10.04.2011
čo nového?

celá 19. KAPITOLA HYA je PRIDANÁ!!!

môj úžasný brat mi opravil notebook a tento víkend sa chystá domov, takže budem môcť potom prekladať častejšie ako doteraz a tým pádom snáď aj pridávať kapitoly rýchlejšie :)

..............................................................................................


7. Bezpečné nebo

1. října 2009 v 19:35 | Matusska |  Hide yourself away
Po nejakom čase ďalšia kapitola :)

7. Bezpečné nebo

Severus si album vypýtal, až keď dorazili do jeho bytu a Harry mu ho podal. Potichu sledoval ako si vyšší muž sadol na gauč, aby ho zbežne prelistoval. Po rozhovore medzi dvoma čarodejníkmi, ktorý si vypočul, si už Harry nemyslel ,že ho Snape nenávidí. Bolo celkom zrejmé, že sa Harryho staral a chlapec s tým bol nateraz spokojný. Jeho pocity voči Severusovi boli stále zmätené, ale bol príliš unavený na to, aby si usporiadal myšlienky, takže si sadol k otcovi a ponoril sa do ľahkého podriemkávania.

O chvíľu sa v kozube zjavila Poppyina hlava a prebudila Harryho z veľmi príjemného sna o jeho mame. "Severus! Prosím, povedz mi, že vieš, kde je Harry! Odišiel z Nemocničného krídla."
Severus položil album a pokojne odpovedal. "Niet sa prečo obávať, Poppy. Mám ho tu, u seba. Myslím, že je najlepšie mávať sedenia tu. Je v poriadku, netrápi sa."

Poppy spadol kameň zo srdca. Potom bývalého profesora spražila takým pohľadom, že takmer konkuroval jeho vlastnému. "Vďaka Merlinovi! Severus Snape, nabudúce zanechaj odkaz skôr, než odstrániš pacienta z mojej starostlivosti. Je ti to jasné?"

"Áno, Poppy." Povedal Snape. Harry na to začudovane hľadel. "Ospravedlňujem sa za vystrašenie. Teraz, ak ma ospravedlnš, rád by som pokračoval v rozhovore."

"Veľmi dobre, ale chcem ho späť hneď, ako skončíte, ešte nie je celkom v poriadku." Povedala ešte Poppy a potom zmizla.

Severus obdaril Harryho pobaveným pohľadom. "Niekedy pri ošetrovaní zabúda, že už viac nie som jej študent. Cítiš sa v poriadku? Vyzeráš trochu bledo."

"Je mi fajn."

Snape nadvihol obočie a položil chlapcovi ruku na čelo. "Stále máš trochu horúčku. Vypi toto." Nariadil a odkiaľsi vytiahol známy modrý elixír.

Harry spravil grimasu, ale po Snapeovom varujúcom pohľade ho vypil.

Keď vrátil prázdny flakón staršiemu čarodejníkovi, Snape ho položil na stôl a potichu povedal. "Chcem, aby si vedel, že a keď neschvaľujem tvoje načúvanie, ale to čo si počul v kancelárii nebolo nič, len pravda. Až do tohto ráno som nemal žiadnu spomienku na to, že si môj syn, dokiaľ som si do hlavy nevrátil spomienky z Mysľomisy, ktorú mi zanechala Lily."

"Čo je Mysľomisa, pane? Spýtal sa Harry. Nevedel, ako nazývať druhého muža. Otec vyzeralo zatiaľ ešte príliš nové, takže skončil pri pane.

"Ukážem ti." Severus vykročil k veľkej sivej mise plnej niečoho, čo vyzeralo ako strieborná voda. "Toto sa nazýva Mysľomisa. Držia sa v nej spomienky, ak si ich želáme uchovať a bližšie ich preskúmať. Vo vnútri tejto boli len moje spomienky na teba a na mňa spolu. Bola to jedna s vecí, s ktorou som súhlasil, keď sme sa s Lily rozhodli ukryť ťa. Bolo to opatrenie, aby som nič o tebe nepovedal Temnému pánovi, teda Voldemortovi. On bol... veľmi zručný v skúmaní myslí svojich nasledovníkov. Aj keď som vynikajúci v Oklumencii, nemohol som riskovať, že objaví moje tajomstvo rodiny, ktorú nadovšetko milujem. A tiež to, že nie som verný len jednému pánovi, ako to vyzerá. Súhlasil, nech všetky spomienky zo života po svadbe uložia tu, aby vás dvoch nikdy nemohol použiť proti mne. Bolo to však len dočasné riešenie a keď bol porazený, mal som ju dostať od Lily späť. Lenže ona zomrela a z nejakého dôvodu ju ten starý blázon našiel a ukryl. Nevrátil mi ju nikdy, až doteraz."

"Prečo čakal?"

"Ktovie." Potriasol Severus hlavou. "Jeho dôvody boli vždy nepochopiteľné. Pravdepodobne keď si sa ocitol bez mágie a zraniteľný. Potrebuješ viac ochrany, než ti boli schopní dať tvoji hrozní príbuzní pokrvnou ochranou."

"Huh? Nerozumiem. Čo sú pokrvné ochrany? A čo je tá - tá Oklumencia?"

"Dávaj pozor, prosím ťa. Oklumencia je umenie uzatvoriť si myseľ pred vpádmi iného čarodejníka. Ja som expert na Oklumenciu, je to jeden z mojich talentov a tiež jeden z dôvodov, prečo ma Dumbledore urobil na viac než trinásť rokov jeho hlavným špiónom. Ani Voldemort moju ochranu nedokázal prekonať, dokonca som mu mohol beztrestne klamať."

"Aha. A tie pokrvné ochrany?"

"Magická ochrana, ktorá funguje, len ak čarodejníka s jeho rodinou spája pokrvné puto. V tvojom prípade so sestrou tvojej mamy, Petuniou. Dumbledore aktivoval kúzlo, keď ťa tam ako dieťa priniesol, po smrti Lily a Jamesa. Práve tie ťa ochránili od všetkého zlého. Ale nikdy neboli tak silné, ako tie, ktoré by som vyčaroval ako tvoj... otec." Priznal Snape potichu. "Neklamal som, keď som tvrdil, že sa o teba môžem postarať lepšie, než ktokoľvek iný, Harry. Odprisahal som to pri hrobe tvojej matky."

Harry sa nepokojne zavrtel, keď si spomenul na Voldemortových prívržencov. "Myslíte, že ma ešte stále hľadajú?"

"Ťažko povedať, ale predpokladajme, že áno. Jedna vec je istá. Budú čakať na ďalšiu príležitosť chytiť ťa a... dokončiť, čo začali," jemne ho upozornil Severus. "Nechcem ťa strašiť, ale dávaj si pozor, čo robíš. Už nikdy tú príležitosť nedostanú. Nie, kým žijem."

Harry mu veril. Vyžarovali z neho akoby lúče dôvery a zároveň smrtiaca sila, ktorá spôsobila, že sa striasol a ďakoval Merlinovi, že stojí na správnej strane Snapeovho prútika. Majster elixírov by bol hrozným nepriateľom.

"Musíš byť... zmätený," začal Snape nešikovne. "Oveľa viac než som bol ja, keď som prijal myšlienky z Mysľomisy. Ale je jedna vec, o ktorej musíš rozhodnúť a čím skôr to urobíš, tým lepšie. Čo si želáš: zostať tu na Rokforte, alebo ísť so mnou? Ako si počul, dal som výpoveď. Nemám žalúdok pracovať pre toho -" tu Severus vyslovil slovo, pri ktorom Harrymu vyletelo obočie. Nebol si vedomý toho, že by ho druhý muž už niekedy použil. "- a už vôbec nie po tom, čo spravil. Ale nechcem ťa k ničomu nútiť, urobilo to už príliš ľudí, odkedy si tu prišiel. Takže výber je na tebe. Zostať, alebo ísť? Mal by si však vedieť, že ak zostaneš, nebudem ti môcť pomáhať tak veľmi, ako by som si to želal. Môžeš ma ale zavolať, kedykoľvek budeš niečo potrebovať."

"Musím odpovedať hneď teraz?"

"Nie. Porozmýšľaj o tom. Prečo si nachvíľu neoddýchneš? Budem si tu prezerať album od tvojej mamy. Niekedy spánok pomáha veci vyriešiť."

"Dobre teda," súhlasil Harry, zložil si okuliare a skrútil sa na gauči. Napadlo mu, že by si mohol oprieť hlavu o otcovo rameno, tak ako to robil kedysi dávno, ale povedal si, že ešte je na to príliš skoro a ľahol si na vankúš.

Čoskoro upadol do hlbokého spánku, dnešné zistenia ho vyčerpali.

Severus sa na chlapca rezignovane díval. Zamrmlal niečo o tom, že si koleduje o bolesti, ak bude spať v takejto polohe a posunul si Harryho hlavu tak, že prakticky spal v Severusovom lone.

Až potom čarodejník začal otáčať stránky albumu, no jedna jeho ruka stále spočívala na jeho znovu nájdenom synovi.

Staré spomienky bojovali s novými a Severus pociťoval nemalú vinu za to, ako sa k chlapcovi správal počas posledných dvoch rokov. Možnože mu Harry odpustí, že bol taký bastard, no Snape vedel, že oveľa dlhšie bude trvať, kým odpustí sám sebe. Jediné, čo vedel, bolo to, že ak sa Harry rozhodne ísť s ním, bude sa snažiť, aby dal chlapcovi to, čo mal mať už dávno. Zodpovedného a starostlivého otca, ktorý miluje svojho syna a dáva to najavo.

Už dávno prisahal, že nikdy nebude taký otec, ako ten jeho. Opitý tyran, ktorý sa vyžíval v týraní a fackovaní svojho syna. Hnusák, ktorý ho neznášal pre jeho mágiu a preto, že bol oveľa inteligentnejší, než on.

Nie, Severus nikdy nebude ako Tobias. Toto je jeho druhá šanca na rodinu a teraz si ju nenechá ujsť. Už ho nezaujíma, či je to pre vyššie dobro alebo nie. Lily, mrzí ma to. Nikdy som si nemyslel, že sa to môže stať, nemyslela si na to ani ty, ani ja. Ale teraz mám šancu dať veci do správnych koľají, láska. A urobím to, ak mi to náš syn dovolí.

Usmial sa na mierumilovne spiaceho chlapca vo svojej náruči a prehrabol jeho neposlušné vlasy. Pesne tak, ako to robil kedysi, keď sa dvojročný Harry chcel obhadzovať vankúšmi a odmietal zavrieť oči, až kým sa s ním Severus nepomaznal a neukolísal ho k spánku. Spomienku prerušili jeho slzy a Severus potlačil vzlyk. Toľko stratených rokov... do pekla s tebou, Albus! Možno si to myslel dobre, ale nedokážem ti to odpustiť. Nie teraz. Možno už nikdy.

Harry sa pohol a Snape automaticky položil ruku späť na jeho chrbát a jemne ho hladil. "Pssst. Spi, dieťa. Som tu. A tentokrát ťa neopustím. Sľubujem." Vravel Majster elixírov.

Harry Potter, ktorý kedysi bol Snape, sa v spánku usmial.

Harrymu sa snívalo, že uteká dole tmavou ulicou a idú po ňom Smrťožrúti. Počul za sebou ich kroky a z prútikov im vyletovali zelené a červené prúdy svetla. Syčali a prskali, keď namiesto svojho cieľa zasiahli zem. Uhýbal sa im, ale vedel, že to už dlho nevydrží a skôr či neskôr ho dostanú. Nemal prútik a nemohol sa brániť.

Zrazu sa pred neho primiestnila obrovská postava, chladné červené oči sa zaleskli na kamennej tvári. "Je koniec. Čas zomrieť, Harry Potter." Smrťožrútov prútik sa zdvihol a on zasyčal "Avada -"

No vtom ho k zemi zrazilo oslňujúco biele svetlo.

Keď Harry otvoril oči, zbadal pred sebou svojho otca, ako zhnusene hľadí na mŕtveho čarodejníka. "Nikto sa ani len nedotkne môjho syna. Nikto!" Potom obtočil ruku okolo Harryho pliec a v objatí sa premiestnili do malého domčeka s modrým obkladom a bielymi stenami. Na prahu už s úsmevom čakala jeho mama a rozbehla sa dole schodmi, aby objala svojho manžela a syna. "Ste v poriadku! Teraz môžeme byť znova rodina, tak ako to má byť."

Harry sa prebudil a v hlave stále počul mamin hlas. Zrazu si uvedomil, že má hlavu na niečom jemnom. Otvoril oči a zistil, že tvár mal opretú o čierny zamat. Čože? Žmurkajúc potriasol hlavou a až vtedy si uvedomil, že zaspal s hlavou v... Severusovom lone.

Harry cítil, že sa červená, aj keď vlastne netušil, ako sa mohol dostať do takej trápnej polohy. Pamätal si, že zaspával na gauči. Bol prekvapený, že jeho otec neodišiel, ale potom sa odvážil pozrieť na tvár staršieho muža a zistil, že Snape tiež zaspal. To by vysvetľovalo veľa. Harry pochyboval, že by mu prísny profesor dovolil použiť ho ako vankúš.

Chlapec sa pokúsil zliezť zo Snapeových kolien, ale starší čarodejník mal ruku prehodenú okolo Harryho pásu a keď sa teenager pohol, pritiahol si ho. Harry radšej zostal tak, ako bol, než aby riskoval, že zobudí Snapea a ten sa naňho nahnevá. Aby bol úprimný, tak vlastne bolo pohodlné takto ležať a Harry sa znova schúlil do tmavej látky, aby premýšľal o tom všetkom, čo dnes videl a počul.

Asi najšokujúcejšie zistenie (keď nepočítame stratu mágie) bolo, že leží na svojom otcovi. Nielen to. Ak vzal do úvahy rozhovor Severusa s Dumbledorom, tak jeho otec veľmi chcel syna, ktorého jedenásť rokov zanedbával. To bola pre mladého čarodejníka nová vec. Nikdy nemal rodinu, ktorá by si priala jeho spoločnosť. Nemal príbuzného, ktorý by sa pre svojho syna vzdal všetkého, hoci si naňho len nedávno spomenul. Áno, Snape to urobil a tak vykročil na dlhú cestu hojenia rán, ktoré svojím sarkastickým jazykom spôsobil počas dvoch rokov na Harryho duši.

Ten muž odprisahal, že ho bude chrániť a tiež povedal, že patrí k nemu. Práve to pomohlo chlapcovi utíšiť svoju rozochvenú sebadôveru a umožnili Harrymu odpustiť Snapeovi väčšinu jeho nálad a postojov. Harry a Lily boli môj život a ja by som sa ich nikdy nevzdal. Nikdy! Zanietené slová jeho otca určené tomu intrigánskemu riaditeľovi sa ozývali v Harryho ušiach a zapaľovali jeho vnútro.

Vyzeralo to, že na tie slová bude čakať celý život a hneval sa, že mu Dumbledore na toľké roky odoprel skutočný domov a rodinu. Jedenásť rokov som bol otrokom Dursleyovcov a cítil som sa ako bezcenný odpad, načo? Premýšľal nahnevane. Vyššie dobro, povedal, ale čo to do pekla znamená? Dumbledore si myslí, že som akýsi záchranca, pretože som prežil Vražednú kliatbu ako malé bábätko. Ale ako to ospravedlňuje fakt, že ma po všetky tie roky držal preč od môjho otca? Od otca, ktorý ma teraz chce a miluje? Teenager zľahka pokrútil hlavou a usmial sa, keď jeho pohyb podnietil Severusa potľapkať ho po chrbte, akoby ho chcel ešte uspať. Snape mal pravdu. Dumbledore môže mať akýkoľvek dôvod. Nič neospravedlní, že Harry po celý čas vyrastal bez skutočného otca. Spomenul si, ako riaditeľ povedal Severusovi, že nie je vhodný typ na rodiča, ale ktokoľvek by bol lepší, než Vernon či Petúnia. Harry si pomyslel, že aj pes by sa k nemu správal lepšie.

Hrýzol si pery a premýšľal nad dilemou, pred ktorú ho Snape postavil. Ísť alebo zostať. Harry vedel, že ak zostane, navždy si bude pripomínať, čo stratil a tiež tu bola možnosť, že mu ani nedovolia zostať na škole. Momentálne je vlastne šmukel a Rokfort je škola plná mladých čarodejníkov. Možno Dumbledore povie, že najlepšie je poslať ho k Dursleyovcom a potom? Nie, nebude riskovať niečo také. Oveľa lepšie znie možnosť ísť so Snapeom - otcom - kdekoľvek bude chcieť. Aspoň si Harry môže byť istý, že má niekoho, kto ho ochráni a možno, čisto teoreticky, konečne bude mať skutočného ocka ako ostatní.

Dokázal si celkom presne predstaviť Ronovu tvár, keby mu povedal, že radšej by mal za otca Snapea, než nikoho. Bude si myslieť, že som sa z tých horúčok zbláznil. Ale on nevie aké to je nemať nikoho. A nepočul, ako Snape vynadal riaditeľovi za to, že ma tak dlho pred ním skrýval, všetky tie roky. Aspoň raz v živote sa stará niekto o MŇA a nie Chlapca-Ktorý-Prežil, len o Harryho.

Nepáčilo sa mu, že sa už nemôže vrátiť na Rokfort, miloval školu, bola jeho druhý domov a bude mu chýbať Ron, Hermiona a ostatní spolužiaci. Lenže nemá na výber. Jeho život sa prevrátil naruby a spraví všetko preto, aby tá zmena bola čo najlepšia. Už nie je viac sám.

Zívlo sa mu. Stále bol unavený a ubolený, jeho telo sa ešte celkom nezotavilo z mučenia Smrťožrútov. Aj keď pil tie strašné elixíry a zdravú stravu, ktoré mu dávala madam Pomfreyová. No jeho srdce už bilo akosi ľahšie, keď sa rozhodol zostať so Snapeom a dať mu druhú šancu na rodinu. S touto myšlienkou zavrel oči a zaboril sa do čiernej tkaniny. O moment neskôr už spal.

Zobudila ho asi o hodinu neskôr Severusova ruka na jeho ramene. "Harry, vstávaj. Potrebuješ niečo zjesť."

Harry otvoril oči a načiahol sa za okuliarmi. Keď si ich nasadil, posadil sa. Severus sa musel zobudiť a premiestniť ho, pretože muž stál za gaučom a Harryho hlava bola zase na vankúši. "Koľko je hodín?"

"Krátko po pol druhej. Myslím, že by si si mohol niečo dať a potom mi povedať, ako si sa teda rozhodol, dobre?"

"Áno, pane." Súhlasil Harry, striasol zo seba neviditeľné smietky a vstal. "Och, kde by som našiel kúpeľňu?"

"Rovno tamto." Ukázal Snape na drevené dvere na druhej strane chodby.

Keď bol jeho syn na WC, Majster elixírov zavolal Dobbyho a prikázal mu pre nich pripraviť ľahký obed.

Keď sa Harry z kúpeľne, čakal ho na stole tanier so šunkou a syrovými sendvičmi, hranolčeky a paradajková polievka spolu s pohárom tekvicového džúsu. Harry sa posadil s chuťou sa pustil do jedla. Jeho apetít sa vrátil.

"Som šťastný, že ti tak chutí," poznamenal jeho otec. "Si príliš chudý, potrebuješ viac jesť."

"Kým som býval s Dursleyovcami, nikdy som nemal pravidelnú a vhodnú stravu, len zvyšky." Odvetil Harry skôr, než si znova odhryzol zo sendviča.

Severusovi sa zablýskalo v očiach. "Mizerní lakomí bastardi," zavrčal. "Dostávali od Albusa mesačný príspevok na to, aby sa o teba starali a oni ta nechávali hladovať."

"Vážne? Nevedel som o tom. Vždy tvrdili, že sa o mňa starajú z milosti a zadarmo."

Severus si odfrkol. "To teda nie. Albus im to vykompenzoval, ver mi. Preto som si myslel, že si rozmaznaný. Vedel som, aké množstvo peňazí na teba dostali. Oveľa viac, než potrebuje obyčajný chlapec. Čo s nimi spravili, minuli ich na seba?"

"Pravdepodobne. Dudley dostával veľa darčekov a oblečenia. Všetko som dedil po ňom, oblečenie aj hračky, ktoré pokazil."

Snape vyzeral nahevane. "Mám chuť toho blázna zaškrtiť. Poslal ťa žiť k tým-tým pijaviciam, keď si mohol byť so mnou. Myslel si, že sa nedokážem postarať o svojho vlastného syna? Hlúpy -" prehltol všetko, čo chcel povedať a vzdychol. Potom si odkašľal a neisto začal. "Viem, že som ťa väčšinu času šikanoval, Harry. Väčšinou to bolo kvôli úlohe, ktorú som hral, bol som špión Fénixovho rádu, čo je hnutie bojujúce proti Voldemortovi. Väčšina mojich Slizolinčanov má rodičov, ktorí sú stále loajálni Temnému pánovi a tak sa muselo zdať, že ja som tiež stále verný jemu. Znamenalo to uprednostňovať ich a dávať najavo nenávisť k Chrabromilčanom a špeciálne tebe. Nemal som ťa rád aj kvôli tomu, že si bol Jamesov syn, počas školy sme boli nepriatelia a ešte som mu neodpustil, že mi vzal Lily. Keď som sa díval na teba, videl som Jamesa, môjho nepriateľa zo školy a manžela ženy, ktorú som miloval. To bolo všetko. Viem, že to nie je ospravedlnenia hodné a dúfam, že raz príde deň, keď mi dokážeš odpustiť moje hnusné správanie. Nechal som moju starú zaujatosť a zlosť, aby ma premohli a ospravedlňujem sa za to."

Na jeden moment Harry onemel. Niečo také nikdy neočakával. Sťažka prehltol a pozrel sa druhému mužovi do očí. Snape mu pohľad opätoval a Harry v jeho tmavých očiach zazrel ľútosť. Nehral to. Snape skutočne ľutoval všetko, čo povedal a urobil. "Ja... Rozumiem, pane. A odpúšťam vám. Tiež som vás veľa provokoval a mnoho z vašich trestov som si skutočne zaslúžil. Rád by som začal znovu ak - ak vám to vyhovuje, pane."

"Samozrejme." Povedal Severus a venoval svojmu synovi malý úsmev. "Myslím, že nie je potrebné, aby si ma oslovoval pane, Harry. Už viac nie som tvoj profesor."

"Och... a ako vás mám teda volať?"

Severus bol na dlhú chvíľu ticho a potom povedal, "Keď sme sami, môžeš mi hovoriť aj ocko. Ale pochopím, ak ti nie je príjemné hovoriť mi tak. Rovnako môžeš použiť moje krstné meno, či Sev, ak sa ti to páči viac. Tvoja mama ma vždy volala Sev."

"Dobre, Sev," skúšal Harry, ako to znie. Nebolo to až také zlé a necítil sa byť pripravený hovoriť Snapeovi ocko.

"Dobre. Ako sa cítiš, Harry? Bolí ťa ešte niečo? Pretože ak áno, môžem ti pomôcť," ponúkol sa Majster elixírov ukľudnený tým, že Harry sa rozhodol nechať minulosť minulosťou. V tomto smere bol celkom po mame, za čo Severus ďakoval Bohu.

Harry sa zapýril, zaskočený otázkou, ale zmohol sa na odpoveď, že sa cíti dobre a nepotrebuje žiadne ďalšie masti ani balzamy.

"Si si istý?" zadíval sa Severus ustarane na chlapca. "Boli to dosť zlé rany a modriny, synak. Dve natretia nemuseli stačiť."

"Je to v poriadku. Skutočne, pane... teda Sev." Harry cítil, že mu horia uši.

Severus nadvihol obočie. "Nemáš sa prečo hanbiť, Harry. To ja som ti aplikoval balzam a nebolo to nič, čo by som už predtým nevidel. Učil som sa za liečiteľa a videl som už veľa nahých tiel."
Harrymu už horel aj zátylok. "Viem, ale..."

Severus sa zasmial. "Vážne, Harry. Kto ťa podľa teba kúpal a prezliekal, keď si bol bábätko?"

"Mama."

"Áno, ale ja som jej tiež pomáhal."

"Sev, prosím! Už stačilo, cítim sa fajn, čestné slovo!"

"Dobre teda. Ale ak by si zmenil názor..."

Harry razantne pokrútil hlavou. Ak ho Snape natrel počas spánku, to bola iná vec. Ale keby mal byť pri tom Harry bdelý a pri vedomí, to už by bolo celkom iné. A mimo toho nechcel, aby Severus jeho zranenia skúmal príliš zblízka. Ešte by náhodou zistil, že to nebolo prvýkrát, čo ho takto niekto zbil. Keby sa Snape dozvedel, že Vernon naňho používal opasok, Harry si bol istý, že by sa nahnevaný čarodejník premiestnil na Privátnu cestu a zaklial jeho strýka a tetu. Aj keď by to bol príjemný pocit, že zaplatili za ich správanie, Harry nechcel, aby jeho otec skončil v Azkabane za prekliatie muklov. Nestálo to za to.

Keďže si všimol, ako sa Harry červená a nechcel ho ešte viac ponížiť, Severus ustúpil a zmenil tému. Zabudol, ako jednoducho sa trinásťroční chlapci cítia trápne. Vždy som ho vyšetril, keď spal a aplikoval som balzam, ak to potreboval. Premýšľal profesor s malým úškľabkom. Existuje viac spôsobov ako dostať myš do pasce.. Alebo Chrabromilčana. Potreboval by som odpoveď na moju otázku, Harry. Zostávaš na Rokforte, alebo ideš so mnou?"

"Idem s tebou, Sev," povedal Harry. "Teda... už nie je žiadny dôvod, prečo tu zostať. Som bez mágie a nechcem, aby sa mi preto ľudia vysmievali a tak. A - strašne sa hnevám na Dumbledora za to, čo urobil. Čo keby sa rozhodol, že sa mám vrátiť k strýkovi? Radšej by som umrel. Nikdy som nemal skutočnú rodinu ani otca a rád by som to zmenil." Placho pozrel na Severusa očami plnými nádeje. "Pokúsim sa správať slušne, pane, a nehnevať vás."

Severus zažmurkal a povedal, "A ja sľubujem, že budem dobrý otec a nebudem ťa odsudzovať, Harry. Ale dohodneme si isté pravidlá, ktorých porušenie prinesie následky. Teraz sa naobeduj a potom si môžeš ísť zbaliť veci. Odídeme hneď, ako si všetko zbalím."

Harry začal do seba rýchlo hádzať jedlo, až musel byť upozornený, aby jedol pomalšie. Vzdychol, ale poslúchol. "Kam pôjdeme, Sev?"

"Niekde ďaleko odtiaľto, kde nás nikto nenájde."

"Opustený ostrov?"

"Nie. Skontaktoval som sa so svojou tetou, Aureliou Princeovou-Burnsovou, ktorá žije v Amerike. Rada nám otvorí svoj domov. Je šmukelka, ktorá si vzala mukla, ale môj strýko už zomrel... na rakovinu. Bol to milý muž, ale nepoznal som ho až tak, ako by som mal. Teraz má malú chalúpku v zátoke v New Jersey a povedala, že môžeme zostať ako dlho chceme. Nevie sa dočkať, kedy ma znova uvidí a zoznámi sa s tebou."

Harry sa tomu potešil a spýtal sa, "Vie, že sme čarodejníci?"

"Áno, takže nemusíš mať strach hovoriť o svojej minulosti, Harry. Uvidíš, že teta Relia, ako sa necháva oslovovať, je úplne iná než tvoji príbuzní z matkinej strany. Zbožňoval som jej návštevy, keď som bol chlapec. Strašne ma rozmaznávala," dodal Severus s malým úsmevom. "Niet pochýb, že to isté bude robiť s tebou." Potom pokračoval v jedle.

Po obede šiel Harry späť do svojej izby zbaliť sa a Severus začal tiež. Za dve hodiny boli obaja hotoví a jediná vec, ktorá Severusovi zostávala, bolo nechať nejaké ospravedlňujúce listy svojim kolegom Pomone, Filiusovi a Minerve. S Poppy sa môže rozlúčiť osobne.

Liečiteľku našli v jej kancelárii a keď ich zbadala, okamžite stiahla Harryho na posteľ a trvala na niekoľkých diagnostických kúzlach, napriek protestom jeho i jeho otca.

"Ticho, Severus!" prikázala. "Kto tu má diplom z Liečiteľstva - ja, či ty?"

Severus prskal a Harry sa bavil, nikdy nevidel, že by profesor stratil slová. Ale Poppy riadila svoje krídlo a tak keď Harry videl, že Severus sa nechystá ďalej prehovárať staršiu čarodejnicu, so sťažovaním poslúchol. Veď aj riaditeľ chodil vždy za madam Pomfreyovou čo sa týkalo medicíny, napriek svojmu veku a vedomostiam.

"Hmm. Dobre, pán Potter, vyzeráte byť takmer vyliečený z toho všetkého, čo vám ti barbari urobili. Ale ste podvýživený. Severus, musíš mu dať Vyživujúci elixír a dozerať na jeho obedy a večere."

"Budem, Poppy." Povedal Severus s rešpektom. Potom si odkašľal a ľútostným hlasom povedal, "Mám pre teba nejaké nepríjemné novinky, Poppy. Dal som výpoveď zo svojej pozície na Rokforte."

"Čo?" vykríkla čarodejnica, šokovane hľadiac na svojho kolegu. "Pre Merlina, Sev, prečo?" Čo sa stalo, drahý?"

Harry sa skoro zachichotal nad tým, ako Pomfreyová nazvala Snapea, ale nebolo to vhodné.
Severus kývol Poppy smerom k stolu a keď sedeli, vyrozprával jej, čo sa stalo ráno. Počúvala bez prerušenia s prižmúrenými očami. Keď Severus skončil, čarodejnica sa zdvihla a objala vysokého čarodejníka. "Och, Severus, teším sa z toho, dieťa, ale budeš mi chýbať. Bol si môj najlepší asistent a nikdy nenájdem lepšieho Majstra elixírov."

Severus sa začervenal a nemotorne ju potľapkal po chrbte. "Poppy, niet prečo smútiť. Ešte nie som mŕtvy. Napíšem ti a možno sa niekedy zastavím aj na návštevu."

"Viem," utrela si oči chrbtom ruky. "Ale aj tak mi budeš chýbať, Sev. Ten starý blázon nevedel, čo robí. Vždy pchal svoj nos tam, kam nepatrí. Varovala som ho, že by sa mal držať mimo súkromia jeho priateľov a spojencov, ale nepočúval ma a teraz za to zaplatil. Pýcha predchádza pád."

"Máš pravdu," súhlasil Snape. Znova ženu objal. "Opatruj sa, Poppy. Dám ti moju adresu, ak mi odprisaháš, že nikomu neprezradíš, kde sa ja alebo Harry nachádzam."

"Máš moje slovo, synak. Nikdy by som ťa neprezradila, Sev." Pobozkala ho na líce. "Staraj sa dobre o Harryho a nepreťažuj sa. Urobíš dobre."

"To dúfam. Ja... nie som najlepší typ na otca, veď vieš."

"Nezmysel, Severus Snape! Už si sa o toho chlapca raz staral, teraz je jediný rozdiel v tom, že je starší, drzejší a častejšie sa dostáva do problémov, z ktorých nie je ľahké vyjsť. Len tu buď preňho, Sev, miluj ho a budeš ten najlepší otec. Vieš, čo nemáš robiť synak, z vlastných skúseností. A vieš čo? Skúšaj to a neboj sa robiť chyby."

"Pokúsim sa. Vďaka, Poppy," povedal Majster elixírov úprimne. Potom mrmlajúc si niečo o tom, že si potrebuje požičať brko a pergamen vstal, otočil sa a ukradomky si utrel slzy v očiach.

Poppy vstala a objala Harryho, ktorý vyzeral úplne šokovane. Nikdy by mu ani len nenapadlo, že by mal Majster elixírov medzi kolegami priateľov, ktorým by dokonca mohol chýbať. "Vyzerá to tak, že sa vydávaš na ďalšie dobrodružstvo Harry, však?"

"Áno, madam."

"Som šťastná, že máš konečne rodinu, dieťa. Zaslúžil si si to a on tiež. Bol sám príliš dlho, odkedy Lily zomrela." Stíšila hlas a šepkala, "Viem, že niekedy vyzerá drsne a prísne, ale je to jeho maska na zakrytie skutočnosti, Harry. Nauč sa vidieť cez ňu, synak. Je to dobrý muž a miluje ťa, aj keď to nie vždy hovorí. Skutky hovoria viac než slová. Pamätaj na to. Myslím, že raz ho spoznáš lepšie a uvidíš, aký čestný ten muž je. Presne takého ho videla tvoja mama pred rokmi. Vybrala si dobre, keď sa vydala za Severusa a nie Jamesa. James bol vždy impulzívny a rozlietaný, bezstarostný. Chcel ju, pretože bola jediné dievča, ktoré neuctievalo zem, po ktorej chodil. Miloval ju, pretože bola preňho výzvou. Ale Severus ju miloval nadovšetko, Harry. Vždy k nej bol úprimný a ona k nemu. Nenechaj nikoho hovoriť niečo iné, rozumieš?"

"Áno, madam."

Poťapkala ho po líci a Harryho zaliala červeň. "Dobre. Prajem ti, aby si bol vo svojom novom živote šťastný, Harry snape. Budeš mi chýbať, no možno raz príde deň, keď sa vrátiš späť. Tvoja mágia teraz spí, ale znova sa prebudí. Musíš však byť trpezlivý, drahý."

"Pokúsim sa."

"To je všetko. Pamätaj na to, čo som ti povedala, mládenec a pokús sa pochopiť svojho otca."

"Áno, madam Pomfreyová," pritakal Harry a tiež ju objal. "Vďaka za záchranu môjho života. Určite napíšem, ak mi otec dovolí."

"Och, áno. Severus Snape vie, že nie je rozumné porušiť sľuby dané mne, Harry. Dávaj si na seba pozor, dieťa." Ešte raz objala Harryho a potom ich nechala ísť.

Harry sprevádzal otca na ceste von z Nemocničného krídla. Na rozdiel od minulosti, nešiel domov sám.

Keď Snape oznámi Aurelii, že prídu, Hop-Šup práškom sa premiestnia do malej chalúpky pri vode v Jersey Shore. Konečne všetko vybavili a mohli si obliecť cestovné plášte. Postavili sa do Severusovho ohniska a zmizli vo víre zelených plameňov. Prešli cez tri odlišné ohniská, čo Harrymu poriadne zatočilo hlavu, a až potom došli do cieľa. Harryho pľúca boli v jednom ohni z toho množstva sadzí, ktorých sa nadýchol a slzili mu oči.

Keď vstúpili na zelenú dlážku v kozube, Severus pevne stisol rameno svojho syna. Privítala ich vyššia žena s tmavými vlasmi a sýtomodrými očami. Vyzerala byť v najlepších rokoch a mala oblečené elegantné nohavice a krémový top so strieborno-tyrkysovými náušnicami.

"Och, konečne ste tu!" zvolala so širokým úsmevom. Preskúmala pohľadom svojho vysokého synovca a bola šokovaná. "Dobrý Bože, Sev, ako si vyrástol odvtedy, čo sme sa naposledy videli."

Severus sa zasmial. "To dúfam, teta Relia, veď vtedy som mal toľko rokov, ako Harry. Trinásť." Vystúpil z kozubu, stále držiac Harryho ruku.

Harry zažmurkal, kýchol si a potom za rozkašľal.

"Chudák! Prinesiem ti vodu," povedala Aurelia a utekala do kuchyne.

Severus pobúchal Harryho po chrbte a podal mu vreckovku.

Ten ešte raz zakašľal, potom si vďačne zobral vreckovku a utrel si tečúci nos. Mal pocit, že prehltol aspoň polovicu popolu zo všetkých tých kozubov, ktorými prišli.

"Tu máš, drahý." Podávala mu Aurelia pohár vody.

Dychtivo ho celý vypil. "Vďaka," zamrmlal hneď, ako dokázal znova hovoriť.

Aurelia sa naňho usmiala a povedala: "Vitaj v USA, v New Jersey, Harry. Volám sa Aurelia Princeová-Burnsová, ale volaj ma len teta Relia, presne ako moje netere a synovci. Rada ťa spoznávam." Prehliadla si ho od hlavy po päty. "Pripomínaš mi tvojho otca v tomto veku. Si úplná Severusova kópia, okrem očí. A máš aj menší nos."

Harry sa usmieval, Severus odstránil všetky kúzla a teraz sa skutočne podobal svojmu otcovi. Lícnymi kosťami, hebkými tmavými vlasmi, dlhými prstami a tiež o dosť vyrástol, ako povedala Aurelia. "Nie je taký pokrivený," dodal šibalsky.

Aurelia sa rozosmiala a objala ho. "Pravda, nezlomil si si ho pri Metlobale tak, ako on."

"Ty si hral Metlobal?" zízal Harry na Severusa.

"Áno, kedysi som bol triafač. Kým vo mne a aj na mne Dorážačka niečo nezlomila," odvetil Snape. Pošúchal si nos. "Ale to nebolo jediný raz, čo bol môj nos zlomený. Druhýkrát to bol výsledok toho vlkolačieho žartu, ktorý na mňa narafičili Potter a Black. Remus mi zatresol dvere priamo do tváre. A tretíkrát... bojoval som s temným čarodejníkom a už sa to nedalo poriadne vyliečiť. Príliš zničené tkanivo, dokonca aj na magickú fixáciu."

"To je jedno, Sev. Aj tak vyzeráš úžasne," povedala Aurelia a podišla objať aj jeho.

"Vďaka, teta Relia," zasmial sa jej synovec a objal ju tak silno, že až vzdychla. "Vždy si hovorila tie najkrajšie veci. Mrzí ma, že som nemal šancu navštíviť ťa už skôr."

"Ach, bol si zaneprázdnený. Radšej neskoro ako nikdy, hovorím." Kývla svojim dvom novým spolubývajúcim smerom k dverám a povedala: "Pripravila som vám dve izby na západe. Varím večeru, tak za hodinu bude hotová. Môžete sa začať vybaľovať, ak chcete. Cíťte sa tu ako doma."

Dvaja čarodejníci nasledovali domácu chodbou, až objavili dve izby. Zariadila ich celkom vkusne a príjemne; tmavozelená pre Severusa a modrá pre Harryho. Severus zväčšil Harryho kufor a ostatné veci a nechal svojho syna usadiť sa, zatiaľ čo on robil presne to isté.

O hodinu neskôr ich Aurelia zavolala na večeru. Sedeli okolo malého okrúhleho dubového stola v kuchyni a jedli prvú domácu stravu vo svojom novom domove. Aurelia urobila svoju špecialitu, špagety carbonara s chrumkavým talianským chlebom a veľmi chutným maslom. Bolo to vynikajúce a ako dezert mali čokoládovú penu s čerstvými jahodami.

Po tom všetkom Harry umyl riad, nanešťastie bez mágie, a Severus oboznámil Auréliu zo všetkým, čo sa stalo. Keď mladý Chrabromilčan drhol hrniec od špagiet, napadlo mu, že by nebolo také zlé, zostať tu žiť. Aurelia bola priateľská a vynikajúca kuchárka a Severus tu vyzeral veľmi spokojne. Strachoval sa, Čo ak bude musieť navštevovať normálnu školu ako iné deti? Potom pokrčil plecami a predsavzal si, že sa tým nebude zaoberať, ak to nebude nevyhnutné.
Práve teraz ho zaujíma len jeho otec a zvyšok leta.


 

16 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Lena | 1. října 2009 v 20:33 | Reagovat

Teda, úplně mi ten děj vyrazil dech! Skoro bych si přála, aby Harry zůstal bez magie. Už teď se nemůžu dočkat pokračování. Díky za překlad.

2 Sisa | 1. října 2009 v 21:14 | Reagovat

Krásna kapitola:) Strašne sa mi páčilo ako sa s nimi Poppy lúčila^^Teda,som zvedavá ako to bude pokračovať.Skvelý preklad,ďakujem zaňho:))

3 Jana | 1. října 2009 v 22:45 | Reagovat

Nádhera, pěkně se nám to rozjíždí. Díky za překlad

4 Merlina | 2. října 2009 v 11:27 | Reagovat

Moc pěkné, doufám, že se tetičce nestane nic zlého, protože tuším, že je tam Dumbledore najde. Jsem zvědavá, jestli je moje tušení správné. Ale samozřejmě ráda počkám, co se dozvím v dalších kapitolách.
Díky za překlad.

5 JSark | 2. října 2009 v 14:48 | Reagovat

Paráda, som zvedavá, či sa v budúcnosti vrátia na Rokfort. Divné, že sa nerozlúčil s Hermionou a Ronom. 8O
Ozaj, nedali by sa sem dať smajlíky? :D

6 linterna | E-mail | 2. října 2009 v 15:01 | Reagovat

Pěkný překlad, jen si neumím představit Harryho na americký střední ... teda znám je jen z USA seriálů, ale i tak to tam určitě stojí za to. Chudák malej bez maf´gie vyřízenej..:-))) už se těším na další kapču.

7 linterna | E-mail | 2. října 2009 v 15:02 | Reagovat

měla to být magie:-)

8 matusska | Web | 2. října 2009 v 15:15 | Reagovat

decká ja viem, že sa stále pýtate na tie smajlíky, ale myslím, že na blogu sa to nedá (ak poznáte niekoho, kto má smajle v komentoch na blogu.cz, dajte mi naňho kontakt :D )

ale keď a presťahujem na niečo spoľahlivejšie, tak smajle isto budú :)

ináč ten počet komentárov za pol dňa ma stráášne potešil :) Ďakujem!

9 JSark | 3. října 2009 v 10:46 | Reagovat

Evi na http://e-vismaior.blog.cz/ tam má smajlíky. :D

10 Nancy | 3. října 2009 v 18:05 | Reagovat

Tak akože mňáááááááááám, drahá! Vďaka, vďaka!
Zlý Dumbledore forever! :D:D
Chcem ďalšiu! Chcem ďalšiu! Chcem ďalšiu! Chcem ďalšiu! Chcem ďalšiu! Chcem ďalšiu! :D Rozumeno? :D

11 gleti | 8. října 2009 v 12:52 | Reagovat

úžasné, děkuji za překlad, nemám moc času napsat kvalitnější vyjádření, což mě mrzí, neboť tahle kapitola si to určitě zaslouží, snad příště.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama