10.04.2011
čo nového?

celá 19. KAPITOLA HYA je PRIDANÁ!!!

môj úžasný brat mi opravil notebook a tento víkend sa chystá domov, takže budem môcť potom prekladať častejšie ako doteraz a tým pádom snáď aj pridávať kapitoly rýchlejšie :)

..............................................................................................


Skriňa 6

23. dubna 2009 v 16:30 | Matusska |  Skriňa
No takže dnes to bude pre jednu jedinú osobu. Že pre koho? Pre tú naj babu, ktorá má totálne rovnakú krv ako ja. Kez, my sme sa proste našli ;) Ja viem, že si to už čítala, ale proste ti ju venovať musím. Mám ťa rada.

Za beta-read už tradične patrí veľká vďaka Attire :)


Skriňa 6.
by Enahma

Na začiatku Vianočných prázdnin sa Harry cítil úplne vyčerpane a to nie len v učení. Našťastie Hermiona vymyslela študijný plán na celé prázdniny a obaja, Ron aj Hermiona sa rozhodli zostať na Rokforte a učiť sa. Harry mal teda nádej, že doženie všetky veci, ktoré zameškal za prvé dva mesiace školy.

Hermiona im nechala voľné večery, takže si Harry mohol užiť čaj s Hagridom a jeden dokonca aj s McGonagallovou, ktorá bola absolútne potešená pokrokom v Harryho známkach a správaní.

Aj keď profesor vyhlásil ich doučovania za skončené, Harry neprestal chodiť na lekcie Oklumencie a na "Schôdzky", kde varil elixíry pre madam Pomfreyovú. Keď sa Harry prvýkrát od zrušenia doučovania dostavil v pondelok do žalárov, ako zvyčajne, majster Elixírov bol zarazený.

"Čo tu robíš Potter?" vyštekol nervózne.

"Povedali ste, že pomoc sa vždy zíde," Harry odpovedal drzo a vkĺzol do miestnosti vedľa zmrznutého Snapa.

"Takže, rozhodol si sa nemať zľutovanie s madam Pomfreyovou a zničiť ešte viac školských prísad," povedal hlasom, ktorý mal vyznieť ľadovo, ale Harry sa len usmial.

"Samozrejme!"

Harryho reakcia zarazila Snapa ešte viac.

"Nikdy som si nemyslel, že budem niekedy v živote súhlasiť s Weasleym, ale skutočne si sa zbláznil, Potter." zašepkal s vyvalenými očami, ale už neprotestoval.

To bola príležitosť, aby si Harry uvedomil, ako jednoducho a zároveň priateľsky sa ich vzťah vyvinul. Od ich lekcií Oklumencie Ohromne pokročili. Keď sa spýtal Snapa na dôvod tohto rýchleho zlepšenia, odpovedal Harrymu ako zvyčajne.

"Úprimne, Potter, nepociťujem potrebu vysvetľovať ti princíp dôvery!"

"Mojej dôvery, alebo vašej?" Spýtal sa Harry späť.

Snape zavrčal.

"Oboch, ty blblé decko."

Odpoveď Harryho tak prekvapila, že sa odvážil položiť otázku, nad ktorou už dlho premýšľal. "Pane, prečo ste nezničili tie... dvere na skrini?"

"Pretože som nemohol," vyprskol Snape, ale Harry nerozpoznal v jeho hlase žiadny tón, len rozpaky.

"Prečo?"

"Použili na ňu nejaké ochranné kúzlo, myslím," povedal podráždene.

"Pokúšal som sa ho prelomiť toľko krát, že si to nevieš ani predstaviť... Myslím, že to Black našiel to kúzlo v ich domácej knižnici... Nemohol som ho prelomiť, až kým som nezistil, ako presne znie to zaklínadlo," dodal odmietavo. "Odíď Potter, Chrabromilčania budú nervózni, ak tu stráviš príliš veľa času ... Budú si myslieť, že si ťa Slizolinské monštrum dalo na večeru..."

Odchádzajúc Harry premýšľal o všetkých tých neúspešných pokusoch. Tí hlupáci! Ako len mohli...! Ale aj keď Snape nemohol prelomiť kliatbu, on by mohol. Mal oproti Snapovi výhodu: Poznal jedného z tých ľudí, ktorí skriňu začarovali. A Vianoce boli čoraz bližšie...
________________________________________

V ich vzťahu sa veľa zmenilo práve na Štedrý večer. Bol to veľmi adekvátny dátum na to, aby ste si v srdci našli miesto na mier a podobné veci.

Mali Štedrovečernú večeru vo Veľkej Sieni: v škole zo žiakov zostali iba traja Chrabromilčania a jedna Bifľomorčanka (musela sa presťahovať do Chrabromilskej veže) a sedem dospelých: Dumbledore, McGonagallová, Snape, Trelawneyová, Hagrid, Flitwick a Filch. Snape po pár lyžiciach tradičnej zeleninovej polievky odzrazu vstal a náhle opustil halu.

Dumbledore sa za ním starostlivo zahľadel, Harry cúvol a jeho hlad zmizol. Napadol mu len jeden dôvod Snapovho správania a Dumbledorova reakcia ho len potvrďovala: Majstra Elixírov si zavolal jeho bývalý pán. Pozrel sa na riaditeľa s otázkou v očiach, nemyslel na hada vo svojom vnútri. Privítali ho dve modré oči bez jediného žmurknutia, od ktorých nemohol odtrhnúť pohľad. Po krátkej chvíli sa Dumbledore usmial a takmer neviditeľne pohol perami. "Profesor Snape bude v poriadku," jeho správa bola jasná.

Ale Harry sa napriek tomu nemohol prestať obávať. Čoskoro sa ospravedlnil a šiel späť do Chrabromilskej klubovne. Zrútil sa do kresla blízko ohniska. V jeho mysli zotrvávala zlovestná predtucha a po pár minútach premýšľania nakoniec usúdil, že je opodstatnená: niekde hlboko v hlave, v časti, ktorú uzatváral pred Voldemortom, mal nechutne strašný pocit, triumf víťazstva a očakávanie pomsty. Harry sa preľakol. Sústredil sa na tú časť svojej mysle, keď zrazu jeho jazva akoby bolestivo vybuchla a jeho strach vzrástol desaťnásobne.
Harry zovrel zuby od bolesti a vytiahol prútik. Schmatol ho silno a silne sa koncentroval na vyhodenie Voldemorta zo svojej mysle... ale on tam nebol, nie teraz, len jeho pocity. A s náhlym rozhodnutím ich Harry ťahal viac... a ešte viac...

Ocitol sa v matne osvietenej miestnosti, s prútikom zovretým v ruke. Jeho Smrťožrúti stáli v polkruhu okolo neho a jeden muž nariekal na podlahe, zjavne bol pod Cruciatom... JEHO Cruciatom... Snape. Zradca.
Harrymu nenávisť spaľovala hruď a prútik zdvihol ešte viac. Snape vykríkol bolesťou. Spokojne sa usmial a pristúpil vpred k trasúcej sa postave. Keď sklonil prútik, ležiaci muž stíchol.

"Skúsme to teraz, Severus," pristúpil bližšie a kopol muža do rebier.

"Legilimens!"

Obrazy a predstavy sa zjavili v Harryho mysli. Videl seba, krájajúceho netopierie krídelká, seba, miešajúceho kloktajúci odvar, seba, vyťahujúceho si prútik, aby sa obránil pred Snapovou Legilimenciou - veci, ktoré, ako cítil, Snape chcel skryť, ale všetky tie mučiace kliatby ho príliš vyčerpali.

"Zomrieš, Severus," povedal, keď kúzlo skončilo a naklonil sa bližšie k smrteľne bledému mužovi. V Snapových očiach zračila panika a strach, pokiaľ sa neovládol. "Môj drahý mladý Malfoy odviedol skvelú prácu, aby ťa odhalil," pozdvihol prútik a namieril ho priamo na Snapovo srdce.

Harryho myseľ takmer vybuchla, ako sa snažil prejsť cez tú mŕtvolnú nepriateľskú myseľ. Nevedel ako to urobiť, alebo ako to urobiť správne, ale musel niečo urobiť, inak by bol Snape na mieste mŕtvy...

A potom sa chopil mysle stojacej vedľa profesora, on, nie Voldemort, ale Harry so svojimi vlastnými pocitmi a strachom. S náhlym rozhodnutím namieril prútik na profesora a zakričal na prekvapeného muža.

"Dissapparate, profesor! Teraz!" dodal, keď cítil prítomnosť niekoho iného, ktorá ho vytláčala von z posadnutého tela. "Teraz!" zreval znova. S poslednými zvyškami seba samého sa dostal von z Voldemortovho tela a stratil vedomie.
________________________________________

"ALBUS, TVOJ ZLATÝ CHLAPEC JE IDIOT!"

Snapov krik bol tak šokujúci a nesmierne ohlušujúci, že Harry sa prebudil, nadskočil a spadol z postele, na ktorej ležal. Cítil, ako ho niečie ruky postavili na nohy a späť do postele, kým ďalší hlas pobavene odpovedal, "Severus, nemal by si sa tak hnevať. Veď ti zachránil život."

"Práve Potterovi som ten život dlhoval," odporoval hlas niekde zhora a Harry otvoril oči. "Vynikajúce," pokračoval Snape, ale Harry ho nevidel. Videl všetko rozmazane, ako zvyčajne. Ale jeho učiteľ očividne nemal podobné problémy. "Tak ste sa nás rozhodol poctiť svojou návštevou, pán Potter," začal sprudka.

"Prirodzene, nemôžem spať, keď okolo mňa hulákate," zamrmlal Harry, no Snape sa posadil na posteľ a dal mu na nos okuliare.

"Nebuď papuľnatý, Potter. To, že si ma zachránil neznamená, že máš povolené byť ku mne drzý," tie slová boli tak Snapovské, že Harry sa usmial.

"Tiež som šťastný, že ste v poriadku, profesor."

Snape pretočil očami, ale úzke pery sa roztiahli do úsmevu.

"To bol ďalší dôkaz vašej hlúposti, pán Potter a bol úplne zbytočný," povedal sarkasticky. "Nemali ste nič robiť..."

"Severus..." Dumbledore potriasol hlavou.

Snape zavrel ústa a pozrel na Harryho. Chlapec len pokrčil plecami.

"Stále neviem ako správne uvariť Elixír neviditeľnosti, pane," natiahol sa a zívol. "A tiež potrebujem majstra Oklumencie..."

Snape vzdychol, posadil sa na vedľajšiu posteľ a otočil sa na Harryho vážne. Harry si všimol, že Dumbledore odišiel.

"Bola chyba ukázať mu, že si dosť silný na to, aby si nad ním zvíťazil," vysvetľoval Snape.

"Chcel vás zabiť," Harryho odpoveď bola tichá a opatrná. "Ja... Nechcel som, aby ste zomreli."

"To nie je dôležité, Potter..."

"Je to dôležitejšie než čokoľvek iné, pane." Harry sa posunul, ale nepozrel sa inam. "Nechcem aby zomrel kvôli mne niekto ďalší..."

"To nebolo kvôli tebe..."

"Po tom čo mu Malfoy podal hlásenie? Pravdepodobne mu povedal, koľko krát som vás navštívil. V tom istom čase som sa zlepšil v Oklumencii. Nemyslím si, že mu trvalo dlho, kým si uvedomil, koľko je dva a dva." Snape neodpovedal. Harry pokračoval, hoci jeho hlas bol ešte tichší, "a vy nikomu nedlhujete život. To ja ho dlhujem vám," Harry nenechal Snapa aby ho prerušil. "Bola to len odplata za vašu ochranu a za čas, ktorý ste pri mne premrhali, aj keď ste ma, ehm... nemali ste ma rád..."

"Nikdy som nepremrhal svoj čas, pán Potter," Snape zvýšil hlas. "A vy my nič nedlhujete. To čo som vám dal, som nedal kvôli myšlienke na odplatu, či podobnú hlúposť...."

"A na druhej strane som vám chcel dať Vianočný darček."

"To je úchvatné. Nič nevrav, Potter, kúpil si mi nejakú infantilnú hlúposť mysliac si, že budem dojatý nad tvojím ušľachtilým gestom!"
Ďalšia typicky Snapeovská reakcia. Harry sa usmial.

"Och nie, profesor. Nič detinské," preložil ruky na hrudi. Snape zdvihol obočie a Harry vedel, čo to znamená. Je to nevyslovené "Čo?".

"Vo dverách istej skrine už nie sú žiadne Potvrdenia... ani Certifikáty."

Snapova reakcia bola náhla a neočakávaná. Vyskočil a bez ďalšieho slova opustil nemocničné krídlo. Harry vypustil zo seba vzdych plný frustrácie a bolesti hneď, ako sa dvere zavreli. Snape mu stále nedôveroval. Asi ho ešte stále nenávidel. A on si občas pomyslel, že by mohli byť priatelia...

Ale neskôr v ten istý večer, keď ho madam Pomfreyová konečne prepustila a vrátil sa do veže, Ron a Hermiona ho takmer napadli vzrušením.

"Bol tu Snape!" povedal Ron so širokým úsmevom. "On bol tak...vôbec nebol sám sebou..."

"Priniesol veľkú škatuľu a poprosil nás, či by sme ti ju nedali," dodala Hermiona a ukázala na zabalenú škatuľu na ich stole. "A zaželal nám Veselé Vianoce!"

"A dal nám dvadsať bodov za to, že sme zostali na prázdniny," Ron sa prestal usmievať. "Čo si mu spravil?"

Harry zvedavo pristúpil ku škatuli.

"Ja neviem," povedal chrapľavo. Keď sa dotýkal škatule, ruky sa mu triasli.

Prvá vec, ktorú uvidel bol list pripnutý na zabalenom predmete. Harry pozrel na svojich priateľov a otvoril ho.

Potter,

Veselé Vianoce. A nezabudni prísť v pondelok.

Severus Snape


Harry zažmurkal. Snape mu práve poslal vianočný darček. Dokonca aj list, hoci bol krátky a takmer úplne neutrálny... niečo to muselo znamenať. Keď pomaly otváral škatuľu, v očiach sa mu zaleskli slzy.
Takmer prestal dýchať. Bola to Mysľomisa. Taká istá, do akej sa už dvakrát pozeral.

Ron a Hermiona upokojujúco prikývli.

Harry sa naklonil dopredu.

Keď sa jeho nos dotkol striebristej hmoty, cítil známe šklbnutie a ocitol sa znova v cudzích spomienkach - ale prvýkrát v živote nelovil v tajomstvách a myšlienkach tej osoby. Bol to úplne povolený a chcený čin...

------------------------------------------------------------------------
Tak a nabudúce to ukončíme...dozviete sa, čo Harry videl v mysľomise a nastane záver :))

Ai
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 erian | 23. dubna 2009 v 17:36 | Reagovat

moc pěkná povídka,je to dobře zapletené - dík

2 Pegy | 23. dubna 2009 v 18:05 | Reagovat

Super. Jsem moc zvědavá na to pokračování.

3 sion | Web | 23. dubna 2009 v 18:59 | Reagovat

dalsiiiiiiiiiiiiiiiiiii peosiiiiiiiimmmmmm:D

4 III | 23. dubna 2009 v 19:31 | Reagovat

úúúúúúúúúúúúúúúúúúžasnýýýýýýýýýýý

5 Saskya | Web | 23. dubna 2009 v 21:15 | Reagovat

Skvelé... ako aj kapitola, rovnako aj preklad :-D
Len škoda, že sa nám to už končí :(
Som zevdavá na tú spomienku a aj celkový záver poviedky :))

6 Sisa | Web | 23. dubna 2009 v 21:39 | Reagovat

To bola otálne geniálna kapitola!:))Ale je škoda,že to končí.Som zvedavá,čo skrýva ďalšia kapitolka^^ Ďalšiu,please:D

7 Anina | 28. dubna 2009 v 16:14 | Reagovat

Tak som sa sem koněčně dostala a super preklad. Kdy bude dokončeno?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama