávať útržkovité informácie, keď bolo bezpečné, aby ich vedel. Teda podľa Dumbledora. Teraz už viac nebol záchranca čarodejníckeho sveta a chcel vedieť všetko. Severus mu môže dať odpovede.

Harry sa otočil do chodby a šiel do kuchyne, lebo jeho žalúdok sa už hlasito ozýval. Severus práve vyšiel z izby. Harry naňho ukradomky pozrel a zistil, že mužova tvár je kľudná a vyrovnaná, so žiadnymi stopami po slzách. Harry sa divil, ako to robí. Jeho vlastné emócie boli vždy ľahko čitateľné. Hermiona raz povedala, že jeho tvár je ako otvorená kniha.

Ale Snape nepovedal nič o tom, čo sa stalo, len doprevádzal Harryho do kuchyne. Aurelia ich pozdravila a Severus sa ospravedlnil, že meškajú, lebo si museli vyjasniť nejaké veci. Potom si sadli a zjedli zbytok špagiet carbonara a toasty s cesnakom.

"Chutí to rovnako dobre zohriate, ako práve urobené." Okomentoval to Snape a nabral si dupľu.

Harry podvihol obočie, nikdy nevidel Severusa jesť v škole takto veľa. Aj keď musel súhlasiť, bolo to úžasné a tiež si ešte doložil.

"Vďaka, Sev. Tebe vždy chutili moje kuchárske výtvory. Keď ste ma s Eileen navštívili, vždy si hovoril, že varím lepšie než ktokoľvek z rodiny."

"Je to pravda, teta Relia," zasmial sa jej synovec. "Aj keď sa mama vždy urazila a vyťahala ma za uši pre moju drzosť. Rovnako ako ja ale vedela, že ty si ďaleko lepšia kuchárka."

"Skutočne. Preto vždy odmietala to, čo zostalo," smiala sa Aurelia. "Miloval si pomáhanie v kuchyni, keď si bol malý, Sev. Rád si mi pomáhal chystať ingrediencie do mojich receptov. Raz sme robili čokoládové keksíky, pridal si príliš veľa čokoládových lupienkov a spôsobil si, že sa rozpadávali. Ale aj tak sme ich zjedli a chutili fantasticky. Vtedy som ti povedala... pamätáš si, čo som ti povedala, Sev?"

Majster elixírov pomaly prikývol. "Áno, v podstate. Povedala si mi, že niekedy aj najlepšie veci môžu vzniknúť z chyby a že sa nemusím obávať dať šancu niečomu novému. A mala si pravdu. Dal som šancu Lily vtedy, keď každý hovoril, že bola chyba Slizolinčana začať si s Chrabromilčankou. A ona ma urobila najšťastnejším mužom na svete, milovala ma napriek všetkému a dala mi syna."

Harry sklonil hlavu, aby zakryl príval potešenia pri otcových slovách, ale Aurelia sa radostne usmiala a povedala, "Áno, som šťastná že niekto uplatnil moju radu. Niekedy sa čudujem, že hovorím len preto, aby som počula samu seba, tak ako Melody. Ach, vieš čo hovorili - ikdy nevešti vo svojom vlastnom dome."

"Kedy sa Melody vydala?" opýtal sa Severus. "Keď som ju naposledy videl, mala jedenásť a povedala, že chlapci sú dobrí len na skrývačku, naháňačku a dostávanie do problémov."

"Zmenila názor, keď stretla Devona Barryho," vzdychla Aurelia. "Vzali sa, keď mala dvadsaťšesť. V dvadsiatich siedmich mala Miu. Moja vnučka bola to najlepšie, čo z ich manželstva vzišlo. Devon je záletník a fešák, vieš ako to myslím. Sam ho nikdy nemal rád."

"Ešte stále je zaňho vydatá?" chcel vedieť Harry. Ak Melody bola sesternica jeho otca, logicky bola Harryho tetou, aj keď asi z druhého kolena. Do rodinných vzťahov sa veľmi nevyznal, tak aspoň dúfal, že si to usporiadal dobre.

"Nanešťastie áno. Tvrdí, že ho nemôže len tak opustiť a nechať Miu bez otca. Môj názor je ten, že aj žiadny otec by bol lepší ako tento, ktorý nikdy nie je doma. Keď je, tak sľubuje deťom, že ich nikdy neopustí Mia si vždy želá niečo, čo nikdy nedostane. Je tak zlaté dieťa, zlomilo mi srdce vidieť ju takú nešťastnú, Devon je muž, ktorý by nemohol byť otcom mačaťa a nieto ešte malého dievčatka."

Severusove ústa sa stiahli do tenkej čiary. "Možno by som s tým mizerným bastardom mohol prehodiť pár slov." Spôsob, akým to povedal, naznačoval, že ak sa niekedy s Devonom stretne, bude to viac než len pár slov.

"Priala by som to tomu slizkému hulvátovi, ale nechcem mať z teba vraha, Sev. Nestojí ti za to."

"Och, nezabil by som ho. Len by si želal, aby som to urobil."

"Severus, prosím. Fakt nemám záujem vyslobodzovať ťa z väzenia," povedala Aurelia hroziac mu prstom.

"Dobre, teta Relia. Pokúsim sa ovládať, aby som mu nezlomil nos. No len preto, že si ma o to požiadala."

"Stále si rovnaký darebák, Severus Tobias Snape," zasmiala sa jeho teta a zdvihla sa, aby odniesla taniere.

Na šťuchnutie Majstra elixírov sa Harry zdvihol a ponúkol, že riady môže umyť on. Aurelia mu povedala, že dokáže umyť pár tanierov aj sama a poslala ho sledovať televíziu, ak chce.

Bolo to dávno, čo Harry mohol sám pozerať televízor. U Dursleyovcov ho vždy okupovali Dudley a Vernon, takže Harry mohol pozerať len vtedy, keď boli preč a zostal doma sám. Poprepínal všetky kanály a zastal na filme s názvom Robin Hood: Kráľ zlodejov.

Harry si spomenul, že čítal o tomto legendárnom banditovi, keď chodil na základnú školu. Miloval spôsob, akým používal podvádzanie a úskoky na dosiahnutie svojich cieľov. Prepadával bohatých a dával ukradnuté zisky chudobným. Tento film vyzeral ako jedno z lepších prevedení príbehov o tomto šikovnom hrdinovi a Harry sa usadil, aby si ho pozrel.
Ešte len začal a k Harrymu sa pripojil Severus a Aurelia, ktorá priniesla pre všetkých veľkú misu popcornu a ľadový čaj. Čoskoro boli všetci traja filmom zaujatí a zrazu sa na scéne zjavil šerif z Nottinghamu. Harry sa zamračil a vrhol kradmý pohľad na Severusa.

Bolo to zvláštne, ale takmer by odprisahal, že je tam istá podobnosť.

Harry rýchlo zahnal tú absurdnú myšlienku a pokračoval v sledovaní. Ale nebol jediný, kto si to všimol. Keď sa film skončil, Aurelia hneď poznamenala, "Vieš, Sev, ten šerif vyzeral presne tak hrozne ako ty."

"Hej, presne to napadlo aj mne, teta Relia," súhlasil Harry. "Tvár, nos, možno to bolo vaše muklovské dvojča, pane."

"Veľmi zábavné, Harry," nevrlo sa zapojil Snape. "Prečo som vždy len zlý chlap?"

"Uhm... pretože si taký frfloš?" odpovedal mu Harry odvážne.

"Nepolepšiteľný fagan!" zvýšil Severus hlas s hraným hnevom. "Takto sa rozpráva s vlastným otcom?"

"Och, prepáč, povedal si, že mám vždy hovoriť pravdu," zasmial sa mladší Snape. "A počas prvého ročníka si bol skutočne strašný frfloš."

"To bolo preto, že nikto z vás nikdy nedodržiaval pokyny a vaše neustále táranie ma privádzalo do hrobu." Kontroval profesor.

"A pretože si frfloš."

"Ty vieš, že si o to koleduješ, mladý muž," vrčal Snape.

"Áno?" zatiahol Harry nevinne a zahľadel sa na otca so zmäteným pohľadom.

"Určite." Severus sa nenechal oklamať Harryho nevinným vystupovaním.

"Vieš, v jednej TV šou, ktorú som sledoval ako malý, bola tiež postava, ktorá mi ťa pripomínala," povedal jeho syn so záludným úsmevom. "Bola zelená a volala sa Oskar... Oskar Frfloš!"

Vtedy Aurelia vybuchla smiechom.

"Ty potvora!" schmatol Severus svojho syna a začal ho nemilosrdne štekliť, až kým Harry neskončil na Snapeových kolenách zvíjajúci sa od smiechu.

"Prosím... už dosť... ha... haha... už budem dobrý... sľu - sľubujem..."

"Prečo by som ti mal veriť?" opýtal sa Snape a prstami hľadal Harryho najcitlivejšie miesta, čím spôsoboval, že sa chlapec zvíjal v neovládateľných záchvatoch smiechu.

Harry sa pokúsil schúliť do klbka, ale Severus ho pichol do žalúdka a Harry sa vystrel, čím odhalil svoje rebrá a zakrátko sa mu po nich roztancovali prsty Majstra elixírov.

"Áááá... dobre... beriem to... beriem to späť!..." vzdychal Harry a od smiechu mu už začali tiecť slzy. "Nie si... frfloš... ty si... úplne skvelý!"

Snape prestal a oči mu stále žiarili. "Teraz nie je čas na lichôtky, ty nezbedník!" zanechal šteklenie a zľahka ho udrel po zadku. "Myslím, že si pochopil moju lekciu o urážaní mojej osoby?"

"Áno, pane." Povedal Harry zliezajúc zo Snapeových nôh. Zostal naňho hľadieť spod čiernej ofiny.

"Šikovný chlapec. Pretože by som sa nerád uchýlil k lekcii číslo dvavyhrážal sa Severus.
Harry naňho opatrne pozrel. "A to je čo?"

"Vtedy ťa priviažem na podlahu a pätnásť minút šteklím pierkom. Povedal by som, že je to horšie, než štekliace kúzlo. Urobil som to Remusovi, keď ma raz skutočne nahneval a takmer sa pri tom pocikal."

"Remus Lupin bol tvoj najlepší priateľ?" vzdychol Harry smejúc sa.

Severus prikývol a jeho kamennými črtami prebehol záblesk darebáctva. "Áno. A tiež tvoj krstný otec, Harry."

Harry sa prestal smiať. "Ja mám krstného otca?"

"Samozrejme. A tiež krstnú mamu. Aj keď chúďa Alice Longbottomová ťa už nespozná, dvanásť rokov už je u Svätého Munga."

"Nevillova mama je moja krstná mama?" zopakoval Harry.

"Áno. Bola najlepšia kamarátka tvojej mamy." Povedal mu Severus a všetky známky veselosti z neho zmizli.

"Čo sa jej stalo? Neville ju nikdy nespomína, ani svojho otca."

"Pretože ho bolí rozprávať o tom, čo sa im stalo. V tú noc, keď Voldemort zaútočil na Lily a Jamesa, jeho dvaja nasledovníci, Bellatrix a jej manžel prišli k Longbottomovcom a mučili Franka s Alice až do zbláznenia kliatbou Cruciatus. Odvtedy sú u Sv. Munga, preto Neville býva s babičkou."

Harrymu spadla sánka. "Merlin! Ja... Nevedel som... to je strašné! Takže Neville tiež nemá rodičov, presne ako..." zháčil sa. Chcel povedať "Presne ako ja," lenže to už viac nie je pravda. "Chytili tých, čo za to boli zodpovední?"

"Áno, posledných dvanásť rokov strávili v Azkabane," informoval ho Snape.

Harry sa rozhodol, že teraz je vhodný čas spýtať sa na čarodejníka, ktorý zradil Jamesa a Lily Temnému pánovi. "A čo moja mama a James? Zistilo sa niekedy, kto ich v tú noc zradil? Niekto to musel zapríčiniť, inak by boli pripravení alebo by ušli, nie?"

"Áno, James a Lily boli chránení Fideliusom a len ich Strážca tajomstva vedel, kde sa skrývajú. Čarodejník, ktorého si vybrali, bol Jamesov najlepší priateľ, Sirius Black," Severus to meno vypľul ako nadávku. "Zradil ich Voldemortovi, ale zaplatil za svoju chybu."

"Zabil si ho?"

"Nie. Ale chytili ho Aurori a bol odsúdený za vraždu trinástich muklov a Petra Pettigreva, ďalšieho z jeho školských priateľov. Tiež strávil posledných dvanásť rokov z Azkabane. Tí traja, Black, Potter a Pettigrew spolu utekali zo školy a spojili sa aj s Remusom. Nazývali sa Záškodníkmi a boli postrachom pre všetkých. Hlavne pre mňa." Severusova tvár potemnela, keď si spomenul na to, čo mu tí traja tyrani robili.

"Prečo? Čo robili?"

"Všetko to, čo nemali. Boli zrodení na porušovanie pravidiel a Albus im to dovoľoval. Boli jeho Chrabromilskí miláčikovia a on ich len zriedka za niečo potrestal. Remus sa na väčšine ich žartíkov nezúčastňoval a stal sa prefektom. Ja som bol ich terč, radi si zo mňa strieľali, no niektoré z ich žartov neboli vtipné. Napríklad keď ma vyzvali, nech idem do Škriekajúcej búdy v Rokville, skoro ma pohrýzol Remus vo svojej vlkolačej podobe."

"Môj krstný otec je vlkolak?"

"Áno, pohrýzli ho, keď mal päť rokov a na lykantropiu neexistuje liek. Aj keď som vymyslel Protivlkolačí elixír, ktorý mu umožní premeniť sa na vlka, no nie beštiu a celý spln prespať. Bez neho je Remus divoká beštia, nekontrolovateľná a nebezpečná pre každého v okolí. Keď sme boli študenti, neexistoval tento elicír a jediné, čo mohol Albus urobiť, bolo niekam ho zavrieť. Nikto iný o tom nevedl, ani len ja, dobre to skýval, až to toho Potterovho a Blackovho hlúpeho žartu. Hlúpi idioti! Mohli nás oboh zabiť, keby ma Remus pohrýzol, nikdy by si to neodpustil, Ministerstvo by sa to dozvedelo a zabili by ho preto."

"Ale on by to nemohol ovplyvniť!" protestoval Harry.

"Na tom nezáleží. Ak vlkolak zámerne pohryzie človeka, musí zomrieť. To nariadilo ministerstvo," vysvetľoval Severus. "Blackov a Potterov malý žart ma v tú noc takmer pripravil o priateľa a ani nehovorím o mojom vlastnom živote. Nikdy som im to nedokázal odpustiť, aj keď Remus to urobil už dávno."

"Tak prečo si si potom s mamou vybral Jamesa ako môjho, uhm, nevlastného otca?"

"Bol to hlavne výber tvojej mamy, Potter mal na ňu vždy slabosť," Snape skrútil pery. "Takže bolo uveriteľné, že sa so mnou rozviedla a vzala si jeho. A Potter nebol až taký vinný za ten incident v Škriekajúcej búde ako Black. V poslednej chvíli dostal zdravý rozum a dostal ma od dverí práve vo chvíli, keď po mne Remus skočil. Zachránil ma. Bol to hrdinský imbecil a nikdy som sa nestaral o jeho aroganciu či priateľky, ale prisahal, že nám pomôže s tvojou ochranou. Bol ti dobrým otčimom, Harry. Staral sa o teba ako o svojho vlastného, nechal ti po smrti aj svoje dedičstvo. Škoda, že veril Blackovi, lenže nikdy nemal nos na charaktery."

"Mala ho moja mama rada?"

"Kým sme boli v škole, nie. Nemohla vystáť spôsob, akým sa povyšoval nad ostatných študentov a to, že si ma vybral za jeden z terčov svojho šikanovania. Predstavoval pre ňu niečo hrozné a odmietala mu dať čo i len jeden deň. Zvykol ju všade nasledovať a pokúšal sa získať si jej pozornosť. Vtedy predstierala, že neexistuje. Pozval ju na Vianočný ples, ona ho úplne potopila a šla namiesto neho so mnou," spomínal Severus s nežným úsmevom. "Keď ma s ňou uvidel, hneval sa. Ozelenel od závisti. Vyštartoval za mnou a povedal: "Aký úžasný nápad, Ufňukanec, zobrať moje dievča?" a tvoja mama povedala: "Vypadni, Potter. Sev je trikrát taký muž, ako si ty, takže teraz odstráň svoju perfektnú tvár z môjho pohľadu, ináč ti odčarujem nos. Nešla by som s tebou ani keby si mi zaplatil milión galeónov." Potom sme odkráčali a on tam zostal stáť ako hlúpy vôl. Celá škola hovorila o tom, ako ho odmietla a vybrala si mňa, Slizolinského prefekta, ktorý bol chudobný ako kostolná myš. No neskôr mu odpustila a boli priatelia."

"Dobre jej tak, Sev!" okomentovala to Aurelia. "Rada by som ju bola poznala, znie to tak, že spoznala človeka, keď ho uvidela."

"Presne. Videla to, čo iní nie," povedal jemne Severus. "Videla priateľa vo vlkolakovi Remusovi a vo mne našla spriaznenú dušu. Samozrejme sme najskôr boli len priatelia, bývala o ulicu nižšie a ja som bol ten, kto jej povedal, že je čarodejnica. Hovoril som jej všetko, čo som vedel o mágii." Zdvihol zrak a potom povedal, "Harry, prines ten album, čo ti dala mama. Chcem ho ukázať tete Relii."

Harry sa vybral po album a prial si, aby Snape neukázal tete tú úplne trápnu fotku v kúpeli ani iné rovnako trápne fotky, na ktorých je polonahý.

Začali si prezerať obrázky zo Sevovej a Lilynej svatby a Severus všetko komentoval. "Bola úžasná nevesta," povedal, keď sa zadívali na prvý obrázok Lily v svadobných šatách. "Keď som ju videl kráčať ku mne, nemohol som uveriť, že si zo všetkých mužov vybrala práve mňa." Severus sa nostalgicky usmieval a tmavé oči mal naplnené láskou. "Bola jediná žena na ktorú som sa pozrel jedenkrát a hneď som ju miloval a ktorá ma milovala tiež." Potom zlomyseľne dodal smerom k tete, "Prítomná spoločnosť vylúčená, samozrejme."

Pri fotke Majstra elixírov tancujúceho so svojou novou nevestou Severus ledva zadržiaval smiech. "Spomínam si, aký som bol vtedy nervózny. Nikdy som veľa netancoval a bál som sa, že budem pred všetkými vyzerať ako idiot, lebo Lily tanec milovala. Takže mi Remus dával lekcie. Potom sa stavil s Jamesom a Blackom, ktorí neverili, že dokážem tancovať bez toho, aby som nespadol rovno na tvár. Na svadbe sme tancovali sambu. Ja som samozrejme nechcel, ale tvoja mama ma presvedčila, aby som s ňou tancoval." Potriasol Severus hlavou. "Doteraz neviem, ako som si mohol zapamätať kroky, ale podarilo sa mi to. Zarobil som Remusovi dvadsať galeónov a Blackovi som ukázal, že nielen čistokrvní vedia tancovať."

Ukázal na mladú ženu v pekných tyrkysových šatách a ľahkom bielom plášti. Mala tmavé oči a fialové oči, stála vedľa Lily a usmievala sa. "Toto je Alica Longbottomová. Bola družička tvojej mamy, tak to tuším nazvala. Vtedy ešte nebola vydatá, aj keď už s Frankom chodili. Brali sa dva mesiace po nás. Ty a Neville ste sa narodili takmer v ten istý deň."
Aurelia rýchlo otočila na fotky malého Harryho. "Okúzľujúce!" zahrkútala a Harry sa chcel prepadnúť pod zem. "Je dokonalá zmiešanina teba a Lily, Sev."

"Presne to povedal aj Remus." Severus ukázal na obrázok, kde Remusovi na kolenách sedel trinásťmesačný Harry. "Nadchlo ho, keď si začal rozprávať a volal si ho strýko Námesačník, čo bola jeho stará prezývka medzi Záškodníkmi. Myslím, že jeho meno bolo tvoje tretie slovo."

"Čo som hovoril prvé?"

"Tata, samozrejme," odpovedal mu otec. "Ale stále si niečo mrmlal, nevedeli sme ťa utíšiť. V pätnástich mesiacoch si hovoril celé vety. Raz sme boli v parku a hojdal som ťa. Prišla k nám nejaká dáma, začala hovoriť aký si krásny a spýtala sa, koľko máš rokov. Skôr než som stihol odpovedať, povedal si: "Mám pätnásť mesiacov a volám sa Harry." Ona takmer odpadla. "On rozpráva!" zjačala. Ty si sa na ňu pozrel a povedal si jej, "A vy nie?" Ledva som zadržiaval smiech."

Harry sa rehotal a pomyslel si, Vyzerá to, akoby som bol génius. Teda v porovnaní s Dudleym. On nehovoril vo vetách až do troch rokov.

"Ale museli sme si dávať pozor, čo pred tebou vravíme. Bol si ako papagáj a všetko si opakoval. Lily sa raz na mňa pre niečo nahnevala a kričala na mňa. Neuvedomila si, že si hore a počúvaš. Keď som ťa šiel večer uložiť, pozrel si na mňa a povedal, "Choď do pekla, Sev."
Aurelia sa zasmiala. "Myslím, že podobný problém mala aj tvoja mama s tebou, Sev."

"Gény," zachichotal sa Harry a vyslúžil si za to Snapeov nazlostený pohľad.

"Keď ťa opatroval James a Black, Lily sa im musela vyhrážať permanentným kúzlom na vymydlenie úst. Black si nedokázal zapamätať, že má byť pred tebou ticho." Radostne vysvetľoval Snape. "Keď ťa strážili prvýkrát, skončil si s celkom novým slovníkom a znel si ako jeden z tých krčmových spolustolovníkov môjho otca. Lily bola zhrozená a ja som tiež nebol najšťastnejší. No podarilo sa nám ťa to odnaučiť.

"Ako?" opýtal sa jeho syn.

"Z času na čas mydlom."

"Fuj!" zaksichtil sa Harry.

"Fungovalo to. A upozorňujem ťa že stále tento slovník netolerujem. Dávajte si pozor na ústa, pán Snape. V mojom kabinete stále čaká mydlo."

"Och nie! To nie! Nemôžeš."

Otec sa naňho dlho zahľadel. "Nikdy sa nevyhrážam len tak, Harry."

Harry prehltol a prisahal si, že si bude pred Severusom dávať pozor na jazyk. "A čo Remus? Tiež mal neslušné reči, keď ma strážil?"

"Och nie. Remus nenadával, len keď sa transformoval, pretože to nechutne bolelo. No na druhej strane bol veľmi mierny. Dal ti toho plyšového vlka, čo držíš v ruke." Ukázal na niečo sivé, čo objímal dvojročný Harry. "Volal si ho Vĺčik a všade si ho bral zo sebou."

Harry sa zamračil a povedal, "Myslím, že si ho pamätám. Mal som ho, keď som prišiel k Dursleyovcom, ale Dudley ho roztrhal. Plakal som a teta Petunia mi dala facku, že nemám robiť taký krik pre takú starú handru."

"Aká hrozná ženská!" vykríkla Aurelia nahnevane.

"Áno, určite by vyhrala," povedal Harry sarkasticky.

Severusovi sa zaleskli oči, ale radšej nekomentoval Petuniu a jej správanie. "Raz ťa Remus strážil, mal si asi rok a už si chodil. Lily a ja sme boli na večeri a bolo to prvýkrát, čo Remus s tebou zostal celkom sám. Lily mu nechala inštrukcie, pomaly celú knihu a on sľúbil, že ich dodrží. Potom sme sa vrátili a Lily sa spýtala, ako to išlo." Severusovi sa zachvela pera. "Remus bol na seba hrdý. "Obliekol som mu pyžamo aj všetko, nebolo to ťažké. Myslím, že konečne zaspal. Prečítali sme štyri knihy." Vtedy si vyšiel z izby aj s Vĺčikom a kričal si "Mama a ocko prišli! Harry už nespinká!" Mal si napoly vyzlečené pyžamo a za tebou sa ťahala plienka. Lily a ja sme sa na seba pozreli a povedali "Super práca, Lupin!" vtedy sme takmer umreli od smiechu.

Harry zaboril tvár do dlaní. "Prosím, ocko!" zastenal a ani si neuvedomil, že Severusa prvýkrát nazval otcom. "Musíš zachádzať do detailov?"

"Pýtal si sa."

Harry sa naňho zaškeril a zbledol, keď Aurelia otočila stranu. "Nie! Nepozeraj sa na toto, prosím!" Pokúsil sa stranu zakryť rukou, bola to tá neslávna fotka vo vaničke.

"Prečo?" opýtala sa Aurelia.

"Len jej to ukáž, Harry," nariadil Severus.

"V žiadnom prípade! Je to príliš trápne. Vydieračská fotka."

"To bude, ak ju hneď neodkryješ," začal otec. "Ukážem ju tvojej prvej serióznej priateľke."

"Áách! Dobre! Fajn!" Harry zložil ruku.

"Óóó! Aký zlatý! Vyzeráš, že si sa mal vo vode dobre, Harry."

"Áno, bol som frajer," odvetil jej synovec sarkasticky a dostal za to od otca po hlave.

"Správanie, mladý muž," pripomenul Snape.

Harry prevrátil očami.

Trucoval ako šesťročné decko a Severus si nemohol odpustiť podpichnutie. "Vieš, toto je neslávny bublinkový incident. Začali sme dávať do kúpeľa penu a ty si nám vytrhol fľašu a nalial si ju tam celú. Behom piatich sekúnd boli bubliny všade," zlomyseľne rozprával Severus. "Trvalo celú večnosť, kým sme ich odpratali, aj s čistiacimi kúzlami. Ty si si ale myslel, že je to super a po niekoľkých týždňoch si sa vkradol do kúpeľne, pustil vodu a nanlial do nej penu. Mama bola taká unavená z tých bublín, že kúzlom zamkla dvere. Keď som prišiel domov, robil som ti bubliny prútikom."

Och úžasné! Bol som nezbedník posadnutý bublinami. Presne to som chcel počuť. Zaujímalo ho, či aj iné deti musia počúvať o sebe takéto trápne historky.

Severus sa už otvorene škeril a Harry akosi vedel, že to znamená problém. "Keď hovoríme o prútikoch, rovnako nezbedne si nám ich brával. Vždy, keď sme sa otočili, jeden z našich prútikov zmizol. Ani neviem, koľko ráz sme ti zakázali sa ich čo i len dotknúť. "Moje! Moje!" jačal si. Dostal si po rukách, keď si sa s nimi hral. Najhoršie bolo, keď si vzal prútik Jamesovi a vyčaroval si v strede kuchyne dieru."

Severus si presne spomínal na ten deň. Vošiel do kuchyne, kde objavil svojho neposlušného syna ako so strachom a potešením hľadí na rozsiahlu dieru v podlahe. Pozrel na otca a povedal. "Pozri! Bum, ocko!" V jednej malej ruke držal Jamesov prútik.

"Harrison Remus Snape! Čo som ti o prútikoch povedal?" zaplakal Severus s nahnevaným pohľadom. "Daj mi ho!"

"Nieee! Moje!" jačal syn, keď mu prútik vytrhol

"To teda nie, mladý muž." Nakričal naňho Snape. "James, poď sem a naprav to, ak môžeš." Vrazil do ruky Jamesovi jeho prútik a potom nahnevane zobral svojho syna. "Harry, to bolo veľmi veľmi zlé! Prútiky musíš nechať na pokoji!"

"Ocko môže?" hľadel Harry psím pohľadom s očami plnými sĺz. Už už sa púšťal do plaču.

"Áno. Pretože ty nepočúvaš. Hrať sa s prútikom je veľmi nebezpečné. Možeš sa zraniť, alebo dokonca aj zomrieť," prednášal Severus a bojoval s Harryho srdcervúcim pohľadom.

"Prepáč."

"To hovoríš teraz, ale ako ťa to bude mrzieť o minútu?" poznamenal otec nahnevane a pripravoval sa na to, čo bude nasledovať.

Vtedy som ťa prehol cez koleno a nakládol ti na zadok. To bol jeden z mála ráz, čo som to urobil." Pokračoval Snape. "No bolo to účinné, lebo odvtedy si sa prútika nikdy ani nedotkol. Teda aspoň nie tak, že by som o tom vedel. James povedal, že som bol moc tvrdý a sťažoval sa Lily, keď prišla domov. Lenže Lily povedala Jamesovi, že on by si zaslúžil naklásť na zadok, keď nechal jej syna hrať sa s takým nebezpečným magickým predmetom. Prikázala mu nenechávať si prútik na stole."

"Čo na to povedal?" stále sa červenajúc nadhodil Harry.

Severus pretočil očami. "Povedal, že ona by mu nikdy nedala na zadok. Dostal varechou po hlave, na čo sa Potter rozhodol, že je čas na odchod." Smial sa Severus. "To bol ale jediný raz, čo dostal, aj keď Boh vie, že by si to zaslúžil aspoň stokrát za to, ako sa k kmne správal v škole."
Z nejakého dôvodu predstava Severusa bojujúceho s Jamesom na kolenách a varechou v ruke prinútila Harryho k nekontrolovateľnému smiechu. Smial sa tak, že takmer spadol z pohovky.
Bolo to fajn, smiať sa takto. Nevedel si spomenúť, kedy sa mu to podarilo naposledy.
Čoskoro sa k nemu pridali aj Aurelia a Severus a na jeden blažený moment zabudli na všetky svoje starosti. Zvyšok popoludnia strávili prezeraním albumu a spomínaním na nezbedy, ktoré Harry navystrájal, až kým Aurelia neoznámila že je čas na večeru a podala Severusovi telefón, nech zavolá do donáškovej služby.

BTW: Viete, kto hral šerifa v Robinovi Hoodovi? Čakám odpovede v diskusii!
autorovi prvej správnej odpovede venujem nasledujúcu kapitolu ;)

 

11 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 cat099 | 30. října 2009 v 15:52 | Reagovat

Je to KEITH ALLEN. toho si myslela? Viem ze hral serifa aj Nicolas Grace ale ja si myslím že na Severusa sa podobá Keith.

2 Katka | 30. října 2009 v 17:02 | Reagovat

Samozřejmě myslíš Alana Rickmena:-), i když zpracování Robina Hooda je hafo.

3 tajnostka22 | Web | 30. října 2009 v 18:54 | Reagovat

ahojky..... velmi pekná kapitolka...ja som tak smiala, že som skoro spadla zo stoličky...malá sestra, ktorá ma 5 roky ku mne prišla a pýta sa ma: "Maja? Ti šibe?"....no fakt..super sa teším na ďaľšiu:-)...no a odpoveď na tvoju otázku je Alan Rickman...

4 Sisa | 30. října 2009 v 19:11 | Reagovat

Ja tiež myslím,že ide o Alana Rickmana:D Keď som čítala tú pasaž,takmer som spadla z lopty od smiechu:D Znovu veľmi krásna a DLHÁ*_* kapitolka^^ďakujem za ňu:) Teším sa na ďalšiu^_^

5 Jana | 30. října 2009 v 21:58 | Reagovat

Jasně, že jde o Alana Rickmana alias Severuse Snapea v mladším a fousatém vydání. Jinak díky za krásnou a vtipnou kapitolu

6 cat099 | 30. října 2009 v 23:12 | Reagovat

Teraz som si našla na internete serifa alias Alana. Ja som nevedela ze hral serifa, takze som nepochopila dialog Harriho a Severusa, ale aspon to chápem teraz:-D

7 Lena | 31. října 2009 v 20:40 | Reagovat

Paráda, jenom škoda, že jsem nikdy neviděla ten film. Opravdu krásná a dlouhá kapitola. Díky moc

8 katie11 | 1. listopadu 2009 v 9:26 | Reagovat

nádherná kapitola

9 Anfulka | 1. listopadu 2009 v 15:55 | Reagovat

Skvělá kapitola

10 Nancy | 1. listopadu 2009 v 17:37 | Reagovat

Máš mať ten komentár!! :D:D
Skvelá, skvelá, skvelá.
Zabi ma, ale keď som čítala tu pasáž so šteklením, pripadala som si akoby som čítala slash :D:D A ešte to capnutie po zadku! :D No akože uznaj, že to tak vyzeralo!
Slash! Ach! *slint* Dobre stačí, žiadne rozptyľovanie.

Pozdravujem a lúbim :-*

Pozdravujem

11 gleti | 5. listopadu 2009 v 20:30 | Reagovat

nějakou dobu jsem tu nebyla a tak jsem se dnes docela poměla. Byla fajn přečíst si tři kapitoly najednou. Moc se mi líbila a těším se na jejich další život v Americe.

12 Eňa | E-mail | Web | 29. června 2013 v 9:32 | Reagovat

Samozrejme, že Alan Rickman. A tu treba podotknúť, že bol úžasný a nezabudnuteľný a úloha mu sadla ako riť na šerbeľ!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama