10.04.2011
čo nového?

celá 19. KAPITOLA HYA je PRIDANÁ!!!

môj úžasný brat mi opravil notebook a tento víkend sa chystá domov, takže budem môcť potom prekladať častejšie ako doteraz a tým pádom snáď aj pridávať kapitoly rýchlejšie :)

..............................................................................................


8. Nešťastná minulosť

21. října 2009 v 19:48 | Matusska |  Hide yourself away
Skutočne som tak dlho nepridala žiadnu novú kapitolu? Veeeľmi sa vám ospravedlňujem. Vyskytli sa však nepredvídané okolnosti, okrem iného som strávila týždeň a pol v nemocnici. Pridávať kapitoly som síce nemohla ale s prekladaním som nezaháľala :) Celkom príjemne som pokročila.

Takže vám konečne po dvadsiatich dňoch čakania prinášam kapitolu Nešťastná minulosť.

P.S.: keď budete s komentami rýchli, tak možno pribudne aj niečo navyše, keďže som vás nechala tak dlho čakať :)

8. Nešťastná minulosť

Prešli tri dni odkedy sa Severus a Harry nasťahovali do Aureliinho domu. Harry sa konečne celkom vybalil a začal Severusovi asistovať pri zariaďovaní nového laboratória v suteréne. Vlastne nemal nejak veľa vecí, len školské oblečenie, knihy, Nimbus 2000 a dva fotoalbumy. Severus sa sťažoval na nedostatok vhodného oblečenia, takže prvé na jeho zozname bolo Nakúpiť Harrymu nejaké nové veci.

Severus sa spýtal Aurelie na najbližší obchod a potom sa všetci traja vydali do Targetu po kompletný šatník. Harry si nedokázal spomenúť, kedy si vlastne naposledy kupoval niečo nové okrem školských uniforiem a zistil, že si celkom užíva výber nových tričiek, nohavíc, botasiek, vetrovky a ostatných rozmanitých vecí. Bol šokovaný, že Severus vedel nakupovať ako mukel a na cene mu nezáležalo.

"Bol som veľmi dobre platený za moju prácu v Ráde, Harry," vysvetľoval, keď Harry neveriacky hľadel na finálnu sumu. "Mám viac než dosť peňazí na to, aby som sa o nás postaral. Mohli by sme začať hľadať nejaký iný dom, keby som dokázal nájsť aspoň jeden, čo by nám vyhovoval."

"Ale to nemusíš, Sev." Vložila sa do toho Aurelia. "Mám rada spoločnosť a je tu dosť voľných izieb." Zdvihla tašky a začala ich prenášať do svojho Hyundai Sonata.

"Nechceme ťa obťažovať, teta Relia," začal Severus.

"Sev, si rodina, preboha!" zvolala staršia žena tak trochu urazene.

"Teraz sa vykašli na svoju trafenú Snapeovskú pýchu a nechaj ma dať ti strechu nad hlavou. Je to to posledné, čo môžem urobiť, ako ti pomôcť po smrti mojej sestry."

Severus vzdychol a potom neochotne povedal: "Nerád prijímam láskavosti, ale tentokrát urobím výnimku, veľmi ti ďakujem. Skutočne si to vážime."

Aurelia sa usmiala. "Ja si to vážim oveľa viac. Dom bol prázdny odkedy zomrel môj Sam." Nastúpili do auta a šli domov. "Och, stretávam sa s mojou dcérou Melody aj s vnučkou Miou na sviatky, ale nie je to ani zďaleka to isté, ako mať pri sebe inú osobu. Uvažovala som, že si zoženiem mačku, kým ste sa neukázali vy dvaja."

Aurelia štyri dni v týždni pracovala z domu ako nezávislý obchodný konzultant a bola načiastočnom dôchodku. Jej manžel, Sam Burns, bol Major v leteckých jednotkách a jeho vdova po ňom poberala od štátu dôchodok. "Takže vlastne nemusím pracovať ani takto, lenže rada robím niečo, čo ma zamestnáva. Moja matka by sa pravdepodobne v hrobe obracala, keby videla, že jej najmladšia dcéra pracuje, aby mala na živobytie."

"Prečo?" spýtal sa Harry sediac pri stole s pohárom Coly.

Aurelia sa zasmiala a oči jej veselo poskočili. Tiež držala v ruke pohár s Colou. Severus sedel oproti nim a ten mal naliaty ľadový čaj. "Pretože moja mama, Casseopia Thalia Prince, ktorá bola jedna z ultračistokrvnej rodiny Blackovcov, verila, že jediné, čo musí dáma urobiť, je dobre vyzerať, dobre sa vydať a dobre skončiť Rokfort. Sklamala som ju vo všetkých troch bodoch, obávam sa. Nezdedila som jej úžasný vzhľad, som šmukel a vydala som sa za - najstrašnejšie z najstrašnejších - amerického mukla. Bola som šťastná, že ma nevydedila. Ale asi to bolo vďaka môjmu otcovi, tvojmu starému otcovi, Harry. Volal sa Gavin. Tiež bol čistokrvný, zo starobylého a rešpektovaného rodu, ale nezdedil ich predsudky voči muklom a u muklov narodeným."

"Trochu si naňho spomínam," vyslovil Severus. "Moja mama ma vzala navštíviť ho, keď som mal šesť. Dal mi Čokoládové žabky, Ľadové myši a rozpovedal mi príbeh o Merlinovi. Tiež povedal, že sa nikdy nemám hanbiť za to, že som len polovičný, pretože pozadie dvoch rôznych kultúr zo mňa urobilo špeciálnu osobnosť. Mal som ho rád a prial som si, aby ma k nemu mama ešte niekedy zobrala, kým zomrel."

"Áno, otec bol úžasný muž. Stačilo mu pár argumentov na to, aby prekonal mamu s jej čistokrvným rasizmom. Odkedy som bola jej čistokrvnej rodine na príťaž, snažila sa ma vychovať tak, že vlastne ani neexistujem. Môj otec mi vždy povedal, že som jeho malé perfektné dievčatko či už mágiu mám, alebo nie. Raz, jedna z mojich arogantných Blackových sesterníc, myslím že to bola Bellatrix, prišla k nám a začala ma škaredo urážať. Mala som tuším okolo piatich rokov, Eileen mala sedem a Bellatrix bola rovnako stará ako ona. Bellatrix teda začala rozprávať, že je lepšia ako ja, pretože ja nie som nič iné, než čudák bez mágie, rovnako zlý ako humusák. Eileen jej dala facku rovno na tvár a ona utiekla dnu žalovať. Lenže prvý, koho našla bol môj otec a keď mu to povedala, strašne sa nahneval."

"Na moju matku?" spýtal sa Severus.

Aurelia pokrútila hlavou. "Nie, na Bellatrix, pretože mi rozprávala také hrozné veci. Keď videl, že sa za to ani trocha nehanbí, vyčistil jej ústa mydlom a dostala výprask."

"Ešteže tak," povedal Severus so zadosťučinením. "Nikdy som tento príbeh nepočul."

"Bolo to dávno, Sev, tvoja mama na to už pravdepodobne aj zabudla. Odvtedy sme Bellatrix nikdy nevideli, za čo sme ďakovali Bohu. A Elieen ma vždy ochraňovala pred čistokrvnými deťmi, ktoré sa mi pokúšali vysmievať, že som šmukelka. Bola to dobrá staršia sestra, keď som stretla Sama a rozhodli sme sa vziať sa a odísť sem, bola jediná z celej rodiny, kto ma podporoval a koho som pozvala na svadbu. A tiež prišla."

"Čo tvoj otec?" opýtal sa Harry.

"Och, určite by tam bol tiež, keby ešte žil. Lenže zomrel tesne predtým, ako som stretla Sama. Mal infarkt, tiahne sa to s mužmi v Princeovskej línii už dlho." Pozrela premýšľavo na Severusa a Harryho. "Absolvujete obaja ročné prehliadky u kardiológa, alebo čo to máte vy čarodejníci? Nemám ani tak strach o teba, Harry, si ešte mladý, ale Severus by sa mal sledovať, blíži sa k tridsaťpäťke."

"Moje srdce je v poriadku, teta Relia. Naposledy mi liečiteľ oznámil, že nemám žiadne známky dedičnej srdcovej choroby, ani žiadne iné problémy so srdcom," ukľudňoval ju Severus.

"To mi odľahlo," oddýchla si Aurelia.

"Harry, prečo nejdeš a nevybalíš si všetky tie nové veci?" navrhol Severus. "Keď s tým skončíť, už možno bude hotový aj obed."

Harry súhlasil, vzal plné tašky a šiel ich vybaliť do šatníka a komody. Cítil sa trochu divne, toľko oblečenia, ktoré je nové a padne mu ako uliate, na rozdiel od príliš veľkých a príliš dlhých kusov po Dudleym. Prial si, aby mohol použiť kúzlo na upratanie oblečenia behom sekundy, ale jeho mágia nevykazovala žiadne známky toho, že by sa vracala. Musel to teda urobiť muklovským spôsobom.

Keď bol hotový, sadol si na posteľ, ktorá mala modré obliečky a tučné mäkké vankúše, oveľa pohodlnejšie než jeho stará detská posteľ s prehnutým matracom a deravou prikrývkou. Vzal svoj Nimbus a hľadel naň.

Metla, knihy a plášte, to je všetko, čo mu zostalo z Rokfortu, posmyslel si smutne. Divil by sa, keby sa odhodlal nasadnúť tu na metlu. Strata mágie bola akoby čierna diera rozširujúca sa v ňom, nikedy na ňu takmer zabudol a inokedy, ako napríklad teraz, sa mu rázne pripomenula. Pokúšal sa na ňu nemyslieť, ale ozývala sa a nemohol odolať pokušeniu vŕtať do nej. Bol presne ako malé dieťa, ktoré jazykom stále skúma prázdne miesto po vypadnutom zube, až kým to nezačne bolieť.

Sadol si a namrzene hľadel na vyleštenú zlatistú drevenú rúčku jeho metly, kde nepovšimnuto dopadali kvapky jeho sĺz, keď zrazu ucítil na ramene ruku.

"Harry, je čas na obed," povedal mu Severus.

Harry vyskočil, šokovaný tichým príchodom a pozrel hore. "Čo? Ach, dobre." Otočil sa, aby oprel metlu späť o stenu.

"Harry, čo sa stalo?" opýtal sa Severus, hneď ako zbadal slzy na synovej tvári. "Prečo plačeš?"

"Je to... ale nič!" povedal rýchlo Harry a až vtedy si uvedomil slzy na svojich lícach. Zahanbene ich zotrel.

"Harry, ak ťa niečo trápi, môžeme sa o tom porozprávať," začal Severus.

"Nie! Nechcem o tom hovoriť!" odvrkol červenajúci sa chlapec. "Aj tak s tým nemôžeš nič urobiť." Otočil sa a vykročil k dverám.

"Harrison Remus Snape, vráť sa sem!" prikázal mu otec, jeho vážny tón prinútil mladého čarodejníka zastať.

Harry neochotne zastal a pozrel sa naňho. Zistil, že Severusovi sa na tvári usadil známy zamračený pohľad. "Prečo? Nepotrebujem sa s tebou rozprávať o ničom."

"Ty možno nie, ale ja sa s tebou rozprávať potrebujem, mladý muž," Severus ukázal k posteli. "Sadni si."

Harry poslúchol a nepokojne uvažoval, či sa dostal do problémov. Začal ľutovať, že na Snapea tak vyhúkol. Muž už nebol už jeho učiteľ, mohol sptraviť niečo oveľa horšie než dať mu obyčajný trest za jeho drzosť.

"Po prvé, nebudeš so mnou hovoriť takýmto tónom a nezáleží na tom, ako veľmi rozrušený budeš," začal Severus s tradičným Snapeovským zamračeným pohľadom upretým na Harryho. "Ja som tu dospelý a tvoj otec a vyžadujem si od teba rešpekt. Je to jasné?"

"Áno pane, mrzí ma to."

"Teraz, dokážem pochopiť, ak nie si pripravený hovoriť o tom, čo ťa trápi a nechcem ťa k tomu tlačiť, no niekedy je lepšie sa o problémoch vyrozprávať, Harry. Chcem, aby si vedel, že môžeš prísť, kedykoľvek budeš potrebovať poradiť a ja sa pokúsim urobiť to najlepšie. To je jedna z mojich úloh ako rodiča. Po druhé, potrebujem s tebou prebrať nejaké pravidlá počas leta." Odkašľal si a Harry sa vystrel. "Nesúhlasím s tým, aby dieťa nerobilo nič a celé leto sa váľalo v posteli, takže budeš mať nejakú prácu. Len veľmi jednoduchú, upratať izbu, pomôxť tete, ak to bude potrebovať, prestierať stôl a umývať riady. Môžem ťa tiež požiadať o pomoc pri varení jednoduchých elixírov. Aj keď nemôžeš používať mágiu, tá nie je potrebná na úpravu ingrediencií alebo na zapamätanie postupu. Tiež chcem, aby si si dokončil letné domáce úlohy."

Harry sa zamračil. "Ale prečo? Načo to je dobré, ak sa na Rokfort tento rok nevrátim?"

"Vedomosti nie sú na nič, Harry. A nemôžeme si byť istí, kedy sa tvoja mágia vráti."

"Nemusí sa vrátiť nikdy," povedal Harry horkasto.

"Alebo príde zajtra," vrátil mu to Severus. "Nemôžeš sa len tak vzdať, Harry. Bol si veľmi zranený, Harry, horšie než záchvat mŕtvice a tieto veci potrebujú čas na uzdravenie. Mesiace, možno rok, či viac. Prajem si, aby bolo ešte niečo, čo môžem pre teba urobiť, ale fakt je, že tvojej mágii teraz môže pomôcť jedine čas."

"Čo ak nepomôže ani ten? Čo ak som navždy šmukel?"

"Potom sa s tým vyrovnáme, synak, ak to bude nutné," odvetil potichu jeho otec. "Aurelia veľmi dobre funguje aj bez mágie, vidíš."

"Je to jednoduché, ak človek nikdy nečaroval," povedal Harry smutne. "Nevie, o čo prichádza. Ja sa vo vnútri cítim taký... prázdny. Začnem vyslovovať zaklínadlo, keď si spomeniem, že nemôžem. Stratil som prútik, ale odkedy ho nemôžem používať, je to vlastne jedno."

"To nie je celkom pravda. Tvoj prútik mám ja. Privolal som ho zo stola, kde ho položil Lucius tesne predtým, ako som prišiel do tvojej cely," povedal mu Severus.

"Stále ho máte?"

"Áno. Chcel by si ho späť?"

Harry takmer prikývol. No vtom pokrútil hlavou. "Nie, na čo by mi teraz bol?"

Severus vzdychol a pohladil ho po ramene. "Dobre, nateraz ho odložím. Keď budeš pripravený, jednoducho ma požiadaj a ja ho vrátim jeho právoplatnému majiteľovi." Venoval synovi upokojujúci pohľad. "Viem, že je to pre teba ťažké, Harry. Ja by som sa bez mágie asi zbláznil. Ale nie si sám. Ak sa potrebuješ rozprávať, som tu."

"Nevyhovujúce. Nebol si tu celé tie roky predtým," plakal jeho syn a zrazu zamrzol. Nemyslel to tak, ako to povedal, no hnev nad jeho mágiou sa už príliš dral na povrch. "Ja... ja... nemyslel som to tak, pane. Nie tak, ako to znelo." Schúlil sa očakávajúc výbuch, premýšľal, či sa Severus neovládne a dá mu facku.

Severus sa naňho pozrel zbližšia, všimol si inštinktívne cúvnutie, keď sa naklonil nad chlapca. Mal zdvihnutú ruku, akoby chcel zastaviť vietor. Spoznal tie známky ako nikto iný, prežil detstvo s opitým povaľačom, ktorý ho bil pre každú maličkosť. "Harry. Upokoj sa," jeho hlas bol veľmi jemný a sadol si na posteľ, aby sa nad chlapcom tak netýčil. "Neudriem ťa. Nikdy by som to neurobil."

Postupne Harry cítil, že jeho srdce prestáva biť o preteky a stiahol ruku, ani si nepamätal, ako si ňou začal chrániť tvár. Zahanbene a trápne sa cítiac otočil pohľad od druhého muža.

"Prepáčte. Nemal som to povedať."

"To je v poriadku. Bolo to nevhodné, ale zaslúžil som si to. Strašne som ťa týral a máš právo byť na mňa nahnevaný. Pozri sa na mňa, prosím." Severus čakal, kým jeho syn neotočil tvár k nemu. "Viem, že moje konanie v minulosti ti nepomáhali veriť mi, Harry, ale sľubujem, že aj keby si porušil všetky moje príkazy, keby si ma nahneval tak, že by som na teba až kričal, nikdy by som ťa nezranil tak, ako to robili tvoji takzvaní príbuzní. Nikdy ťa neudriem, nevyšľahám, nenechám ťa hladovať, ani ťa nezamknem v komore pod schodmi. To čo robili, je jednoducho povedané zneužívanie. Keby som mohol, zaklial by som ich tak, až by sa zbláznili takým spôsobom, ako trápili teba. Žiadne dieťa si nezaslúži byť tak potrestané, nech by sa správalo akokoľvek neslušne."

"Strýko Vernon povedal, že som šialenec a horší ako ja už môže byť len dospelý šialenec," ozval sa Harry.

Severus potichu zanadával. "Ako ťa, pre Merlina, mohol Albus nechať s nimi toľké roky? Harry, spomenul si niekedy niekomu, ako to vyzerá u vás doma?"

Harry pokrčil plecami. "Pokúšal som sa raz alebo dvakrát, ešte na základnej škole. Ale keď riaditeľ pozval svoju tetu a strýka na rozhovor, hovorili, že to sú lži a tým to skončilo. Bol som chronický klamár. Potom ma strýko Vernon zbil preto, že nie som na nič dobrý. Vyhrážal sa mi, že ak ešte niekedy niekomu poviem o tom, čo sa deje doma, zabije ma. Neriskoval som to. Preto som bol taký rád, keď som dostal list z Rokfortu."

"To mi je jasné. Ale prečo si to nepovedal profesorom potom, Harry, alebo jednoducho riaditeľovi? Aj keď má Albus občas idiotské nápady, nikdy by ťa neposlal späť k nim, keby o tom vedel."

"Pokúšal som sa, pane. Po baziliskovi v Tajomnej komnate. Povedal, že doma budem mať veľa času na oddych a ja som odvetil, že to sa nikdy nestane, že mám od tety príliš veľa domácich prác. Povedal som mu, že si želám, aby som mohol zostať v škole a on tvrdil, že to nie je možné. Vedel, že som nedostával žiadne ich listy ani darčeky na Vianoce. Ron mu to povedal minulé leto, keď Dobby prišiel a nechal spadnúť koláč na tú hlúpu hlavu pána Masona. Strýko Vernon... udrel ma po hlave, namontoval mi na okno mreže a zamkol ma v mojej izbe, až kým ma Ron, Fred a George odtiaľ nedostali na lietajúcom aute pána Weasleyho."

Snape v nemej zlosti a bolesti hľadel na chlapca. "Dal ti na okno mreže?" zopakoval potichu. Oči sa mu zaleskli strašným hnevom. "Dal MREŽE na tvoje okno a zamkol ťa tam ako nejakého prekliateho KRIMINÁLNIKA?"

Ako Severus kričal, Harry ustupoval, hoci si uvedomoval, že mužov hnev nie je adresovaný jemu. "Nebolo to až také zlé... teta Petúnia mi dávala každý deň alebo dva stravu cez klapku pre mačky," snažil sa Harry zmierniť mužov hnev.

"Ona čo?" prskal Severus. "Kŕmila ťa cez KLAPKU PRE MAČKY! Čo si do pekla o tebe myslela? Že si sakramentská prekliata beštia?"

"Áno, asi. Ale aspoň mi dávala najesť. Niekedy v komore pod schodmi na to zabúdali."

Severus bol takmer celkom vedľa. So záchevom sa prinútil ukľudniť a udržať svoje emócie na uzde skôr, než vystraší chlapca k smrti. "A preto ťa celý čas týrali, správne?" opýtal sa zhlboka dýchajúc.

"Áno... teda nie vždy. Zamkli ma len raz, kvôli Masonovcom. A na druhej strane som aj tak musel vyjsť z izby upratať dom, robiť v záhrade a uvariť večeru."

"Aké šľachetné od nich," posmieval sa Severus. "Aj ti hodili kosť, keď si skončil? A Albus o tomto všetkom vedel a napriek tomu ťa tam stále posielal?"

"Uhm... nie, nevedel všetko. Ja... ja... nikdy som mu nepovedal detaily," začal Harry, nechcel aby Dumbledore vyzeral až tak zle.

"Ale vedel, že niečo nie je v poriadku. Mal niekoho poslať, aby ťa skontroloval. Minervu, Filiusa, Remusa, dokonca aj mňa."

"Vás? Vy by ste prišli?"

"Áno, určite. Napriek tomu, že som si o tebe myslel, že si skazený zmätok, syn toho prekliateho Jamesa, šiel by som sa presvedčiť, či ťa nezneužívajú. Bol si môj študent a je časť mojich povinností, aby som sa uistil, či sú moji študenti v bezpečí. A keby zom zistil, čo ti robia..." Snapeov hlas klesol k hlbokému tmavému tónu, ktorý Harrymu spôsobil zimomriavky. "Keby si nám o tom povedal, mohli byť na ich trávniku dve nové sochy a prasa v chlieve. A to keby som bol v dobrej nálade.

Harry sa usmial pri predstave svojich príbuzných ako sôch a tučného prasaťa, krochkajúceho a kvíkajúceho.

Severus potriasol hlavou. "Albus, čo si si sakra myslel? Ochranné kúzla padnú, ak je ich objekt opakovane týraný, pretože sa necíti ako časť rodiny. Pre Merlina, Harry, želám si, aby si to bol niekomu z nás povedal."

"Ja... ja... nemyslel som si, že by to niekoho zaujímalo," odvetil chlapec potichu.

Severus naňho užasnuto hľadel. "Ako ti to mohlo napadnúť?"

"Pretože každý v škole videl len Chlapca, ktorý prežil. Bol som slávny, bol som Harry Potter, mal som veľa peňazí po mojich mŕtvych rodičoch a nikto nechcel počuť o tom druhom Harrym. O krpcovi, ktorého jeho príbuzná bijú a zastrašujú smrťou. Bol som príliš zahanbený, aby som povedal Ronovi, Hermione, či Dumbledorovi, že ma ignorujú, McGonagallová videla vo mne hviezdneho stíhača a nemohol som to do pekla povedať tebe, Severus, pretože by si sa len zasmial a povedal mi, že si to zaslúžim. Nikoho to nezaujímalo!" Kričal Harry a v očiach sa mu miešali slzy zúfalstva s hnevom.

"Och Bože, Harry... Nikdy by som ti to nepovedal..." koktal Severus, zasiahnutý do srdca synovou domienkou. "Bol som skutočne taký zlý?"

"Áno! Nie! Ja neviem!" jačal chlapec a potom začal plakať. "Prečo si na to proste nespomeniete? Ja nechcem."

"Viem, synak," šepkal Severus. "Viem, že to bolí. Ale môžeš to zahojiť." Opatrne obkrútil ruku okolo Harryho útleho ramena. Obával sa, že teenager nebude chcieť ani cítiť jeho dotyk. Lenže tam nedokázal len sedieť a nič nerobiť, keď je dieťa v takej strašnej bolesti.
Najskôr sa Harry po dotyku odtiahol, no vzápätí sa otočil, zavesil sa Snapeovi okolo krku a držal sa ako o život. Severus ho objal, pritisol si chlapcovu hlavu na rameno a pohojdával ho. "Pššt. Už si v bezpečí. Nikto ťa už takto nezraní." Začal kresliť kruhy na Harryho chrbte a potichu šepkal presne tak, ako keď bol jeho son ešte malý. "Je to v poriadku, synček. Plač, ak to potrebuješ, neutopím sa."

Takto povzbudený Harry poslúchol a vyplakával celý oceán sĺz, za všetky tie roky strávené u Dursleyovcov. Severus ho držal a šepkal mu znova a znova, že je v bezpečí, že ho miluje a ospravedlňoval sa. Aj jeho slzy máčali Harryho vlasy.

Aurelia prišla zistiť, čo ich tak dlho zdržalo. Našla chlapca a muža plačúcich v objatí. Ukradomky si aj ona utrela slzu z líca a po špičkách sa vrátila do kuchyne. Vedela, že tí dvaja budú potrebovať čas, aby sa zmierili s ich nešťastnou minulosťou a že tento výbuch emócií bol presne tak veľmi potrebný, ako dlho naň obaja museli čakať. Teraz sa možno ich zranené srdcia začnú hojiť, aspoň sčasti.

 

19 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 cat099 | 21. října 2009 v 20:24 | Reagovat

Som rada , že Sevie je taký citlivý.Je to výborné.Budem čakať na ďalšiu časť. :-D

2 Merlina | 21. října 2009 v 21:08 | Reagovat

Prima, že už si zdravá. Šetři se, ať znova neomarodíš. Kapitola je skvělá! Díky!

3 Viky | 21. října 2009 v 21:24 | Reagovat

nádherná kapitolka, a naprosto skvěle přeložená=D, moc se těšim na pokračování

4 Janka | 22. října 2009 v 18:55 | Reagovat

Skvělá kapitolka :o)už se moc těším na další :o)

5 Sisa | 22. října 2009 v 20:18 | Reagovat

Jejda,presne toto som potrebovala ako povzbudenie do (m)učenia!:D Fyzika bude hneď krajšia:D Úžasná kapitolka.Verím že už budeš zdravá.^^ Za krásnu kapitolku moc moc ďakujem:)Teším sa na ďalšiu,ako vždy^^

6 Lena | 23. října 2009 v 14:08 | Reagovat

Doufám, že už jsi zdravá. Krásná kapitola, na konci jsem taky měla slzy na krajíčku. Bylo to opravdu hodně realistické. Díky

7 RENA | 25. října 2009 v 20:07 | Reagovat

JE TO SUPER A UŽ SE TĚŠIM NA DALŠÍ

8 Jana | 26. října 2009 v 21:27 | Reagovat

To bylo moc krásné. Po dlouhém hledání jsem zas tuto stránku našla a moc mě potěšila nová kapitolka.

9 JSark | 27. října 2009 v 20:47 | Reagovat

Dobre, že si to zmenila, ja som vždy len mrkla, videla nápis zverejnená 7. kapitola a akosi mi nové pridanie ušlo. Chjo. :(
No, teda dúfam, že im to pomôže. Ozaj, vnučka Mia? Hm, to ako skratka od Hermiony? Že by? :D

10 neky | 27. října 2009 v 21:20 | Reagovat

Skvělá kapitola,těšim se na další.Moc se nenamáhej ať jseš zdravá

11 Anfulka | 28. října 2009 v 16:57 | Reagovat

Skvělá kapitola,těšim se na další.

12 katie11 | 28. října 2009 v 20:30 | Reagovat

nádherná kapitola moc za ni děkuji

13 tajnostka22 | Web | 30. října 2009 v 0:22 | Reagovat

ahojky..sory, že tu je komentík tak neskoro a o takomto čase, ale začítala som sa a je to úžasné...prosím daj rýchlo ďalšiu kapitolku...ja sa tak strašne tešíím...

14 Nancy | 1. listopadu 2009 v 17:15 | Reagovat

Ja viem! :D:D Zabi ma! :D
Kapča skvelá, chválim, chválim :)
Ale inak! Dosť ma zarazilo, že pri vetách '"Neudriem ťa. Nikdy by som to neurobil."' som zatúžila, aby ho niekedy udrel! :D Chcem to tam! :D:D
A! Keď som tu tie komenty čítala, tak mi nejak padlo do oka, že niekto je rád, že je Severus taký citlivý. Ty, ktorá ma poznáš, že dosť dobre, vieš, že ja ho takého neznášam, tak vieš ako rada čítam také poviedky. Ale hádam sa to časom zredukuje. ;)
Že tam budú aj veľké hádky???
Pozdravujem a lúbim :-*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama