10.04.2011
čo nového?

celá 19. KAPITOLA HYA je PRIDANÁ!!!

môj úžasný brat mi opravil notebook a tento víkend sa chystá domov, takže budem môcť potom prekladať častejšie ako doteraz a tým pádom snáď aj pridávať kapitoly rýchlejšie :)

..............................................................................................


3. Kruté pravdy

24. srpna 2009 v 14:18 | Matusska |  Hide yourself away
Kapitola venovaná osobe, ktorá sa skrýva pod prezývkou Tse-Tse. Aj keď si ju určite nikdy neprečíta...


"Čo môžeme urobiť, Albus?" pýtala sa Poppy, ktorá sa ešte stále prakticky utápala v slzách.

Nikto z dvoch čarodejníkov ju preto nevinil, strašná pravda sa vznášala vo vzduchu ako tieň.
Dumbledore vyčaroval svoju vlastnú sadu kúziel skôr, než si sadol na stoličku. Vyzeral veľmi vážne. "Mám strach, Poppy, že momentálne nemôžeme urobiť nič. Kombinácia fyzickej traumy a emocionálneho stresu spôsobila, že chlapec je dočasne bez mágie. Dúfam."

Severus sa mračil. "Ty dúfaš? Čo tým myslíš, Albus? Je tento stav zvrátiteľný, alebo nie?"

Albus vzdychol. "Severus, takéto prípady sú zriedkavé, takže netuším, či sa Harryho mágia sama obnoví. Môže, ale nemusí, aj keď ja sa modlím za tú prvú možnosť. Merlin pomôž, dostali sme sa až príliš blízko toho, aby sme zlyhali. Potrebujeme Harryho celého - myseľ, telo aj mágiu."

"Je ešte nejaký spôsob ako mu pomôcť?" opýtala sa Poppy, jej hnedé oči sa leskli slzami, ktoré si razili cestu nadol.

"Poľutovaniahodne, nemyslím si, Poppy. Potrebuje čas, čas na znovunadobudnutie sily a potom snáď... jeho mágia sa môže začať obnovovať sama." Zapichol pohľad do Severusa. "Povedal si, Severus, že stále cítiš stopy jeho mágie?"

Snape prikývol. "Áno. Veľmi slabé, len zvyšky a časti, ale boli tam."

Dumbledore vyzeral, že ho to potešilo. "Dobre. Nie všetko je stratené. Ale musíme Harrymu pomôcť, nechám ho v tvojich schopných rukách, Poppy. Keď sa preberie, daj mi vedieť."

"Áno, riaditeľ." Súhlasila Pomfreyová. "Chcete mu tie novinky potom oznámiť sám?"

"Áno. Len dúfam, že ho to nezraní ešte viac. Chúďa dieťa si toho v posledných dňoch vytrpelo už dosť."

Severus súhlasil. Šokovane zistil, že sa cíti kvôli chlapcovi previnilo. Strata mágie bola pre čarodejníka hrozivá vec, ktorá mohla dieťa zlomiť veľmi jednoducho. Bol rád, že to nie je on, kto oznámi chlapcovi, že nemá mágiu. Dumbledore bol oveľa múdrejší a vedel jemnejšie oznamovať zlé správy. Snape mu to ale nezávidel.

"Albus, mal som ti to povedať skôr, ale keď som kontroloval Potterovu emocionálnu stránku, zistil som, že je veľmi deprimovaný. Odporúčam ti zohnať čo najskôr nejakú odbornú pomoc."

Albus prikývol. "Áno, to sa dá čakať po tom všetkom, čo mu spravili." Zamyslene sa pozrel na Severusa a Snape cítil na chrbte zimomriavky. "Si pripravený na nejaké tie sedenia, chlapče? Ty jediný spomedzi nás vieš z prvej ruky, čím všetkým prešiel."

Severus vo vnútri zúril. Prečo mu ten starý blázon nedá pokoj? Posledná vec, ktorú chcel, bolo podrobiť Pottera niekoľkým dlhým a nepríjemným psychologickým sedeniam. "Albus, nie som si istý, že je to dobrý nápad," začal. "Potter a ja nemáme medzi sebou najlepší vzťah na takéto sedenia. Neznáša ma a pravdepodobne bude považovať za nevhodné, aby svoje pocity rozoberal so mnou. Možno Poppy alebo Minerva by boli lepší výber."

Ale Albus so zvláštnym leskom v očiach triasol hlavou. "Minerva je príliš zaneprázdnená inými povinnosťami."

"A ja nedokážem počúvať o tých strašných veciach, čo mu robili. Prestanem sa ovládať," vložila sa do toho Poppy. "Poradca musí byť pokojný a profesionálny, nie rozlietaný, Severus. Ty môžeš použiť svoju masku, ale ja nikdy nedostanem pod kontrolu svoje emócie, veď ma poznáš."

Severus len vzdychol a mračil sa na oboch kolegov. Ale nemohol poprieť ich logiku. To, čo hovorili, bola pravda. "Ja... budem sa snažiť pomôcť Potterovi, ak nie je iná možnosť. Ale trvám na tom, aby si mu najprv oznámil stratu mágie, Albus. Všetko mu prinesieme na jednom podnose, žiadne prekvapenia."

Albus prikývol. "Dobre. A ďakujem ti, Severus. Neboj sa, nebude to ani spolovice také zlé, ako si myslíš." Natiahol sa potľapkal mladšieho muža po pleci. Severus sa hneval, že sa k nemu správa ako k decku. "Myslím, že tieto stretnutia prospejú vám obom."

Snape si len odfrkol. Dumbledore bol večný optimista, Merlin mu pomáhaj! Severus len dúfal, že tie stretnutia neskončia smrťou jedného z nich. Keby pred rokmi nesľúbil Lily ešte skôr, než sa vydala za Jamesa, že bude dozerať na jej deti, ak ona nebude môcť, umyl by si nad tým ruky a povedal Albusovi, nech si hľadá niekoho iného. Ale sľub je sľub a Snape sa pýšil tým, že je muž slova.

Potom sa ospravedlnil a šiel si do svojich komnát, aby si odpočinul. Môže sa vrátiť zajtra ráno a pomôcť Poppy s jej najnovším pacientom. Potter potreboval, aby ho znova natreli liečivou masťou a aj keď v tom Pomfreyová bola perfektná, Severus vedel, že bude najlepšie, ak ich natrie on. Pre chlapca to bude menej nepríjemné. Ako mu mohlo napadnúť niečo také? Zaujímal sa a prižmúril oči. Odkedy sa stará, či sa ten nespratník cíti trápne alebo nie?

Malý hlások v jeho hlave zašepkal Odkedy si ho videl ležať zlomeného na kamennej podlahe. Vtedy si uvidel dieťa a nie Jamesa, Sev.

Snape nahnevane prinútil hlas zmĺknuť a zamieril do žalárov. Chcel skontrolovať elixíry, ktoré nechal variť v laboratóriu a potom ísť spať. Vedel, že jeho úloha špióna sa počas tejto noci skončila, no akosi ho to netrápilo.

Harry celú noc prechádzal z vedomia do bezvedomia. Prebral sa na dotyk ruky, ktorá prechádzala dole jeho chrbtom a zmrazilo ho, nedobrovoľne sa zachvel hrozným strachom. Ale potom počul šepkanie, ktoré bolo tak známe, "Psst, už ťa nikto nezraní. Si v bezpečí. Teraz odpočívaj a prestaň sa triasť, pokúšam sa natrieť ti modriny liečivým balzamom."

Hlas bol mäkký, ale v spodnom tóne bolo cítiť príkaz, ktorý sa neodvážil porušiť. Takže sa pokúšal oddychovať, privrel oči a pokúšal sa tváriť, že spí. Ruka roztierala balzam ľahkými dotykmi a bolo to také upokojujúce, že čoskoro naozaj zaspal. Trochu sa zahniezdil, keď sa dotkla rán, ktoré lemovali jeho chrbát, zadok a stehná, ale hlas ho tíšil a nebolo to až také zlé... značne to ochromilo bolesť, tíšilo ju svojím ľadovým chladom, takže sa mohol znova nechať unášať do sladkého spánku.

Severus skončil s aplikáciou balzamu behom pár minút. Utrel si ruky do uteráka, postavil sa a znova obliekol chlapcovi pyžamo. Premýšľal, či ho má prebudiť a dať mu ďalší prostriedok proti bolesti, ale potom sa rozhodol proti. Spánok bol lepší, než elixír a pochyboval, že by Poppy vynechala dávku hneď, ako sa Potter prebudí.

Potreboval hovoriť s Albusom o svojej pozícii špióna. Vydal sa preto do Riaditeľne.


Keď Harry konečne znovu precitol, ocitol sa za známymi bielymi závesmi v Rokfortskom Nemocničnom krídle. Okamžite vedel, kde je a prišla úľava. Je v Rokforte, je v bezpečí, žiadny Smrťožrút ho nemôže dostať, kým je v škole. Jeho myseľ si spomínala na to, čo sa stalo po tom, ako ho chytili postavy v maskách a on sa okamžite zameral na niečo iné. Konkrétne na to, že má v hrdle také sucho, ako na púšti. Potichu zakašľal a privolal tak Poppy pobiehajúcu nablízku.

"Och, dobre, ste hore, pán Potter," zavolala a oči jej žiarili spokojnosťou. "Ako sa cítite?"

"Unavený. A smädný," odpovedal.

"Pochopiteľne," privolala pohár vody so slamkou. "Pite pomaly, inak sa to môže vrátiť späť."

Harry prikývol a poslušne sŕkal vodu. Jej osviežujúci chlad utíšil jeho suchý krk lepšie, než čokoľvek iné.

Kým pil, Poppy ho podrobila ďalšiemu diagnostickému kúzlu, aby potvrdila, že je skutočne vonku z toho najhoršieho. Podala mu ďalší elixír na doplnenie krvi a pomohla mu ho vypiť, keď sa ho spýtala, či nie je hladný.

Nakŕmite ma touto nechutnou gebuzinou a ešte chcete, aby som jedol? Premýšľal Harry urazene, ale nahlas povedal, "Nie, madam. Teraz skutočne nie som hladný."

"Hmm. Severus ma upozornil, že sa to môže stať, ale ja si myslím, že najlepšie bude, keď sa pokúsite zjesť aspoň niečo, pán Potter. Čo tak slepačiu polievku a toast?"

Harry zažmurkal, spomedzi všetkých ľudí, ktorých očakával, že bude Pomfreyová citovať, bol Snape ten posledný. Premýšľal a potom prikývol.

Poppy privolala Dobbyho a požiadalo ho, aby priniesol Harrymu podnos s raňajkami a kamilkový čaj, ktorý je dobrý na jeho žalúdok.

"Hneď to bude, pani. Dobby je šťastný, že môže pomôcť Harrymu Potterovi." Uklonil sa malý škriatok a už ho nebolo.

Harry pozrel na liečiteľku a povedal: "Madam Pomfreyová? Môžem sa na niečo spýtať?"

"Áno drahý. Čo by si chcel vedieť?"

"Uhm... ako som sa tu dostal? Myslím... Bol som s nimi... so Smrťožrútmi... tak ako som mohol... uniknúť?" Potreboval všetku svoju sebakontrolu, aby sa pri zmienke o Smrťožrútoch nezačal triasť.

Poppy mu venovala súcitný pohľad a potichu odvetila: "Neunikol si, Harry. Bol si zachránený, drahý."

"Ale kto?"

"Profesor Snape."

Harry sa cítil, akoby mu niekto dal facku. Snape? Jeho nenávidený profesor Elixírov ho zachránil pred Smrťožrútmi? "On? Ale ako?"

"Bol v správnom čase na správnom mieste, dieťa," odpovedala Poppy energicky. "A to je všetko, čo ti teraz poviem. Keď chceš viac detailov, musíš sa opýtať profesora Snapea."

Harry prikývol, ale vedel, že nikdy nebude mať odvahu spýtať sa. Ale bol zvedavý ako Snape zistil, že má problémy. Ten muž riskoval život, aby zachránil Harryho z rúk jeho mučiteľov a chlapec mu bude za to naveky vďačný, aj keď sa správa väčšinu času ako nechutný bastard.

"Musím mu poďakovať," počul sám seba povedať.

"Áno, to je dobrý nápad, Harry," súhlasila Poppy. Potom dodala: "Viem, že profesor Snape bol väčšinou zlý a podráždený, ale skutočne sa vždy staral o svojich študentov - všetkých jeho študentov."

Harry nad touto poznámkou skepticky nadvihol obočie a Poppy si zo všimla. "Áno, dokonca aj o Chrabromilčanov. Len sa pretvaroval, že nimi opovrhuje, Harry. Koniec koncov zachránil ti život nie len tým, že ťa odtiaľ vzal, ale pomáhal mi liečiť ťa."

Harrymu sa zatočila hlava. Snape pomáhal liečiť jeho? Možno je toto ďalší sen a on sa ešte stále nezobudil. "Nevedel som, že Snape vie liečiť."

"Profesor Snape, Harry," opravila ho Poppy jemne. "Je neúctivé označovať ho len priezviskom, zvlášť, keď máš uňho tak obrovský dlh."

"Áno, madam."

"A áno, Severus prirodzene pozná liečebné zaklínadlá. Je to požiadavka pri jeho povolaní. Bol tu aj toto ráno a znovu vám aplikoval liečivý balzam, pán Potter."

Harry očervenel a pohľad zaboril do podlahy. Takže to nebol sen, ruka hladiaca jeho chrbát a hlas, ktorý ho tíšil. Snape... Robil to preňho Snape? Nastal koniec sveta? Snažil sa spomenúť si na viac, odchod od Smrťožrútov a ten istý jemný hlas, ako ho núti vypiť elixír.

Bol to Snape; aj keď Harry by bol odprisahal, že to je jeho otec. Áno, správne. Spamätaj sa Harry. Tá bolesť ti zatemnila myseľ, nikdy by si si nezmýlil toho hnusáka Snapea s vlastným otcom. Bolo to na smiech a Harry by si to ani nikdy nedokázal pripustiť... Snape by ho pravdepodobne zaškrtil, keby vedel, že jeho najnenávidenejší študent, Harry Potter, si ho počas blúznenia zmýlil s Jamesom.

Ale hlas, ktorý si pamätal z dávneho detstva a ten Snapeov zneli podobne.

Potriasol hlavou. Blúznil, je jednoduché zmýliť si ľudí, keď sa snažíte nekričať od bolesti a omdlieť. Chcel, aby prišiel otec a bolo prirodzené, že keď prišiel jeho záchranca, myslel si, že jeho prianie sa stalo skutočnosťou. Potlačil smiech, Severus Snape by mohol umrieť, keby zistil, že ho niekto nazval záchrancom hrdinu alebo tak nejak.

Vrátil sa Dobby s podnosom a Harry začal pomaly jesť. Sŕkal lyžice polievky a odhrýzal si z toastu. Na jeho úľavu žalúdok neprotestoval a tak stihol zjesť takmer všetko jedlo a vypiť čaj skôr, než mu prišiel Dumbledore oznámiť nevítané novinky.

"Ja - ja nemám žiadnu mágiu?" zopakoval Harry a mal pocit, že mu na hlavu padá celý svet. Toto musí byť sen, nočná mora, on sa čoskoro zobudí a všetko bude v poriadku.

Ale Dumbledore sa naňho díval prepaľujúcim pohľadom modrých očí. Očí, ktoré boli plné pochopenia a smútku a krutej pravdy, ktorú Harry musel prijať. "Môj drahý chlapče, tvoja mágia je, nazvime to, dočasne mimo prevádzky."

Harry rázne prehltol a cítil sa choro. Tiež bol nahnevaný, dosť nahnevaný. "Nepokúšajte sa osladiť mi pravdu, pane!" vypľul zo seba. "Ak moja mágia je... preč, znamená to, že už viac nie som čarodejník?"

Dumbledore zbledol. "Nie, samozrejme nie, Harry. Narodil si sa ako čarodejník a zostaneš ním navždy," ponáhľal sa s odpoveďou pre chlapca, ktorý vyzeral, akoby sa okolo neho prehnala smrť. No to sa dalo čakať, keď ho informoval o strate mágie.

"Och, áno?" zaškeril sa chlapec v grimase, ktorá by mohla konkurovať nenávidenému Majstrovi elixírov. "Ako môžem byť čarodejník bez mágie?" Zízal dole na svoje ruky, vrela v ňom zatrpknutosť, hnev a zúfalstvo. Mágia bola jeho dar, mal ju od narodenia, vec, ktorá ho spravila Harrym Potterom. Bez mágie bol... nič. Len chlapec. Mágia bola jeho záchrana a jeho skaza, ale bez nej bol... prázdny.

Mágia je... bola môj život, premýšľal šialene. Zúfalo sa pokúšal zastaviť príliv smútku a zúfalstva rastúci v jeho vnútri. Bola to jediná vec, na ktorú som sa mohol spoliehať a teraz... teraz odišla a čo som? Nič. Nie som nič. Bože, prečo som nemohol radšej zomrieť? Prečo?

"Do frasa s tebou, Snape!" zareval zrazu, slzy stekali dolu jeho tvárou navzdory jeho snahe. Nie, nie, nie. Nebudem plakať. Nemôžem. Ale slzy aj tak padali ďalej. "Mal si ich nechať, nech ma zabijú, do pekla!"

"Harry, dieťa, nie..." začal Dumbledore a natiahol ruku, aby chytil rozrušeného chlapca za rameno.

Ale Harry sa odtiahol, akoby bol Dumbledore jedovatý a jačal: "Choďte preč! Nechajte ma SAMÉHO! Len VYPADNITE!" Otočil sa chrbtom k riaditeľovi, zaboril tvár do vankúša a vzlykal. Jednou malou päsťou udieral nahnevane do matraca. "Prečo si ma nenechal zomrieť, Snape?" zúril, chrapľavo vzdychal. "Čokoľvek by bolo lepšie než toto! Aký čarodejník som teraz?"

Dumbledore hľadel na dieťa. V jeho pohľade bol súcit a žiaľ, ale už sa viac nepokúšal Harryho dotknúť. Namiesto toho vstal a potichu povedal. "Nezúfaj, dieťa. Po tej najtemnejšej hodine príde svitanie. Myslím... v jeden deň sa tvoja mágia vráti."

"A prasatá budú lietať," ozvalo sa z matraca. "Už ma nechajte, pane! Len ma do pekla nechajte samého!"

Dumbledore potom odišiel a nechal s ním Poppy. Povedal, že by bolo najlepšie, keby sa Harry s touto hroznou pravdou vyrovnal čo najpokojnejšie.

Harry všetkých naokolo ešte niekoľko minút preklínal, ale potom zúfalstvo premohlo hnev - zaboril svoju tvár do vankúša a začal hystericky plakať. Harry Potter, Chlapec, ktorý prežil, už viac nebol čarodejník.

Nariekal hodiny, srdcervúce vzlyky, ktoré mučili Poppy, ktorá ich musela počúvať, až kým to už nemohla vystáť. Zavolala Severusa, aby jej pomohol dať mu Ukľudňovací dúšok a niečo na spánok. Skúšala mu ich dať sama, ale on zavrčal a hodil fľašky cez celú miestnosť. Potom sa znova otočil chrbtom a ďalej sa vyplakával do vankúša, ktorý bol teraz už len mokrý chumáč látky a páperia.

Severus okamžite po Poppyinom zúfalom zavolaní, vystúpil z kozubu s tichou modlitbou. Harryho plač o niečo stíchol, ale stále bol veľmi hlasný.

"Predpokladám, že Albus mu to oznámil?" Poppy prikývla. "Ako dlho to trvá?"

"Hodiny, myslím. Odkedy sa to dozvedel... Severus, obávam sa, že si môže niečo urobiť, ako ho neupokojíme."

"Pokúšal sa o niečo?"

"Nie, všetko čo robí, je že plače a hodil do mňa elixíry," oznámila liečiteľka. "Ale takto to ďalej nejde, Sev, je príliš slabý, aby vydržal takúto hystériu."

"Hmm. Áno, máš pravdu." Severus vzdychol. "Poďme, pozriem sa, čo môžem urobiť."

Potichu ako mačka sa priblížil k posteli, kde ležal a nariekal skrútený Harry, veľmi jemne a pokojne povedal: "Pán Potter, prestaňte sa ľutovať a pozrite na mňa. Chcete z toho ochorieť? Prestaňte."

"Choďte preč," ozval sa vzdorný šepot. "Choďte do pekla preč a nechajte ma preboha zomrieť. To ste mali urobiť hneď."

"A ako to pomôže?" opýtal sa Severus stále tým istým pokojným tónom. "Smrť vám mágiu nevráti, len život. Samozrejme to môžete vzdať, Potter. Zbabelec ako vy by to urobil."

To prinútilo chlapca posadiť sa a otočiť k Severusovi.

"Ja nie som zbabelec, vy nechutný umastený bastard!" zazeral na Severusa zelenými očami lemovanými červenou farbou od plaču, ktoré sálali hrozivým hnevom a ešte väčším zúfalstvom. "Prečo sa do toho staráte, Snape?"

"Trápi ma to, Harry, pretože nechcem vidieť, ako stratíš život. Život, pre ktorý tvoja mama umrela." Priznal Severus priamo. Neznášal ten spôsob, ktorým s ním hovoril, ale vedel, že jemnosť nie je všetko. Nie, nie je. "Zomrela, aby si ty mohol žiť. Chceš spôsobiť, že jej obeť bola márna? Áno? Sebecký rozmaznaný hlupák."

"Severus!" zaplakala užasnuto Poppy.

Snape ju ignoroval, vedel, že za tie slová ešte zaplatí.

"SKLAPNITE!" kričal Harry.

"Nie," syčal Severus, približoval sa bližšie k dieťaťu, zlostne naňho hľadiac. "Tvoja matka ti nedala svoj život, ani ja som neriskoval svoj vlastný, takže sa môžeš otočiť a zomrieť ako pes v kanáli, chlapče! Áno, tvoja mágia je preč, ale to nie je dôvod, aby si si želal svoju smrť! Kým žiješ, je šanca, že sa vráti. Smrť nič nevyrieši, Potter. Znamenalo by to, že si zbabelec, ale žiť ďalej, to chce odvahu. Kde je teraz tá slávna Chrabromilská statočnosť, Potter? Ukáž mi ju! Alebo ju z teba vybičovali Smrťožrúti?"

"Nie!" plakal chlapec a zrazu skočil na Snapea, alebo sa o to aspoň pokúsil divoko mávajúc rukami.

Severus ho ľahko chytil, zdvihol dieťa hore a držal ho za hruď, ignorujúc Harryho mlátiace päste, ktoré doňho nahnevane, ale slabo búšili. "Dobre. Hnevaj sa, Potter, nenáviď ma ešte viac, ale nevzdávaj to. Inak zvíťazia oni a to nechceme, však?"

"Choďte odo mňa do pekla!" vzdychol Harry zápasiaci poslednými zvyškami sily s rukami, ktoré ho pevne držali.

Ale Severus bol pevný ako putá. Držal Harryho, nenechal mu ani kúsok voľnosti a chlapec bol príliš slabý od plaču a predošlého utrpenia na to, aby ho udieral dosť dlho. Nakoniec sa skrútil oproti plášťu Majstra elixírov ako kôpka nešťastia, plačúci a stenajúci.

Až vtedy Severusov stisk povolil, oprel si chlapca o rameno a hladil mu chrbát. Jemné dotyky spôsobili, že Harry plakal ešte žalostnejšie.

Severus nechal dieťa plakať ešte pár minút, uvoľňujúc väčšinu napätia, ktoré sa v ňom nahromadilo. Potom si posadil chlapca na kolená a potichu povedal: "V poriadku, to stačí, Potter. Pi." Priložil flakón Upokojujúceho dúšku a elixíru na spánok ku chlapcovým perám.

Harry sa pokúsil odvrátiť, ale Severus mu jednou rukou chytil bradu a pevne povedal. "Vypi to, alebo ti chytím nos a prinútim ťa prehltnúť to."

Harry poslúchol, nepochyboval o tom, že by to prísny čarodejník bol schopný urobiť. Snape vždy dodržal svoje slovo. Vzlykajúc prehltol elixír. Takmer okamžite pocítil jeho efekt a klesol v profesorovom náručí, navzdory jeho snahe sa mu zatvárali oči.

Severus si ho pritiahol bližšie a Harry sa zaboril do zamatovej tkaniny Snapeovho plášťa, nestaral sa o to, že zaspáva v náruči muža, ktorý ho nenávidí. Posledné, na čo si spomenul bolo, že ho Snape nenávidí. Ale prečo mu teda pomohol? Prečo? Nemalo to zmysel. Ale ten nemalo nič, nič odkedy bol zajatý a zranený, nič odkedy mu Dumbledore povedal, že teraz nie je o nič viac, než mukel.

"Áno, spi, dieťa," šepkal Majster elixírov, natiahol ruku v automatickom geste a jeho prsty sa rozbehli pomedzi chlapcove strapaté čierne vlasy.

Harry prestal vzdorovať elixíru a spánku, ktorý prinášal. Znova bol malý chlapec a počul svojho otca, ako mu hovorí, aby zavrel oči a spal. "Toto je môj dobrý chlapec, Harry. Len choď do postele, maličký."

"O-o-ocko," zamrmlal a poslúchol ho.

Severus Snape hľadel na spiace dieťa vo svojich rukách. Predstavoval si to, alebo ho Potter skutočne nazval ocko? Potriasol hlavou. Musel zle rozumieť, je vystresovaný.

Počkal pár minút, aby sa uistil, že elixír zaúčinkoval a potom uložil chlapca späť do postele. Tvrdo spal, bolesť z jeho tváre zmizla. Severus zamával prútikom nad Harrym, zistil, že sa svojím malým výbuchom hnevu dosť oslabil.

Severus privolal Posilňovací elixír a včaroval ho priamo do chlapcovho žalúdka, potom vyslovil ďalšie kúzlo, aby pomohol chlapcovi s plným močovým mechúrom, takže sa mu nemohla stať žiadna nehoda.

Po tom všetkom dieťa prikryl a nechal ho spať, pretože spánok bol lekárom na všetko. Keď odstúpil od Harryho postele, všimol si Poppy.

"Prinútil si ho vziať si elixír po tom všetkom?"

Prikývol. "Áno. Keď sa prebudí a bude javiť známky jeho posledného správania, zavolaj ma. Vieš, že to preňho nie je dobré."

Liečiteľka súhlasila. "Samozrejme, Sev. Na jeden moment, som si nebola istá, čo chceš dosiahnuť. Reval si naňho."

Zdvihol obočie. "Len som ho úmyselne provokoval, Poppy, aby som zameral jeho hnev na niečo iné, hmatateľné. Nie som až taký bastard, veď vieš," dodal potichu.

Poppy sa začervenala. "Viem, prepáč, Sev. Ja zo všetkých ľudí môžem veriť mojim inštinktom. Nikdy si neuškodil študentom, už vôbec nie, ak boli tak zranení ako Harry." Vrhla rýchly pohľad smerom k posteli. "Chudák. Skutočne si myslím, že Albus mu to mal povedať neskôr, keď bude silnejší. Namiesto toho mu to vyzradil uprostred raňajok. Mal šťastie, že ho to dieťa neovracalo, po takej správe."

"Hmm, áno." Severus sa zamračil. Keď vzal do úvahy, že to bol Harry, až príliš sa presvedčil o necitlivosti starého čarodejníka. Normálne starý muž chlapca rozmaznával, nechal ho porušovať pravidlá a neniesť dôsledky, presne tak, ako jeho zlatého otca, Jamesa. "Možno cítil, že čím skôr mu to povie, tým skôr sa Potter prispôsobí situácii. Ja by som počkal deň alebo tak, radšej, než riskovať, že nastane recidíva. No čo sa stalo, stalo sa. Budem v mojom laboratóriu miešať nejaký protijed, Poppy. Keď ma budeš potrebovať, vieš, kde ma nájsť." Otočil sa na odchod.

"Skutočne. A vďaka, Severus," povedala potichu. "Za mňa aj za pána Pottera. Keby nebol tak rozrušený, myslím, že by ti poďakoval za to, že si ho zachránil."

Severus pokrčil plecami. "Nepotrebujem vďačnosť toho zmätka," odfrkol si, aj keď jedna jeho časť bola potešená, že Potter si bol ochotný priznať, že vďačí mastnému netopierovi zo žalárov za svoj život a že aspoň raz je Chrabromil dlžníkom Slizolinu. Potom sa postavil do kozubu a Hop-šup práškom sa premiestnil do laboratória. Za ním majestátne vial jeho čierny plášť.

 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 III | 24. srpna 2009 v 16:55 | Reagovat

fíííííííííha to bylo dlouhé (trochu šok potěch prvních krátkých kapitolách). Moc hezký překlad.

2 Janka | 24. srpna 2009 v 17:51 | Reagovat

Jako vždy skvělá kapitolka :o)

3 Sisa | 24. srpna 2009 v 18:21 | Reagovat

*_* to je totálne,ale úplne nádherná kapitola.Krásna,naozaj.Výborný preklad a dĺžka kapitoly ma tiež nesmierne potešila:)Dúfam,že ďalšia kapitola bude čoskoro a jej dĺžka a kvalita sa bude podobať tejto:)

4 Nancy | 24. srpna 2009 v 18:47 | Reagovat

Drahá, prisámfakt toto je skvelá kapča ;) A tá jedna časť, kde naňho Severus reve ... och :) Úžasné niečo, ale znovu opakujem: ďalšiu kapču! Ďalšiu kapču! Ďalšiu kapču! Už aj! ;D

5 Isabella | 27. srpna 2009 v 11:38 | Reagovat

Tahle povídka je prostě skvělá ... Opravdu úžasná, moc se těším až přibude další kapitola, protože jsem opravdu zvědavá co bude dál a jestli je ta podobnost mezi hlasem Harryho otce a Severusovým jen náhodná nebo jestli náhodou ... Jsi opravdu hrozně moc hodná, že pro nás všechny tuhle povídku překládáš a já doufám, že tě to nepřestane bavit, protože tvé překlady jsou všechny na úžasné úrovni a kdybys přestala bylo by to určitě nejen mě moc líto. Tak nás tak netrap a přidej další kapitolu prosím prosím ...

6 Lena | 27. srpna 2009 v 20:52 | Reagovat

Krásná kapitola jako vždy. Díky a těším se na tu čtvrtou.
PS: Nevím, jak ostatní čtenáři, ale já jsem nebyla doma, a proto komentuji až tak pozdě.

7 katy-kate | 28. srpna 2009 v 23:09 | Reagovat

velmi pěkné!
jen tak dál!

8 Isabella | 29. srpna 2009 v 15:53 | Reagovat

prosím prosím prosím už je jich tu sedm ... prosííííím nebuď na nás taková ... moc moc moc prosíííííííííím klidně napíšu třeba 50 komentářů a ve všech tě budu bychvalovat až do nebes ... pokud si to přeješ ale přidej nám tu kapitolu prosííím

9 aurora | 29. srpna 2009 v 17:27 | Reagovat

wau vyzerá to zaujímavo už sa teším na pokračovanie :)

10 gleti | 30. srpna 2009 v 10:04 | Reagovat

Když jsi skončila překlad "Skříně" v květnu, nahlížela jsem sem každý týden, zda se tu neobjevila něco nového. Přes prázdniny jsem nějak nevědomky prodloužila interval a hleďme nová povídka už má tři kapitoly. A jaká povídka. Vím, že ji isis doporučovala na svých stránkách, ale má angličtina je dosti chabá na to, abych pochopila více než jen děj, proto jsem moc ráda, že ses vrhla na její překlad. Díky.

11 JSark | 30. srpna 2009 v 11:30 | Reagovat

Ahoj, na túto stránku a preklad som narazla až teraz, takže sem dávam komentár k všetkým trom kapitolám. Poviedka vyzerá výborne, snáď len ten dej ide prirýchlo, ale to sa žiaľ Merlinovi ovplyvniť nedá. Preklad je veľmi dobrý, ešte keby sa podarilo udržať pridávanie nových v takých krátkych intervaloch ako doteraz... balada. :D

12 JSark | 30. srpna 2009 v 11:31 | Reagovat

Ozaj, nedajú sa pridať smajlíci?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama