10.04.2011
čo nového?

celá 19. KAPITOLA HYA je PRIDANÁ!!!

môj úžasný brat mi opravil notebook a tento víkend sa chystá domov, takže budem môcť potom prekladať častejšie ako doteraz a tým pádom snáď aj pridávať kapitoly rýchlejšie :)

..............................................................................................


1. Zachránený

9. srpna 2009 v 12:18 | Matusska |  Hide yourself away
1. kapitola, prepáčte, že tak neskoro
a prosím, nechajte komentár, nech viem, koľko vás to číta :)

Zvuk kvapkajúcej vody prebral Harryho z bezvedomia. Nadýchol sa a strhlo ho, keď sa mu vzduch chrapľavo predieral hrdlom, ktoré ho bolelo od toľkého kriku. Kričal, odkedy sa dostal do pasce... ako dlho to bolo... hodiny? Dni? V tejto chladnej kamennej cele stratil pojem o čase. Celý jeho svet sa scvrkol do dvoch vecí - bolesti a spánku. Spánok mu prinášal úľavu od bolesti, ktorá vďaka kliatbe Cruciatus napĺňala každučkú bunku jeho tela.

Ležal skrútený na boku tak nehybne, ako sa len dalo. Bolo to lepšie, než pokusy o pohyb. Naposledy, keď sa prebral a pokúsil sa posadiť, naplo ho na zvracanie a zamdlel. Keď znova otvoril oči, všimol si, že to niekto vyčistil, aj keď jemu nevenoval žiadnu pozornosť. Samozrejme. Boli to Smrťožrúti a jediná láskavosť, ktorú mu momentálne mohli preukázať, bola smrť. Harry si želal, aby to bolo čoskoro. Nebol si istý, ako dlho ešte vydrží. Už prestal počítať, koľko krát ho mučili Cruciatom, či tým prekliatym povrazom, ktorý bolel viac, než Vernonov opasok.

Ale najhoršie bolo, že sa ho na nič nepýtali. Nevypočúvali ho. Jednoducho sa s ním hrali. Harry zavrel oči a pokúšal sa zastaviť obrazy, ktoré sa drali na povrch. Postavy v maskách, ktoré sa z ničoho nič zjavili, keď po úteku od Dursleyovcov čakal na rohu ulice.

Neľutoval, že použil mágiu na tetu Marge. Boh vedel, že tá odporná žena si to zaslúžila po tom všetkom, čo povedala o jeho mame. Keby navždy lietala ako balón, dostala by, čo jej patrí. Spomienky na výkriky obéznej ženy letiacej vzduchom a na strýka visiaceho za jej nohu takmer vyčarili na Harryho tvári úsmev.

Takmer.

Prebehla ním triaška a drkotal zubami, čo spôsobilo, že sa ozval každý sval v jeho tele. Ale kŕč povolil a on mohol na drsných kameňoch trochu oddychovať. Mrzol a zároveň takmer horel. Cítil sa, akoby s ním obri hrali futbal. Horúčka. Áno, to dáva zmysel. Každý by ochorel, keby ležal na chladnej kamennej podlahe.

Aj on? Bol predsa čarodejník - Chlapec, ktorý prežil. No ak mu neposkytnú nejakú lekársku pomoc, už dlho žiť nebude. Takže znova. To predsa bola pointa, prečo ho Smrťožrúti chytili, nie? Aby ho zabili a tak zabránili smrti ich Temného pána, Voldemorta.

Nasal plné ústa vzduchu a pomaly ho vypúšťal. Vtedy ho až tak neboleli rebrá. Veril, že upadá do šoku. Bolo to to, čo cítil? Toto jemné unášanie? Takto to bolo o dosť lepšie.

Možno zakliať Marge nebol najlepší nápad, ale stratil kontrolu... už nemal žalúdok na ďalšie strašné poznámky. Mal toho pokrk. Trinásť rokov nadávania, posmechov a nenávistných pohľadov. Bol už chorý z toho, ako ho nazývali šialencom. Už mal dosť otročenia, bol unavený z toho, že Dudleymu slúžil ako boxovacie vrece a Vernonovi ako obetný baránok. Že bol pre nich ničím a nič neznamenal.

Tak odišiel. Zobral si kufor a Hedvigu a vypadol. Mal nejasnú predstavu, že pôjde do Šikmej uličky, keď sa zjavilo šesť zamaskovaných postáv a zajali ho.

Zastihli a odzbrojili ho totálne nepripraveného behom minúty. Vzali ho a odviedli... tu, do tejto kamennej cely, jeho väzenia, ktoré sa preňho stalo peklom na zemi.

Sťažka prehltol, jeho myseľ sa rozutekala rôznymi smermi.

Spomínal si na pohodlnú izbu, svietiacu lampu a ruky, ktoré ho držali. Silné ruky, ktoré ho kolísali. Zrazu začul hlas, ktorý s láskou potichu šepkal jeho meno.

Mama?

"Spi, Harry. Je čas na oddych, zlato. Nechaj ocka, aby ťa uspal."

Zbadal tvár jeho mamy, plnú lásky, ako sa naňho usmieva. Jej zelené oči žiarili radosťou, keď sa dívala na svoje malé dieťatko. Hladila mu líce a on si vzdychol a skúšal sa posadiť.

Dosiahol však len to, že ďalšia ruka ho jemne pritlačila späť na široké plece. "Nie, zatvor očká a spi, synak." ozval sa povedomý hlboký hlas. Harry sa zamrvil, skutočne nebol unavený, ale ruka ho hladila znova a znova a tak relaxoval.

Spal... áno, spal. Zbožňoval spánok, keď sa túlil k ockovmu ramenu. Bol v bezpečí, v teple a bolo to pohodlné... Cítil vo vlasoch ockove dlhé prsty, ktoré ho láskavo hladili.

Harry natiahol ruku a snažil sa zachytiť ilúziu. "Nechoďte... prosím..." počul sám seba zlomene prosiť. "Mamička, prosím... nenechávaj ma tu... ocko... potrebujem ťa..."

V očiach sa mu zaleskli slzy zo studne trápenia. Stekali mu po lícach, cítil ich slanú chuť. Chcel svojich rodičov, ale nikdy neprišli. Vždy bol sám.

Začul za sebou zvuk otvárajúcich sa dvier.

Nie... vrátili sa tak skoro? Nebol pripravený... potreboval oddych, spánok, objatie... kde je jeho otec... prečo tu nie je? Nariekal...

"Pššt, Potter. Teraz ticho!"

Stíchol. Ten hlas... poznal ho... počul ho v snoch... kým sa zobudil.

"Merlin, nenechali na tebe kúsok zdravej kože, bastardi!" ucítil pod sebou ruky a zalapal po dychu. Pálilo to ako oheň.

No bol príliš slabý, aby sa pohol. Mohol len plakať.

"Prepáč, viem, že to bolí," zašepkal mu do ucha hlas. "Ale nemôžem riskovať a použiť tu mágiu. Mohli by okamžite zacítiť moju stopu. Takže, musím ťa niesť... skús to vydržať..."

Niekto ho zdvihol a prešla ním vlna bolesti. Vykríkol, ale ozval sa len tlmený ston, pretože mu ústa zakrývala ruka.

"Pokoj... dýchaj... predýchaj tú bolesť... správne, to je ono..."

Hlas bol jemný, prechádzal okolo neho a pomáhal mu. Počul ho veľmi veľmi dávno... keď mu hovoril, aby spal... Hlava mu klesla dopredu a opieral sa o pevné rameno odeté v čiernom zamate.

"Dobre, spi... ak to potrebuješ... spi... nebudeš to cítiť... Musím kráčať rýchlejšie a nájsť bezpečné miesto na premiestnenie."

Harry zavrel oči. Všetko ho hrozne bolelo, ale už to nevnímal. Bol zachránený. Jeho otec prišiel poňho a ide domov.

Domov. Miesto, ktoré nikdy nepoznal.

Vlastne raz... veľmi veľmi dávno.

"Spi, synak."

Poznal ten hlas. Hlas jeho otca, jemný a hebký a milujúci. Trhavo sa nadýchol, vzlykol. Kde bol jeho otec? Veľmi ho potreboval.

"Spi, Potter, pre Merlina."

Ach. Je tu. Všetko je v poriadku. Hlas bol trochu netrpezlivejší než predtým, ale bol to on. Ten istý.

Harry poslúchol a upadol do sladkej nevedomosti. Omdlel v rukách svojho záchrancu, Severusa Snapea, Majstra elixírov a špióna.

Severus na chvíľu pozrel na ubitú trosku chlapca vo svojich rukách a posielal Voldemortových nasledovníkov do najhlbšieho pekla. Žiadne dieťa nemôže podstúpiť to, čo tento jeden. Majster elixírov so zovretými perami pokračoval v chôdzi tmavou kamennou chodbou, hlboko vo vnútri zámku v Albánsku, v tajnej základni Smrťožrútov.

Keď usúdil, že je dosť ďaleko na to, aby spustil alarm, sklonil hlavu a sústredil sa.

O pár sekúnd sa v záblesku modrého svetla premiestnil s Harrym bezpečne ležiacim v jeho náručí. Skončili v starom lese.

Severus si netrúfol premiestniť sa presne na Rokfort. Nie s Harrym, ktorý bol tak blízko smrti. Napätie z premiestnenia ho mohlo zabiť tak isto, ako zranenia spôsobené Smrťožrútmi. Sadol si na lesný porast a hneď kontroloval pulz svojho vzácneho bremena. Bol tam. Slabý, ale bol.

Majster elixírov sa znova nadýchol.

Mal neuveriteľné šťastie, že tam v tú noc bol. Lucius ho pozval práve po večeri. Vraj má pre svojho kolegu Smrťožrúta výborné novinky. Severus súhlasil, bol zvedavý, čo na zemi mohlo spôsobiť úsmev na tvári Malfoya staršieho. Poznal ho dosť dobre. Tento muž s kamenným srdcom sa usmieval, len keď vrhal Neodpustiteľné kliatby na nejakého väzňa a keď zabíjal.
Severus sa divil. Čo za nešťastný mukel alebo nečistokrvný padol do rúk toho sadistu tentokrát? Žalúdok sa mu zdvihol odporom. Modlil sa, aby ho Lucius nepožiadal o pomoc... pretože jediná spolupráca, ktorú bol Severus ochotný robiť, bola pre úbohú obeť rýchla milosrdná smrť.

Ale teraz nie. Tentoraz Severus v šoku onemel, keď videl, kto leží v chladnej cele.

Harry Potter, Zlatý chlapec, polomŕtvy a v bezvedomí.

Potreboval aj posledný kúsok šťastia na to, aby presvedčil Luciusa, nech ho s tým deckom nechá osamote. Ten tak nevedomky pomohol najlepšiemu špiónovi Rádu zachrániť Záchrancu čarodejníckeho sveta. (Pozn. prekl. Zachraňoval záchrancu - aký paradox!)

Severus vedel, že naňho tlačí čas. Smrťožrúti na nedali nadlho oklamať a keď objavili úskok, začal krvavý lov na vinníka. No aj tak, nemohol ohroziť Potterov život viac, než to bolo absolútne nevyhnutné.

Prehrabával sa medzi elixírmi vo svojej príručnej lekárničke. Vytiahol fľašku najsilnejšieho elixíru proti bolesti, ktorý zvyčajne dával obetiam Cruciata. Bola to jeho vlastná vylepšená formula.

Odzátkoval ju a jemne si Harryho oprel o plece.

Harry zastenal, nová poloha sa mu nepáčila. Bolelo to.

"Potter... Harry, potrebujem, aby si sa prebral... aspoň trochu..."

Harry sa pohol a niečo zamrmlal. Prečo sa musí preberať... nebolo ráno, alebo áno? A strašne to bolelo... všetko, čo chcel, bol spánok... vtedy bolesť zmizla...

"Poďme... preber sa..."

Prečo je jeho otec tak hrozne neústupčivý? Nevidí, že to Harryho bolí? "Áách... bolí..." syčal.

"Viem, ale potrebuješ vypiť toto... otvor ústa..."

Harry na perách cítil fľašku a tak poslušne otvoril ústa. Bol to liek, bol chorý a otec mu vždy dával lieky. "Buď dobrý chlapec a vypi to. Nevypľúvaj, prehltni to. Toto je môj dobrý chlapec."

Cítil, ako mu liek tečie do hrdla a sťažka prehltol. Zdvihol sa mu žalúdok a mal pocit, že bude zvracať.

Ale ruka mu masírovala krk a držala hlavu vzadu. "Dobre, chvíľku... nemysli na svoj žalúdok... len dýchaj, Harry. Nevoľnosť prejde, len sa sústreď na môj hlas..."

Severus počkal ešte pár minút, kým si nebol istý, že Harry nevyvráti všetok elixír. Potom znovu priložil flakón k chlapcovým zovretým perám a prinútil ho znova prehltnúť.

"Áno... otvor ústa... teraz prehltni... jemne..."

Harry zase pocítil v ústach elixír a vzdychol. Chutilo to strašne, ale aspoň ho znova nenapínalo na zvracanie. Znova zacítil ruku na svojom hrdle, jemne ho masírovala, až kým elixír celkom neprehltol.

Potom Harry cítil, že ho posunul hore a zafňukal. Pohyb mu spôsoboval ďalšie vlny bolesti.

"Huš... bude to dobré, len potrebujem, aby si lepšie sedel... Nechceš sa udusiť, však?"
Harry potriasol hlavou. Cítil, že bolesť začína slabnúť. Znova chladný dotyk skla na jeho perách. Tentokrát hneď otvoril ústa.

"Dobre... pomaly to vypi... nesmie nič zostať, potrebuješ všetko. Prehltni. Pekne pomaly."
Tretí glg už šel lepšie, než predošlé a Severus si oddýchol. Fľaška bola takmer prázdna. Snape prinútil chlapca všetko vypiť, potom ho vzal do náručia a premiestnili sa do Zakázaného lesa.
Tam vytiahol z plášťa ďalšiu fľašu proti bolesti a podal ju zoslabnutému chlapcovi. Teraz už Harry vypil tekutinu oveľa ľahšie.

Severus sa upokojil. Obával sa, že bude príliš neskoro, ale teraz vedel, že je všetko v poriadku. Ešte raz pomohol chlapcovi, ktorý bol napoly v bezvedomí, vypiť elixír, až kým si nebol celkom istý, že otupil jeho bolesť. Potom sa premiestnili do hradu.

Bol prekvapený tým, ako chlapec znášal bolesť. Nečakal od dieťaťa tak veľa, dokonca začal uvažovať o prostredí, v ktorom vyrastal. Veď Potterov prah bolesti prekročil ten jeho, dosť šokujúce. V takejto situácii by malo dieťa jačať od bolesti, aj napriek dvom dávkam elixíru. Odvážny ako Chrabromilčan, ale stoický ako zo Slizolinu, uvažoval Snape. Vzal chlapca na ruky a vydal sa priamo ku školskej bráne, ktorá sa otvorila na jeho tichý príkaz. Odniesol ho do nemocničného krídla.

 

26 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 III | 9. srpna 2009 v 14:53 | Reagovat

wow, dost zajímavý začátek, uvidíme jak to bude pokračovat dále. hezký překlad

2 Merlina | 9. srpna 2009 v 18:03 | Reagovat

Paráda, žádných chyb jsem si nevšimla
a příběh začíná hodně napínavě. Překlad se mi také líbí a samozřejmě se těším na pokračování. Díky moc.

3 Kezia | 9. srpna 2009 v 19:58 | Reagovat

No ako drahá, pekný preklad to bol, a užaj chcem novú kapču! :D
Škoda, že ten/á autor/ka nedal/a viac deja so smrťožrútmi (v mojom prípade by stačilo len s Luciusom ;)) Ale zaujímavé to bolo prekvapivo hneď po prvej kapitole, aj keď ten pár ... No je to dosť ťažké čítať to po tom všetkom slash-i ;D

4 Sion | Web | 9. srpna 2009 v 21:25 | Reagovat

dokonalé, miluju pary HP/SS :D

5 Sisa | 9. srpna 2009 v 21:58 | Reagovat

O_O Zbožňujem pár SS/HP a táto poviedka vyzerá skvele!:D Si úžasná prekladateľka a teším sa na ďalšiu časť^^

6 erian | 10. srpna 2009 v 9:26 | Reagovat

zajímavé,mám rada tohle téma, jen doufám, že to bude i trošku odlišné od těch ostatních

7 Janka | 10. srpna 2009 v 17:12 | Reagovat

No já myslím, že není co dodat, bylo to fakt supr :o) Teším se na další kapču, která bude doufám brzy :o)

8 Jana | 11. srpna 2009 v 20:51 | Reagovat

Krásný překlad. Tato povídka se mi moc líbí, zrovna minulý týden jsem ji objevila a prosvištěla v originále. Sama jsem přemýšlela, že bych ji časem přeložila, ale bylo by to až za dlouho, protože momentálně pracuji na jiném překladě. Takže jsem ráda, že se do toho někdo pustil. Díky

9 Anina | Web | 13. srpna 2009 v 23:15 | Reagovat

Nádherný preklad, a kdy bude další?

10 JaniczkaBk | 14. srpna 2009 v 13:28 | Reagovat

Ah krásný! Tak moc mi chyběli nové povídky ve vztahu hp/ss. Jsem šíleně nadšená, že se našel někdo, kdo překládá další.
Už bylo celkem nudné, číst pořád dokola Tam, kam patrím a Rok ako žádný jiný :)
Děkuju ti, držím palce do dalšího překladu a doufám, že u toho tvoje nervy vydrží :)

11 JaniczkaBk | 14. srpna 2009 v 13:30 | Reagovat

Mimochodem, zdá se mi to, nebo Seve nemá ani nejmenší tušení, že je Harryho otčím? x)
Oh, to bude opravdu velmi zajímavé ;)

12 MIREK | E-mail | 15. srpna 2009 v 7:38 | Reagovat

Sice jsem se sem dostal náhodou a omylem, ale určitě se sem vrátím, abych viděl jak překlad ÚSPĚŠNĚ pokračuje...

13 Lena | 16. srpna 2009 v 17:58 | Reagovat

Konečně jsem se vrátila z dovolené a mohla si první kousek povídky přečíst. Moc pěkná kapitola. Díky za to, že věnuješ svůj čas na překlad právě této povídky.

14 Minnie | 17. srpna 2009 v 10:20 | Reagovat

Chcela som tento víkend pridať kapitolu, ale akosi mi štrajkuje internetové pripojenie a stále tam je pár viet, s ktorými si neviem dať rady. No hneď ako mi s nimi pomôžu a ja spojazdním na notebooku net, kapitolu pridám.

15 Airiny | 18. srpna 2009 v 19:58 | Reagovat

Krásný překlad a pěkná povídka. Už jsem ji z části četla v originále, ale moc ráda si ji přečtu přeloženou.

16 Albus Severus | 18. srpna 2009 v 22:35 | Reagovat

Je to super!!! :)

17 iva | 14. srpna 2010 v 15:18 | Reagovat

zaujímave

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama