10.04.2011
čo nového?

celá 19. KAPITOLA HYA je PRIDANÁ!!!

môj úžasný brat mi opravil notebook a tento víkend sa chystá domov, takže budem môcť potom prekladať častejšie ako doteraz a tým pádom snáď aj pridávať kapitoly rýchlejšie :)

..............................................................................................


Biela orchidea

14. dubna 2009 v 17:57 | Matusska |  Biela Orchidea

Neuveriteľne ma potešilo, že počas jedného dňa pribudlo hneď 9 komentárov. Som veľmi šťastná, že sa tento blog takto úspešne rozbieha a preto som sa rozhodla pre takúto malú odmenu. Užite si to :)

Severus zomrel. Čo s ním bolo potom?

Autorka: mangolatte
Betaread: Attira
Prístupnosť: všetci
Postavy: Severus Snape, Lily Potterová
Obdobie: siedma kniha



Biela Orchidea

"Čo sa robí z lásky, robí sa vždy mimo dobra a zla. "
Friedrich Nietzsche

-------------------------------------------------------------------


...Snape vyzeral, akoby v ňom nezostala ani kvapka krvi, prestal zvierať Harryho habit.
"Pozri sa... na... mňa..." zašepkal.
Zelené oči našli čierne, no po chvíľke niečo v hĺbkach tmavých očí zmizlo a upierali sa na Harryho prázdne a bezvýrazné. Ruka, ktorá držala Harryho, dopadla na dlážku a Snape sa už nehýbal.
Relikvie Smrti, str. 533
-------------------------------------------------------------------



Posledné momenty Severusa Snapea boli naplnené utrpením, ale únik z jeho zlomeného tela prišiel ako úľava. Keď opustil svoje telo, tie oči - Lilyne oči - mu zmizli z dohľadu. Tmavá Škriekajúca búda a dusivá temnota, s pachom potu a znepokojenia. Jeho vedomie sa náhlilo do sveta tieňov, kde neexistovali žiadne spojenia s predošlým životom. Všetok hluk utíchol. Snape už necítil svoje telo. Nemal žiadne ruky, ramená, hlavu, bol už len pár neviditeľných očí a vedomie.

Nemal žiadny čas na logické myslenie, keď okamžite opustil tiene a zjavil sa v novom prostredí. Cítil, že poloha jeho tela sa zmenila a na ľavé líce mu tlačí niečo drsné, chladné, že leží na dunivom povrchu. Snape neotvoril oči hneď ako sa ocitol v novom okolí. Nad hlavou mu vial prudký vietor, zdola sa ozýval kolosálny burácajúci zvuk a pôda pod ním bola rozdrvená a pichľavá. Trvalo mu niekoľko minút, kým začal premýšľať o návrate.

Snape sa rozhodol zaškúliť na okolité prostredie. Vypleštil oči, keď zistil, že leží na malom a nepravidelne tvarovanom ostrove, ktorého okraje sa strácali vo vzduchu. Snape nerozumel tejto novej pozícii a ani sa mu obzvlášť nepáčila. Cítil sa trochu mimo, takže sa rozhodol zatvoriť oči a logicky rozmýšľať nad tým, ako sa tu mohol dostať. Možno som sa tu dostal pomocou prenášadla. Ale cestovanie vo svete tieňov bez tela nebolo podobné tomu pomocou prenášadla, čiže to nebolo ono. Určite to nebol hop-šup prášok alebo premiestnenie, pretože som pred sekundou zomrel... moment! Pred sekundou som zomrel. Prečo som tu a všetka bolesť zmizla? Snape si siahol na krk. Nebola tam žiadna rana, žiadna krv, žiadna jazva, alebo brnenie mágie, pomocou ktorej by sa uzatvorila. V zamyslení pokrčil obočie. Prečo sa moje telo zahojilo tak rýchlo?
Vtom ho odpoveď udrela plnou bolestivou silou, ako kliatba od chrbta.

Zomrel.

Pri tej myšlienke sa mu rozšírili oči. To dodávalo jeho umiestneniu na ostrove nový význam. Snape sa už obzeral s väčším záujmom a cítil zúfalstvo, v ktorom sa ocitol.

Takže toto musí byť peklo.

Neisto prekonal váhu svojho tela a zdvihol sa na všetky štyri. Zacítil, ako mu chladný vietor prenikajúci do špiku kostí šľahá vlasy do očí. Opierajúc sa necitlivými prstami o zem zacítil ostrov. Tvrdý a rozdrvený. Ako sa rozhliadol krajinou, zistil, že tento okrúhly ostrovček je presne tak veľký, aby sa naň zmestilo celé jeho telo. Nevidel za ním žiadnu pôdu, len tmavú temnotu. Zmätene hľadel ponad okraj a stuhol. Jeho prsty zvierali okraje ostrova až príliš pevne.

Vtom sklonil pohľad a zbadal skutočne desivú scénu.

Asi sto stôp pod jeho malým izolovaným ostrovom bol šialený hrozivý oceán. Päťdesiat stôp vysoké vlny narážali do spodnej časti ostrova. Spôsobovali, že sa takmer nebadateľne kýval. Hluk bol neuveriteľný; neustále nárazy vĺn a divoké prudké šľahanie. Tmavá voda, ktorá vyzerala, akoby oceán pripravoval pomstu útesu. Vo vzduchu bolo cítiť soľ, ale až pod pachom hniloby. Bolo to znepokojujúce. Keď Snape hľadel ponad okraj útesu, zrazu mal mokrú celú tvár. Vietor zdvihol vodu nahor, až k nemu.

Rýchlo odliezol preč z okraja a zaboril hlavu medzi ramená, aby stlmil výkriky oceánu a vytie vetra. Takže toto je moje peklo. Je celkom vhodné, aby som bol úplne izolovaný, tak, ako som, premýšľal zúfalo, pretože som sa izoloval po celý život. To, čo som vždy hľadal a po čom som túžil, bolo prijatie a spoločnosť. Tá myšlienka bola neznesiteľná, keď sa díval na svoju novú existenciu. V spojení s obrovským strachom z výšok to bolo skutočné peklo.

Snape si stlačil uši ešte pevnejšie, aby zastavil vietor a hluk. Dobre, pomyslel si s ironickým pobavením, aspoň do dokazuje, že skutočne existuje nejaká forma života po smrti. O smrti predtým diskutoval s Dumbledorom. Kým Albus s istotou tvrdil, že musí jestvovať nebo, on bol skeptický. Dumbledore mal pravdu len sčasti, premýšľal, je tu život po smrti, ale pre mňa to nie je nebo. Vždy vedel, či už posmrtný život, alebo nie, že keď zomrie, nemôže očakávať žiadny raj, večnú blaženosť ako odplatu za všetky jeho zápasy na zemi. Urobil príliš veľa neodpustiteľných skutkov na to, aby ho čakala nejaká odmena. A vlastne, jediné nebo, ktoré si mohol predstaviť, bolo s osobou o ktorej vedel, že ho s ňou nestrávi.

Potichu vzdychol a chytil sa za vlasy. Vo svojom živote už spoznal zúfalstvo, ale jeho osud, ktorý ho čaká, spôsobil jeho duši len ďalšie mučenie. Snape sa párkrát upokojujúco nadýchol, pokúšal sa dostať pod kontrolu strach a hnev. Musel zostať silný.

Obzerajúc sa po niečom, na čo by sa mohol zamerať, zamierili jeho oči k oblohe. Namiesto šialenstva ako v oceáne uvidel oblohu, ktorá ho prekvapila. Dokonca hoci vietor stále rezal jeho telo, obloha bola neuveriteľne pokojná. Bola tam hmla vytvárajúca jemný filter, ktorý nadol prepúšťal len tajomnú éterickú žiaru. Snape sa zamyslene díval na oblohu. Nemohol pochopiť, prečo je tak pokojná, ostro kontrastujúca so zmätkom tam dole. Nemohol pochopiť, prečo tak žiari, alebo prečo, keď dosť silno počúval, to znie, akoby sa mu niečo pokúšala šepkať. Nemohol pochopiť, prečo mu táto obloha dáva mier, alebo prečo sú jeho oči zrazu vlhké.

Zložil sa na zamrznutú zem a ďalej sledoval oblohu. Začal premýšľať nad svetom, ktorý opustil. Myslel na to, kto mohol vyhrať posledný boj. Dúfal, že to bol Harry. Harry, jeho poplatok za všetky tie roky: strážil ho, aby ho ochránil, pretože to bol Lilyn syn.

Snapeova myseľ odplávala k Lily. Ležal tu nevypočítateľne dlho, prežíval v mysli všetky okamihy života, ktoré strávil v jej prítomnosti. Lily, Lily... ako som mohol byť taký sebecký? Premýšľal s ľútosťou, s bolesťou v srdci, cítil bolesť v tele, nutkanie byť voľný zo svojho tela, ale vždy vždy nevyhnutne chytený. Vina za jej smrť bola čerstvá vždy, keď si dovolil na ňu spomínať. Cítil neúprosný hnev, tajomné šepkanie oblohy znelo teraz ako výsmech, opovržlivo hovoriaci, že jeho obete pre Lily a ochrana jej syna nie sú dostatočné pre nebo. Jeho hnev sa zmenil na zúfalstvo - otočil sa stranou a začal plakať.

Slzy na jeho tvári vytvárali cestičky a máčali zem, na ktorej ležal. Jeho vzdychy a stony boli chrapľavé, telo nebolo zvyknuté vyjadrovať toľko emócií. Hnev a ľútosť prúdili cez slzy von z jeho tela, napĺňajúc ich ľútosťou, ale plač mu neposkytoval žiadnu úľavu. Nakoniec jeho plač pomaly utíchol a slzy na jeho tvári zaschli. Nechal prázdnotu, aby ho pohltila.

Snape ležal v tej pozícii, v ktorej mohol byť minúty, či roky. Čas tu nehral žiadnu rolu. Váľal sa v ľútosti, prežíval spomienky s Lily a príležitostne nechal na zem dopadnúť tiché slzy.

Keď slzy stekajúce po jeho tvári vyschli prešla snáď celá večnosť, medzi sebou a zemou niečo zacítil. Škriabalo ho to na líci. Takmer ho to šteklilo. Snape mierne zdvihol hlavu, aby videl, čo to je. Z vlhkej zeme, ktorú kropil vlastnými slzami, placho vykúkal malý lístok. Keď sa na malú rastlinku díval,obočie sa mu nadvihlo prekvapením a obdivom. Niečo narástlo v mojom pekle? Nie je to nejaká nová forma trestu? Možno mäsožravá rastlina? Opatrne siahol roztrasenou rukou na lístok rastliny v snahe identifikovať ju. Keď pocítil lupeň, bol prekvapujúco teplý a aj keď myslel, že jeho oči ho klamú, zdalo sa, akoby sa naklonil k jeho dotyku. Obmäkčené týmto činom sa Snapeove pery nadvihli v náznaku úsmevu.

Ako čas plynul, Snape sa staral o rastlinku a ona s jeho milujúcou starostlivosťou pomaly rástla. Stonka narástla vyššie a listy sa zväčšili. už o rastlinke premýšľal ako o svojom spoločníkovi na tomto hroznom mieste. Chránil ju svojím telom, keď bol vietor skutočne prudký a dokonca sa s ňou jemne rozprával, keď sa cítil obzvlášť osamotený. Kruh sĺz, ktoré vlhčili pôdu okolo rastlinky, nikdy nevyschol. Stala sa jasnou hviezdou v jeho tmavej existencii a nádej v jeho vnútri rástla spolu s ňou. Nádej, že táto strašná existencia nemusí byť jeho trest.

Rastlina bola stále zdravšia a silnejšia. Aj keď vietor protestne jačal a vodný hnev pokračoval, zostávala pevná. Snape to všetko fascinovane sledoval; nikdy nestrávil čas tým, aby sledoval, ako rastie kvet. A nakoniec sa na vrchu stonky začal vytvárať puk.

Niekde medzi obdobím a večnosťou, keď Snape študoval nový puk, stala sa ďalšia zázračná udalosť. Vo vetre sa zhmotnila lienka. Zrazu sa zjavila a zletela dole, aby pristála na vrchu púčika. Jeho ústa sa znovu roztiahli do úsmevu a jeho oči sledovali lienku, ktorá behala okolo zovretých okvetných lístkov. Nakoniec znovu vzlietla, ale Snape nemohol zastaviť pocit nádeje, ktorý pri pohľade na ďalší život vzrástol oveľa viac.

Pomaly, pomaly, keď premýšľal, že radšej by bol mučený, než zízať na kvetinu, nádherne zakvitla. V srdci zrazu pocítil, čo to je. Úchvatná rastlina bola biela orchidea. Lilyn najobľúbenejší kvet. Jeho nádeje a obavy sa potvrdili. Dosiahol chvejúcou sa rukou na kvet. Keď pocítil jeho jemnosť, jeho city sa znova pozdvihli a nemal žiadnu šancu ich potlačiť. Nezaslúžil si túto krásu v pekle, hlavne krásu, ktorá mu tak živo a intenzívne pripomínala Lily. Slzy sa znova pustili stekať dole jeho tvárou. Schoval si ju do rúk a začal skutočne plakať.

Snape vzdychal celým svojím srdcom, sadistický vietor doňho búšil ešte silnejšie, než zvyčajne. Nemohol Lily pustiť z hlavy. "Lily, Lily... " šepkal do svojich dlaní. "Severus... " zašepkal späť hlas. Pokúšal sa ignorovať šepkanie zahmlenej oblohy, znepokojený, že hlas sa ozval znova. "Severus... Severus... " šepot nabral na hlasitosti a znel trochu a znel naliehavo. Zdvihol tvár z dlaní a to, čo videl, mu vyrazilo dych.

Lily sedela oproti nemu a kvetine, akoby to bolo úplne prirodzené. Bola oblečená v dlhých bielych šatách a bola tak blízko, že Snape by sa mohol dotknúť jej ramena, keby chcel. Jej vlasy boli dlhé a voľne jej splývali na plecia, boli žiarivo červené a nádherné. Pohľadom sa vpíjal do jej tváre, do jej veľkých očí, malého nosa a Lilyne pery sa roztiahli do úsmevu, ktorý nemal vyzerať pobavene, no neúspešne. Ruky mala zložené v lone a očakávala jeho ďalší ťah.
Snapeov svet sa zrazu scvrkol do nekonečne malej veľkosti, kde existovala iba Lily. Ako sa to mohlo stať? Prečo je tu? Prečo je tu, alebo sa moja myseľ celkom zbláznila?
Prehltol hrču, ktorá sa mu usadila v hrdle, no aj tak jeho hlas znel ako krákanie. "Si... Skutočne si tu?"

Lilyn úsmev sa ešte zväčšil, "Hej, skutočne tu som."

S úžasom na ňu hľadel: "Prečo? Toto je peklo. Nemôžeš skončiť tu."

Lily sa potichu zachichotala. "No, vyzerá to tak, že potrebuješ spoločnosť."

Uprene sa na seba pozerali, až kým mu Lily nevenovala vážny pohľad.

"Severus," povedala a dotkla sa jeho ruky, "prečo si tu?"

Snape pri jej dotyku zavrel oči. Sníval o tom, že je znova živá, o jej súcite. To, že na tomto temnom mieste bola s ním, bolo preňho príliš veľa. Z jeho očí sa znova rinuli tiché potoky sĺz.
Snape sa roztrasene nadýchol a pokúšal sa zastaviť slzy, tak Lily jemne odtiahla svoju ruku. Nechala tak Snapea, aby si všetko jasne premyslel, ale nepohla sa zo svojho miesta. Namiesto toho so záujmom sledovala jeho ustaranú tvár.

Prinútil svoje oči, aby prestali plakať a stretli sa s jej pohľadom, "Čo myslíš tým "prečo si tu"? Vo svojom živote som robil strašné veci," povzdychol a spojil svoje trasúce sa ruky, "Toto je peklo." prelomil očný kontakt a uprene hľadel na svoje prsty, "Zaslúžil som si takýto hrozný trest. Dobre, práve teraz nie je tak hrozný... "

Lily sa na Snapea usmiala a zakrútila hlavou, "Sev," Snapeov pohľad sa znova vrátil k Lily, keď použila jeho prezývku, "Aj keď sa nemôžeš vidieť jasne, si plný dôstojnosti a obetavosti. Staral si sa o môjho syna, chránil si ho a pomohol mu prežiť. Aj keď si to mnohokrát robil s nechuťou," povedala so smiechom, "poznám dôvody, prečo si to robil."

Srdce sa mu naplnilo pri jej slovách obrovskou nádejou a radosťou, sledovala ho aj po smrti, "Skutočne?" opýtal sa.

"Áno," znovu sa zasmiala, "ale myslím, že si sa tu mučil a nespomenul si si prečo. Je to jedna z tvojich úžasných kvalít, ktorá ti dáva toľko cti, koľko som ešte nevidela. A preto ťa tak veľmi milujem, Severus."

Snapeove oči sa pri jej posledných slovách rozšírili a jeho srdce sa naplnilo radostnou bolesťou.
"Ty m-mňa?" pridusene sa spytoval.

Lily sa namiesto odpovede len usmiala, natočila hlavu mierne nabok a venovala mu vševediaci pohľad, ktorý mu hovoril "Čo sa tohto týka, si celkom smiešny."

Snape sa na nič nezmohol, len na ňu hľadel. Vpíjal sa do jej nádherných očí, kým ona mu jeho pohľad prudko opätovala. Pri jej slovách našiel vo svojom srdci mier. Milovala ho. Miluje ho aj teraz. Existuje aj koniec jej súcitu? Konečne spomenul sa príčinu.

Nespúšťajúc z nej oči, Snape siahol medzi nich a jemne odtrhol bielu orchideu, svojho jediného spoločníka v tomto temnom svete. Snape letmo pozrel na jej lístky a potom ju ponúkol Lily.
Lily ju prijala a láskyplne na ňu hľadela, privoňala si k nej. Znova sa zahľadela do Snapeových očí. "Urobíš to pre mňa?" spýtala sa.

Snape bez meškania odpovedal: "Urobím pre teba všetko."
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 III | 14. dubna 2009 v 18:55 | Reagovat

jéééé, úžasné

2 Viky | 14. dubna 2009 v 20:42 | Reagovat

krásná povídečka

3 Pegy | 15. dubna 2009 v 14:39 | Reagovat

Zajímavá povídka.

4 Saskya | Web | 15. dubna 2009 v 14:51 | Reagovat

Mooc peknéé :-D

5 Rew | 16. dubna 2009 v 15:30 | Reagovat

nemám slov ...nádhera :)

6 Jitka | 16. dubna 2009 v 16:35 | Reagovat

krása!

7 Florka | 16. dubna 2009 v 18:06 | Reagovat

užaaaas.....:P

8 whampingwillow | Web | 20. dubna 2009 v 10:36 | Reagovat

Je to moc pěkné:D Překlad je zdařilý a taky déka toho co překládáš je úctyhodná. Tak jen tak dál

9 Merope Gaunt | Web | 5. srpna 2009 v 12:41 | Reagovat

super

10 Julka | 9. srpna 2009 v 21:42 | Reagovat

Joiooooj tak toto bolo hrozne super...ale co ten koniec ?? co pre nu má urobit ??!!??

11 Jimmi | 31. srpna 2009 v 15:46 | Reagovat

Krása. Díky.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama