10.04.2011
čo nového?

celá 19. KAPITOLA HYA je PRIDANÁ!!!

môj úžasný brat mi opravil notebook a tento víkend sa chystá domov, takže budem môcť potom prekladať častejšie ako doteraz a tým pádom snáď aj pridávať kapitoly rýchlejšie :)

..............................................................................................


4. Liečba depresie

2. září 2009 v 18:48 | Matusska |  Hide yourself away
Takže túto kapitolu venujem všetkým prvákom, ktorí rovnako ako ja dnes nastúpili na novú školu. Dúfam, že ste vykročili do nového školského roka všetci tou správnou nohou :)
Ale teraz sa už presuňme do.... viete čo? Prečítajte si to sami, aj tak mi nebudete veriť, že Severusa tam niekto dostal :))

4. Liečba depresie

"Si si istý, že je to rozumné, Albus?" opýtala sa Poppy, zasúvajúc si neposlušný prameň vlasov pod biely čepiec. "Myslím, Harryho psychika je momentálne veľmi krehká, len teraz sa dozvedel o neprítomnosti svojej mágie a nemyslím si, že je dobrý nápad mať ho mimo hradu. Uprednostnila by som, keby zostal tu, aby som ho mohla monitorovať."

Albus jej venoval prosebný pohľad spod rámu jeho pol mesiačikových okuliarov. "Nezmysel, Poppy. Viem, že strata mágie ho silno zasiahla, ale ak zostane žialiť v nemocničnom krídle, neovplyvní ho to najlepšie. Nesmie ľpieť na svojej strate. Chlapec potrebuje vypadnúť, ísť niekam, kde je zaujímavo a zábavne, aby mu to pomohlo zabudnúť na jeho... um, stratu."
Poppy venovala riaditeľovi pohoršený pohľad. Úprimne, Albus mohol byť brilantný čarodejník, ale keď prišlo na pochopenie smútku a straty, bol dutý ako rúra. "Albus, Harry stratil svoju mágiu, nie metlobalový zápas, či metlu. Nedostane sa cez to behom týždňa, ani nezabudne."

"Viem, moja drahá, ale všetko, čo navrhujem, je zmena prostredia, aby... och... aby ho to povzbudilo. Výlet do muklovského Londýna môže byť vhodný."

Poppy sa zamračila. "Čo si myslíš? Kam má ísť?"

Albus si šúchal ruky. Vyzeral ako chlapec, ktorý sa chystá na nejaký žart. Jeho modré oči blikali ako šialené. "McDonald's, Poppy."

"Mc - čo? Čo je to?"

"Muklovská reštaurácia s rýchlym občerstvením," vložil sa do rozhovoru Severus, ktorý práve vystúpil z ohňa, aby skontroloval pacienta. Po hroznom duševnom hneve, ktorý Potter vrhol na liečiteľky pred dvoma dňami si Severus nebol istý, či nepotrebuje s rozrušeným teenagerom pomoc, takže prišiel hneď, ako dokončil svoje nové učebné osnovy.

Pohľadom skontroloval posteľ, v ktorej zdravo spal Potter. To však Snapea neprekvapilo, namiešal extra silný Elixír spánku len pre chlapca. Potter mal spať minimálne do poludnia a teraz bolo ešte len deväť hodín.

Spýtavo pozrel na riaditeľa a Pomfreyovú, zdvíhajúc jedno obočie. "Prečo zo všetkých miest spomínate práve McDonalds?"

"Pretože Albus si myslí, že Harry potrebuje vypadnúť," spustila Poppy zamračene.

Severus len zízal na Dumbledora, mal pocit, že starý čarodejník sa celkom zbláznil. "A ty chceš zobrať Pottera do McDonaldu? Vieš vôbec, kde je to? Máš aspoň potuchu, ako to tam vyzerá?"

"Ehm... nie, nikdy som nebol v muklovskej časti Londýna, Severus, ale počul som muklov, ako o ňom hovoria. Vyzerali, že to tam milujú, hlavne deti. Jedli tam tie najzvláštnejšie druhy jedla... veci ako Big Mac, Kuracie Nugety a Francúzske hranolčeky..."

"Áno, áno, ale vytŕčal by si tam ako kôl v plote, Albus," snažil sa Severus poukázať, aby nastražil riaditeľovi nejakú prekážku. "Ľudia tam zvyčajne nenosia červené plášte a špicaté klobúky s mesiacmi a hviezdami. A už vôbec nie dúhové ponožky."

"Áno, ale neplánoval som, že tam Harry pôjde so mnou," povedal Albus a niečo v jeho očiach Severusa hlboko znepokojilo.

Prečo sa tak na mňa díva? Och, prosím nie...

"Myslel som, že ty by si ho tam mohol vziať, Severus," oznámil Albus. Vyzeral spokojne ako mačka s misou plnou krému, alebo Filch so študentom chyteným po večierke. "Bol si najviac ovplyvňovaný muklami a vyznáš sa, budeš pre Harryho ideálny strážca."

Snape odstúpil. "Albus, nie, to nemyslíš vážne. Potter a ja... neprejdeme cez to. Je to malý idiot, presne ako jeho prekliaty otec..."

"Severus... Harry nie je James, myslím, že sa skôr podobá Lily. Pochopíš to, keď s ním stráviš viac času. Poppy mi povedala, ako sa ti pred dvoma dňami podarilo zvládnuť jeho záchvat a upokojiť ho... vyzerá to tak, že si si s ním vytvoril určitý druh vzťahu, Severus, preto si ho hneď vyslobodil z väzenia. Premysli si to, dávam ti jeden deň, aby si sa rozhodol."

"Albus, nemôžeš chcieť, aby som chlapca sprevádzal, nemôže ma vystáť." Poukázal zúfalo Severus. "A práve varím veľmi citlivý Protivlkolačí elixír pre Remusa Lupina, potrebujem naň stále dozerať..."

"Ale choď, Severus! Môžem tvoj elixír postrážiť na tú... hodinku? A Harry bude pravdepodobne za tvoju pomoc veľmi vďačný, aj keď si to asi nikdy neprizná. Myslím, že to by mu mohlo pomôcť s jeho depresiou." Modré oči sa prefíkane zaleskli a riaditeľ dodal: "Ak nie si ochotný urobiť pre mňa túto láskavosť, Severus, urobil by si to pre Lily? Harry je aj jej syn a ty si bol jej dobrý priateľ..."

Severus zamrzol. Potom zo seba vychrlil: "To je jasné, idiot! Vieš, čo všetko pre mňa znamenala." Prehrabol si rukou vlasy. "Dobre teda. Urobím to pre spomienku na Lily a na to, čo sme spolu prežili. V mojom byte mám muklovské peniaze." Otočil sa na Poppy. "Zobuď a obleč Pottera o trištvrte na jednu, premiestnime sa za hranice a možno tento šialený plán bude fungovať, Albus." Potriasol hlavou. "Toto je tá najhlúpejšia antidepresívna liečba, o akej som kedy počul. Kde je ten balzam na modriny, Poppy? Potter ho bude potrebovať a kým som tu, môžem ho natrieť."

"Je tam, kde si ho včera ráno položil, drahý," povedala mu Poppy s úsmevom. Snape si to ale nevšimol, lebo sa sústredil na Lilynho syna. "V skrinke za Harryho posteľou."

"Dobre, vďaka." Otočil sa s plášťom vlajúcim za ním, otvoril skrinku a vytiahol z nej nádobu s masťou. Potom jemne stiahol prikrývky zo spiaceho chlapca a nechal zmiznúť jeho šaty, aby mohol natrieť zle vyzerajúce modriny a rany, ktoré Harryho celého zdobili odzadu. Boli to pozostatky z mučenia v rukách Smrťožrútov.

Kým to robil, premýšľal nad tým, ako popoludnie prežije bez toho, aby mu ten samoľúby skrčok pokazil náladu. Samozrejme Potter sa bude pre ten McDonald rozčuľovať. Asi to nie je dosť dobré pre jeho chute, premýšľal Severus trpko, no jeho ruky sa napriek tomu jemne kĺzali po Harryho ranách. Ja v jeho veku by som pre jedlo z McDonaldu zabíjal. Bol by to pre mňa raj jesť von namiesto zvyčajného obedu doma s opitým a tyranským otcom.

Irónia, teraz tam konečne ide a navyše zo všetkých ľudí práve s deckom Jamesa Pottera. Boh má naozaj veľmi zvláštny cit pre humor, povzdychol si Majster elixírov.


"Snape ma vezme do McDonaldu?" opakoval Harry zmätene. Pretieral si oči a mal pocit, že sa prebudil v inom vesmíre.

"Áno, drahý. A je to profesor Snape, Harry." Napomenula ho Poppy s trochou vážnosti v hlase.

"Je starší a zasluhuje si tvoj rešpekt, zvlášť po tom, čo pre teba urobil."

"Áno, madam," vzdychol Harry. Poppy mala pravdu, Snape ho zachránil pred Smrťožrútmi a dokonca... pomohol mu, keď sa Harry zosypal po správach o jeho mágii. Prestal o tom rozmýšľať a krutú pravdu odsunul niekde do zákutí svojej mysle. Nepáčila sa mu vyhliadka na to, že by mal niekde ísť namiesto spánku, kde sa mohol stratiť v snoch. V snoch, kde je stále čarodejník a nie nejaký... nevedel, ako sa nazvať. Možno na opísanie jeho stavu nájdu nové slovo - magicky ochudobnený, zázračne bez mágie, Chlapec, ktorý prežil bez mágie.

Keď sa Poppy nepozerala, Harry udrel do vankúša a prial si, aby znova cítil ten záchvat zúfalstva a hnevu podobne, ako keď pred dvoma dňami hádzal o stenu fľašky s elixírmi. Znelo to dobre - rozbíjať a lámať veci, teraz bol vo vnútri rozlámaný na malinké kúsky. Potom si však spomenul, kto prišiel naposledy, keď bol hysterický a Harry rýchlo podobné myšlienky zavrhol. Skutočne nepotreboval, aby sa Snape stal svedkom jeho ďalšej krízy. Keby si nabudúce rozbil niektorý z jeho elixírov, mohol by ťa potom použiť ako prísadu do nejakých iných, varoval sa Harry.

"Skutočne musím ísť, madam Pomfreyová?" opýtal sa. "Teda, ja, nie som až tak hladný."
Ale Poppy tým nepresvedčil. "Obávam sa, že áno, želal si to riaditeľ. Myslí si, že ti to pomôže, keď opustíš hrad a keďže profesor Snape je jediný čarodejník v hrade, kto pozná muklovské zvyky a aj muklovskú časť Londýna, odprevadí ťa do toho... McDonaldovho zariadenia."
Harrymu spadla sánka. "Profesor Snape pozná zvyky muklov? Ale... on je hlava Slizolinu a tam sú všetci s čistou krvou."

"Samozrejme že nie sú, Harry!" čarodejnica vyzerala pobavene. "Vieš, aj ja som zo slizolinu a určite nemám čistú krv. A ani profesor Snape. On je polovičný, mama bola čarodejnica a otec mukel, ten ho vychovával."

"On je?" spýtal sa Harry. "Vy ste bola v Slizoline? Ale vy ste... uhm... príjemná," vyhŕkol a mal chuť si zapchať ústa. Niekedy bol tak hlúpy!

Ale Poppy vyzerala ešte pobavenejšie. "Viete, pán Potter, my nie sme všetci ohavní a diabolskí ako Veď-Viete-Kto, ani arogantní a pyšní ako pán Malfoy. Máme nespravodlivé postavenie, ale nie všetci sme z jedného vreca. Nikdy ste nečítal grécku mytológiu? Podľa Grékov bol had múdrym sprievodcom, strážcom tajomstiev a tiež liečivého umenia. Kňazi a kňažky v Apolle hady uctievali v chrámoch a starali sa o ne. Preto majú muklovskí ošetrovatelia hada ako svoj symbol. Uprednostňujem tento pohľad na vec, pretože niektorí ľudia si myslia, že to je jedovatá kobra."

Harry sa začervenal, teraz sa cítil ešte hlúpejší a zahanbený. "Prepáčte madam, Ja som nikdy... Myslím, že viacero ľudí to... nikdy nenapadlo. Už som ticho. Och... kde mám šaty, madam?" Stále bol oblečený v nemocničnom pyžame.

"Tu, Harry. Priniesla som ti ich, aby si sa prezliekol." Pomfreyová zatiahla závesy okolo Harryho postele a podala mu oblečenie, potom odišla.

Harry bol prezlečený rýchlo, rozhodol sa, že keď bude so Snapeom, bude aspoň raz v živote ticho. Bol si istý, že keby spomenul to, o čom liečiteľka hovorila, Severus by sa naštval, rozštvrtil by ho pohľadom a vyrezal mu jazyk. Navyše, stále bol rozpačitý. Obával sa, že mu po premiestnení príde zle a spadne na Snapea.

Úžasné! Konečne sa dostanem do McDonaldu a hádajte koho briem zo sebou? Môjho najneobľúbenejšieho profesora! To je moje typické šťastie. Horšie by to už bolo, len keby išiel s tetou Petúniou a Dudleym, čakal ich v aute a pozeral sa na to Duddleyovské prasa z okna, ako keď mal päť rokov.

Zohol sa a zaviazal si šnúrku na teniske, zaujímajúc sa, či bude musieť jesť s tým hrozným blbcom zo žalárov, ktorý ho bude sledovať orlím zrakom.


"Poďme, Potter," povedal Snape energicky napriek tomu, že chlapec kmital ako len mohol a hrozilo, že sa kažú chvíľu pustí do plaču. "To bol nápad profesora Dumbledora, nie môj, ale súhlasil som a nechcem stratiť celý deň. Musím miešať elixíry..."

"Áno, pane." Zaznela Harryho odpoveď. Akoby on chcel stráviť s Majstrom elixírov celý deň.
Kráčali chodbou von z hradu, potom k bránam. Severus zastal, až keď boli za nimi a prikázal,

"Chyťte ma za ruku, Potter. Premiestnim nás do Londýna, asi blok od najbližšieho McDonaldu. A znova a znova vám opakujem - kým ste so mnou, dodržiavajte pravidlá slušného stolovania a vyhýbajte sa akýmkoľvek trápnostiam. Vyjadril som sa dostatočne jasne? Pretože ak vytvoríte nejakú scénu, budete mať u mňa trest do konca roka, najhorší, aký môžem vymyslieť."

Harry prehltol. "Rozumiem, pane," odvetil, no premýšľal nad niečím iným, čo by mu rád povedal. Koľko si myslíte, že mám rokov, profesor? A kto kedy dodržiaval pravidlá u McDonalda? Nie sme v Buckinghamskom Paláci. Ale udržal svoj jazyk pod kontrolou a chytil sa profesorovho ramena

Severus sa sústredil a v okamihu zmizli z Rokfortu a zjavili sa v prázdnej ulici, asi blok od zlatého M.

Harry sa cítil zle, ale radšej by zomrel, než povedať to zamračenému Majstrovi elixírov, takže bol ticho a nasledoval Snapea dole ulicou. Severus bol oblečený ako mukel; čierne nohavice, svetlosivá košeľa a obyčajné čierne topánky. Dokonca si vzadu zviazal vlasy, takže mu nepadali do očí.

Keď sa teraz díval na Snapea, Harrymu sa takmer zdalo, že to nie je ten tyran, ale normálny človek. Bol to zvláštny pocit.

McDonald's plný, bolo tam niekoľko rodín, ktoré vyzerali skôr ako kopy jačiacich hyperaktívnych detí a Severus mal pocit, že sa ocitol v nočnej more. Ach, Albus, za toto mi zaplatíš! Toto mi ešte chýbalo! Čakal v rade s pohľadom upretým na Pottera, ktorý študoval veľké menu nad pultom, akoby ho ešte nikdy nevidel. Nebuď smiešny, Severus, samozrejme, že Potter tu už bol, jeho opatrovníci boli z dobrej triedy, nie chudobní ako ty.

Zadíval sa na menu a nebol si istý, čo si vybrať. Pred nimi utrápená matka troch detí kričala na trojročného syna, aby si nešpáral v nose a ďalšie deti, aby neklepali slamkami po koreninách.
Severus bol zdesený ich správaním, on by sa takto na verejnosti správať nemohol, Tobias by z neho stiahol kožu a Eileen by to tiež netolerovala. Keby boli moji, vynadal by som im a pravdepodobne by som ich aj vyfackal, premýšľal temne Majster elixírov, keď sa sedemročné dievča začalo hádať s päťročným o hračku z Happy Mealu.

"Brianna, ak neprestaneš...!" varovala ju jej mama, "Nikto z vás nedostane žiadne hračky z Happy Mealu."

Po tej vyhrážke deti prestali.

Severus si úľavne vzdychol. Takmer pristúpil k tým nespratníkom, aby im vynadal.

Matka sa otočila a povedala takmer ospravedlňujúco: "To je jeden zo zlých dní, viete?" spojila si ho s Harrym. "Máte šťastie, že váš syn je dosť veľký na to, aby sa vedel správať. Neviem sa dočkať, až budú aj oni v tom veku."

Skôr než Majster elixírov mohol napraviť jej strašnú chybu - predstavte si Pottera ako jeho syna! Merlin, odpusť - žena sa otočila a začala dávať pokyny blondínke pri pulte.

Severus sa otočil k Harrymu a potichu sa spýtal, "Vybral si si, čo si dáš, P-Harry?" Rýchlo sa rozhodol volať chlapca krstným menom, kým sú medzi muklami, ešte by si mohli uvedomiť, že je na nich niečo zvláštne.

Harry prekvapene zažmurkal a povedal, "No, áno pane. Ja... chcel by som číslo osem, extra Value Meal, to sú kuracie nugety s hranolčekmi a Colou."

"Viem, čo to je, viem čítať," povedal profesor urazene. "Nájdi nám stôl, inak budeme jesť na podlahe."

Harry rýchlo odišiel hľadať, našťastie sa práve jeden stôl uvoľnil a on ho obsadil skôr, než ktokoľvek iný. Z vedľajšieho stola sa niesla lákavá vôňa a Harry si zrazu uvedomil, že je hladný. Zábavné. Kým bol v Nemocničnom krídle, nebol hladný ani keď mu madam Pomfreyová ponúkala vynikajúce jedlo. Odkedy jeho mágia bola... preč, nemal na nič chuť.

Severus skončil s objednávkou a rozhliadol sa po Potterovi. Vychudnutú postavu sediacu pri stole vedľa okna sa mu podarilo nájsť rýchlo. Oblizoval si pery a Severus sa rozhodol porozprávať sa s Poppy o chlapcových stravovacích návykoch. Bol skutočne až príliš chudý, jeden by si bol pomyslel, že sa v lete zle stravoval. Ale Severus vedel, že muklovia, ku ktorým ho Albus umiestnil, by mohli za tie peniaze, ktoré im dával na Harryho stravu, s prehľadom nakŕmiť aj dvanásť hladných krkov. Neexistovala žiadna výhovorka na to, prečo Potter vyzeral tak vyhladovane, podobne ako Severus, keď bol malý. Iba ak mal ten chlapec nejakú stravovaciu poruchu...? Musí sa opýtať Poppy, keď sa vrátia na Rokfort. Aj keď bol Potter vernou kópiou svojho otca, stále bol Severusov študent a bol povinný oznámiť každé prípadné podozrenie na chorobné správanie liečiteľke. A Lily chcela, aby si dával pozor na jej syna, šepkalo jeho svedomie.

Harry zdvihol zamyslený pohľad z výhľadu na autá a kráčajúcich ľudí. K stolu kráčal Snape a niesol podnos. Na ňom bol Harryho Chicken nugget meal a... Chrabromilčan takmer odpadol. Big Mac. A hranolčeky a niečo, čo vyzeralo ako ľadový čaj.

"Čo sa stalo... Harry?" opýtal sa Snape. Mal na pamäti, aby ho volal krstným menom. "Určite si už niekedy videl jedlo? Nemusíš sa tváriť, akoby si tu bol prvýkrát."

Harry sa zapýril. Neznášal spôsob, akým v ňom Snape čítal ako v otvorenej knihe. "Och... vďaka, profesor." Vytlačil zo seba a vzal si z podnosu svoj balíček kuracích nuggetov, hranolčeky a Colu. Hranolčeky boli chrumkavé a také horúce, že si takmer popálil jazyk. Cítil ich vynikajúcu slanú chuť.

Severus otvoril svoju škatuľku s Big Macom a hľadel naň. Neočakával že bude taký... veľký. Keď sa spytoval ženy za pultom, ktorý je najlepší , odporučila mu tento, tak si ho kúpil. Vyzeralo to, akoby mal tri hamburgery a tri buchty so zväzkom šalátu, paradajok a cibule.
Skúmavo si k tomu privoňal.

Voňalo to nebesky a on ešte od rána nejedol, bol zaneprázdnený Protivlkolačím elixírom pre Lupina.

Majster elixírov zdvihol Big Mac, zahryzol sa doňho, pomaly prežúval a prehltol.

Chutilo to tak dobre, ako voňalo.

Odhryzol si znovu. Bol tam kečup a tiež akási krémová oranžová omáčka.

Pocítil na sebe pohľad a z opačnej strany stola uvidel Pottera, ako sa naňho zaujato díva so zabudnutým kúskom kuraťa v ruke.

"Niečo nie je v poriadku?" zasyčal Severus nahnevane. "Človek by si myslel, že si nikdy predtým nevidel nikoho jesť. Čo je? Mám jedno oko navyše? Áno? Prečo sa tváriš ako imbecil?"

Harry zažmurkal a očervenel. Neuvedomil si, že naňho zíza, bolo to také... divné pozerať sa, ako Snape normálne je muklovské jedlo a vyzerá, že si to vychutnáva. "Uh... nič, pane. Aký je váš... Big Mac, pane?"

"Je prekvapujúco dobrý," priznal Majster elixírov potichu. "Lepší, než som čakal. Ale som si istý, že to vieš, určite si ho už jedol."

"Áno, vlastne," zamumlal Harry a zjedol nugget, čo držal v ruke. Tiež chutil vynikajúco. Pretože vždy som tu prišiel s mojím tučným bratrancom Dudleym a musel som sa pozerať cez okno, zatiaľ čo som čakal v aute ako pes, premýšľal horko. Neuvedomoval si, že jeho zradný jazyk vyslovuje jeho myšlienky nahlas, až kým Snape nepoložil svoj napoly zjedený Big Mac a nedíval sa naňho.

"Prepáč, čo si práve povedal?"

"Čo? Ja... prečo sa na mňa tak dívate, pane?"

"Ako myslíš, že mám reagovať, keď som sa práve dozvedel, že tvoji opatrovníci ťa nechali vyhladovať a starali sa o teba horšie, než o zviera?" pýtal sa Snape tichým, ale ostrým hlasom. "Do pekla s predsudkami, neužívam si zneužívanie a zraňovanie mojich študentov, ani som to nikdy nikomu nedovolil. Ako dlho dlho sa k tebe takto správali, Harry?"

Harry do seba rýchlo nahádzal niekoľko hranolčekov, aby sa vyhol odpovedi. Snape nemal žiadne povolenie sliediť v jeho osobnom živote; nebol vedúci jeho fakulty, ani priateľ a Harry sa s ním o tom nemienil baviť tu a teraz.

"Harry! Odpovedz mi," prskal Majster elixírov.

"Nie," prišlo vzdorovité zašepkanie.

Severus stisol zuby. Do pekla s chlapcom a jeho tvrdohlavosťou. Odkiaľ to má? Lily taká nebola, ani James. "P-Harry, ubezpečujem ťa, nie si prvý prípad zneužívania, ktorý mám. Poznám príznaky lepšie, než ktokoľvek iný. Môžeme v tomto rozhovore pokračovať aj v škole, ak ti to vyhovuje viacej, ale tak či tak o tom diskutovať budeme."

Harry sa nahnevane zahryzol do ďalšieho nugetu. Tak veľa za jeho prvé jedlo v McDonalde. "Dobre, pane! Teraz, ak vám to nevadí, by som rád dojedol svoj obed a užil si prvý raz, čo tu som."

Snape prikývol, nechcel sa hádať na verejnosti. "Ty aj ja," zamrmlal a vrátil sa ku konzumácii Big Macu.

Harry vzdychol. Skutočne dobre počul? Snape tiež nikdy nebol v McDonalde? Bol zvedavý, ako profesor vyrastal, ak nikdy nejedol v tejto najpopulárnejšej reštaurácii. Poznám príznaky lepšie, než ktokoľvek iný. Snapeove slová sa ozývali jeho hlavou. Znamenalo to to, čo si myslel? Poznal Snape príznaky, pretože on sám nimi tiež prešiel?

Harry zatriasol hlavou. Áno, určite, Severus Snape a týraný? Zobuď sa, Potter. Len sa ťa pokúša presvedčiť, aby si s ním o tom hovoril. Ale to nebude fungovať. Nepoviem mu nič.
Ponoril svoj tretí nuget do omáčky, ktorú mu dalo dievča a zistil, že chutí vynikajúco. Po celý zvyšok obedu ukradomky pozoroval Snapea. Mal čo robiť, aby sa nezačal smiať na spôsobe, akým si Snape vychutnával Big Mac. Keď Harry vtedy videl, ako profesor je, takmer uveril tej tichej poznámke.

Keď zjedli celý obed, Harry sa zdráhal odchodu. Bolo to... príjemné jesť tu a nestarať sa o to, čo si o ňom šepkajú decká za jeho chrbtom. Jedlo bolo úžasné, nečudoval sa, že Dudley zbožňoval chodiť sem. Vtedy si spomenul na ďalšiu vec, ktorú v McDonalde ponúkali.

"Pane? Mohol by som, eh, či môžem dostať nejakú zmrzlinu? Teda pokiaľ si nemyslíte, že je to príliš drahé..."

Snape vyzeral pobavene. "Myslím, že si to môžem dovoliť. Počkaj tu."

Vrátil sa o päť minút neskôr s vanilkovým kornútikom a malou papierovou taškou. Podal kornútik Harrymu. "Prosím. Toto bola jediná príchuť, ktorú mali."

"Vďaka." Harry oblizol zmrzlinu a blažene vzdychol.

Severus sa posadil, aby spokojne počkal, kým Harry doje svoju zmrzlinu a mohol ich premiestniť späť do školy. Tam mohli viesť diskusiu o chlapcovej rodine.

Harry jedol pomaly, ale zmrzlina zmizla príliš rýchlo, takže sa postavil a vyhodil do koša odpadky. Potom ho Severus vyprevadil von a dole ulicou. Harryho zaujímalo, čo je v taške, ktorú mal profesor v ruke, ale nechcel riskovať otázku.

Severus chytil Harryho a odmiestnili sa späť na Rokfort.

Zaviedol Pottera späť na ošetrovňu a šiel pohľadať Poppy. Potom si spomenul na vrecúško v ruke. Otočil sa. "Potter. Tu máš. Môžeš to zjesť na večeru. Len popros madam Pomfreyovú, aby to kúzlom zohriala."

Harry vzal tašku, ktorú mu profesor podával. Otvoril ju. Vo vnútri bol Big Mac.

Skôr, než mu Harry stihol poďakovať, Snape odkráčal do Pomfreyovej kabinetu a zmizol vo vnútri ako tienistý okrídlený sokol.

Harry opatrne položil vrecko na nočný stolík a vyzul si tenisky, aby si mohol ľahnúť. Z nejakého dôvodu bol znova ospalý a aj keď chcel zostať hore a zvážiť nové zistenia ohľadom jeho profesora, jeho oči sa zatvárali.

O hodinu neskôr Snape opustil Poppyin kabinet, ich rozhovor trval dlhšie, než očakával. Práve sa chystal prísť k Potterovej posteli a pokúsiť sa ho presvedčiť, aby mu to tvrdohlavé dieťa povedalo niečo o svojom živote, keď si všimol, že spí. Severusova kamenná tvár zrazu zjemnela, keď sa díval na mierumilovne spiaceho trinásťročného chlapca.

Och, fajn. Budem mať možnosť zajtra. Alebo pozajtra. Nemôže sa mi vyhýbať, hlavne ak tu zostane po zvyšok leta. Môžem z neho dostať odpovede neskôr, keď budem mať viac času.

Potom sa Majster elixírov otočil na päte a vyšiel z Nemocničného krídla späť do laboratória, kde sa potichu varí Protivlkolačí elixír a dúfal, že Albus ho nezabudol desaťkrát zamiešať v protismere hodinových ručičiek.


A komentujte aj naďalej... prosím...
 

18 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Lena | 2. září 2009 v 19:47 | Reagovat

Moc pěkné (začínám si připadat trochu jako kolovrátek). Jenom se mi zdá, že na to zneužívání přišel Snape moc rychle. Jinak samozřejmě díky za překlad.

2 Sisa | 2. září 2009 v 19:53 | Reagovat

Ooo bože to bola dokonalá kapitola:D Usmievala som sa ako debil pri predstave Severusa Snapea v Mekáči:D A pri vete "Čo je? Mám jedno oko navyše? Áno? Prečo sa tváriš ako imbecil?" som sa nahlas rozosmiala,pretože to vyznelo úplne ako moja kamarátka:D Vedela by som si ju živo predstaviť ako mi to hovorí:D A som zvedavá ako dopadne ten rozhovor^^Ďakujem za to,že to pre nás prekladáš,je to skvelá poviedka a ty úžasne prekladáš^^Eee už asi nepoviem nič normálne,niežeby tento celý komentár nebol nenormálny.Takže už len poviem,že sa,ako ináč,nehorázne teším na ďalšiu kapitolku^^A držím palce v novej škole,nech máte dobrých profákov;)

3 Sisa | 2. září 2009 v 19:54 | Reagovat

* viem,že to neni jedna veta,ale viac,ale nevedela som ako to napísať:DD

4 Nancy | 2. září 2009 v 20:04 | Reagovat

Chcem ďalšiu! Chcem ďalšiu! Chcem ďalšiu! Chcem ďalšiu! Chcem ďalšiu! Kapču, samozrejme ;) Krááásnéééé ... Drahá, ľúbim ;-*

5 Merlina | 2. září 2009 v 21:18 | Reagovat

Díky za kapitolu, je to moc pěkně přeložené.

6 katy-kate | 2. září 2009 v 21:19 | Reagovat

no to bylo drsný!!!
už vidim sebe za pultem v mekáči jak se ptám: a co si dáte pane profesore? máme novou akci skleničky ke každému meni plus!!
prosím rychle další....

7 Jana | 3. září 2009 v 0:14 | Reagovat

Paráda, moc pěkný překlad. Úplně vidím Severuse v té frontě na jídlo. Ach ty milé děti...

8 III | 3. září 2009 v 14:51 | Reagovat

super, funny a velmi neobvyklé! :-D

9 Aileen | E-mail | 3. září 2009 v 19:26 | Reagovat

Panečku, netušila jsem, že tuhle povídku někdo překládá. Kdysi jsem ji četla v angličtině... ehm moje kdysi je asi tak rok nebo dva zpátky, takže to ber s rezervou... Musím však říct, že jako výběr povídky je to velice dobrý nápad, i když se můžu domnívat, že místy je ta angličtina trochu problémová, ne? Tedy mě tak připadala při čtení, i když přiznávám, že za to klidně mohla moje naprosto nulová slovní zásoba... Tak jako tak jsem ráda, že sis vybrala právě tuhle povídku, přijde mi trochu oživující některými scénami, kterých se v jiných povídkách nedočkáme (např. McDonald :-)) Nové nápady jaké má autorka jsou vždy vítané, no ne?... Trošku jsem odbočila od toho, co jsem chtěla napsat, přeci jenom, tenhle komentář je pro překladatelku. Překlad se mi opravdu líbí a musím se přiznat, že se nemůžu dočkat příští kapitoly a bude netrpělivě čekat, jsem totiž překvapená, jak se ti překně povedlo ty první kapitoly přeložit. Je sice pravda, že v několika místech se mi to zdálo nějak kostrbaté nebo to vyznělo prapodivně, ovšem těch míst bylo minimum. a klidně to mohla dělat ta slovenština. Přeci jenom, není to můj rodný jazyk :D... Můžu se zeptat, pokud tedy nebudeš považovat tu otázku za příliš vlezlou, na jakou školu jsi nastoupila? Sama vím jaké to je jít na novou školu, před rokem jsem to absolvovala a musím říct, že jsem to i přežila ač se mi to místy zdá neuvěřitelném, až do druhého ročníku...
Přeji mnoho zdaru při překládání :)

10 linterna | E-mail | 4. září 2009 v 21:58 | Reagovat

Ahoj, na Tvoje stránky jsem narazila náhodou, ale tyto 4 kapitolky jsem přečtla za chvilku. Povídka je naprosto úchvatná. Představa Snapeho v Mekáči...no ještě ted slzím smíchy:-) Doufám, že se Harrymu magie vrátí. A taky, že se ti dva sblíží.
Děkuji za překlad a doufám, že brzo bude další kapča:-)

11 JSark | 4. září 2009 v 23:16 | Reagovat

Pekný preklad, už sa to rozbieha... Diky moc.
Jo mimochodom - nedajú sa tu zariadiť smajlíky? Plosím plosím, smutne koukám. :D

12 gleti | 5. září 2009 v 12:32 | Reagovat

dnešní kapitola byla opravdu výborná, Snape v mekáči je k sežrání.

Nechci hodnotit tvůj překlad co se týká jazykové stránky, jako češka na to nemám nárok, ale máš tam  jednu věcnou chybu. Apollo je řecký Bůh, nikoli město nebo místo jak vyplývá z tvého textu, takže kněží byli zasvěceni Apollonovi, a nebyli v Apollu.

13 Ellanita | Web | 7. září 2009 v 19:17 | Reagovat

Tahle povídka je vážně úžasná, překlad brilantní!
Příjde mi strašně krásná představa Harryho a Severuse v McDonaldu, ještě k tomu jak se Sevie cpe Big Mackem :) Tak sladké ^^ :D
Miluju to.
Mám pocit, že už by se Severus mohl dozvědět, že je Harry jeho syn (a upřímě doufám, že je to pravda :D), pak to bude fakt super povídka.
Nehorázně se těším na dalšie :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama