10.04.2011
čo nového?

celá 19. KAPITOLA HYA je PRIDANÁ!!!

môj úžasný brat mi opravil notebook a tento víkend sa chystá domov, takže budem môcť potom prekladať častejšie ako doteraz a tým pádom snáď aj pridávať kapitoly rýchlejšie :)

..............................................................................................


Skriňa 2

18. března 2009 v 19:52 | Matusska |  Skriňa
Na scénu sa dostáva Severus...



Skriňa 2. časť
by Enahma

"Myslím, že jeden týždeň bude na vyčistenie triedy bez použitia mágie stačiť, pán Potter." Snape sa naňho pohŕdavo škeril a Harry cítil, ako mu v žilách tuhne krv. Nezdvihol oči a nenechal Snapa zachytiť jeho pohľad presne tak, ako to urobil s riaditeľom. Prekliata Legilimencia, spolu s dvoma hlupákmi so zahnutými nosmi!

"Áno, pane." Odpovedal ľadovo, ale s ukážkovou zdvorilosťou.

"Chcem čisté lavice, vyčistené a upratané skrine, uložené ingrediencie, vyčistené kotlíky a podlahy bez jedinej škvrny. Nemôžete odísť pred deviatou, dvere budú zamknuté. Ak nestihnete upratať triedu do konca víkendu, budete pokračovať ďalší týždeň..."

"Ale," Harry zdvihol hlavu a pozrel s odporom na Snapa, "McGonagallová nariadila iba jeden týždeň!"

Snapov úškrn sa ešte zväčšil.

"Och, súhlasila, keď som jej spomenul túto časť."

Harry pocítil nutkanie udrieť ho, tak sa radšej otočil.

"Dobre teda." vyprskol.

"Strhávam Chrabromilu päť bodov za neprimeraný tón pri rozhovore s učiteľom..."

"Vy nie ste učiteľ." Harry si nemohol pomôcť, ale znovu sa otočil tvárou v tvár k Snapovi. "Ste tyran." Zasyčal.

"To je ďalších desať bodov..."

"...nie ste o nič lepší než James Potter..."

"DOSŤ!" Snape sa postavil pred Harryho a schmatol ho za ramená tak silno, že chlapec znova zasyčal, tento krát však od bolesti "Sklapni, Potter. A nehovor veci o ktorých nič nevieš!" zvreskol a z úst mu prskali sliny. Zhodil Harryho zo seba a on dopadol na stôl. "A to je ďalších dvadsať bodov." S týmito slovami vyšiel z tmavej učebne. Harry zazrel už len jeho plášť, ktorý za ním vial.

Harry si netrúfal pohnúť sa, až kým sa západka na dverách nevrátila s tichým kliknutím do pôvodnej polohy. Až keď bol konečne úplne sám, pošúchal si boľavý lakeť a narovnal sa.

"Usmrkanec," mrmlal nenávistne. "Hnusný Usmrkanec. Pravda bolí, však?"

Pomaly sa priblížil ku skrini, kde boli uložené nástroje na umývanie a po pár minútach začal pracovať. Začal s kompletným čistením stolov. Kefovanie a čistenie starých špín ho tak zamestnalo, že keď sa o deviatej otvorili dvere, nadskočil od prekvapenia. V tom čase bola čistá polovica lavíc a Harry čistiace prostriedky s pocitom zadosťučinenia vrátil na miesto. Lavice, ktoré stihol dokončiť, vyzerali ako nové. Keď zmizli staré vrstvy špiny, podstatne sa zmenšil aj neustály zápach v miestnosti.

V tú noc nepovažoval za potrebné ísť na Astronomickú vežu. Po dokončení domácich úloh s Hermionou (ktorá mu v ten večer rada pomohla) a Ronom (ktorý nemohol prestať ľutovať jeho nešťastie s oboma učiteľmi) šiel rovno do postele a po krátkej meditácii a vyčistení si mysle upadol do ríše snov.

Na ďalší deň dokonca ani nestretol Snapa. Keď prišiel, trieda bola prázdna a dvere sa za ním zamkli, hneď ako vstúpil. Na moment sa frustrovane rozhodol kričať, ale keď sa zamyslel, myšlienku státia a jačania rýchlo zavrhol. Namiesto toho šiel ku skrini a znova sa pustil do práce.

Na začiatok utrel špinu z už vyčistených lavíc a hneď potom sa pustil do kefovania. Dvere sa otvorili presne o deviatej, no Harry neodišiel skôr, než dokončil poslednú lavicu. Bolo takmer desať, ale každá lavica bola taká čistá tak, ako nikdy predtým.

V tom čase sa Hermiona začínala strachovať, že Harry neprišiel na čas, ale napriek tomu mu pomohla s úlohami. Keď skončili a Ron išiel do postele, Harry sa Hermione priznal, že ho tento trest baví.
Nestretával sa so Snapom a jeho práca nebola príliš zaujímavá, ale pomáhala Harrymu psychicky sa vyčerpať, takže potom mohol ľahšie zaspať.

Na tretí deň počas reorganizácie obsahu skríň, kde bolo uskladnené náčinie na varenie sa Harry pohrával s myšlienkou ďalšieho týždňa vykonávania trestu. V učebni Elixírov ho nikto neobťažoval otázkami, nevrhal naňho spýtavé pohľady, nikto nechcel, aby mu rozprával o Voldemortovi, nepýtal sa ho na to, ako sa cíti, ani na Siriusa. Bol to takmer relax. Harry drhol, čistil, umýval, pral aj upratoval a v pozadí mu hučali hlúpe Vianočné koledy (nevedel, prečo práve vianočné, ale boli celkom dobré na pohmkávanie). Do Chrabromilskej klubovne sa vracal oddýchnutý a úlohy si robil rýchlejšie než zvyčajne, takže stíhal ešte aj doplnkové čítanie. Hermiona bola s jeho výkonmi absolútne spokojná.

"Keby som vedela, že to upratovanie ti tak prospeje, navrhla by som to profesorke McGonagallovej oveľa skôr. Oh a Harry," usmiala sa naňho, "dnes, keď som išla na Elixíry, takmer som nespoznala triedu. Odviedol si skutočne skvelú prácu."

Harry prekvapene zdvihol obočie.

"Skutočne si to myslíš?" nemohol zakryť potešenie, ktoré sršalo z jeho hlasu.

"Úplne vážne."

Hermionina pochvala posilnila jeho ego. Koniec koncov odviedol prácu
s viditeľnými výsledkami. Malfoy a jeho kumpáni sa na ňom ešte stále často smiali a gratulovali mu, že našiel iné využitie pre svoju metlu, no celé ich posmievanie bolo tak detské, že Harryho vôbec nevykoľajilo. Práve naopak - tešilo ho to, že sa nenechal vytočiť. Malfoy nepatril do jeho sveta, Harry už bol však vyrovaný s tým, že jeho reči musí pravidelne počúvať.

Na ďalší deň dokončil zoraďovanie obsahu skríň a začal čistiť kotlíky a iné nádoby, čo mu trvalo až do piateho dňa. Vtedy Harry zbadal, že je príliš pozadu a ešte nezačal ukladať prísady v zásobách. Našťastie ďalší deň bola Sobota, tak si od Hermiony vypýtal nejaké knihy o elixíroch a s tou správnou sa vybral do učebne Elixírov. Začal triediť rôzne nespracované materiály. Trvalo to niekoľko hodín a bolo takmer jedenásť, keď s tým skončil. Spokojne sa rozhliadol po miestnosti. Bola takmer neuveriteľne čistá, len navôkol bol náznak zvyčajného zápachu: oveľa lepší zápach čistiacich prostriedkov potláčal zápach
nepodarených elixírov a slizkých ingrediencií.

Na ďalší deň mu zostala iba podlaha a vyčistenie skrine.

V Nedeľu šiel do žalárov hneď po obede. Chcel skončiť prácu ešte pred večerou, aby mal dosť času na dokončenie eseje z Transfigurácie a precvičovanie si kúzla na hodinu Obrany. Ich nový profesor, Shacklebolt, bol ako učiteľ veľmi vážny a Harry si ho nechcel pohnevať.

S podlahou nemal žiadne problémy, aj keď to bolo horšie než s lavicami - čistil vôbec niekto pred ním tú učebňu? Ale malá skriňa, v ktorej bolo uskladnené príslušenstvo na upratovanie... bola neuveriteľná. Harry musel znova a znova používať nôž, keď sa pokúšal odstrániť zaschnutú špinu.

Bola to malá skriňa a Harry počas leta celkom vyrástol, takže sa musel zohýnať a byť veľmi opatrný, aby si neudrel hlavu o rám na vrchu. Ale aj keď bol skrčený tak, že bol nízky ako prvák, mal problémy nájsť dostatok miesta na pohyb, keď ju chcel sám vyčistiť.

Namočil handru na čistenie do vody a vyžmýkal ju. Zostávala už len úplne posledná časť jeho trestu: dvere skrine, ktoré neboli len špinavé, ale boli zničené rôznymi nechutnými materiálmi. Rozhodol sa ich odstrániť len vodou ale po pár minútach musel aj tak znovu vytiahnuť nôž.

Po chvíli niečo zbadal pod nánosom špiny.

Písmená! Boli tam písmená!

Harry bol zvedavý, ale nechcel sa náhliť a zničiť písmo, tak použil viac vody, až kým neboli čitateľné.

Potvrdenie - znel prvý riadok.
Harry takmer stratil záujem premýšľajúc o potvrdeniach, ale zrazu o niekoľko riadkov nižšie zbadal slová "Sirius" a "Snape". Šialene začal drhnúť dvere tak silno, že sa mu podarilo zničiť hlavičku.

Nechutný slizký materiál sa nedal odstrániť, ale bol priesvitný, tak písmená pod ním sa dali prečítať.

V miestnosti bolo šero a tak Harry použil prútik.
"Lumos," zašepkal a sklonil sa bližšie.

Text bol napísaný veľkými detskými písmenami a riadky boli krivé. Bol očividne napísaný prvákom, alebo druhákom. Stálo v ňom:


V mene lavice vykonávajúcej skúšku: James Potter a Sirius Black,

Iným typom písma bolo dopísané:

On skutočne plakal - Remus Lupin (svedok)

A v ďalšom riadku:

Prosil, reval a bol úplne pocikaný - Peter Pettigrew (svedok)

21. november 1971


Prútik v Harryho ruke sa zachvel a spadol do mláky, ktorá sa vytvorila z vody stekajúcej z dvier. Zatmelo sa mu pred očami, jeho hlava sa začala kolísať a svet okolo neho sa točil tak rýchlo, že sa cítil unavene a musel si kľaknúť späť na kolená.

Ticho miestnosti mu hučalo v ušiach.

Harry cítil, že jeho srdce búši, akoby práve dobehol maratón a jeho žalúdok sa bolestivo sťahuje. Prázdnota posledných mesiacov sa akosi zlomila a ilúzia nezáujmu sa rozbila na tisícky malých črepiniek.

Tieto slová, tieto kruté a nemilosrdné slová napísal jeho otec, Sirius a ich dvaja kamaráti. Tieto slová svedčili o tom v čo neveril, že by bol niekto schopný spáchať. Nikto okrem Dudleyho.

Štyri deti, štyria hnusní hlupáci proti jednému... A nezamkli ho tam na pár hodín, ale na dva dni, až kým... až kým nebol celkom ponížený a asi aj zúfalý a vystrašený z toho... toho...

Štyria proti jednému - iba preto, že to vyzeralo ako dobrý vtip. Och, áno, Harry perfektne poznal tento druh žartov; on sa ocitol na ich zlej strane príliš veľa ráz na to, aby zabudol. Vedel, čo to znamená sedieť v tme bez nádeje na skoré vypustenie, s naliehavou potrebou vedieť, kedy ho niekto pustí, aby mohol ísť na WC... Poznal spaľujúci pocit hanby za to, že sa pocikal, posmešky a kruté poznámky na svoju adresu, strach a poníženie.

Lenže on bol v prístenku pod schodmi, dosť veľkom na pohyb, mohol sa vystrieť a počúvať televízor cez dvere, aby mu čas plynul rýchlejšie - ale tu... tu na nedalo robiť nič a tie dva dni musel byť víkend. Víkend strávený v prázdnej miestnosti vediac, že človek nemôže počítať zostávajúce hodiny, keď sa každá sekunda zdá byť polhodinou...vediac veľmi dobre, že jeho záchrancami budú jeho mučitelia...

A oni to spravili: jeho otec - Harry vždy chcel, aby bol naňho pyšný; Sirius, krstný otec, ktorý mu niekoľko rokov nahrádzal jeho skutočného otca a dokonca aj Remus Lupin, muž, ktorý sa vždy snažil byť slušný a spravodlivý...

Sirius a James Potter: dvaja muži, ktorí Harrymu boli najbližší. A prvýkrát odkedy zomreli sa cítil skutočne sám.

A už si nebol úplne istý, či by ich chcel späť.

Ich spomienky mu nemohli priniesť viac šťastia, radosti alebo nádeje: stali sa o nič lepšími než spomienky Dudleyho a jeho gangu.

V tej chvíli v Harrym skutočne umierali, raz a navždy.

Nevedel, kedy začal plakať, ale tá hrozná strata ho svojou váhou takmer zabíjala. Stratil obraz milujúceho otca, stratil obraz starostlivého krstného otca. Jediná vec, na ktorú si Harry mohol spomenúť, bol obraz dvoch sadistických chlapcov stojacich pri jazere ponižujúcich tretieho. S nenávisťou vpísanou na ich tvárach a dvoma ďalšími sediacimi bez protestov vedľa... krátenie si dlhej chvíle.

V tej chvíli cítil, že ich stratil viac, než by niekto mohol stratiť svojho milovaného jeho smrťou: žiadna láska a starostlivosť nezostala v jeho srdci, len bolesť... dusivá, hryzúca, trpká bolesť a chlad, pocit takej straty, akú ešte nikdy nezažil.

Jeho okuliare spadli na podlahu a počul, ako sa zlomili, ale nemohol ich zdvihnúť. Ruky sa mu triasli tak, že boli nepoužiteľné.

Cez slzy so svojimi krátkozrakými očami si nemohol pomôcť, ale čítal kruté slová znova a znova. Je to pravda? Skutočne to spravili inej ľudskej osobe, skutočne neboli o nič lepší, než jeho bratanec, alebo dokonca ešte horší? A na vrchole všetkého: Ako to mohli napísať?

Ako?

Prečo?

PREČO? Prečo on? Prečo vždy on? Prečo nemôže mať v srdci milujúcu rodinu? Prečo sa všetko v ňom rozbije, zmizne? Prečo si osud zvolil na mučenie práve jeho, prečo sa mu vysmieva ešte viac?

"Mami." Zakňučal, "Mami, mami..." smútok mu drásal srdce: chcel ich zahrabať pod zem, tých dvoch tyranov, Jamesa i Siriusa. Správali sa horšie než Malfoy alebo Dursleyovci kedykoľvek predtým. Zistil, že jediná osoba, na ktorú sa môže obrátiť, je jeho dlho mŕtva mama; jediná spomienka, z ktorej mohol čerpať útechu počas tých minút bola jej, iba jej.

Nevnímal, že kľačí v špinavej vode a habit sa mu máčal na kúsku handry, ktorou umýval: žiaľ a bolesť ho ohromovali, vzlyky ohlušovali, slzy oslepovali.

"Mamička, kde si?" vzlykal a sťažoval sa nakláňajúc sa k dverám skrine. "Kde si bola?" dodal a nemohol si pomôcť, musel myslieť na malého plačúceho chlapca, akého si pamätal zo Snapových spomienok, skrčeného v rohu - teraz, v jeho hlave, malý chlapec plakal v špinavej skrini niekoľko dní a on spomínal na tie jeho roky strávené v jeho vlastnej "skrini". Vedel, veľmi dobre vedel, že keby on chodil do školy s Jamesom Potterom a Siriusom Blackom, nafúkaní Chrabromilčania by si zvolili ako terč pre svoje nadávky a ponižovanie určite jeho. Malý muklovský chlapec v handrách po bratrancovi bez akýchkoľvek vedomostí o čarodejníckom svete. Bol len ďalší čudák, presne taký, ako mu Sirius opísal Snapa. Čudák, ktorého najväčším hriechom je to, že vôbec existuje... Koľkokrát mu to Dursleyovci hodili do tváre?

Bola to nejaká krutá spravodlivosť osudu? Musel trpieť už od začiatku tak, ako Snape trpel od jeho otca? Musel platiť za otcovské hriechy?

Špinavá voda mu stekala po tvári, ale nevšímal si to. Stratil svojho otca a krstného otca už po druhýkrát v živote. Ale teraz bol presvedčený, že ich stratil úplne definitívne a nenávratne. Nechcel, aby s ním zostávali, ani v jeho spomienkach. Nepotreboval ich. Napriek tomu ale cítil, akoby niečo z neho zmizlo.

"Mami," znovu zašepkal a to slovo bolo také ľahké, tak jednoducho vyslovené. Plakal... Plakal a opakoval ho znovu a znovu.

Nikdy v živote sa necítil tak bezútešne ako dnes.


------------------------------------------------------------------
Viem, že som to možno ukončila v dosť nevhodnej chvíli, ale nevedela som to inak vyriešiť. Ale aspoň sa budete o to viac tešiť na pokračovanie, nie?
Harry bude z toho poriadne šokovaný ešte aj v ďalšej kapitole a Severus sa objaví v oveľa aktívnejšej role než teraz :))
Čiže Sevovi milovníci, môžete sa fakt tešiť.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Pegy | 18. března 2009 v 21:09 | Reagovat

Začíná to zajímavě. Moc se těším na pokračování.

2 Erian | 20. března 2009 v 21:03 | Reagovat

zajímavý nápad,těším se, až se z toho něco i vyklube - zatím super :-)

3 Hannah | 23. března 2009 v 16:03 | Reagovat

Perfektní. už se těším na pokráčko. Doufám, že bude co nejdříve.

4 idush | 4. dubna 2011 v 17:16 | Reagovat

21. november? :D moje narodky :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama